Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-45-2016.pdf
PDF · 90.25 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., Suché Mýto č. 1, Bratislava, IČO: 36 816 377, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova č. 2/B, Bratislava, proti žalovanej: A. X., nar. X.X.XXXX, bytom Z.. Q. č. XXX/XX, L. Q., o zaplatenie 571,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. februára 2014, č.k. 5C/225/2013-50, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal na žalovanej zaplatenia pohľadávky 571,47 eur, pozostávajúcej z istiny 504,69 eur, z úroku z úveru 60,97 eur, poplatkov 5,81 eur, keď tvrdil, že uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere dňa 18.1.2008, pod č. 750461, na základe ktorej žalovanej poskytol úverový limit vo výške 664 eur, ktorý prečerpala v celkovej výške 1.316,29 eur. Súčasťou neoddeliteľnou zmluvy sa stali všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na to, že výška pohľadávky bola do 1.000 eur, bolo možné rozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania, preto súd vo veci konal podľa § 115a ods. 2 O.s.p. a § 200 ea ods. 1 O.s.p.. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 v znení účinnom od 1.4.2008. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere podpísanej žalobcom dňa 15.1.2008 a žalovanou 17.1.2008 zistil, že žalovanej bol poskytnutý úverový limit vo výške 20.000,- Sk, ku ktorému priradená mesačná splátka bola 799,- Sk (26,52 eur). Súčasťou zmluvy sa mali stať aj všeobecné obchodné podmienky. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku. Oznámením zo dňa 31.12.2012 žalobca doručoval žalovanej oznámenie o odstúpení od zmluvy o revolvingovom úvere ako aj od poistenia, a oznámený aktuálny stav dlhu v tom čase 565.083,- Sk. Zásielka sa vrátila od žalovanej neprevzatá z poslednej známej adresy. Žalovaná čerpala celkom úver vo výške 1.316,27 eur, z toho úroky započítané na sumu 712,04 eur, poplatky za upomienky 5,81 eur, celkom teda dlh 2.034,12 eur. Žalovaná uhradila celkom 1.433,77 eur a storno úroky 28,88 eur, celkom 1.462,65 eur. Rozdiel medzi sumou 2.034,12 eur a 1.462,65 eur predstavuje uplatnenú istinu 571,47 eur. Súd prvej inštancie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá nesmie obsahovať neprijateľnú podmienku. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov ak neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia. Primárnemu
účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zmluvy, ktorý každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, viaže ku každej z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako istina tak i úrok a tiež prípadné poplatky. Naplnenie uvedeného účelu preto nemôže učiniť za dosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čím vlastne zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa a pri uzatváraní úverových zmlúv, aby tieto neboli zavádzajúce ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú bude povinný veriteľovi vrátiť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/260/2008, kde sa skonštatovalo, že spotrebiteľský úver nie je špecifickým druhom úveru, nie je namieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka majúc za to, že základným znakom obchodnoprávnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti. Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu vymedzenú v ustanovení § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nejedná sa iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy, ale ide o právny predpis upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv a nie iba jeden špecifický typ zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila na poskytnutom úvere sumu 1.433,70 eur, spolu so storno úrokmi 1.462,65 eur, pričom vyčerpala úver len vo výške 1.316,27 eur, súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie rozdielu 571,47 eur z dôvodu, že na tento nevznikol nárok, keďže zmluva neobsahovala podstatné náležitosti, z ktorého dôvodu je bezúročná a bez poplatkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalovanej náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva o úvere bola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy o úvere a ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu. V zmluve sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a prílohy 1 - 4 a žalovaná potvrdzuje, že so všeobecnými obchodnými podmienkami a prílohami bola riadne oboznámená. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody. Žalovaná podpisom zmluvy o úvere potvrdila, že sa so zmluvou o úvere oboznámila, súhlasila s ňou, uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Tiež zobrala na vedomie, že všeobecné obchodné podmienky a prílohy 1 - 4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca má za to, že žalovanú dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania nielen zmluvy o úvere ale aj neoddeliteľných súčastí. Nárok na zaplatenie sumy vo výške 571,47 eur pozostávajúcej z úveru vo výške 504,69 eur, úroku za poskytnutie úveru 60,97 eur a z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 5,81 eur je plne dôvodný a preukázaný a to s poukazom na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone č. 258/2001 Z.z.. V zmysle článku 4.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas. V prílohe č. 4 príklad nákladov a splátok úveru je zreteľne uvedená výška minimálnej splátky pri úverovom limite vo výške 663,88 eur a to vo výške 26,52 eur. Zmluva obsahuje taktiež údaj o výške úrokovej sadzby a to priamo na prvej strane zmluvy, kde je uvedené, že úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy je 2,14% mesačne. Považuje výklad ustanovenia § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom úvere súdom za príliš formalistický, čím súd prakticky žalobcovi odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami spojenými s jeho poskytnutím. Poukázal tiež na článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje trovy odvolacieho konania vo výške 55,46 eur za 1 úkon právnej služby.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/225/2013 je určenie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 571,47 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku zo Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 17.1.2008, pod č. 750461.
5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následného posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov.
6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
7. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplynulo, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je potrebné ju posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu, spotrebiteľa. Takže súd prvej inštancie správne aplikoval zákonné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného do 31.7.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa odseku 3 ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie správne citované zákonné ustanovenie na danú vec aplikoval, správne tiež skonštatoval, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere uvedenú náležitosť neobsahuje, čo aj riadne zdôvodnil, v dôsledku čoho je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Takže následne súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaná zaplatila na poskytnutom úvere vyššiu sumu ako čerpala, z ktorého dôvodu správne súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný zamietol.
8. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná.
10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).