Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/196/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobkyne: J. H., F. XX.XX.XXXX, T. H. XXX, G., zast. advokátom Mgr. Petrom Masarovičom, AK so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 40 260 194 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 28.1.2010 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere Č. XXXXXXXXXX je neplatná.

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 28.1.2010 v bode 8., odsek 8.1 písmeno a) v znení: „ Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti /Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 92,01 eur / 2772 Sk v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý“ je neprijateľná.

Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 234,16 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 116 eur na účet: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 8.7.2016 domáhala, aby súd: 1/ určil, že je neplatnou a neprijateľnou zmluvnou podmienkou Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 28.1.2010 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere číslo 8100027239; 2/ určil, že

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou poplatok 92,01 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru; 3/ uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 234,16 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že uzavrela s žalovaným formulárovú spotrebiteľskú zmluvu (Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 28.1.2010 (ďalej len „Zmluva“). Žalobkyni bola na základe jej žiadosti schválená výška úveru (úverový limit) 929,43 eur, 30 splátok s mesačnou splátkou 56,79 eur, RPMN 63,29 %, priemerná hodnota RPMN 48,96 % a ročná úroková sadzba úveru 68,82 %. Žalobkyňa uviedla, že reálne mu žalovaný vyplatil sumu 837,42 eur, lebo od úverového limitu 929,43 eur odpočítal sumu 92,01 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby (odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru). Poplatok 92,01 eur považuje za neprimeraný k službe odkladu splátok a vyhodnotila ho žalobkyňa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti odvolala na rozhodnutia iných súdov, pr. rozsudok KS v Prešove 18 Co 109/2011, OS Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/55/2013). Odvolávajúc sa na obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch má za to, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a tiež výška RPMN je nesprávne v zmluve uvedená. Podľa jeho výpočtu hodnota RPMN predstavuje 111,73 % ( pri poskytnutí úveru v reálnej sume 837,42 eur, dodatočnom náklade 92,01 eur) a nie 63,29 %, či predpokladanom RPMN pri revolvingu 55,37 %. Odkazujúc na § 5 ods. 1 , § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 písm. d) z. č. 250/2007 Z.z. bola voči nej použitá nekalá obchodná praktika v klamaní , ktorá žalobkyňu mohla uviesť do omylu vo vzťahu k cene a spôsobu výpočtu ceny služby. Opierajúc sa na § 39 v spojené s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. účinný od 1.6.2010 a vyššie už citované paragrafy považuje samotný úver za bez úročný a bez poplatkov. Tiež v zmluve bola uvedená úroková miera 68,82 % pri úvere, pri revolvingu 67,52 %, ale podľa internetového portálu NBS SR bola zo spotrebiteľských úverov s dohodnutou splatnosťou 1-5 rokov vo výške 14,53 %. Úroky považuje za rozpor s dobrými mravmi, absolútne neplatnými podľa § 39 OZ. Samotný úver hodnotí ako úžerný. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že s Zmluvou o úvere podpísala Dohodu o zrážkach zo mzdy ako typovú formulárovú zmluvu, pričom žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, teda veriteľ sám diktuje výšku dlhu bez súdneho rozhodnutia. Na určení neplatnosti predmetnej Dohody má naliehavý právny záujem aj v zmysle § 153 ods. 3,4 OZ. Žalovaný požiadal o zrážky prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o. jej zamestnávateľa (Eissmann Automotive Slovensko s.r.o.) listom z 6.4.2016 , a to až do úplného zaplatenia dlhu. Žalobkyňa považuje samotný inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom Európskej únie a neplatný podľa § 39 OZ. Žalobca v tejto súvislosti odvolal na rozsudok C-240/98 až C-244/98 z 27.6.2000, C -168/05-Elisa María Mostaza Claro, článok 6, 7 Smernice 93/13/EHS, a mnohé rozsudky Súdneho dvora. Žalobkyňa poukázala na to, že ku dňu podania žaloby na súd reálne zaplatila žalovanému sumu 1.071,58 eur, pričom reálne jej bola poskytnutá suma 837,42 eur. Súdu preukázal, že OS Skalica uznesením č. k. 3C/109/2016-24 z 28.6.2016 formou neodkladného opatrenia nariadil žalovanému zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy č. 8100027239. Na základe týchto skutočností žalobkyni podľa jej tvrdenia vzniklo bezdôvodné obohatenie 234,16 eur ( 1071,58-837,42). Žalobkyňa sa ďalej odvolala na § 53,54 OZ, § 3 ods. 3,5 zákona č. 250/2007 Z.z., čl. 2,3,6 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záverom žalobkyňa uviedla v súvislosti s otázkou premlčania nároku na bezdôvodné obohatenie, že sa dozvedela o možnosti rozporovať neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia až po kontaktovaní a zaslaní dohody so zmluvou Občianskemu združeniu OBRANA, advokátovi Mgr. Masarovičovi a následnej konzultácii dňa 26.5.2016 ; boli zachované subjektívna 2- ročná premlčacia doba a objektívna 3 premlčacia doba boli teda zachované, objektívna premlčacia doba začala plynúť od jednotlivých splátok úveru. Konanie žalovaného ako veriteľa hodnotí ako úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa viaže objektívna 10 ročná premlčacia doba, ktorá v čase podania žaloby neuplynula.

3. Žalobkyňa na podanej žalobe trvala. Žalovaný s žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, uplatnil si trovy konania. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, z pojednávania sa ospravedlnil, požiadal o rozhodnutie bez jeho prítomnosti.

4. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia namietol neexistenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, miestnu nepríslušnosť súdu ( žiadal, aby OS Košice UU postúpil vec na OS Bratislava I.). Odvolal sa na § 9 ods. 13 z. č. 129/2010 Z. z. účinný od 23.12.2015, v zmysle ktorého je zabezpečenie

záväzkov zo spotrebiteľských úverových zmlúv prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy prípustným spôsobom zabezpečenia záväzku. K tvrdeniu žalobcu o jednostrannom diktovaní výšky dlhu veriteľom uviedol, že zákon stanovuje sumu, ktorá môže byť zrazená pri výkone zrážok, resp. aká suma musí byť dlžníkovi ponechaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 551 OZ, preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Podľa jeho názoru z tvrdení žalobkyne nevyplýva, že by nevedela o obsahu dohody o zrážkach zo mzdy.

5. K určeniu neprijateľnosti poplatku 92,01 eur pre jeho neprimeranosť k službe, odkladu uviedol, že predmetná Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nie je to predpoklad ani podmienka pre vznik zmluvy o úvere. V súvislosti s „individuálnosťou“ zmluvnej podmienky sa žalovaný odvoláva na literatúru „Štandartné zmluvy“. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jeho vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, čiže dohoda má povahu individuálneho dojednania. Cenu plnenia dohodnutú v dohode nepovažuje za neprijateľnú podmienku. Dohodu o poskytnutí služby a jej uzavretie porovnal za obdobu dohody o zakúpení balíka televíznych programov či predĺženej záručnej dobe nad zákonný rámec. Výška odplaty jeho podľa názoru žalovaného dohodou o cene plnenia a nie neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ.

6. Žalovaný osobitne reagoval i na uplatnenú sumu titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukázal na to, že dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti,/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby, pritom dohodu podpisuje osobitne. Zdôrazňuje to aj grafické rozlíšenie predmetnej Dohody od ostatného obsahu zmluvy. Žalovaný poukázal na § 2 písm. c), d) z. č. 258/2001 Z. z. Odplata za poskytnutie možnosti odkladu splátok podľa žalovaného nie je takým dojednaním, ktoré aby malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN ako údaj vyplývajúci z celkových nákladov spotrebiteľa spojených s spotrebiteľským úverom. Z toho dôvodu aj popiera nesprávnosť uvedeného RPMN, lebo žalobca vychádzal z nesprávnych podkladov a nepoužil zákonný postup na výpočet RPMN. 7. K namietaniu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy (termín konečnej splatnosti a výšky, poštu a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov) uviedol, že zmluva je tvorená obsahom na jej stranách a v prílohách ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy podľa čl. 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nie len potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy , ale je súčasťou zmluvy ako takej. Pri svojej argumentácii sa odvolal na rozsudok KS v Prešove č. k. 13Co/111/2014-166. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nie len z splátkového kalendára ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žalovaný tvrdí, že zmluva obsahuje výšku splátky , termín jej splatnosti, počet splátok. V tejto súvislosti sa odvoláva na implementáciu Smernice Rady 2008/48 (hlavne článok 22 ods. 1, čl. 10 ods. 1 písm. h.).

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a jeho právneho zástupcu, písomnými vyjadreniami strán sporu, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX z 28.1.2010, dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 28.1.2010, oznámením veriteľa o schválení úveru z 28.1.2010, listom žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne z 6.4.2016, výpisom z účtu v SLSP, a.s., dokladmi z ČSOB o vkladoch ( z 29.87.2010 na sumu 51 eur, z 17.5.2011 na sumu 50 eur, 17.5.2011 suma 50 eur, 29.7.2010 suma 57 eur), výpisom z účtu v ČSOB, a.s. na sumu 25 eur, bloček na sumu 56,79 eur z 1.7.2010, potvrdeniami o prevzatí peňažných prostriedkov od žalovaného a to súm 170 eur a 124 eur, príkazom na úhradu na sumu 50 eur z 17.5.2011 a sumu 57 eur z 29.7.2010, písomným vyjadrením strán sporu, zmluvnými dojednaniami zmluvy, potvrdením od zamestnávateľa o zrazení súm v období 4-5/2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

9. Žalovaný ako právnická osoba uzatvoril podľa predložených listinných dôkazov s žalobkyňou ako spotrebiteľom dňa 28.1.2010 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len „ZoRÚ“). Na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úverový limit vo výške 929,43 eur ( takáto suma je uvedená v samotnej zmluve). Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 56,79 eur vždy k 30. dňu v mesiaci, počet splátok 30, RPMN za úver 63,29 %, ročnú úrokovú sadzbu 68,81 %, zmluvnú odmenu (celkové náklady spotrebiteľa spojené s spotrebiteľským úverom) v sume 774,41 eur, priemernú RPMN za úver 48,96 %.

10. Z obsahu oznámenia žalovaného o schválení úveru dlžníkovi z 28.1.2010 súd zistil, že predmetné oznámenie je podpísané len žalovaným a sú v ňom okrem iného uvedené i údaje: dátum splatnosti prvej splátky: 24.3.2010, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 24.8.2012.

11. Z obsahu čl. 8, bod 8.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere súd za pomoci lupy ( keďže písmo v texte je veľmi malé, voľným okom len ťažko čitateľné) zistil, že súčasťou tejto predtlačenej formy a jednoliateho textu je uvedený záväzok dlžníka uhradiť poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti na bankový účet veriteľa.

12. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) z 28.1.2010 (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“) uzatvorenej k zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX medzi stranami sporu mal súd preukázané, že celá dohoda je urobená formou predlačeného formulára, pričom do nej dopisovali len údaje: osoba zastupujúca žalovaného, údaje o dlžníkovi ( meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo zmluvy o úvere, suma na uhradenie zo strany dlžníka, výška mesačnej splátky na zrážanie zo mzdy zamestnávateľom dlžníka, dátum, podpisy. Samotná dohoda je písaná veľmi malým, len ťažko voľným okom čitateľným písmom.

13. Pod bodom 8. žiadosti/zmluvy je uvedené: „DOHODA O POSKYTNUTÍ SLUŽBY uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“ a v čl. 8.1. je vymedzený predmet tejto dohody ako súčasť predtlačeného formulára len s doplnením sumy poplatku za odklad maximálne troch splátok úveru vo výške 92,01 eur / 2772 Sk. Tieto sumy sa zaviazala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru ( revolvingu). Samotná možnosť odkladu je pritom viazaná na žiadosť dlžníka. V bode 8.4/ veta prvá žiadosti/ zmluvy je uvedené, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. V bode 8.4/ veta druhá žiadosti/ zmluvy je uvedené, že sa veriteľ a dlžník dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti / zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty) ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy.

14. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej „zmluvné dojednania“), keď tieto zmluvné dojednania nie sú stranami podpísané, predstavujú formulárové tlačivo odporcu. V bode 14 zmluvných dojednaní sú uvedené rôzne sankcie v prípade omeškania žalobcu ako dlžníka so splácaním revolvingového úveru.

15. Z listu datovaného 6.4.2016 označeného ako „Zrážky zo mzdy“ mal súd preukázané, že žalovaný žiadal firmu Eissmann Automotive Slovensko, s.r.o., aby na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy. V žiadosti je uvedené, že veriteľ sa domáha uspokojenia zostávajúcej neuhradenej sumy 640,88 eur k 6.4.2016 ( lebo žiadosti sa uvádza v súčasnej dobe a list bol datovaný práve 6.4.2016). Z listín žalobkyne mal súd preukázané, že jej zamestnávateľom bol v roku 2015 a v súčasnosti i je spoločnosť Eissmann Automotive Slovensko, s.r.o.

16. Z obsahu potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne (Automotive Slovensko, s.r.o.) mal súd preukázané, že v období apríl 2016 a máj 2016 vykonal zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného v celkovej sume 120 eur ( v apríly 2016: 80 eur, v máji 2016: 40 eur: 40 eur).

17. Z managmentu tunajšieho súdu mal súd preukázané, že súd uznesením č.k. 3C/109/2016-24 z 28.6.2016 formou neodkladného opatrenia nariadil žalovanému zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 28.1.2010. Zároveň uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne.

18. Z listín predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že žalobkyňa platila na účet žalovaného nasledovné sumy: 51 eur dňa 29.87.2010, sumu 50 eur dňa 17.5.2011, 50 eur dňa 17.5.2011, suma 57 eur dňa 29.7.2010, sumu 25 eur a 56,79 eur dňa 1.7.2010, 50 eur dňa 17.5.2011 a sumu 57 eur dňa 29.7.2010. Ďalej doložila listiny označené ako „Potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov“ bez uvedenia dátumu, s podpismi žalobkyne a inkasného pracovníka žalobcu a v záhlaví s uvedením žalovaného, pričom predmetnými listinami žalobkyňa preukazoval podporne ďalšie platby platné priamo pracovníkovi žalovaného: 170 eur a 124 eur. . 19. Z obsahu e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a jej advokátom mal súd preukázané, že žalobkyňa mu poslala dňa 25.5.2016 listiny o platbách pre žalovaného. Podľa vyjadrenia žalobkyne sa

až po kontaktovaní a následnom zaslaní dohody o zrážkach zo mzdy s zmluvou o úvere právnemu zástupcovi občianskeho združenia OBRANA (Mgr. Masarovičovi) a následnej konzultácii 26.5.2016 dozvedela o možnosti rozporovať neprijateľné zmluvné podmienky, o možnosti podania žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. žalobkyňa tvrdí, že sa dozvedela až v priebehu júna 2016 od jej právneho zástupcu o existencii nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, taktiež o možnosti rozporovať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve.

20. Žalobkyňa potvrdila čerpanie úveru, ako účel čerpania uviedla potrebu dorobiť ešte kúrenie v dome. K uzatváraniu zmluvy uviedla, že pani od žalovaného prišla k nej na jej žiadosť, tá pani im vyrátala možnú výšku úveru, predbežne jej dala podpísať zmluvu, zmluvu a všetky papiere si tá pani zobrala so sebou. Následne jej bola zmluva poslaná poštou. Podľa žalobkyne tá pani od nej nepýtala žiadne doklady ( pr. o jej príjme).

21. Advokát žalobkyne i na pojednávaní zotrval na celej svojej žalobe. Podľa neho je poplatok za odklad splátok v sume 92,01 eur neprijateľná zmluvná podmienka, lebo žalobkyňa takúto službu nežiadala, bola jej vnútená ako podmienka poskytnutia úveru a výška poplatku je takmer rovná výške troch splátok. Taktiež zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100027239 považuje za neplatnú, lebo úrok a RPMN sú úžerné, keďže predstavujú 4-5 násobok poskytnutého úroku v čase čerpania úveru. Odôvodnil výšku sumy žiadanej titulom bezdôvodného obohatenia, tak že pri jej výpočte vychádzal z písomnej žiadosti žalovaného na vykonanie zrážok zo dňa 6.4.2016, kde je uvedené, že „ostáva uhradiť suma 640,88 eur“. Z obsahu zmluvy pri počte 30 splátok a jednej splátke vo výške 56,79 eur vypočítal, že podľa zmluvy mala žalobkyňa zaplatiť celkovo 1.703,70 eur. Následne rozdielom týchto dvoch súm (1.703,70 eur - 640,88 eur) zistil, že ku dňu 6.4.2016 žalobkyňa uhradila žalovanému 1062,82 eur. Od tejto sumy 1062,82 eur odrátal reálne žalovaným poskytnutú sumu 837,42 eur, tak mu vyšlo že ku dňu 6.4.2016 uhradila o 225,40 eur viac než jej bola poskytnutá suma. K tejto sume 225,40 eur pripočítal sumu 120 eur, ktorú mu zrazil zamestnávateľ zo mzdy. Síce tak získal sumu vyššiu (345,40 eur), ale súc si toho vedomý petit žaloby už nerozširoval .

22. V záverečnom vyjadrení advokát žalobkyne dodal, že žalobkyňa preukázala neprijateľné zmluvné podmienky, na základe čoho je zmluva o revolvingovom úvere aj dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná. Z listu žalovaného z 6.4.2016 aj z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne, podporne z prevodných príkazov bolo preukázané, že žalovaný sa obohatil minimálne o sumu uvedenú v žalobe.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

25. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. 26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

32. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

33. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

34. Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

36. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

37. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.

38. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

39. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

40. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

41. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

43. Podľa § 53 ods. 4 písm. a), h), k) Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

44. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

45. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

46. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

47. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

48. Podľa § čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o synonymické pojmy.

49. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy (t.j. 18.11.2009), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

50. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) , i) zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

51. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

52. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

53. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

54. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

55. Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

56. Predmetom konania je 1/ určiť, že je neplatnou a neprijateľnou zmluvnou podmienkou Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 18.11.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere číslo 8100025862; 2/ určiť, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou poplatok 241,85 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru; 3/ uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 1.063,42 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

57. Pri posudzovaní žaloby na určenie neplatnosti a neprijateľnosti právnych úkonov súd vychádzal z toho, že žalobkyňa má na takomto určení daný naliehavý právny záujem s odkazom na § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. ( § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa)

58. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Žalovaný v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorá nemá postavenie podnikateľa, a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Spotrebiteľský úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 28.1.2010. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

59. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobkyni ako dlžníčke bol úver poskytnutý jednorázovo a to reálne vo výške 837,42 eur a nevyužil revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu.

60. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

61. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako

neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

62. Ide tu o právo žalobkyne vyplývajúce (skutkovo sa odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobkyňa ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňovala a teda súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

63. Súd posudzujúc predmetnú zmluvu podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Na základe tejto zmluvy žalovaný žalobcovi prisľúbil úver 929,43 eur, reálne poskytol nižšiu výšku úveru ( 837,42 eur). Žalobca sa v zmluve zaviazal splatiť úver v 30 mesačných splátkach po 56,79 eur, vždy k 30. dňu v mesiaci.

64. Súd aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd posudzoval zároveň pojem „značnej nerovnováhy“ s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ( rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Aziz/9/). Slovenský zákonodarca vymedzil v § 53 ods. 1 jednak všeobecné kritéria posudzovania neprijateľnosti klauzuly vo forme generálnej klauzuly, ale v § 53 ods. 4 normoval taktiež osobitný zoznam, demonštratívny výpočet určitých klauzúl, ktoré majú byť považované za neprijateľné. Vzhľadom na zákonné vyjadrenie ide o čierny zoznam klauzúl, a preto nie je v prípadoch klauzúl uvedených v demonštratívnom výpočte potrebné skúmať ešte aj predpoklady generálnej klauzuly. Klauzuly uvedené v § 53 ods. 4 sa považujú za neprijateľné a teda za absolútne neplatné. Z týchto dôvodov súd skúmal, či zmluvné podmienky, ktorých neplatnosti sa navrhovateľ domáhal obsahujú niektorú z klauzúl z § 53 ods. 4 OZ.

65. Súd sa osobitne vyporiadal s každým uplatneným nárokom. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 18.11.2009 uzavretej k zmluve o revolvingovom úvere číslo 8100025862 medzi ňou a žalovaným. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti možno za dobré mravy považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

66. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. . Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.

67. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. 68. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať

aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. 69. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník- spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 929,43 Eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100027239 čiastku vo výške 929,43 Eur). 70. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. 71. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. 72. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ. 73. S poukazom na uvedené, žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ preukázateľne uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Súd mal preukázané, že zamestnávateľ žalobkyni reálne vykonával zrážky zo mzdy pre žalovaného až do právoplatnosti uznesenia č.k. 3C/109/2016-24 z 28.6.2016, ktorým bolo nariadené žalovanému zdržať sa výkonu dohody o zrážkach a zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne. Súd mal preukázané, že zamestnávateľ zrazil žalobcovi zo mzdy postupne celkom sumu 120 eur. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou. Na základe týchto všetkých skutočností súd určil neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd zamietol žalobu v časti vyhlásiť predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku práve z dôvodu, že vyhodnotil dohodu za absolútne neplatnú.

74. Žalobkyňa ďalej žiadala vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 8.1/ zmluvy týkajúcu sa poplatku za odklad maximálne troch splátok úveru vo výške 92,01 eur/2772 Sk.

75. Zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8 sú subsumované pod názov „Dohoda o poskytnutí služby“. Z obsahu tohto bodu súd zistil, že nie je v osobitnej grafickej forme a je len predtlačeným formulárom. Súčasťou predtlačeného textu bez možnosti zasiahnuť zo strany spotrebiteľa je uvedený záväzok

veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) na žiadosť dlžníka a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) . Ďalej je tu uvedená splatnosť tejto odplaty (poplatku) za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a pri revolvingu dňom poskytnutia revolvingu. Do obsahu dohody sa len dopisovala výška poplatku 92,01 eur/2772 Sk pri úvere a výška poplatku 50,19 eur/1512 Sk pri revolvingu. Súd dospel k záveru, že žalobca nemohol ovplyvniť takto koncipovaný obsah dohody, čo hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda i za neplatné zmluvné podmienky. Samotné ustanovenia o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody či poskytnutí revolvingu považuje súd aj za rozpor s dobrými mravmi, lebo takúto dohodu o splatnosti sa dlžník vopred vzdal svojho práva vo finančnom vyobrazení ( výšky uvedených poplatkov), pritom ani len ešte nepožiadal o odklad splatnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas reálne vyčerpaný úver je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška poplatku je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, aby dlžník platil nejaký poplatok a to v takej vysokej sume za to, že ak v budúcnosti možno požiada o odklad splátok, bude mu to umožnené veriteľom. Súd takúto platbu poplatku ( keďže je splatná s čerpaním úveru resp. revolvingu) hodnotí ako vzdanie sa finančných prostriedkov ( vzdanie sa práva na takúto sumu) bez toho aby dostal vzájomné protiplnenie napríklad v podobe, že by už pri čerpaní úveru alebo revolvingu dal veriteľ súhlas s odkladom splátok. Súd je tohto názoru, že zaplatiť poplatok 92,01 eur hneď pri uzatvorení dohody o poskytnutí služby bez obdržania protiplnenia ( ale len poskytnutie služby vo forme „možnosti“) je neprimerane vysoké k skutočnosti, že vtedy dlžník ani len netušil, či vôbec v budúcnosti bude žiadať o odklad nejakej splátky. Takéto konanie veriteľa súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku a preto zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.1/ písm. a) (v zmysle petitu žaloby) zmluvy vyhlásil za neprijateľnú. Súd zastáva názor, že odplata ( 92,01 eur) nie je cenou plnenia z dôvodu, že odplata sa viaže práve na nejaké plnenie a v tomto konkrétnom prípade v čase uzatvorenia dohody ešte k žiadnemu reálnemu plneniu neprišlo. Samotné „poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti“ súd nepovažuje za plnenie, na ktoré by malo byť viazané platenie odplaty.

76. V závere už súd len dodáva k druhému odseku petitu rozsudku, že po posúdení obsahu zmluvnej podmienky zmluvy ( bode 8.1/ písm. a) zmluvy), ktorých neprijateľnosti sa žalobca domáha dospel k právnemu záveru, že práve uzatvorením tejto podmienky si žalobca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1OZ), čo spôsobilo neprijateľnosť tejto podmienky a preto ju súd aj s odkazom na rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil za neprijateľnú, tým pádom i za neplatnú. Súd pri svojom rozhodnutí vo vzťahu k určeniu za neplatné všetkých navrhnutých zmluvných podmienok vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

77. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

78. Žalobkyňa sa ďalej domáhal vydania sumy 234,16 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

79. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

80. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

81. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

82. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

83. Z obsahu písomnej žiadosti/zmluvy z 28.1.2010 si súd ustálil, že v nej neboli v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzené: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky 56,79 eur bez konkrétneho vymedzenia, aká časť sumy pripadá na istinu, aká na úroky a iné poplatky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. Žalobkyňa preukázateľne reálne vyčerpala pri zmluve č. 8100027239 sumu 837,42 eur a uhradila pri tejto zmluve k 6.4.2016 sumu 1.062,82 eur (lebo v písomnej žiadosti pre zamestnávateľa žalobkyne je uvedené, že k 6.4.2016 je neuhradená suma 640,88 eur. Následne žalobkyňa zaplatila v období apríl 2016 a máj 2016 formou zrážok z jej mzdy zamestnávateľom sumu 120 eur. Nakoľko súd prihliadal na spotrebiteľskú zmluvu na bezúročnú a bez poplatkov, žalobkyňa bola povinná zaplatiť reálne vyčerpanú sumu 837,42 eur , ale celkovo zaplatila 345,40 eur ( 1703,70 mínus 640,88 = 1062,82 mínus poskytnutá suma 837,42 = 225,40. Potom 225,40 + 120 =345,40 ). Žalobkyňa zaplatila podstatne vyššiu sumu než vyčerpala, konkrétne 345,40 eur, titulom bezdôvodného obohatenia požiadala o vydanie len sumy 234,16 eur, v ktorej časti jej súd aj vyhovel. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd kvalifikoval sumu 234,16 eur ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný vydať žalobkyni. Z týchto skutočností si súd ustálil, že žaloba je dôvodná v celej žalovanej sume 234,16 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

84. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne argumentmi a dôkazmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Argumenty právneho zástupcu žalobkyne ohľadom výšky RPMN či ďalšie ním uvádzané skutočnosťami nemali význam pre rozhodnutie súdu vzhľadom na druh sporu ( bezdôvodné obohatenie) a predložené listinné dôkazy, preto sa súd nimi nezaoberal.

85. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

87. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

88. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni v konaní priznal plnú náhradu trov konania 100 %. Zamietnutie žaloby v časti neurčenia Dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd vyhodnotil za neúspech len v nepatrnej časti, ktorý neovplyvnil percentuálne vyobrazene úspechu žalobkyne. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

89. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkov je navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd návrhu žalobkyne vyhovel v rozsahu 100 %, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 116 eur (výpočet: a) 6 % z žalovanej sumy 234,16 eur = 14, 00 eur, no minimálny poplatok je 16,50 eur podľa položky 1 písm. a)

citovaného zákona; b) podľa položky 1 písm. b) citovaného zákona v sume 99,50 eur za žalobu na určenie neplatnosti a neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, neprijateľnosti zmluvnej podmienky).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).