Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-147-2016.pdf
PDF · 85.59 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/147/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v trestnej veci obžalovaného N. Z. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.marca 2017, takto
rozhodol:
A. N. Z., P.. XX.XX.XXXX J. P. Ž., X. Y. S.. C., H., A. I. H., Y. E. Y. S.. Z. Č.. X, Y. s a u z n á v a z a v i n n é h o , že dňa 31.10.2016 v čase približne o 18.30 hod. v spálni bytu na ul. D..H..X. Č.. XX, v Bratislave, počas hádky so svojou družkou G. J., tejto vulgárne vynadal a povedal jej, že jej šľapne na krk a snažil sa ju udrieť otvorenou dlaňou ľavej ruky po pravej časti tváre, po čom do spálne vstúpil jeho syn N. Z. s cieľom chrániť matku pred fyzickým násilím zo strany obvineného, pričom medzi obvineným a jeho synom N. Z. došlo k fyzickému konfliktu, počas ktorého sa obvinený N. Z. H. H. N. Z. bili päsťami a po tom, čo N. Z. udrel päsťou obvineného do tváre a úderom mu natrhol peru, sa obvinený presunul do kuchyne, otvoril hornú zásuvku na kuchynskej linke, pravdepodobne s cieľom vybrať kuchynský nôž, pričom počas toho vykrikoval, že všetkých pozabíja, čo vzbudilo u poškodenej G. J., P.. XX.XX.XXXX, E. N. Z., P.. XX.XX.XXXX N. E. U. Z., P.. XX.XX.XXXX dôvodnú obavu o život a preto vybehli z bytu a aj z obytného domu na ulicu, odkiaľ volali políciu, t e d a vyhrážal sa inému smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, č í m s p á c h a l prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona a za to sa o d s u d z u j e Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 18 /osemnásť/ mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného o jeho právach umožnil súd obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“). Obžalovaný urobil podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku. Vzhľadom na to, že obžalovaný vyhlásil že nepopiera spáchanie skutku za skutok uvedený v obžalobe, súd následne postupoval primerane § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku kladením otázok. Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8 Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovaného že nepopiera spáchanie skutku prijíma a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, nevykoná. Vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vo vzťahu ku obžalovanému súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v súlade s ustanovením § 36 Tr.zák. a to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. - spočívajúca v tom, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. l/ Tr.zák., t.j., možno priznať aj v tomto prípade, keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie že nepopiera spáchanie skutku (§ 257 Tr.por.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku oľutoval a vyslovil, že sľúbil, že sa bude dostavovať na probačný dohľad, alkoholické nápoje nepožíva a spraví všetko preto, aby nepožíval alkohol, nakoľko chce byť so svojou rodinou, so svojou družkou. Tým došlo k podstatnej zmene okolnosti prípadu, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní úprimne všetko oľutoval a súd túto okolnosť vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo preukázané, že u obžalovaného nie sú evidované priestupky ( nemá záznam). Z obsahu zapožičaného probačného spisu tunajšieho súdu sp.zn.41Pr /11/2017 vyplýva, že obžalovaný sa dostavuje na probáciu (v mesiaci marec, apríl /2017 a nasleduje probácia v mesiaci máj/2017), v súčasnosti sa zdržiava na adrese Z. X, Y. kde žije so svojimi rodičmi. Je otcom 3 detí (syn 22 - pracuje spoločne s obžalovaným ako kosec, syn 18 - študuje, dcéra 12 rokov - žiačka základnej školy). Pracuje na dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú so spoločnosťou MURA TRADE s.r.o. (zmluva je súčasťou probačného spisu). Súčasne si privyrába hraním ako hudobník na rôznych oslavách (kapela má názov „Duo Domino“a tvoria ju traja členovia). Súd vo veci zistil jednu priťažujúcu okolnosť v súlade s ustanovením § 37 Tr.zák. (§ 37 písm. m/ Tr.zák.). Z Registra Trestov GP SR vyplýva, že obvinený ma 4 záznamy ( 1. Okresný súd Galanta, rozhodnutie 2.12.1994 sp.zn. 1T/178/94 § 221/1 Tr.zák, odňatie slobody podmienečne na 2 mesiace so skúšobnou dobou do 21.12.1995 - osvedčenie sa 25.3.1996, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený, 2. Okresný súd Bratislava 2 :trestný rozkaz 18.10.2007 sp.zn. 1T/137/07,práv.18.4.2008, §219/1 Tr.zák. odňatie slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1rok 6 mesiacov do 18.10.2009- na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený, zrušený, 3. Okresný súd Bratislava 2.trestný rozkaz 25.4.2008 sp.zn.5T/6/08,právopl.13.1.2009, §360/1,2a, §20 §212/1 Tr.z. 300/2005, odňatie slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 09.5.2011, osvedčenie sa 9.5.2012 podľa §50/5 Tr.zák., uložený trest je súhrnný, trest uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2,18.10.2007,sp.zn.1T137/07 bol zrušený, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený, 4. Okresný súd Bratislava 2 ,trestný rozkaz 11.4.2011,sp.zn.3T31/11, právopl.17.10.2015, §212/2f,3b Tr.z.300/2005, odňatie slobody nepodmienečne na 8 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vykonanie trestu 12.7.2016). Ako vyplynulo z registra trestov a pripojených spisov
- do spáchania žalovaného skutku obžalovaný neviedol riadny život (bol už za trestný čin odsúdený - § 37 písm. m/ Tr.zák.). Celkove bol obžalovaný uznaný vinným a odsúdeným 4 krát (v 2 prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, v 1 prípade sa osvedčil a v 1 prípade vykonal trest 12.07.2016). Základná trestná sadzba je šesť mesiacov - tri roky. Z dôvodu, že súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Tr.zák. (pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti -1:1) - trestná sadzba bola základná
- šesť mesiacov - tri roky. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody v vo výmere šesť mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil skúšobnú dobu na 18 /osemnásť/ mesiacov. A súčasne mu podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Z uvedených skutočností má súd za to, že trest uložený vo výmere šesť mesiacov postačuje na nápravu obžalovaného. Pokiaľ sa prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV domáhal uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody súd zdôrazňuje, že aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Treba mať na pamäti, že trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv. exemplárnymi trestaním, spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnenie represie potlačený moment prevencie. Súd ďalej zdôrazňuje a dáva prokurátorovi okresnej prokuratúry do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúci postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Podľa názoru súdu sa tak stalo práve v prejednávanom prípade z dôvodov na strane osoby obžalovaného rozvedených vyššie. Súd teda uzatvára, že požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
Na posilnenie účelu trestu súd obžalovanému uložil i primerané obmedzenie, ktoré spolu s uloženým probačným dohľadom napomôžu najmä ochrane spoločnosti a náprave obžalovaného, keďže tento sa dopustil skutku v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov. V tejto súvislosti súd nemôže prehliadnuť už vyššie zmienené záznamy v odpise registra trestov. I v tomto ohľade s poukazom na túto skutočnosť súd považoval za vhodné a potrebné, aby na obžalovaného počas skúšobnej doby dohliadal probačný
úradník, nakoľko doterajší život obžalovaného nebol bezproblémový. Ale nie tak bezproblémový, aby bol súd nútený ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.
Súd uzatvára, že pre vyššie uvedené skutočnosti a rozvedené úvahy, uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a primerané obmedzenie považuje za súladné so zásadami represie, ale i humanity v kontexte požiadavky primeranosti trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.