Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/133/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: SEMMELROCK STEIN+DESIGN Dlažby, s.r.o., Trnavská cesta 95, 926 01 Sereď, IČO: 35 703 601, zast.: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej k náhrade škody vo výške 74.205,40 Eur s poukazom na nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie Daňového úradu Sereď, ktorý dodatočným platobným výmerom č. 616 /230/17466/05/Pol zo dňa 05.10.2005 vyrubil žalobcovi za obdobie marec 2005 povinnosť zaplatiť DPH, pričom žalobcovi neuznal zúčtovanie DPH, ktoré žalobca uhradil na základe zálohovej faktúry.

2. Pre bližšie objasnenie skutkového stavu žalobca v žalobe uviedol, že uzatvoril so zahraničným subjektom so sídlom v Rakúskej republike obchodnú zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka výrobnej linky betónovej dlažby a jej montáž vrátane uvedenia zariadenia do prevádzky. Na základe dohodnutých podmienok mala byť cena plnenia uhradená v splátkach. Žalobca v súlade s dohodnutými splátkami postupne uhrádzal dodané zálohové faktúry, v rámci ktorých uhradil DPH a to pri prvej splátke realizovanej na základe faktúry č. 497056 z 12.07.2004 a pri tretej splátke, ktorá bola realizovaná na základe konečnej vyúčtovacej faktúry č. 70500830 z 14.03.2005. Daňový úrad Sereď i napriek tomu, že žalobca odviedol DPH z obchodnej transakcie v súlade s daňovými predpismi na základe zálohovej faktúry a následne v súvislosti s konečným vyúčtovaním, nezohľadnil uhradené DPH na základe zálohovej faktúry a vyrúbil žalobcovi dodatočným platobným výmerom povinnosť zaplatiť DPH vo výške 2.235.512 Sk (74.205,40 Eur). Daňový úrad pri vydaní platobného výmeru postupoval podľa ust. § 19 ods. 1 zákona 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty hoci správne mal aplikovať aj ustanovenie § 19 ods.4 zákona 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ktoré je vo vzťahu k ust. §19 ods. 1 špeciálnym ustanovením, t.z. že ustanovenie o vzniku daňovej povinnosti pri prijatí platby má pri aplikácii prednosť pred ustanovením o vzniku daňovej povinnosti okamihom nadobudnutia vlastníctva k tovaru. S poukazom na túto skutočnosť je žalobca toho názoru, že daňový úrad nesprávne aplikoval ustanovenia daňového zákona, v dôsledku čoho nezákonne vyrubil žalobcovi dodatočnú daň, ktorá súčasne predstavuje škodu, ktorá na strane žalobcu týmto vznikla. Žalobca sa dozvedel o vzniku škody na základe vyjadrenia Daňového riaditeľstva zo dňa 18.08.2010, čím je zachovaná lehota v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca si uplatnil listom zo

dňa 30.04.2012 u žalovanej - zastúpenej Ministerstvom financií SR nárok na náhradu škody, ktorá nebola žalovanou uznaná. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalobca bol nútený svoj nárok uplatniť na súde prostredníctvom predmetnej žaloby.

3. Žalovaná sa k predmetnej žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 20.08.2012, v ktorom žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že o výsledku daňovej kontroly dňa 28.07.2005 zameranej na odvody DPH bol spísaný riadny protokol ku ktorému sa žalobca na základe výzvy mal a mohol vyjadriť. Protokol spolu s výzvou bol žalobcovi riadne doručený dňa 13.09.2005. Žalobca sa k protokolu nevyjadril. Dňa 29.09.2005 bol so žalobcom prerokovaný protokol, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorú žalobca podpísal. Následne Daňový úrad Sereď vydal platobný výmer na základe ktorého dodatočne vyrubil DPH za zdaňovacie obdobie marec 2005. Žalobca sa proti dodatočnému platobnému výmeru neodvolal, v dôsledku čoho tento nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2005. Žalovaná ďalej poukázala na to, že zákon č. 514/2003 Z.z., na základe ktorého si žalobca nárok na náhradu škody uplatňuje predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok pre priznanie nároku a to existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, preukázanie vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. V danom prípade neboli splnené podmienky pre konštatovanie oprávnenosti nároku pre neexistenciu právneho základu nároku. Za škodu spôsobenú v dôsledku nesprávneho úradného postupu možno posudzovať len takú škodu, ktorá bola vyvolaná inou činnosťou štátnych orgánov ako rozhodovacou. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie, v danom prípade rozhodnutie daňového úradu nadobudlo právoplatnosť nakoľko žalobca proti nemu nepodal opravný prostriedok. Uvedené rozhodnutie je doposiaľ právoplatné, nebolo zrušené ani zmenené a preto ho nemožno považovať za nezákonné. Keďže žalobca nepreukázal právny základ nároku jeho žaloba je neoprávnená.

4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( dodatočný platobný výmer na daň z DPH za zdaňovacie obdobie marec 2005, č. 616/230/17466/05/Pol zo dňa 05.10.2005, výzva na úhradu daňového doplatku č. 616/230/20210/05/ Pol zo dňa 15.11.2005, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 02.11.2011, oznámenie MF SR o výsledku prerokovania nároku zo dňa 30.04.2012 ) a dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný.

5. Nezákonné rozhodnutie daňového úradu, t.j. platobný výmer č. 616/230/17466/05/Pol zo dňa 05.10.2005 , ktoré bolo vydané podľa tvrdenia žalobcu na základe nesprávneho úradného postupu a ktorým mala byť spôsobená škoda za ktorú zodpovedá štát, bolo vydané za platnosti a účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci a preto aj nárok žalobcu bol súdom posudzovaný z hľadiska splnenia podmienok stanovených týmto zákonom pre priznanie nároku na odškodnenie.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. zákona 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č.514/2003 vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. Vzhľadom k tomu, že škodu ktorej náhradu v zmysle vyššie citovaného zákona si žalobca uplatňuje mala mu vzniknúť v súvislosti s rozhodnutím daňového úradu, oprávnenie zastupovať štát v predmetnom konaní prináleží Ministerstvu financií SR.

7. Podľa § 5 ods. 1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje ak ide o prípady osobitného zreteľa. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že rozhodnutie t.j. dodatočný platobný výmer na základe ktorého bola žalobcovi dodatočne vyrubená daň z DPH za zdaňovacie obdobie marec 2005, č. 616/230/17466/05/Pol zo dňa 05.10.2005 a ktoré žalobca označuje za nezákonné je právoplatné nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote nepodal proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené. Daný prípad nie je možné považovať ani za prípad osobitného zreteľa, nakoľko rozhodnutie daňového úradu bolo žalobcovi riadne doručené a žalobca bol poučený o svojom práve podať voči rozhodnutiu, v prípade nesúhlasu s jeho výrokom, opravný prostriedok a v súvislosti s realizáciou jeho práva mu v tomto nebránili žiadne okolnosti, ktoré by mohol súd subsumovať pod dôvody osobitného zreteľa.

8. Podľa § 9 ods. 1 štát odpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. To znamená, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku, tak ako to bolo i v danom prípade.

9. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný právny základ nároku na uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/ 2003 Z.z. a preto súd žalobu zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 podľa zásady úspechu v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.