Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3P/116/2015

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. D., L.. X.XX.XXXX a D. D., L.. X.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: otca C. D., L.. XX.X.XXXX, J. L. J. XX, T., zastúpeného JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou so sídlom Volgogradská 13, Prešov a matky I. D., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XX, Ľ., zastúpenej JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom Francisciho 25, Poprad, na návrh otca o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t a k t o

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Otca z a v ä z u j e nahradiť matke trovy konania vo výške 399,13 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk JUDr. Michala Petríka, advokáta so sídlom Francisciho 25, Poprad.

III. Otca z a v ä z u j e nahradiť štátu trovy konania vo výške 134,72 eur z titulu vyplateného znalečného do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Kežmarok podľa priloženého platobného predpisu.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.6.2015 sa otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vykonanú rozsudkom č. k. 8C/74/2009-33 z 23.9.2009 a to tak, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale dvoch týždňov, pričom v bežných veciach by deti zastupovali obaja rodičia - každý samostatne, správa majetku detí by sa zverila otcovi, výživné pre deti by sa neurčilo a upravil by sa styk otca s deťmi cez sviatky, a to tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s deťmi každý kalendárny rok v čase Vianoc od 9.00 hod. 25.12. do 18.00 hod. 26.12 a počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od 9.00 hod. vo Veľkonočnú nedeľu do 18.00 hod. vo Veľkonočný pondelok. Podaný návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C/74/2009-33 z 23.9.2009 bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do starostlivosti matky a otcovi bol upravený styk s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý rok v mesiaci júl v druhom týždni a v auguste v štvrtom týždni, počas Vianoc vždy v prvý a druhý sviatok vianočný od 9.00 hod. 25.12. do 17.00 hod. 26.12 a cez veľkonočné sviatky počas Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka vždy v párny rok s tým, že deti si otec prevezme vo Veľkonočnú nedeľu o 9.00 hod. a matke ich odovzdá vo Veľkonočný pondelok o 17.00 hod. Otec sa po rozvode stretával s deťmi len v čase vymedzenom v súdnom rozhodnutí, nakoľko matka si to tak želala. Obe deti zhodne uviedli otcovi, že by s ním chceli tráviť viac času, preto má otec za to, že dozrel čas, aby deti trávili čas rovným dielom ako s matkou, tak s otcom.

2. Uznesením č. k. 3P/116/2015-18 z 24.7.2015 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

3. Na pojednávaní konanom dňa 27.8.2015 sa matka cestou svojho právneho zástupcu vyjadrila, že s podaným návrhom nesúhlasí. Označila ho ako účelový, pretože len dňa 11.6. bol vyhlásený rozsudok, v ktorom bolo zvýšené výživné pre deti. Preto mala za to, že ide len o snahu otca, aby nemusel platiť výživné. Otec sa k tomu vyjadril, že jeho návrh nesúvisí s poslednou úpravou výživného, otázkou striedavaj starostlivosti sa zaoberal už dlhodobejšie, návrh podal až teraz, keď má vytvorené s terajšou manželkou stabilné prostredie, v ktorom môžu nájsť miesto aj jeho deti z prvého manželstva. Matka vypovedala na pojednávaní konanom dňa 27.8.2015, že spochybňuje záujem otca o maloleté deti, pretože v minulosti nebol na rodičovskom združení, nechodil na vystúpenia detí, nechodil s nimi k lekárovi, starší sny mal 1. sväté prijímanie, otec bol pozvaný, ale neprišiel.

4. Uznesením č. k. 3P/116/2015-49 z 14.12.2015 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Otec i matka prostredníctvom svojich právnych zástupcov zaslali súdu otázky k znaleckému dokazovaniu. Dňa 13.5.2016 bol súdu doručený znalecký posudok vypracovaný PhDr. Karin Štiffelovou, zo záverov ktorého vyplýva, že výchovné prostredie otca i matky je vcelku štandardné, značne odlišné sú však základné hodnoty a zameranie rodičov, otec je výrazne viac zameraný na vecné záujmy, preferenciou matky sú vzťahové väzby, vzťah oboch detí k matke je emocionálne sýtený a k otcovi je skôr vecný, ako citový, deti ho vnímajú skôr ako kamaráta, zdroj ich zážitkov, dobrodružstiev a väčších materiálnych možností. Znalkyňa posúdila vzťah medzi rodičmi ako značne dlhodobo narušený, miestami až vyhrotený do extrému, matka viní otca z rozpadu manželstva a rodiny vplyvom jeho mimomanželského pomeru počas manželstva, toho času je však pre matku dôležitejšia rola matky než rola partnerky. Otec sa o deti od roku 2009 do roku 2015 nezaujímal, okrem povinných dvoch víkendov v mesiaci, ktoré mal určené súdom, čo aj sám počas rozhovoru znalkyne s ním potvrdil. Znalkyňa odporučila zveriť obe deti do starostlivosti matky, ktorá dokáže deťom zabezpečiť dostatočnú saturáciu emocionálnych väzieb a uprednostniť potreby detí pred vlastnými potrebami, dokáže zabezpečiť stabilnejšie výchovné prostredie a pravidelný denný režim detí. Deti podľa znalkyne nie je vhodné zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti otca, otec je vcelku adekvátne osobnostne uspôsobený na výchovu detí, avšak je značne nezrelý, egocentrický a vecne zameraný. Striedavá výchova pre deti nie je najvhodnejšou formou starostlivosti vzhľadom na vzájomne negatívne ladený vzťah rodičov, napätie a absenciu ich komunikácie, čo potvrdili všetci členovia rodiny, vrátene detí. Ďalej znalkyňa dospela k záveru, že nevedomé ovplyvňovanie synov zo strany matky, s ktorou sú v každodennom kontakte, je prirodzené, k priamemu negatívnemu ovplyvňovaniu maloletých detí v zmysle údajného štvania zo strany matky voči otcovi pravdepodobne nedochádza, o čom svedčí aj fakt, že deti majú k otcovi kladný vzťah a majú záujem o kontakt s ním. Obe maloleté deti sa vyjadrili u súdnej znalkyne, že by s otcom chceli tráviť viac času, maloletý Samuel uviedol, že by sa s otcom chcel stretávať viac, napr. aj každý víkend, ale nechcel by u neho bývať a maloletý Alexander sa vyjadril, že by chcel viac bývať u mamky a viac chodiť i ku tatíkovi. Vo svojich záveroch súdna znalkyňa odporučila nadpriemerné rozšírenie styku otca s deťmi. Podľa súdnej znalkyne motivácia otca na striedavú starostlivosť sa javí ako cielená a vopred plánovaná. O tom, že z otcovej strany ide skôr o zištný ako úprimný záujem, by mohla svedčiť i skutočnosť, že otec síce slovne proklamoval údajný záujem o detí, ale voči matke mal výhrady týkajúce sa len financií, presnejšie výživného, konkrétne jej vyčítal, že nevie hospodáriť s peniazmi, že výživné určené pre deti nevyužíva na tieto účely, ale údajne pre vlastné potreby, dokonca tvrdil, že i oslavu svojich okrúhlych narodenín financovala z výživného.

5. Uznesením č. k. 3P/116/2015-87 z 22.6.2016 súd priznal znalkyni za podaný znalecký posudok znalečné vo výške 484,72 eur, pričom upravil učtáreň, aby po právoplatnosti uznesenia vyplatila znalečné z preddavku zloženého otcom vo výške 350,- eur a zvyšnú sumu 134,72 eur zo štátnych rozpočtových prostriedkov.

6. Na výzvu súdu sa matka cestou právneho zástupcu vyjadrila k znaleckému posudku tak, že súhlasí so závermi súdnej znalkyne a vzhľadom i na tieto závery navrhuje návrh otca zamietnuť. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.7.2016 otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť s odôvodnením, že po vykonanom znaleckom dokazovaní, z ktorého vyplynulo, že deti sú nevedomé ovplyvňované zo strany matky, ako aj z rozhovorov otca s deťmi, má otec za to, že nie je v záujme detí vystavovať ich ďalším procesným úkonom v tomto konaní a preto dospel k záveru, že v najlepšom záujme detí bude v tomto súdnom konaní nepokračovať. Kolízny opatrovník detí písomne vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania. Matka taktiež prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu

a zároveň si uplatnila náhradu trov konania v zmysle § 55 ods. 1 CMP, pretože otec podal zjavne nedôvodný návrh a zo strany otca ide skôr o zištný záujem ako úprimný, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku.

7. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP") navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

8. Podľa § 29 ods. 2 súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

9. Podľa § 29 ods. 3 súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

10. V danom prípade ide o konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré súd môže začať aj bez návrhu. Súd konštatuje, že nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v tomto konaní pokračovať. Preto súd konanie na základe dispozitívneho úkonu otca, s ktorým vyjadrila súhlas matka i kolízny opatrovník, v celom rozsahu zastavil.

11. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55

12. Podľa § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

13. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

14. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Matka si v súlade s § 57 cestou svojho právneho zástupcu uplatnila nárok na náhradu trov konania. Trovy, ktoré jej vznikli, vyčíslila v sume 399,13 eur za päť úkonov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že týmto uznesením končí toto konanie a matka si uplatnila nárok na náhradu trov konania, súd pristúpil i k rozhodnutiu o trovách konania.

16. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 . Aplikácia § 53 je vylúčená, nakoľko v tomto prípade nejde o konanie vo veci určenia rodičovstva ani konanie vo veci notárskych úschov. Aplikácia § 54 prichádza do úvahy len v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Takéto trovy (napr. trovy súvisiace s neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie a pod.) však v tomto konaní nevznikli. V danom prípade súd mohol priznať náhradu trov konania len podľa § 55 CMP. Podľa § 55 však súd môže náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

17. Otec od poslednej súdnej úpravy týkajúcej sa starostlivosti o deti a styku s nimi z roku 2009 podal návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dňa 26.6.2015 s tým, že navrhol nariadiť striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti a počas jej trvania neurčiť výživné pre deti, pričom podaný návrh v časti neurčenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom vôbec neodôvodnil. Podaniu tohto návrhu predchádzalo v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 5P/190/2012, ktoré inicioval návrhom na zníženie výživného pre maloleté deti otec, vydanie rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/190/2012-238 z 11.12.2014, ktorým súd okrem iného zamietol návrh otca na zníženie výživného a na návrh matky zvýšil výživné pre maloleté deti - u maloletého Alexandra na sumu 150,- eur počnúc 1.9.2011 a od 1.9.2014 na sumu 160,- eur a u maloletého Samuela počnúc 1.9.2014 na sumu 180,- eur mesačne, vydanie rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 14CoP/3/2015-283 z 9.4.2015, ktorým bol okrem iného rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.

k. 5P/190/2012-238 z 11.12.2014 potvrdený v časti o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a zmenený v časti o zvýšení výživného tak, že výživné u maloletého Alexandra sa zvyšuje od 20.9.2012 na sumu 180,- eur mesačne a u maloletého Samuela od 1.9.2014 na sumu 180,- eur mesačne a vydanie rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/190/2012-299 dňa 11.6.2015 o vyčíslení dlžného výživného pre maloletého Alexandra za obdobie od 20.9.2012 do 31.5.2015 vo výške 2.589,- eur a pre maloletého Samuela za obdobie od 1.9.2014 do 31.5.2015 vo výške 540,- eur, ktoré bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Po oboznámení sa s vypracovaným znaleckým posudkom v tomto konaní súdnou znalkyňou PhDr. Karin Štiffelovou, v ktorom znalkyňa konštatovala, že v tomto prípade nie je vhodné nariadiť striedavú rodičovskú starostlivosť, otec vzal podaný návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom späť a to v celom rozsahu s odôvodnením, že nie je v najlepšom záujme maloletých detí podľa znaleckého posudku nevedome ovplyvňovaných zo strany matky, aby boli v tomto konaní ďalej vystavované procesným úkonom. Späťvzatie návrhu v celom rozsahu učinil otec aj napriek tomu, že podľa záverov znaleckého posudku maloleté deti nie sú priamo negatívne ovplyvňované zo strany matky voči otcovi, majú k nemu vytvorený kladný vzťah a samotné deti sa dožadujú tráviť s otcom viac času (pozri znalecký posudok str. 63 a 66). Vzhľadom na vyššie popísané okolnosti prípadu sa súdu javí ako spravodlivé priznať matke náhradu trov konaniu, ktoré jej vznikli právnym zastúpením v tomto konaní a ktoré účelne vynaložila na bránenie práva v konaní.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška o odmenách a náhradách advokátov") základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

19. Podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. Podľa § 13 ods. 5 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

20. V zmysle § 15 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu za stratu času a náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

21. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

22. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy (zákon č. 283/2002 Z. z.), ak táto vyhláška neustanovuje inak.

23. Podľa § 7 ods. 4 zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o cestovných náhradách") náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

24. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť

patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

25. Matke vznikli trovy právnym zastúpením. Výška trov právneho zastúpenia sa určuje podľa vyššie citovanej vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, pričom 1/13 výpočtového základu predstavuje v roku 2015 suma 64,53 eur, v roku 2016 suma 66,- eur. Advokát zastupujúci matku vyčíslil trovy za 5 úkonov právnej služby, a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (plná moc zo dňa 24.8.2015) vo výške 64,53 eur, za účasť na pojednávaní konanom dňa 27.8.2015 vo výške 64,53 eur, za podanie otázok k znaleckému dokazovaniu z 9.9.2015 ako podania na súd týkajúceho sa veci samej vo výške 64,53 eur, za vyjadrenie sa k znaleckému posudku vyžiadané súdom z 4.7.2016 vo výške 66,- eur a za vyjadrenie súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania z 18.7.2016 vo výške 66,- eur. Ďalej advokát vyčíslil i tzv. režijný paušál (t. j. náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu) v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky za 3 úkony v roku 2015 po 8,39 eur a za 2 úkony v roku 2016 po 8,58 eur, spolu vo výške 42,33 eur. Advokát vyúčtoval ďalej náhradu cestovných výdavkov vo výške 3,25 eur a to za cestu osobným motorovým vozidlom zn. CITROEN, ŠPZ: PP 242 CV, z Popradu do Kežmarku a späť dňa 27.8.2015, spolu 38 km, pričom základnú náhradu neuplatnil, ale uplatnil iba náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 3,25 eur (1,340 eur x 6,4/100 x 38 km; kde 1,340 eur je priemerná cena benzínu95 v auguste 2015 zistená advokátom cez portál benzin.sk, 6,4/100 je spotreba pohonných látok uvedená v technickom preukaze cestného motorového vozidla a 38 km je celková prejdená vzdialenosť). Advokát napokon uplatnil aj náhradu za stratu času vo výške 27,96 eura za čas strávený cestou z Popradu do Kežmarku a späť dňa 27.8.2015, konkrétne za 2 začaté polhodiny po 13,98 eur (t. j. 1/60 výpočtového základu v roku 2015).

26. Súd priznal matke náhradu trov konania za prevzatie a prípravu zastupovania advokátom dňa 24.8.2015 v sume 64,53 eur + 8,39 eur režijný paušál, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 27.8.2015 v sume 64,53 eur + 8,39 eur režijný paušál, za podanie otázok k znaleckému dokazovaniu z 9.9.2015 ako podania na súd týkajúceho sa veci samej vo výške 64,53 eur, + 8,39 režijný paušál, za vyjadrenie sa k znaleckému posudku vyžiadané súdom z 4.7.2016 vo výške 66,- eur + 8,58 eur režijný paušál a za vyjadrenie súhlasu so späťvzatím návrhu ako podania na súd týkajúceho sa veci samej vo výške 66,- eur + 8,58 eur režijný paušál. Zároveň súd priznal matke náhradu za cestovné výdavky vyúčtované jej právnym zástupcom vo výške 3,25 eur a náhradu za stratu času vyúčtovanú advokátom matky vo výške 27,96 eur. Súd teda priznal matke náhradu trov konania v celkovej výške 399,13 eur, ktorú jej právny zástupca vyčíslil v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov správne a ktorú je otec na základe § 263 ods. 1 povinný zaplatiť matke k rukám právneho zástupcu matky do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd priznal matke náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 55 CMP, čím preklenul všeobecnú zásadu platiacu v mimosporových konaniach, že každý z účastníkov sám znáša trovy, ktoré mu v konaní vznikli, nakoľko vzhliadol v konaní okolnosti odôvodňujúce spravodlivo priznať matke náhradu trov konania voči otcovi s poukazom na to, že obaja boli v konaní zastúpení advokátmi, otec už pri podaní návrhu na začatie konania, čo nepochybne ovplyvnilo rozhodnutie matky využiť tiež právnu pomoc advokáta a predovšetkým s poukazom na procesný postoj otca v priebehu tohto konania (pozri bod 17. odôvodnenia).

27. Podľa § 49 účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

28. V konaní vznikli štátu trovy vyplatením časti znalečného súdnej znalkyni PhDr. Karin Štiffelovej vo výške 134,72 eur zo štátnych prostriedkov. Znalecké dokazovanie bolo nariadené za účelom posúdenia výchovného prostredia oboch rodičov a najmä posúdenia vhodnosti zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V súlade s § 57 je súd povinný rozhodnúť o trovách štátu aj bez návrhu. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme maloletých detí, avšak súd per analogiam podľa § 49 nezaviazal na úhradu trov konania štátu oboch rodičov, ale len otca, nakoľko lustráciou

v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka je od 1.9.2016 bez zamestnania, poberá len invalidný dôchodok vo výške 265,60 eur mesačne, teda sú u nej splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov a otec je ekonomicky činný ako samostatne zárobkovo činná osoba s mesačným hrubým príjmom cca 429,- eur a napokon znalecké dokazovanie bolo nariadené o skutočnostiach tvrdených otcom v návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. a) a m) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len ,,CSP"/) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2