Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-388-2016.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/388/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej, a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku v právnej veci žalobcov: 1/ Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XX, C., 2/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XXXX/XX, A., obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom so sídlom F. X, F., proti žalovaným: 1/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z. XXXX/XX, V., 2/ T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, L. W. U., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Ivetou Fabiánovou, advokátkou so sídlom U. W. X, L. W. U., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 3C/132/2015-240 zo dňa 30. septembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že žalobkyňa v rade 1/ je vlastníčkou pozemku parcela č. CKN 15806/1, trvalé trávnaté porasty o výmere 225 m2, zapísaného na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie C. na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor a vo výroku o priznaní žalobkyni v rade 1/ voči žalovanej v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bola žaloba žalobcu v rade 2/ zamietnutá a žalovanej v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ priznaný voči žalobcovi v rade 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, z o s t á v a n e d o t k n u t ý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa v rade 1/ je vlastníčkou pozemku parc. č. CKN 15806/1, trvalé trávne porasty o výmere 225 m2, zapísaného na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie C. na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor. Žalobu žalobcu v rade 2/, ktorou sa domáhal rovnakého nároku, akému bolo vo vzťahu k žalobkyni v rade 1/ vyhovené, zamietol. Žalobkyni v rade 1/ voči žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v celo rozsahu. Žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobcovi v rade 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal posúdením existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva žalobkyne v rade 1/ k spornému pozemku KN-C parcela č. 15806/1. V zmysle § 137 písm. c/ Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP") konštatoval, že tento naliehavý právny záujem existuje, nakoľko určovacím výrokom súdu sa dosiahne zhoda vo veci vlastníctva predmetného pozemku medzi stavom právnym a stavom zápisu v katastri nehnuteľností. Vychádzal z toho, že žalobkyňa v rade 1/ oprávnenosť držby sporného pozemku opierala o uzavretie kúpno-predajnej zmluvy v roku 1972 medzi R. N. ako predávajúcim a jej právnymi predchodcami - rodičmi K. V. s manželkou. Predmetná kúpna zmluva v konaní predložená nebola s odôvodnením, že sa nezachovala. R. N. ako žijúci predávajúci vo vyjadrení predloženom súdu potvrdil, že po roku 1972 odpredal sporný pozemok právnym predchodcom žalobkyne v rade 1/ a prevzal od nich aj kúpnu cenu. Stalo sa tak po tom, čo pre nich Československý štát vykúpil pozemok pod chatu s výmerou cca 450 m2. Od tohto obdobia rodina V. svoje pozemky nerušene užívala.
Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že žalovaná v rade 1/, resp. jej právni predchodcovia manželia Z. nikdy žiadnym spôsobom za celú dobu trvania držby žalobkyňu v rade 1/, resp. jej právnych predchodcov pri jej výkone nerušili. Sami si rekreačnú chatu na pozemku, ktorý im bol zo strany štátu pridelený do osobného užívania nepostavili. Okrem toho právni predchodcovia žalobkyne v rade 1/ sa ujali držby sporného pozemku v čase, keď bola závažným spôsobom narušená stabilita vlastníckych vzťahov, neboli uznávané všetky princípy súkromného práva. Právna úprava vlastníckych vzťahov bola neprehľadná. Práve v prejednávanom prípade sa prelínajú rôzne druhy vlastníctva pozemkov s rôznymi právnymi postupmi pri nakladaní s nimi, čo kladie vyššie nároky na právne povedomie zúčastnených subjektov. Vzhľadom na uvedené mohlo dôjsť dôvodne u žalobkyne v rade 1/, resp. u jej právnych predchodcov k vnútornému presvedčeniu, že im sporný pozemok patrí po celú vydržaciu dobu. Súd prvej inštancie tak považoval za preukázaný zákonný predpoklad, a to oprávnenosť držby pozemku u žalobkyne v rade 1/ po dobu minimálne 10 rokov, a to ku dňu 01.01.1992, po započítaní oprávnenej držby jej právnych predchodcov s poukazom na ust. § 872 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení Zákona č. 509/1991 Zb.. Vo vzťahu k žalobkyni v rade 1/ žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že je vlastníčkou sporného pozemku. Žalobu žalobcu v rade 2/ zamietol ako nedôvodnú, lebo na rozdiel od žalobkyne v rade 1/, ktorá sa domáhala určenia vlastníctva voči žalovaným v rade 1/ a 2/ vo svoj prospech, nie je žalobca v rade 2/ vecne legitimovaný v spore a so žalovanými nie je v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu v nadväznosti na uplatnený nárok.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyni v rade 1/ ako v celom rozsahu úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Naopak žalobca v rade 2/ v konaní úspešný nebol, preto voči jeho osobe priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako stranám sporu úspešným v konaní nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené a určené vlastníctvo žalobkyne v rade 1/ k spornej nehnuteľnosti podali odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho rozhodnutie sa opiera o jednostranne posudzované dôkazy žalobcov. Úplne opomenul vyrovnať sa s dôkazmi, ktoré boli predkladané žalovanou stranou. Jednoznačne a nepochybne preukázali, že na strane žalobkyne v rade 1/ išlo iba o detenciu spornej nehnuteľnosti, čo samo o sebe vylučuje dobromyseľnosť. Uviedli, že už právni predchodcovia žalobkyne v rade 1/ vedeli o tom, že sporný pozemok nie je ich vlastníctvom. Preukázali, že stavebné povolenie na bazén bolo vydané dodatočne, ale na inú parcelu, než je sporný pozemok. Žalobkyňa v rade 1/ síce platila dane, ale nikdy nie za sporný pozemok, sama predložila listinné dôkazy, ktoré jej tvrdenia vyvracajú. Žalobkyňa v rade 1/ často uvádzala vzájomne odporujúce skutočnosti a nedokázala uniesť dôkazné bremeno ohľadom toho, že u nej a jej právnych predchodcov nešlo len o detenciu, ale došlo k vydržaniu a že im pozemok skutočne patrí. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že pred komisiou ROEP žalobca v rade 2/ a právny predchodca žalobkyne v rade 1/ jednoznačne potvrdili, ktoré pozemky mali odkúpené od žalobcu v rade 2/. V zápisnici ROEP žalobca v rade 2/ síce uviedol, že jeho rodina niekedy vlastnila sporný pozemok, ale nikdy, ani pred komisiou ROEP neuviedol, že by sporný pozemok odpredal predchodcovi žalobkyne v rade 1/. V čase začatia uvedeného sporu bolo urýchlene vypracované čestné prehlásenie z roku 2015, ktoré popiera závery ROEP-u a vyhlasuje sa v ňom to, čo sa žalobcom hodí. Okresný súd nesprávne konštatoval, že vyhlásenie žalobcu v rade 2/ korešponduje s jeho výpoveďou v postavení svedka pred komisiou ROEP zo dňa 17.02.2011, čo však nie je pravda. Pred komisiou ROEP označil pozemky, ktoré odpredal právnemu predchodcovi žalobkyne v rade 1/, a to parcela č. 15805 a č. 15798/1, čo potvrdil aj svojim podpisom. Ďalej v tejto zápisnici právny predchodca žalobkyne 1/ vyhlasuje, že takto nadobudnuté pozemky daroval v roku 1990 svojej dcére žalobkyni v rade 1/. Na tieto rozpory a protiklady upozorňovali súd prvej inštancie, ktorý sa však s nimi nevyrovnal. Nezobral do úvahy ani vyjadrenie žalovaného v rade 2/, že žil v rodine žalobkyne v rade 1/ a počul tam, že sporný pozemok rodine žalobkyne v rade 1/ nepatrí. To isté bolo povedané aj jeho otcovi, o čom bolo predložené čestné prehlásenie, avšak súd prvej inštancie ho nevyhodnotil. Nevysporiadal sa s ich námietkami, že v čase kedy malo dôjsť k prevodu sporného pozemku na právnych predchodcov žalobkyne v rade 1/ bolo potrebné každú zmluvu týkajúcu sa predaja nehnuteľností registrovať štátnym notárstvom, inak by bola neplatná. Rovnako sa nedostatočne vysporiadal s ich námietkami o nedobromyseľnosti žalobkyne v rade 1/, resp. jej právnych predchodcov. Títo mali od štátu pridelený pozemok na stavbu chaty do osobného užívania, ktorý bol vykúpený od žalobcu v rade 2/. Žalobca v rade 2/ ako aj právni predchodcovia žalobkyne v rade 1/ tak vedeli aký je postup pri predaji pozemkov, že bolo potrebné
registrovať zmluvu na notárstve. Tým zaniká dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobkyne v rade 1/, s ktorou skutočnosťou sa súd nezaoberal.
5. Žalobkyňa v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v rade 1/ a 2/ uviedla, že štát nikdy nevlastnil sporný pozemok, vykupoval ho od nevlastníka, potom ho ani nemohol prideliť do osobného užívania. Po tom, čo si prvostupňový súd vyriešil túto predbežnú otázku, správne sa zaoberal jej dobromyseľnosťou a oprávnenosťou držby. Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym zisteniam, že jej držba bola oprávnená a dobromyseľná.
6. Žalovaný v rade 1/ a 2/ v replike k vyjadreniu žalobkyne v rade 1/ opätovne poukázali na svoje tvrdenia v podanom odvolaní, v ktorom rozobrali celú problematiku kúpy a predaja spornej nehnuteľnosti ako aj registrácie zmlúv .
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. 01.07.2016), v súvislosti s § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodoval podľa CSP. V súlade s § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto zákona sú zachované. Ďalej po zistení, že odvolanie podala včas strana konania (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom § 379 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
9. Z podaného žalobného návrhu vyplýva, že pôvodne sa výlučne žalobkyňa v rade 1/ domáhala určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti pozemku KN-C parcela č. 15806/1 nachádzajúci sa v katastrálnom území Ružomberok. Žalobkyňa v rade 1/ tvrdila, že sporný pozemok nadobudli jej právni predchodcovia rodičia K. V. s manželkou Y. od R. N.. Malo ísť o časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 6506/1 zapísanej v PK vložke č. 3108. Ďalej uviedla, že jej právni predchodcovia sporný pozemok ohradili, postavili na ňom bazén a ako vlastný ho spolu s ňou užívali nerušene od roku 1972 až do roku 2015. Žalobkyňa v rade 1/ v podanom žalobnom návrhu tvrdila, že kúpna zmluva, ktorú uzatvorili jej rodičia s R. N. sa nezachovala a nakoľko sa vtedy nedala nadobudnúť do vlastníctva pôda, nemohlo byť toto vlastníctvo evidované v príslušnej pozemkovej evidencii. Žalovaná v rade 1/, ktorá je vedená ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti mala túto nadobudnúť dedením po svojich rodičoch JUDr. E. Z. a jeho manželke E.. Pôvodne žalovaná v rade 1/ tento majetok predediť nechcela, ale bola k tomuto kroku nahovorená otcom bývalého zaťa žalobkyne v rade 1/ p. F., ktorý v konaní vystupuje ako žalovaný v rade 2/.
10. Občiansky zákonník ako základný predpis súkromného práva upravuje v § 132 spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva. Rozlišuje nadobudnutie vlastníckeho práva na základe prevodu alebo prechodu. O prevod ide vo všetkých prípadoch, keď vôľu o prevode prejavujú tak subjekt, ktorý prevádza, ako aj ten subjekt, ktorý nadobúda. Ide teda o všetky typy a druhy zmlúv. O prechode vlastníckeho práva možno hovoriť vtedy, ak sa nadobúda vlastnícke právo na základe zákona alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. na základe iných skutočností (napríklad vydržaním).
11. Súd prvej inštancie sa tak mal zamerať pri rozhodovaní na posúdenie niektorého zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva žalobkyňou v rade 1/. Z obsahu podaného žalobného návrhu, ako aj ďalších vyjadrení žalobkyne v rade 1/ sú zrejmé tvrdenia, že spornú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou nadobudli jej právni predchodcovia. Absentujú tam už tvrdenia, na základe ktorých mali títo uvedenú nehnuteľnosť previesť na žalobkyňu v rade 1/.
12. Súd prvej inštancie posudzoval splnenie zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalobkyňou v rade 1/. Zaoberal sa skúmaním jednej z podmienok vydržania, a to, že vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne. Nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí mať
oporu v skutkových zisteniach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby). Primárne bolo potrebné skúmať, na základe čoho sa mala držby spornej nehnuteľnosti ujať žalobkyňa v rade 1/. Jej doterajšie tvrdenia sa viazali k titulu, na základe ktorého sa mali držby spornej nehnuteľnosti ujať jej právni predchodcovia - rodičia. Absentujú tu tvrdenia žalobkyne, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akého právneho titulu sa mala ona ujať držby spornej nehnuteľnosti a stať sa oprávnenou držiteľkou. Okresný súd tu síce správne vychádzal z toho, že do dĺžky vydržacej doby 10 rokov upravenej v § 134 Občianskeho zákonníka možno započítať aj oprávnenú držbu právnych predchodcov žalobkyne v rade 1/, avšak iba v prípade, že tu existuje podmienka vzniku oprávnenej držby aj priamo u žalobkyne v rade 1/. Nie je správna úvaha súdu prvej inštancie, že uplynutím doby vydržania u právnych predchodcov žalobkyne, sa táto automaticky stala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.
13. Ďalším závažným pochybením súdu prvej inštancie bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy a neprihliadal na skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov boli zistené. Možno prisvedčiť odvolateľom, že súd prvej inštancie úplne opomenul ich obranu a argumentáciu spochybňujúcu dobromyseľnosť žalobkyne v rade 1/ pri nadobúdaní vlastníckeho práva k spornému pozemku. Existovalo tu vyjadrenie žalovaného v rade 2/ o vedomosti, resp. nevedomosti žalobkyne v rade 1/ a jej právnych predchodcov o tom, kto je vlastníkom sporného pozemku, rovnako tu existovalo čestné vyhlásenie otca žalovaného v rade 2/. Ďalej tu boli skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov o priebehu ROEP-u v oblasti, kde sa nachádzal sporný pozemok. Nemožno opomenúť, že tvrdenie žalobkyne v rade 1/ o tom, že na spornej nehnuteľnosti sa má nachádzať bazén patriaci ku rekreačnej chate, ktorá je postavená na susednom pozemku nevyplýva z predloženého dodatočného stavebného povolenia. Tieto skutočnosti rovnako zostali súdom prvej inštancie bez povšimnutia a náležitého vyhodnotenia.
14. Vzhľadom na uvedené pochybenia pri prejednaní a rozhodnutí veci krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. V ďalšom konaní sa primárne súd prvej inštancie zamerá na zistenie skutočností, od ktorých žalobkyňa v rade 1/ odvodzuje svoje výlučné vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, t.j. na základe akého právneho titulu malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva jej osobou. Doterajšie tvrdenia žalobkyne sa týkajú najmä skutočností, na základe ktorých mali nadobudnúť vlastnícke právo jej právni predchodcovia - rodičia. Po ustálení týchto skutočností následne vec posúdi z hľadiska tvrdeného spôsobu nadobudnutia tohto vlastníckeho práva. V súvislosti s posudzovaním oprávnenosti držby a jej dobromyseľnosti odvolací súd zdôrazňuje, že dobromyseľnosť sa skúma z objektívneho hľadiska, vzhľadom na všetky existujúce okolnosti, ktoré boli zrejmé v čase, keď k takémuto vstupu do držby malo dôjsť. Je preto nutné zisťovať okolnosti, ktoré tomuto vstupu predchádzali, napr. či už pred týmto vstupom dochádzalo k nejakým prevodom nehnuteľností, z ktorých prevodcovia mali resp. mohli mať vedomosť o tom, akým spôsobom sa nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Tu je treba zdôrazniť, že samotná žalobkyňa v žalobnom návrhu poukazovala na to, že sa nedala nadobudnúť do vlastníctva pôda, preto vlastníctvo nemohlo byť evidované v príslušnej pozemkovej evidencii (bod I. ods. 2 žalobného návrhu). Táto skutočnosť je tiež významná z hľadiska posudzovania dobromyseľnosti či už žalobkyne v rade 1/ alebo jej právnych predchodcov.
16. Ďalej je nutné, aby súd prvej inštancie hodnotil existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení vo vzťahu k obom žalovaným a s tým súvisiacu aj pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko určenia vlastníckeho práva sa možno domáhať voči tomu, kto je ako vlastník uvedený v katastri nehnuteľností. Z obsahu spisu je zrejmé, že na liste vlastníctva kde je vedená sporná nehnuteľnosť, je uvedená poznámka o vedení tohto súdneho sporu, na základe ktorej sa potom rozhodnutie vo veci samej vzťahuje aj na ďalších vlastníkov spornej nehnuteľnosti, ak bol podaný návrh na vklad ich vlastníckeho práva po zápise takejto poznámky. Je však potrebné zisťovať, z akého dôvodu žalobkyňa v rade 1/ trvá na podanom žalobnom návrhu vo vzťahu k žalovanej v rade 1/, ktorá už ako vlastníčka nie je zapísaná na liste vlastníctva a zároveň žiadala rozšíriť žalobný návrh aj na osobu žalovaného v rade 2/. S týmito okolnosťami sa doteraz súd prvej inštancie nezaoberal, bude preto potrebné, aby k týmto zaujal stanovisko, a to vzhľadom na vyjadrenia žalobkyne v rade 1/, ktorá je povinná odôvodniť existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vo vzťahu ku každému zo žalovaných.
17. Na záver považuje odvolací súd za nutné zdôrazniť, že je síce významné, či R. N., resp. jeho otec U. N., ktorí by mali byť právnymi predchodcami žalobkyne v rade 1/ spornú nehnuteľnosť v rámci výkupu štátom previedli na štát, prípadne nepreviedli, avšak skúmanie tejto okolnosti je podstatné v prípade, že bude dostatočným spôsobom ustálená existencia právneho titulu, na základe ktorého malo dôjsť k prevodu, resp. prechodu tejto nehnuteľnosti z týchto osôb na žalobkyňu v rade 1/, resp. jej rodičov, a to aj z hľadiska dobromyseľnosti.
18. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo vo vzťahu k žalobkyni v rade 1/ žalobnému návrhu vyhovené, ako aj v závislom výroku o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Ten v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií odvolacieho súdu a v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)