Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-17-2017.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I. - B., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX, K., nar. XX.XX.XXXX, G., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom u matky, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, deti rodičov: matky M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, M. nad Bodvou, t. č. B. C. 8, M. nad K. a otca M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. 8, M. nad K., v konaní o úpravu práv a povinností
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I. - B., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX, K., nar. XX.XX.XXXX, G., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, na základe návrhu matky maloletých detí. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žili v družobnom pomere od roku 1997. V auguste minulého roku otec maloletých detí odišiel na brigádu do Českej republiky, kde sa zdržal 2 týždne. Po jeho návrate sa začali hádať, lebo zistila, že nadviazal známosť s inou ženou. V septembri 2016 sa presťahoval do zadnej časti domu a od toho času hospodária oddelene.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca maloletých detí a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento stav vo veci:
3. Matka uviedla, že mal. deti B., Y., M., K., G. a N. I. pochádzajú z jej družobného pomeru ako aj dve plnoleté deti. Žije na adrese trvalého pobytu s otcom maloletých detí. Poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 388,- eur mesačne a rodinné prídavky na 6 detí. Uhrádza náklady na bývanie a elektrinu v sume 50,- eur mesačne, maloleté deti okrem N. navštevujú ZŠ v Moldave nad Bodvou. Maloletá N. je žiačkou 1. ročníka na Strednej odbornej škole v Moldave nad Bodvou. Matka ďalej uviedla, že pokiaľ má otec finančné prostriedky tak jej dáva peniaze, eventuálne maloletým deťom niečo kúpi.
4. Otec na pojednávaní uviedol, že je otcom maloletých detí. Žije na adrese trvalého bydliska v rodičovskom rodinnom dome. Je nezamestnaný, toho času nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nakoľko bol vyradený asi pred mesiacom. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti Topstav, v roku 2009. Od tej doby si privyrába brigádnicky.
5. Zo správy ÚPSVaR o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí mal súd preukázané, čo aj matka potvrdila, že býva s otcom maloletých detí v jednej domácnosti, spolu hospodária, ona s deťmi býva v jednej izbe, otec býva v ďalšej izbe. Návrh na úpravu práv a povinností podala z dôvodu, že v tom čase otec detí odišiel do zahraničia kde pracoval po dobu asi 2 týždňov, no teraz je už opäť doma.
6. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
7. Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
8. Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
9. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
10. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
17. Primárne súd skúmal, či sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky pre to, aby mohlo byť rozhodnuté o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov a súčasne o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
18. Naplnenie podmienky, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, nie je závislé od okolnosti, či spolu bývajú. Splnenie tejto podmienky treba posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na to, či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, respektíve vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby.
V danom prípade súd dospel k záveru, že rodičia spolu žijú, a to nielen na základe toho, že zdieľajú spoločnú domácnosť, ale aj na základe toho, že matka aj otec, hoci každý inou mierou, zabezpečujú potreby rodiny. Z uvedeného je zrejmé, že rodičia sa o rodinu a domácnosť starajú spoločne, podľa svojich možností a schopností.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané aj to, že starostlivosť o výchovu maloletých detí zabezpečujú obaja rodičia, keďže obaja rodičia žijú v spoločnej domácnosti, pričom v ich starostlivosti zistené nedostatky neboli, nie je dôvod, aby súd rozhodol o zverení maloletých detí do starostlivosti iba jedného z rodičov. V konaní nebolo preukázané, že nevedú spoločnú domácnosť, preto súd návrh matky zamietol
20. Súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodoval v zmysle ust. § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.