Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_21P-180-2016.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/180/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky/manželky C. G., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.E., N. Č.. XX, proti manželovi L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X P. - V. XX, D. (V.), N. R., zastúpeného JUDr. Richardom Plichcíkom, advokátom AK, so sídlom Košice, Urbánkova č. 6, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej M. G., nar. XX.X.XXXX takto
rozhodol:
I. R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky C. G., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a L. G., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. V. - J. X., vo zväzku J., ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
II. Na čas po rozvode s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletá M. G., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorú u s t a n o v u j e za jej majetkovú opatrovníčku v bežných veciach. Môže konať za maloletú každý rodič samostatne podľa toho, u ktorého z rodičov sa práve bude maloletá nachádzať. Pri všetkých právnych a iných podobných úkonoch bude maloletú zastupovať matka.
III. Zo strany otca u r č u j e pre maloletú výživné vo výške 1.500,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca s maloletou n e u r č u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa 19.12.2016 požiadala súd o rozvod jej manželstva s pánom L. G.. Vo svojom návrhu uviedla, že vzťahy medzi ňou a manželom sú vážne rozvrátené, ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia od roku 2012 už niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Na čas po rozvode navrhla ich maloleté dieťa, dcéru M., nar. XX.X.XXXX zveriť do jej osobnej starostlivosti a ju ustanoviť za jej majetkovú opatrovníčku a zo strany otca žiadala určiť výživné vo výške 1.500,- EUR mesačne. Vzhľadom na to, že otec maloletej je prevažnú dobu v zahraničí, nežiadala upraviť styk otca s dcérou.
2. Manžel navrhovateľky sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil svojimi pracovnými povinnosťami. Jeho právny zástupca uviedol, že manžel súhlasí s návrhom na rozvod ich manželstva, ako aj s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Je ochotný prispievať sumou 1.500,- EUR, na výchovu svojej dcéry. Predložil súdu originál dohody o úprave výkonu rodičovských práv k maloletej dcére, ktorú rodičia podpísali dňa 31.10.2016.
3. Procesná opatrovníčka, odporučila schváliť rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa.
4. Podľa ust. § 22 Zákona č. 97 zo 4. decembra 1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
5. Ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské právo 97/1963 Zb.
6. Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
7. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
9. Podľa ust. § 22 Zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.
14. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je nevyhnutné vychádzať z podmienok konkrétnej rodiny. Čo sa týka trvalosti rozvratu, rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas druhého manžela s rozvodom.
15. Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
18. Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
21. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Podľa ust. § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
23. Podľa ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
29. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
30. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
33. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) zákona č. 160/2016 Z.z., Civilného sporového poriadku písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
34. Pri vyhlásení rozsudku boli prítomní všetci účastníci, ktorí sa zároveň po jeho vyhlásení vzdali práva podávať voči rozsudku odvolanie. Na základe uvedeného súd využil možnosť danú zákonom.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.