Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_6CPr-2-2012.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6CPr/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne A.. Y. S., E. XX.X.XXXX, I. S. G. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Matejom Okálym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7 proti žalovanému Obec Smolnícka Huta, Smolnícka Huta č. 1, IČO: 003 295 84, právne zastúpenom JUDr. Ingrid Repkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Ružová 33, o určenie, že pracovný pomer trvá a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.5.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX u žalovaného naďalej trvá a uplatnila si náhradu trov konania. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.7.2012 tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 208,90 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Odvolací súd rozhodnutím sp. zn. 3CoPr/3/2012-64 zo dňa 30.9.2013 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
2. Na pojednávaní konanom dňa 2.7.2014 žalobkyňa rozšírila žalobu o nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.7.2011 do 31.12.2012, ktorú požadovala vo výške 6 600,- Eur. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 2.7.2014.
3. Rozsudkom zo dňa 2.7.2012 tunajší súd rozhodol tak, že žalobu žalobkyne o určenie, že pracovný pomer u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX naďalej trvá a žalobu o náhradu mzdy zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania. Proti uvedenému rozhodnutiu opätovne podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 3CoPr/7/2014-141 zo dňa 19.11.2015 rozsudok tunajšieho súdu vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá potvrdil. Vo výroku o zamietnutí žaloby o náhradu mzdy a vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že jej pracovný pomer u žalovaného trvá pominul, ale v čase podania žaloby bol daný.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania dňa XX.XX.XXXX, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, Pracovnou zmluvou č. X/XXXX uzavretou medzi účastníkmi dňa X.X.XXXX, žiadosťou žalobkyne adresovanej žalovanému zo dňa 26.10.2011, listom Krajského školského úradu v Košiciach č. XXXX/
XXXXX zo dňa 14.2.2011 adresovaného žalobkyni, výsledkom šetrenia podnetu od Inšpektorátu práce Košice č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 7.10.2011, pokusom o zmier zo dňa 3.4.2012, rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. XXX/XX/Z zo dňa 3.2.2012, výzvou žalovaného adresovanou žalobkyni zo dňa 5.2.2009 na doplnenie pedagogickej spôsobilosti, evidencie dochádzky, mzdové listy, potvrdenie o priemernom zárobku, výpočet funkčného platu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX pracovala žalobkyňa u žalovaného s dohodnutým druhom práce - výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľkou materskej školy v obci Smolnícka Huta od X.X.XXXX. Zmluvou bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2009 so skúšobnou dobou tri mesiace. Dňa X.X.XXXX bola podpísaná Dohoda o zmene uvedenej Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX tak, že pracovný pomer bol opätovne dohodnutý na dobu určitú od X.X.XXXX do 31.12.2010. Dňa X.X.XXXX uzavreli sporové strany pracovnú zmluvu, pričom u žalobkyne sa nemenil druh práce, ani miesto výkonu práce, pracovný pomer bol opätovne dohodnutý na dobu určitú od XX.X.XXXX do 30.6.2011.
6. Počas trvania pracovného pomeru u žalovaného bola žalobkyňa vyzývaná žalovaným v zmysle § 2 ods. 4 vyhlášky č. 41/1996 Z.z. Ministerstva školstva SR o odbornej spôsobilosti pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov, aby si doplnila požadovanú pedagogickú spôsobilosť v súlade s touto vyhláškou. Žalobkyňa sama na pojednávaní uviedla, že nemala na to finančné prostriedky a v podstate ani záujem na takéto doplnenie si vzdelania, lebo si bola vedomá, že do 31.12.2012 v zmysle platnej vyhlášky jej vzdelanie na výkon práce učiteľky v materskej škole postačuje a vedela, že v budúcnosti nebude mať záujem opätovne sa v materskej škole zamestnať. Sama má vysokoškolské vzdelanie, odbor vychovávateľstvo pre osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť.
7. Krajský školský úrad v Košiciach, Osobný úrad v liste zo dňa 14.2.2011 uviedol, že na základe informácií žalobkyne a priloženej pracovnej zmluvy majú za to, že jej zamestnávateľ nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi s tým, že poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa písomne podnetovala aj Inšpektorát práce Košice, ktorý listom zo dňa 7.10.2011 jej oznámil, že opätovné uzavretie pracovnej zmluvy na dobu určitú so žalovaným je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 2 Zákonníka práce, pretože zamestnávateľ jej predĺžil a opätovne dohodol v rámci dvoch rokov pracovný pomer na dobu určitú viac ako dvakrát. Inšpektorát práce v Košiciach vydal dňa 3.2.2012 rozhodnutie, ktorým zastavil konanie č. 360/11/K začaté dňa 6.12.2011 z vlastného podnetu vo veci uloženia pokuty za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení poukázal na to, že po právnom posúdení dospel správny orgán k záveru, že porušenie uvedené v protokole nebolo preukázané a že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 2 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa pri uzatváraní zmluvy so žalobkyňou.
8. Žalobkyňa podala dňa 26.10.2011 písomnú žiadosť adresovanú Obecnému úradu Smolnícka Huta, starosta O. M. a žiadala o doplatenie mzdy za obdobie od júla do októbra 2011, opätovne umožnenie vstupu na pracovisko t.j. do materskej škôlky.
9. Z vyjadrení sporových strán mal súd zistené a táto skutočnosť nebola namietaná, že žalobkyňa vykonávala v čase od X.X.XXXX B. X.X.XXXX pre obec Smolnícka Huta prácu, na základe Dohody o výkone práce, pomocné práce na Obecnom úrade v Smolníckej Hute (vymáhanie daňových nedoplatkov).
10. Od X.XX.XXXX B. XX.X.XXXX sa žalobkyňa zamestnala v susednej obci Smolník u zamestnávateľa Základná škola s materskou školou Smolník ako vychovávateľka v školskom klube. Za uvedené obdobie podľa mzdových listín jej hrubá mzda predstavovala sumu 3 963,18 Eur.
11. V období od 1.7.2012 do 9.9.2012 bola žalobkyňa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Od 1.8.2012 do 9.9.2012 bola poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie.
12. Od 10.9.2012 bola žalobkyňa zamestnaná v obci Nálepkovo u zamestnávateľa Základná škola a Materská škola Nálepkovo ako učiteľ základnej školy pre I. stupeň, kde jej hrubý príjem do 31.12.2012 podľa mzdových listov činil 2 479,43 Eur.
13. Podľa § 48 ods. 2, 3 Zákonníka práce platnom do 28.2.2010, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
14. Podľa § 48 ods. 2, 3 Zákonníka práce v znení platnom od 1.3.2010, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
15. Podľa § 252d) ods. 2 Zákonníka práce platnom od 1.3.2010, pracovné pomery na určitú dobu uzatvorené pred 1. marcom 2010 sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté.
16. Podľa § 142 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku.
17. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
18. Podľa § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 17.5.2012 domáhala určenia, že jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX so žalovaným naďalej trvá. Žalobkyňa u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo B. XX.XX.XXXX uzatvorenej na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Dňa 1.1.2010 došlo k zmene pracovnej zmluvy a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného bol predĺžený do XX.XX.XXXX. V zmysle § 252d prechodných ustanovení Zákonníka práce právne úkony urobené do 1.3.2010 a nároky z nich vyplývajúce sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28.2.2010. Podľa § 48 ods. 2, 3 Zákonníka práce platnom do 28.2.2010, pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát. Pokiaľ teda pracovnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX bol so žalobkyňou opätovne uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú do 30.6.2011, tento pracovný pomer bol uzatvorený v rozpore s uvedeným obmedzením a platí nevyvrátiteľná domnienka, že vznikol pracovný pomer na neurčitý čas.
20. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.7.2011 do 31.12.2012 vo výške 6 600,- Eur t.j. 366,66 Eur mesačne (6 600,- Eur delene 18 mesiacov). Súd má za to, že žalobkyni prislúcha nárok na náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a to od 26.10.2011. Žalobkyňa požiadala žalovaného o umožnenie vstupu na pracovisko t.j. o prideľovanie práce až listom z uvedeného dňa. V konaní nebolo preukázané, aby o pridelenie práce žalobkyňa požiadala už skôr t.j. v období od 1.7.2011 do 25.10.2011. Preto v časti nároku žalobkyne za priznanie náhrady mzdy za
obdobie mesiacov jún až október 2011 t.j. za obdobie 4 mesiacov vo výške 1 466,66 Eur (366,66 Eur krát 4 mesiace) súd žalobu zamietol.
21. Za obdobie od 1.11.2011 do 31.12.2012 žalobkyňa požadovala náhradu mzdy vo výške 5 133,33 Eur (366,66 Eur krát 14 mesiacov). Dokazovaním bolo preukázané, že prevažnú časť uvedeného obdobia bola žalobkyňa riadne zamestnaná. V období od 1.11.2011 do 31.12.2012 pritom od zamestnávateľov jej prináležala mzda vo výške 6 068,11 Eur (3 588,68 Eur u zamestnávateľa Základná škola s materskou školou Smolník a 2 479,43 Eur u zamestnávateľa Základná škola s materskou školou Nálepkovo), čo je viac než mzda, ktorú si žalobkyňa za vyššie uvedené obdobie nárokovala. Z uvedeného dôvodu aj za toto obdobie súd nárok na náhradu mzdy žalobkyni nepriznal. Žalobkyňa v predmetnom období bola riadne zamestnaná a vzhľadom na jej pracovné zaradenie je zrejme, že nemohla súbežne vykonávať prácu u dvoch zamestnávateľov súčasne.
22. Súd tiež uvádza, že žalobkyňa u žalovaného od 1.1.2009 do 30.6.2011 vykonávala prácu učiteľky v materskej škôlke. Na túto prácu, napriek vysokoškolskému pedagogickému vzdelaniu nemala potrebnú kvalifikáciu, čo nebolo sporné. V zmysle § 2 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 41/1996 Z.z. účinnej v čase začatia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, výchovno-vzdelávaciu činnosť pedagogických zamestnancov môže vykonávať aj zamestnanec, ktorý má odbornú spôsobilosť, ale nezískal požadovanú pedagogickú spôsobilosť. Na získanie pedagogickej spôsobilosti je potrebné začať najneskôr do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca doplňujúce pedagogické štúdium a najneskôr do štyroch rokov pracovného pomeru ho úspešne skončiť. Uvedené platilo aj po 31.7.2009 a to v zmysle § 60 ods. ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. O povinnosti doplniť si vzdelanie potrebné pre prácu, ktorú vykonávala žalobkyňa u žalovaného, mala žalobkyňa vedomosť. Napriek tomu do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru t.j. od 1.1.2009 do 1.1.2011 a to aj napriek výzve žalovaného, nezačala si dopĺňať odbornú spôsobilosť a ako sama uviedla pracovný pomer z uvedeného dôvodu u žalovaného by tak musel byť ukončený najneskôr do štyroch rokov t.j. do 31.12.2013. V súvislosti s tým súd opätovne poukazuje na to, že minimálne už od 1.1.2011 žalobkyňa u žalovaného, keďže si ani nezačala dopĺňať kvalifikačné predpoklady, nemala svoju pozíciu istú. Z uvedeného, ako aj vyjadrení žalobkyne je tak zrejme, že v skutočnosti o prácu, ktorú u žalovaného vykonávala nemala opravdivý záujem.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný. Súd nezistil v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku, keďže žalobkyňa si od nástupu do zamestnania u žalovaného do dvoch rokov ani nezačala dopĺňať svoje kvalifikačné predpoklady pre prácu, ktorú vykonávala. Podľa názoru súdu preto nejde o výnimočný prípad, pre ktorý by náhrada trov žalovanému nemala byť priznaná. O výške trov konania bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.