Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoCsp-54-2021.pdf
PDF · 100.86 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 4.804,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 15. júla 2021, č.k. 2Csp/52/2020-77, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 944,43 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd v zamietajúcom výroku právne odôvodnil aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 43c ods. 1, 2 , § 44 ods. 1, 2, § 52, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka ( ďalej OZ), vecne tým, že pohľadávka žalobcu je v celom rozsahu premlčaná. Súd dôvodil, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., sa domáhal zaplatenia 4.804,59 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov z úverovej zmluvy. Po začatí konania zobral žalobca čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 509,43 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, následne z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie istiny vo výške 435 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, preto súd výrokom I. v označenej časti konanie podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil. Súd mal vykonaným dokazovaním zistené, že žalovaný požiadal vo forme predtlačeného formulára dňa 05.10.2015 Všeobecnú úverovú banku, a.s. o vydanie karty s úverovým rámcom. Zo žiadosti vyplýva, že jej prijatím a schválením zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. žiadosť bola bankou prijatá a schválená dňa 08.10.2015. V zmluve je uvedená výška RPMN 24,04%, priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku 23,53 % p.a., doba trvania zmluvy neurčitá, termín konečnej splatnosti v deň zániku zmluvy alebo deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Podľa výpisu z kartového účtu žalovanému za zúčtovacie obdobie od 24.10.2015 do 31.08.2020 boli zaznamenané debetné transakcie v celkovej výške 16.227,94 Eur a kreditné transakcie v celkovej výške 11.423,35 Eur. Právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 04.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 360 Eur
a upozornil ho, že ak do 11.10.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z listu zo dňa 02.11.2017 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť dlžného zostatku na kreditnej karte vo výške 3.860,06 Eur a zároveň vyzval žalovaného na jeho úhradu. Následne došlo dňa 30.11.2017 k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na Intrum Slovakia s.r.o.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.10.2015 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení z. č. 129/2010 Z.z. Mal preukázané, že z dôvodu nedoplatku na splátkach veriteľ po predchádzajúcom upozornení využil svoje oprávnenie, zakotvené v časti V. bod 35. a) Obchodných podmienok tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy o úvere a úver predčasne zosplatnil. Súd prvej inštancie mal však za to, že právo žalobcu na zaplatenie pohľadávky z predmetnej Zmluvy je premlčané. Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby vychádzal súd z ustanovenia § 103 OZ, podľa ktorého v danom prípade začala premlčacia doba plynúť dňa 16.08.2017, t.j. deň nasledujúci po splatnosti splátky splatnej v mesiaci august 2017, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh a uplynula dňa 16.08.2020. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 29.10.2020, t.j. po uplynutí premlčacej doby, žalobou uplatnený nárok je premlčaný a ako taký v zmysle § 54a OZ nemohol byť vymáhaný, preto súd žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc z toho, že strany mali vo veci pomerný úspech, pričom úspešnejšou stranou sporu bol žalovaný, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, majúc za to, že súd vec nesprávne právne posúdil. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu o premlčaní žalovanej pohľadávky. Poukazuje na ust. § 103 OZ, ktorého druhá veta priamo odkazuje na ust. § 565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 OZ, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ust. § 103 OZ je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 15.08.2017, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bol žalovaný vyzvaný v predžalobnej upomienke právneho predchodcu žalobcu zo dňa 04.10.2017, potom veriteľ ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu, ani uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvý krát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 15.11.2017, kedy uplynuli tri mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba troch rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pre zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu nie je možné použiť ani výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad zmluvného ustanovenia, ale ustanovenie zákonné, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu. Podporne žalobca odkazuje na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 11Co/153/2019 zhodne s právnym názorom vyjadreným v zjednocujúcom stanovisku občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 OZ) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 OZ až uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu. Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak začala plynúť od 16.11.2017, žaloba bola podaná na súd v trojročnej premlčacej dobe dňa 29.10.2020, preto žalobcom uplatnený nárok premlčaný nie je. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a zároveň aby žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 2Csp/52/2020 bolo zaplatenie 4.804,59 Eur s príslušenstvom. Žalovaný sa v danej veci k žalobe vôbec nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a treba ich považovať za nesporné. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie konanie výrokom I. v časti o zaplatenie sumy vo výške 944,43 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu, pričom zdôrazňuje, že bol viazaný nielen rozsahom ale aj dôvodmi odvolania žalobcu. Žalobca odvolanie zdôvodnil tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1. písm. h/ CSP) v otázke počiatku plynutia premlčacej lehoty, avšak odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a podaného odvolania považoval záver súdu prvej inštancie za správny. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, odvolací súd ním nebol pri svojom rozhodovaní nijako viazaný.
9. V predmetnej veci išlo o nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 08.10.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 0050032748. Žalovanému bol schválený úverový rámec vo výške 3.600 Eur a poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%, s tým, že žalovaný bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 120 Eur. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany veriteľa, preto z dôvodu nedoplatku na splátkach veriteľ po predchádzajúcom upozornení využil svoje oprávnenie, zakotvené v časti V. bod 35. a) Obchodných podmienok a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Nebolo sporné, že k predčasnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa došlo pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 08/2017, čo vyplýva z predžalobnej upomienky zo dňa 04.10.2017, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 360 Eur a upozornil ho, že ak v určenej lehote nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť, k čomu napokon veriteľ aj pristúpil, nakoľko k úhrade dlhu nedošlo. Súd prvej inštancie postupom podľa § 54a Občianskeho zákonníka žalobu zamietol z dôvodu premlčania pohľadávky aplikujúc § 100 ods. 1, §101 a 103 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ s odôvodnením, že vzhľadom k zosplatneniu úveru pre omeškanie žalovaného so splátkou zročnou dňa 15.08.2017, trojročná premlčacia doba začala veriteľovi plynúť dňa 16.08.2017 a uplynula dňa 16.08.2020, preto žalobu, podanú na súde až dňa 29.10.2020, z dôvodu premlčania pohľadávky zamietol.
10. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že vychádzajúc z ustanovenia § 101 OZ v spojení s § 103 OZ, ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 15.08.2017, potom všeobecná premlčacia doba troch rokov začala plynúť veriteľovi najskôr dňom nasledujúcim po 15.11.2017, kedy uplynuli tri mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru.
11. Medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter predmetnej úverovej zmluvy, preto najneskôr od účinnosti zákona č. 106/2014 Z.z. (1. apríla 2015) sa táto zmluva prednostne spravuje ustanoveniami občianskeho práva (§ 52 ods. 2 druhá veta OZ). Žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru z dôvodu neuhradenia splátky splatnej dňa 15.08.2017. Podľa § 565 OZ môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. V predmetnej veci existenciu takejto dohody obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaný nerozporoval a súd prvej inštancie preto dohodu považoval za platne dohodnutú. Rovnako žalovaný nerozporoval platnosť predčasného zosplatnenia úveru. V prípade takéhoto predčasného zosplatenia plynie podľa § 103 OZ trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Ustanovenie § 103 OZ totiž predstavuje lex specialis voči § 101 OZ, čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky), ani od okamihu využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo.
12. Pokiaľ ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1. júla 2011 umožňuje uplatniť právo podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety OZ, veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, ktoré jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. Právo požadovať zaplatenie celého dlhu však napriek tomu zostáva právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Ani z § 53 ods. 9 OZ, ani z iných ustanovení totiž nemožno dovodiť, že by ich cieľom malo byť tlačiť dlžníka do čo najskoršieho zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad by bol navyše aj v rozpore s ochranným účelom § 53 ods. 9 OZ.
13. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ tak nemožno právu veriteľa podľa § 565 OZ dávať charakter povinnosti, v dôsledku čoho ani nemožno účinky nevyužitia tohto práva pre veriteľa posudzovať prísnejšie než to robí samotný § 565 OZ. Podľa § 565 OZ vety druhej, veriteľ môže toto právo uplatniť len do splatnosti ďalšej splátky. Ak ho nevyužije, možnosť uplatniť toto právo zaniká vo vzťahu k predošlej splátke, ale zároveň znova vzniká vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ potom viaže možnosť vykonať právo podľa § 565 OZ na trojmesačné omeškanie s jednou splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 OZ potom treba druhú vetu § 565 OZ interpretovať tak, že možnosť vykonať toto právo (ak bolo dohodnuté) v spotrebiteľskej zmluve vzniká uplynutím trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou splátkou, teda kedy by vznikla veriteľovi podľa § 53 ods. 9 OZ nová (ďalšia) možnosť toto právo uplatniť. Takýmto výkladom sa zabezpečí vzájomný súlad § 53 ods. 9 OZ s ratio legis § 565 druhej vety OZ.
14. Vyššie uvedené závery však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 OZ, preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru ako to nesprávne namieta odvolateľ. Preto od zročnosti tejto splátky (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Keďže v danom prípade k zosplatneniu došlo pre omeškanie splátky splatnej dňa 15.08.2017, od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 OZ. Opačný názor odvolateľa, podľa ktorého by premlčacia doba mala začať plynúť až okamihom využitia práva na zosplatnenie celého úveru, nie je správny a odporuje citovaným ustanoveniam § 103 OZ. Ako už bolo zdôraznené, toto ustanovenie je totiž vo svojej podstate lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ, ktoré viaže začiatok plynutia premlčacej doby v podstate na okamih splatnosti. Naopak, ustanovenie § 103 OZ viaže (podobne ako napr. § 106 alebo § 107 OZ) začiatok plynutia premlčacej doby na okamih, kedy nastala právna skutočnosť, ktorá zakladá právo domáhať sa určitého plnenia (konkrétne: domáhať sa splatnosti celého dlhu).
15. Vychádzajúc z uvedeného odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej súd mal v predmetnej veci plynutie trojročnej premlčacej lehoty počítať až od 16.11.2017 ( a teda žaloba bola podaná na súde pred jej uplynutím), bola odvolacím súdom posúdená ako nedôvodná. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v jeho zamietajúcom výroku II a výroku III o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému, ktorému by inak patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, náhradu trov konania nepriznal a to s použitím čl. 4 ods. 2
Základných princípov CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) vzhľadom na to, že mu žiadne trovy v súvislosti s konaním nevznikli.
17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).