Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1P/60/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci manžela W. O., narodeného XX. O. XXXX, trvale bytom S., B. XXXX/X, prechodne bytom I., S. XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Brezno, Moyzesova 12, proti manželke B.. W. O., rodenej D., narodenej XX. B. XXXX, trvale bytom S., B. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátom, so sídlom Brezno, ČSA 18, o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. O., narodenej XX. O. XXXX, bytom ako manželka, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo manžela W. O., nar. XX.XX.XXXX a manželky B.. W. O., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. vo zv. XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XX , r o z v á d z a.

II. Maloletá O. O., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky B.. W. O..

III. Otec W. O. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O. O. sumou 200 (dvesto) Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou O. nasledovne:

- každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. v meste Brezno za prítomnosti matky maloletej.

Otec maloletú prevezme na adrese trvalého bydliska maloletej a po skončení styku otec maloletú odovzdá matke.

V. Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť, otcovi umožniť styk s maloletou.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manžel návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. septembra 2015 žiadal, aby súd svojím rozsudkom jeho manželstvo s manželkou rozviedol, maloletú O., nar. XX. O. XXXX pochádzajúcu z manželstva zveril do starostlivosti matky. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzavreli dňa XX. X. XXXX, z manželstva pochádza jedno neplnoleté dieťa. Postupom času si manželia prestali

rozumieť a prestali medzi sebou komunikovať, nežijú spolu, nehospodária spolu, každý z manželov si zabezpečuje svoje potreby sám. Záverom manžel uviedol, že manželstvo už nespĺňa svoj spoločenský účel a nie je šanca na obnovu spolužitia.

2. Manželka napriek výzve súdu sa k návrhu písomne nevyjadrila.

3. Opatrovník maloletej v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že v opatere a starostlivosti matky neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý fyzický a psychický vývoj. Opatrovník navrhuje podrobiť rodičov procesu odborného poradenstva, čo však manželka odmietla.

4. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Manžel na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, žiadal ich manželstvo rozviesť. V jeho prípade sa jedná o prvé manželstvo. V plnom rozsahu trvá na dôvodoch rozvratu manželstva tak ako ich písomne uviedol v podanom návrhu. Manžel inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletej O. nemá. Manžel má ukončené stredné odborné učilište hutnícke s maturitou. Od júna 2014 do 30. mája 2015 pracoval v Nemecku na fréze, na lise, väčšinu prác tvorili strojárske práce. Jeho príjem v tomto období bol v rozmedzí 1200 až 1300 Eur mesačne. Manžel mal záujem, aby manželka s dcérou prišli za ním do Nemecka, avšak potom čo to manželka odmietla, tak sa manžel rozhodol vrátiť na Slovensko, aby zachránil manželstvo a teda v práci ukončil pracovný pomer. Ďalším dôvodom na ukončenie pracovného pomeru boli aj zdravotné dôvody. Od návratu na Slovensko potom čo ho manželka vyhodila zo spoločného bytu býva v Košiciach u svojej sestry. Vo februári 2017 bol zamestnaný ako opatrovník v neziskovej organizácii. V roku 2016 bol manžel nezamestnaný a evidovaný na úrade práce a v súčasnej dobe je opätovne nezamestnaný a evidovaný na úrade práce. Manžel uviedol, že by za prácou išiel aj v rámci celého územia Slovenska, avšak práca by musela byť finančne ohodnotená tak, aby z nej zaplatil nájom a pokryl svoje náklady a výživné. Manžel sa lieči na vysoký tlak a pravidelne užíva lieky, každé ráno berie dva lieky uvedené na čl. 101 a preto môže manžel robiť akékoľvek práce okrem nočných zmien a rizikových prác. Manžel býva pri sestre, ktorej neplatí žiadny nájom, nakoľko nemá žiadny príjem. Na čl. 125 podrobne rozpísal svoje mesačné výdavky, na ktorých trvá a iné výdavky nemá. V súčasnej dobe tieto výdavky hradia jeho sestry, pričom tento dlh sestrám bude musieť vrátiť. Styk s maloletou navrhuje tak, že tento by bol 4 hodiny v mieste bydliska maloletej, nie len v byte matky a nie za prítomnosti matky. Naposledy bol styk realizovaný v novembri 2016, tento styk sa realizoval v intraviláne mesta Brezno a s maloletou sa normálne manžel bavil a zaujímal sa o jej prospech v škole. Pre prípad, že by bola maloletá chorá a manželka by ho pustila do bytu tak je ochotný byť počas styku s dcérou v byte manželky. Maloletá nemá mobilný telefón a teda keď chce s ňou manžel komunikovať musí telefonovať s manželkou, ktorá mu odopiera kontakt s dcérou. Maloletá má manžela rada, má rada aj členov rodiny manžela v čom tento vidí rozpor s konaním manželky. Manžel uviedol, že PN z Nemecka nemá, bol PN až po návrate na Slovensko, kde mu prišlo zle a odpadol. Manžel sa aktívne zaujíma o prácu cez úrad práce a hľadá si prácu podľa svojho vedomia a svedomia, takú ktorá ho bude baviť a bude aj finančne ohodnotená. Na záver spresnil, že náklady na potraviny hradí jeho sestra a manžel minie na stravu za mesiac cca 300 Eur.

6. Manželka vo svojom vyjadrení s návrhom na rozvod súhlasila. U manželky sa jedná o prvé manželstvo. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej O.. Za jednu z príčin rozvratu manželstva stanovila manželovo agresívne správanie, ktoré bolo popísané v znaleckom posudku a manžel sa odmietol liečiť. Manželka pracuje ako učiteľka na prvom stupni základnej školy, jej čistý mesačný príjem je cca 800 Eur a iný zdroj príjmu nemá. Manželka s maloletou býva v byte, ktorý je vo vlastníctve manželky. Za tento byt manželka platí sumu 192,90 Eur mesačne v čom je už započítaný poplatok spoločenstvu, poplatok za elektrinu, vodu a aj plyn. Manželka spláca hypotekárny úver vo výške 172,60 Eur mesačne a spotrebný úver vo výške 33,60 Eur mesačne. Tento spotrebný úver je spojený s hypotékou, podľa manželky to banka takto rozdelila. Maloletá O. navštevuje prvý ročník základnej školy. Manželka platí poplatok vo výške 10 Eur ročne, stravu maloletej v škole vo výške 20 Eur mesačne, poplatok do triedneho fondu vo výške 10 Eur ročne, poplatok do školského klubu vo výške 48 Eur ročne a poplatky spojené s nákupom školských pomôcok vo výške 60 - 100 Eur mesačne. Maloletá navštevuje výtvarný krúžok, kde matka zakupuje pomôcky až do výšky 40 Eur mesačne. Maloletá navštevuje aj základnú umeleckú školu, kde sú poplatky spojené s touto návštevou 16,60 Eur ročne - ZRPŠ a iné poplatky vo výške 40 Eur ročne.

Maloletá športuje s čím má manželka výdavky vo výške 100 Eur mesačne. Náklady na chodenie do kina vyčíslila manželka na sumu 10 Eur mesačne. Manželka platí maloletej na šporiaci účet sumu 10 Eur mesačne. Náklady spojené s ošatením, hygienou a stravou maloletej manželka vyčíslila na sumu 200 Eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že výdavky na maloletú prekračujú príjmy manželky, tak táto uviedla, že jej finančne vypomáhajú jej rodičia. K ukončeniu pracovného pomeru manžela v Nemecku, manželka uviedla, že žiadna dohoda o tom, že by sa mala prisťahovať do Nemecka nikdy nebola. Podľa manželky má maloletá z manžela strach a preto trvá na styku manžela s maloletou za svojej prítomnosti a nie len v byte ale aj v intraviláne mesta Brezno.

7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX v S., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., vo zväzku XX, roč. XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá O. O., nar. XX. O. XXXX. Z návrhu, listinných dôkazov a prednesov účastníkov vyplýva, že u manželky ide o manželstvo prvé a u manžela o manželstvo tiež prvé. Manželia mali posledné spoločné bydlisko - S., B. XXXX/X. Manželka je zamestnaná s čistým priemerným príjmom vo výške 847,47 Eur mesačne, manžel je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce.

8. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Podľa § 24 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

11. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne

úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

14. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa.

19. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne nehospodária, ako manželia nežijú a nezabezpečujú spolu starostlivosť o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva. Za takýchto skutkových okolností má súd zato, že manželské vzťahy sú trvale rozvrátené a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom bez plnenia akýchkoľvek spoločenských funkcií manželstva. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Ako dôvod rozvratu manželských vzťahov súd konštatuje nezhodu účastníkov konania na spôsob manželského spolužitia a rozdielnosť názorov manželov na manželstvo a manželské spolužitie ako aj rozdielnosť pováh a rodinných hodnôt účastníkov konania.

20. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode súd maloletú zveril do starostlivosti matky. Maloletá je aj v súčasnosti v starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené závažnejšie nedostatky, starostlivosť o maloletú je na dobrej úrovni. Takisto manžel takúto úpravu práv a povinností k maloletej navrhnul. Matka bude zároveň maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, čím nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti otca podľa § 28 Zákona o rodine.

21. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z možnosti, schopností a majetkových pomerov manžela. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloletú Simonu výživné vo výške 200 Eur mesačne. Otec dieťaťa uviedol, že bude platiť minimálne zákonné výživné.

22. Súd akceptoval výdavky matky na maloletú O. mesačne 95 Eur náklady spojené s bývaním (ako polovica z reálneho poplatku, keďže v byte žijú dve osoby - maloletá a jej matka, z čoho na maloletú vychádza polovica danej sumy), z rovnakého dôvodu sumu 75 Eur titulom hypotéky, spotrebný úver nezohľadnil vôbec z dôvodu § 75 ods. 1 zákona o rodine ako neprimerané majetkové riziko, poplatok ZRPŠ - 1 Eur, strava v škole 20 Eur, poplatky triedny fond a školský klub 58:12= 5 Eur, na školské

pomôcky, kde matka uvádzala sumu 60 až 100 Eur, súd akceptoval sumu 30 Eur ako primeranú veku a regiónu kde maloletá žije, poplatky spojené s návštevou základnej umeleckej školy 56,60:12= 5 Eur, výtvarný krúžok, kde matka uvádzala sumu 40 Eur, súd akceptoval sumu 20 Eur ako primeranú veku a regiónu kde maloletá žije, voľnočasové aktivity kde matka uvádzala sumu 110 Eur, súd akceptoval sumu 30 Eur ako primeranú veku a regiónu kde maloletá žije, sporiaci účet maloletej 10 Eur, náklady na ošatenie, stravu a hygienu vo výške 110 Eur. Pokiaľ súd znížil niektoré výdavky matky tak okrem vyššie uvedených dôvodov tak súd spravil aj z dôvodu, že príjem matky má stačiť na výdavky matky a maloletej a pokiaľ tomu tak nie je tak sa musia uvedené osoby uskromniť vo svojich nárokoch, najmä v položke ošatenie a hygiena, kde súd matkou uvádzané náklady znížil na 55 %. Celkovo mesačne výdavky matky na maloletú sú vo výške 401 Eur. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletej, regiónu v ktorom maloletá žije, ale aj primerané rozvoju jej osobnosti.

23. Otec maloletej je, z jedinou mesiac trvajúcou výnimkou, kedy pracoval na dohodu, dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Otec uviedol, že si aktívne hľadá prácu, prácu podľa svojho vedomia a svedomia, takú ktorá ho bude baviť a bude aj finančne ohodnotená. Matka uvádzala, že súd by mal vychádzať z jeho príjmu, ktorý mal pri práci v Nemecku, nakoľko podľa jej slov tam pracovný pomer ukončil bez dôležitého dôvodu. S týmto názorom sa súd nestotožňuje nakoľko podľa článku 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, rodina je pod ochranou zákona. Otec uvádzal, že tento pracovný pomer ukončil z dôvodu, aby bol s rodinou a udržal rodinný život. V konaní nebol produkovaný taký dôkaz, ktorý by tieto jeho slová vyvrátil a preto má súd zato, že takýto dôvod ukončenia pracovného pomeru nemôže byť otcovi na škodu podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine. Avšak súd podľa toho istého ustanovenia musí prihliadať aj na schopnosti a možnosti otca. Otec má ukončené stredné odborné učilište hutnícke s maturitou. Podľa vyjadrenia úradu práce Košice na čl. 123 v regióne kde otec žije je voľné miesto pre absolventa takéhoto štúdia a to obsluhujúci pracovník CNC frézy. Podľa tvrdenia otca rovnakú prácu robil aj v Nemecku. Súd porovnaním pracovných ponúk čl. 127 zistil, že plat pri takomto druhu práce je vo výške 900 Eur mesačne a preto súd vychádzal z tohto príjmu, ktorý otec pri plnom využití svojich schopností a možností môže dosiahnuť. Súd zohľadnil výdavky otca vo výške 200 Eur ako náklady na ošatenie, stravu a hygienu ako sumu rovnakú životnému minimu podľa zákona č. 601/2003 Z.z. Otec uvádzal na čl. 125 svoje výdavky v tejto oblasti sumou 300+12+20= 332 Eur, avšak súd má zato, že pokiaľ je otec nezamestnaný, musí sa tiež uskromniť a minimalizovať svoje náklady a preto sumu prevyšujúcu životné minimum nemožno akceptovať. Súd uznal ďalšie výdavky mesačne 10 Eur na lieky, 10 Eur na mobil, 9 Eur na internet, 2,32 Eur poplatok RTVS, 8,50 Eur poplatok za elektrinu, 91 Eur poplatok za bývanie. Celkovo sú tieto výdavky vo výške 330 Eur mesačne. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd neprihliadol na poplatky spojené s používaním MHD, nakoľko takéto výdavky majú osoby dennodenne cestujúce za prácou a z práce čo otec ako nezamestnaný nie je. Takisto neakceptoval súd náklady na voľnočasové aktivity, kultúru a vizáž, nakoľko pokiaľ je otec nezamestnaný musí sa uskromniť a prioritné je plnenie výživného podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine. Z rovnakého dôvodu súd nemôže prihliadať na výdavky spojené s dlhmi voči štátu a voči súrodencom otca, nakoľko znovu súd dodáva, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a navyše tieto výdavky vznikli v dobe keď otec si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti a pri svojom vytváraní dlhov musel s výživným počítať. Z takto približne určeného príjmu a pri zohľadnení časti výdavkov súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 200 Eur mesačne ako polovicu reálnych nákladov matky na maloletú. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Zároveň však súd konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami, pričom súd nemôže prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. Preto súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je zrejmé, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, avšak vzhľadom na to, že v prevažnej miere sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletého nemá viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

24. Vo veci úpravy styku otca s maloletou súd vychádzal z návrhu otca, ktorý žiadal styk každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. Matka s týmto súhlasila, jedinou spornou vecou zostala prítomnosť matky pri styku otca s maloletou. Pri rozhodovaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletou, súd prihliadol najmä na záujem dieťaťa, ktorý je prvoradý a ktorý musia obaja rodičia rešpektovať. Súd je toho názoru, že pre zdravý duševný vývoj dieťaťa je dôležité, aby sa dieťa kontaktovalo so svojim otcom, zachovalo si k nemu pozitívny postoj, udržiavalo s ním pozitívne citové väzby. Záujem dieťaťa však spočíva aj tom, aby styk otca s dieťaťom bol pre dieťa čo najmenej traumatizujúci. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Súd poznamenáva, že v tomto prípade je právom otca stretávať sa s maloletou, nie je to jeho povinnosť, ale otec si musí uvedomiť, že aj napriek nedostatku styku s maloletou bude mať zodpovednosť za jej výchovu a vývoj. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá nechce chodiť s otcom do súčasného miesta jeho bydliska, súd upravil styk tak, aby sa otec mohol stýkať s maloletou v deň, ktorý on sám navrhnul a v čase, ktorý v podstate obaja rodičia akceptovali. Párnym kalendárnym týždňom sa myslí týždeň, ktorý sa končí na číslice 2,4,6,8,0. Je na rozhodnutí a zvážení otca na akom mieste sa tento styk bude realizovať tak, aby pripravil maloletej zaujímavý a pútavý program. Vzhľadom na vek maloletej a deň, v ktorý maloletá nechodí do školy súd stanovil za miesto, kde si otec maloletú prevezme - miesto jej trvalého pobytu. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku zo spisu 2P 180/2013 má súd zato, že matka je stále pre maloletú zdrojom istoty, bezpečia a stability a preto, aby neprišlo k destabilizácii psychiky maloletej súd stanovil styk otca s maloletou za prítomnosti matky. Podľa súdu takto stanovený styk otca s maloletou napomôže tomu, aby sa udržiavali medzi maloletou a otcom pozitívne citové vzťahy, ktoré sú najmä s prihliadnutím na vek maloletej v súčasnej dobe nesmierne dôležité pre vývoj maloletej. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že pocit istoty a dôvery u maloletej by mala budovať nielen matka, ale aj otec maloletej, a matka by mala maloletú pripravovať na styk s otcom aj po psychickej stránke, pestovať v nej úctu, dôveru a lásku k otcovi.

25. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.