Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/60/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. T. XXX, o zaplatenie 942 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 11C/74/2016-101 zo dňa 18. októbra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol, vo výroku o trovách konania, ako i v časti, v ktorej povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť žalobcovi sumu 908,50 eur v pravidelných mesačných splátkach splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca, prvých 14. splátok po 60,- eur, 15. splátka vo výške 68,50 eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2) Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet a v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca neskôr povolil žalovanému prečerpať osobný účet, čo preukazuje aj samotné konanie žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že by si doposiaľ splnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky v plnom rozsahu, súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny vo výške 908,50 eur. V časti, pokiaľ si žalobca uplatnil aj poplatky, ktoré neboli individuálne dojednané, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a preto si žalobca mohol účtovať voči žalovanému len také poplatky, o ktorých existencii a výške bol žalovaný vopred oboznámený priamo v spotrebiteľskej zmluve, resp. v listine, ktorá tvorí so zmluvou celok a je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca nepreukázal ani platné individuálne dojednanie 28 % ročného úroku priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložil žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorej by bolo nepochybné, že sa so žalovaným dohodol o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Súd na návrh žalovaného mu povolil splácať priznanú istinu vo výške 908,50 eur v splátkach. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného splniť uloženú povinnosť. S poukazom na zákon

o platobných službách a uviedol, že tento výslovne neustanovuje, že by všetky náležitosti zmluvy o účte museli byť obsiahnuté v jednom dokumente. Upriamil pozornosť na ustanovenie § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zdôraznil, že náležitosti zmluvy nemusia byť obsiahnuté v jednom dokumente, čo potvrdzuje aj obsah rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová). Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o platobných službách, podľa ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a/ zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b/ rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 zákona sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z uvedeného, zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich nepodpísal. Súd časť rozhodnutia, ktorou povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, neodôvodnil dostatočne. Rozhodnutie musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti, má možnosť splácať dlh v splátkach.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol, vo výroku o trovách konania ako i v časti, v ktorej povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel), odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ poukázal na zákon o platobných službách, ktorý nevyžaduje, aby boli poplatky za poskytované služby individuálne dojednané, je potrebné poukázať na to, že takýto názor neobstojí. Ust. § 31 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách stanovuje, že poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalobca nepreukázal existenciu rámcovej zmluvy (na ktorú v odvolaní poukazuje, pričom poukazuje aj na to, ktoré dokumenty má obsahovať). Pokiaľ teda súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby v časti zaplatenia poplatkov vyvodil z nepreukázania zmluvného dojednania účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky ani zmluvného dojednania o výške poplatkov, tieto závery odvolací súd vyhodnotil ako správne. 8) Navyše žalovaný je spotrebiteľ, ktorému právny poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí veriteľ/dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje zákon o platobných službách, ale špeciálne predpisy, akými sú napríklad zákon ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník. Názor vyjadrený v odvolaní, podľa ktorého, ak určité podmienky nie sú uvedené v zákone o platobných službách, nie je potrebné ich pri tomto type vzťahu dodržiavať, nie je správny. 9) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto pokiaľ išlo o VOP, tieto majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, kedy, kde a akým spôsobom sa žalovaný mohol dozvedieť o úrokovej sadzbe 28 % ročne, nakoľko takto požadovaný úrok nie je v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným uvedený.

10) Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach, mal odvolací súd za to, že žalovaný prejavil ochotu zaplatiť svoj dlh v mesačných splátkach, nakoľko jeho nepriaznivá situácia (spôsobená exekučným konaním) ho doviedla do štádia, že nebol schopný svoj dlh voči žalobcovi vyrovnať, a preto povolenie splatiť dlh v splátkach bolo správne. Povolené splátky dávajú určitý odklad žalovanému na získanie lepšej finančnej kondície na splatenie dlhu a nemalo by mu spôsobiť insolventnosť. V prípade, že svoju pohľadávku z rozsudku nebude platiť, potom nastanú účinky predpokladané v § 232 ods. 4 CSP, že omeškanie jednej zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude dostatočnou výzvou pre dlžníka, aby svoje zákonné povinnosti plniť dlh v splátkach plnil riadne a včas.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .