Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Pc-5-2017.pdf
PDF · 80.63 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, J., proti osobám povinným platiť výživné: otec A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, J., t.č. Ú. E. K. J. F. S. W. Ú. E. K. K. P., matka W. E., nar. X.X.XXXX, bytom I. - E. A., o určenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť navrhovateľovi výživné vo výške 80,- € mesačne, vždy k 15.dňu toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 6.2.2017.
Nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 6.2.2017 do 31.3.2017 vo výške 142,85 € súd povoľuje zaplatiť v splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Matka je povinná platiť navrhovateľovi výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 6.2.2017.
Nedoplatok matky na zročnom výživnom za čas od 6.2.2017 do 31.3.2017 vo výške 48,45 € súd povoľuje zaplatiť v splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným dňa 6.2.2017 na tunajšom súde domáhal, aby súd určil odporcom povinnosť platiť mu výživné každý vo výške 100,- € mesačne.
2. Súd vo veci pojednával dňa 22.3.2017 bez prítomnosti rodičov, matka ani otec sa k návrhu nevyjadrili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Navrhovateľ pochádza z manželstva rodičov. V súčasnosti býva so staršou sestrou P., nar. XX.X.XXXX, ktorá je zamestnaná a má do svojej náhradnej osobnej starostlivosti zverených ich dvoch mladších súrodencov B. nar. X.X.XXXX a S. nar. XX.X.XXXX. Okrem nich žije s nimi v spoločnej domácnosti i brat A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý poberá invalidný dôchodok. Matka opustila spoločnú domácnosť v 1/2012 a odvtedy navrhovateľa a ani jeho súrodencov nekontaktovala, na jeho výživu neprispievala. Otec bol do 9/2015 vo výkone trestu dva roky. Po návrate krátkodobo pracoval brigádne a od 12/2015 začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. Pod vplyvom alkoholu bol agresívny,
preto na neho navrhovateľ podal trestné oznámenie a od 8/2016 je vo väzbe. Na výživu navrhovateľa neprispieval žiadnou čiastkou.
5. Súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že matka dlhodobo nikde nepracuje. Zo správy posledného zamestnávateľa otca u ktorého bol zamestnaný na dobu neurčitú pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody súd zistil, že pracovný pomer bol ukončený z dôvodu poručenia pracovnej disciplíny otcom okamžitým skončením dňa 11.7.2013. Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 748,20 €. Otec má súdom určené výživné na mladších súrodencov navrhovateľa po 70,- € mesačne a matka má určené minimálne výživné na dve deti vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
6. Navrhovateľ je študentom 4. ročníka gymnázia, jeho jediným príjmom sú rodinné prídavky 23,02 €. Do školy dochádza autobusom, za jednu cestu platí 0,75 € a v prípade návratu vlakom 0,35 €. Podiel navrhovateľa na úhrade nákladov spojených s bývaním je vo výške 1/5-iny nákladov, t.j. 29,- €. Okrem toho má výdavky primerané jeho veku na stravu, oblečenie, okolo 150,- € mesačne.
7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z.z.), t.j. vo výške 27,13 € mesačne.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
12. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľ je študentom 4. ročníka gymnázia. Má príjem len 23,02 € rodinné prídavky. Do školy denne dochádza, má výdavky primerané svojmu veku a jeho podiel na nákladoch spojených s bývaním je 29,- €. Býva so staršou sestrou, ktorá je zamestnaná, bratom, ktorý poberá invalidný dôchodok a dvomi mladšími súrodencami. Rodičia na jeho výživu neprispievajú. Súdom určenú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi doposiaľ nemajú. Obaja majú aj vyživovaciu povinnosť k mladším súrodencom a to otec 2x 70,- € a matka 2x minimálne výživné. Matka dlhodobo nepracuje, otec bol naposledy prepustený zo zamestnania pre porušenie pracovnej disciplíny, pričom mal priemerný čistý mesačný príjem 748,20 €. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery oboch rodičov a ich ďalšie vyživovacie povinnosti, súd uložil matke povinnosť platiť navrhovateľovi minimálne výživné, aktuálne vo výške 27,13 € mesačne. Takto určenú minimálnu výšku výživného považoval súd za primeranú možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky, nakoľko povinnosťou každého rodiča je zabezpečovať výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu.
13. Otcovi určil povinnosť platiť výživné 80,- €, spolu s doposiaľ určeným výživným 2x 70,- € je to 220,- €, t.j. 29% z posledného príjmu otca 748,20 € mesačne.
14. Pri určovaní výživného súd prihliadol aj na skutočnosť, že rodičia sa k návrhu nevyjadrili a v priebehu konania boli pasívni. Vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 1181/07, podľa ktorého, pokiaľ sa rodič zbavil svojim úmyselným konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená
väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu toho dieťaťa, ktoré má podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Otec sa svojim konaním, keď s ním bol ukončený pracovný pomer na dobu neurčitú a úmyselným agresívnym konaním, a to vyhrážaním sa vlastným deťom pod vplyvom alkoholu a následným vzatím do väzby z tohto dôvodu, zbavil možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá skutočnosť však nemohla ísť na úkor práva navrhovateľa na výživné.
15. Výživné súd určil od podania návrhu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol.
16. Nedoplatok na zročnom výživnom otca od 6.2.2017 do 31.3.2017 vo výške 142,85€ (za február 2017 vo výške 62,85 € a za marec 2017 výške 80,- €) súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom matky súd určil vo výške 48/,458 € (za február 21,32 € a za marec 2017 vo výške 27,13 €, spolu 48,45 € súd povolil matke zaplatiť v splátkach po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, okrem osôb, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie po vyhlásení a odôvodnení rozsudku. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).