Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/276/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky H.. B. B., rod. F. nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., V. XX, zast. E.. E. H., advokátkou so sídlom L. L., Skuteckého XX a manžela E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., H. dolina XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom I. práce, sociálnych vecí a rodiny v L. L., takto

rozhodol:

R. manželstvo navrhovateľky H.. B. B., rod. F., nar. XX. XX. XXXX a manžela E. B., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev H. úradu J. vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

R. maloletú C. B., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou C. B., nar. XX. XX. XXXX:

1. každý nepárny týždeň v roku od piatku 16:00 h do nedele 19:00 h, 2. každý rok počas letných prázdnin od 01. 07. o 16:00 h do 16. 07. o 19:00 h a od 01. 08. o 16:00 h do 16. 08. o 19:00 h, 3. počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 22. 12. o 16:00 h do 27. 12. o 19:00 h a každý párny rok od 27. 12. o 16:00 h do 06. 01. o 19:00 h, 4. každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od veľkonočného štvrtka 16:00 h do pondelka 19:00 h, 5. každý nepárny rok počas jarných prázdnin od piatku 16:00 h pred ich začiatkom do piatku 19:00 h na konci prázdnin.

Otec je o p r á v n e n ý maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred vchodom do jej obytného domu a p o v i n n ý maloletú matke v stanovený deň a hodinu odovzdať pred vchodom do jej obytného domu. Matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletou umožniť.

Súd rodičom maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa poradensko- psychologickému procesu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Štát m á nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu v sume 206,40 Eur, ktoré súd povoľuje matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 40 Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody týchto splátok.

Manžel navrhovateľky je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu v sume 206,40 Eur pripojeným príkazom na úhradu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 07. 10. 2014 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že je formálne, pretože sa ako manželia aj ako partneri odcudzili. Manžel s rozvodom manželstva súhlasí. Zároveň na čas po rozvode žiadal schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej bude maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na jej účet a styk otca s maloletou sa neupraví. Vo vzťahu k navrhovanej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode uviedla, že s otcom maloletej komunikujú snažia sa eliminovať vplyv zániku manželstva pred ňou.

2. Manžel navrhovateľky sa do prvého termínu pojednávania, napriek výzve súdu, vo veci nevyjadril.

3. Opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania doručenej súdu dňa 19. 11. 2014 odporúčal v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach. Otca zaviazať prispievať na výživu maloletej primeraným výživným podľa jeho zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov s prihliadnutím na vek a potreby maloletej. Styk otca s maloletou odporúčal neupravovať, ponechať ho na dohode rodičov. Zároveň v správe skonštatoval, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky.

4. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 20. 11. 2014 trvala na rozvode manželstva. Ďalej uviedla, že manželstvo uzatvárali dňa 21. 05. 2011 po 3-ročnej známosti. Manžela si brala z dôvodu, že sa mali radi a čakala dieťa. Z ich manželstva pochádza 1 maloleté dieťa, dcéra C., do narodenia ktorej bolo ich manželstvo usporiadaný, harmonický zväzok. Problémy v ich manželstve výraznejšieho charakteru začali postupne tým, že sa začali odcudzovať a manžel si našiel novú partnerku, čo sa stalo v decembri 2013, po čom sa dohodli na rozvode manželstva. V januári 2014 manžel podal návrh na rozvod manželstva, ktorý zobral späť. Ako ďalší problém v ich manželstve uviedla výrazné nezhody manžela s jej rodičmi a to v bežných veciach, kvôli čomu sa občas hádali. Po podaný návrhu na rozvod manželstva zo strany manžela začalo agresívne správanie, vyhrážanie sa, nadávky. K fyzickým útokom nedošlo. Vo výsluchu manželovi vytýkala jeho schopnosť manipulovať a tiež to, že málo komunikovali. Sama sa upla preto na dcéru, nevenovala sa manželovi. Odo dňa 15. 09. 2014 s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú opustil manžel a to dobrovoľne. Od tohto obdobia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, spoločne netrávia čas, ako manželia si nepomáhajú. Od augusta 2014 s manželom sa intímne nestýkajú. Manželovi ako partnerovi dôveruje, ale jej city od uzavretia manželstva sa zmenili, ochladli. V súčasnosti manžela berie ako otca jej dieťaťa. Vo výsluchu neprejavila záujem na obnovení spolužitia, návšteve poradne, ktorú považuje za bezdôvodnú, bezpredmetnú. Potvrdila, že má známosť s iným mužom, ktorá sa začala v auguste 2014 a považuje ju za vážnu.

5. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 20. 11. 2014 s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodov, ktoré v ňom boli uvedené, aj keď s tým vnútorne nie je vysporiadaný. Potvrdil, že dňa 21. 05. 2011 uzatvárali manželstvo po 3,5 ročnej známosti. Navrhovateľku si bral preto, že ju miloval. Ich manželstvo do narodenia dcéry bolo usporiadané, harmonické. Problémy v ich manželstve nastali od svadby, pretože do ich manželstva sa starala svokra a to do všetkého. Sám chcel mať vlastnú rodinu. Rodina navrhovateľky do ich rodiny zasahovala do prvého roku veku ich dcéry. Chodili do ich domácnosti každý deň, čo navrhovateľke povedal, že mu vadí. Ako ďalší problém v ich manželstve označil obdobie týždennej dovolenky v Bulharsku, kde každý deň pil aj keď nie je alkoholik, ale mal úplný výpadok. Potvrdil, že problémom v ich manželstve bolo aj to, že si našiel partnerku, pričom známosť trvala

3 týždne a navrhovateľka to brala zle. Odo dňa 15. 09. 2014 s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej neodišiel sám a dobrovoľne. Viackrát sa snažil o obnovenie spolužitia, za týmto účelom všetkých otravoval, či už navrhovateľku, jej rodinu, ktorým sa ospravedlnil. Odo dňa 15. 09. 2014 s navrhovateľkou nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, spoločne netrávia čas, ako manželia si nepomáhajú. Od augusta 2014 intímne spolu nežijú. Navrhovateľke už nedôveruje, jeho city k nej sa zmenili, v súčasnosti nevie kto je navrhovateľka, aspoň tak ju vníma. O obnovenie spolužitia neprejavil záujem, ani návštevu poradne z dôvodu, že pre navrhovateľku je to bezpredmetné. V súčasnosti známosť s inou ženou nemá.

6. Na pojednávaní navrhovateľka a manžel sa navzájom osočovali, slovne atakovali, poukazovali na agresívnosť toho druhého. Zároveň sa nedohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súd preto pojednávanie odročil a navrhovateľke a manželovi uložil povinnosť absolvovať poradensko- psychologický proces. V priebehu poradensko-psychologického procesu na návrh navrhovateľky Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 32P/276/2014-43 zo dňa 19. 01. 2015 dočasne upravil styk otca s maloletou od nedele 15:00 h nepárneho týždňa v roku do utorka 19:00 h párneho týždňa v roku z dôvodu, že manžel navrhovateľky svoje rodičovského práva vo vzťahu k navrhovateľke zneužíval a vykonával ich v rozpore so záujmami maloletej, po ktorú prichádzal bez predchádzajúcej dohody s navrhovateľkou, resp. mimo nej, čím samotnú maloletú vystavoval neistote. Súd tiež poukázal na potrebu zdržania sa akýchkoľvek vyjadrení obviňujúcich navrhovateľku, prípadne jej nového partnera, manželom navrhovateľky pred samotnou maloletou. Okresný súd Banská Bystrica na návrh navrhovateľky uznesením č.k. 32P/276/2014-63 zo dňa 04. 05. 2015 pripustil zmenu návrhu tak, že:

„Súd manželstvo Juraja B., nar. XX. XX. XXXX a H.. B. B., rod. F., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v L. L., zväzok 3, ročník XXXX, strana XX, por. č. X rozvádza.

R. schvaľuje túto rodičovskú dohodu:

H. C. B., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti H.. B. B., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého dieťaťa E. B., nar. XX. XX. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet matky vedený v Slovenskej sporiteľni, č.ú: XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

Styk otca s maloletou upravuje tak, že od nedele 15.00 hod. nepárneho týždňa v roku do utorka 19.00 hod. párneho týždňa v roku, nakoľko počas víkendov vykonáva SZČO. V čase letných prázdnin, nakoľko je škôlka v mesiaci august zatvorená, od dňa 16.08. v čase od 15.00 hod. do dňa 31.08. do 19.00 hod. V čase vianočných sviatkov vždy od 15.00 hod. dňa 22.12. do 19.00 hod. dňa 27.12. každý nepárny rok. Počas veľkonočných sviatkov párneho roka od 15.00 hod. Veľkonočného piatka do 19.00 hod. Veľkonočného pondelka. Počas jarných prázdnin neparného roka od 15.00 hod. piatka, predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin, do 19.00 hod piatka posledného dňa prázdnin. Matka maloletej je povinná v určenom čase pred svojím obytným domom maloletú riadne pripravenú odovzdať otcovi a ten je povinný v určenom čase na tom istom mieste maloletú odovzdať matke.“

7. Dňa 29. 04. 2015, súdu bola doručená záverečná správa z poradensko-psychologického procesu, ktorá skonštatovala, že rodičia maloletej nie sú nastavení prijať kompromis alebo dohodu vo veci zverenia maloletej. Po absolvovaní poradensko-psychologického procesu na návrh otca Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 32P/276/2014-81 zo dňa 22. 05. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16CoP/43/2015-106 zo dňa 18. 06. 2015 návrh otca na zrušenie predbežného opatrenia zamietol, rovnako ako aj jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň maloletú dočasne odovzdal do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia rozhodnutia.

8. Dňa 26. 06. 2015 opatrovník maloletej, súdu doručil správu zo sociálneho zisťovania, z ktorej vyplýva odporúčanie nariadiť znalecké dokazovania z dôvodu protichodných vyjadrení a vzájomných námietok rodičov. Zároveň k správe pripojil úradné záznamy z pohovoru s rodičmi maloletej, ktoré potvrdzujú vyššie uvedené tvrdenie opatrovníka a správu zo sociálneho zisťovania v domácnosti otca, z ktorej vyplýva, že otec má vytvorené podmienky pre výchovu maloletej.

9. Po absolvovaní poradensko-psychologického procesu do nariadenia pojednávania navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 04. 05. 2015, 18. 06. 2016, 14. 07. 2015 poukazovala na neadekvátne správanie otca a vyjadrovanie sa za prítomnosti maloletej. Manžel navrhovateľky zase v podaní doručenom súdu dňa 24. 08. 2015 poukazoval na manipulovanie maloletej zo strany navrhovateľky a jej partnera.

10. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 10. 2015 žiadal manželstvo rozviesť, maloletú na čas po rozvode zveriť do jeho osobnej starostlivosti, určiť výživné matke vo výške 100 Eur mesačne, vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám a zároveň upraviť styk matky s maloletou. Vo vyjadrení poprel, že by: 1/ navrhovateľka ho nevyhodila zo spoločnej domácnosti, 2/ navrhovateľke so starostlivosťou o maloletú nikdy nepomáhal a nevie sa o maloletú postarať, 3/ nedomáhal sa informácii o maloletej, 4/ manipuloval maloletú. Zároveň poukázal na nerešpektovanie ho ako otca zo strany navrhovateľky.

11. Na pojednávaní dňa 16. 11. 2015, navrhovateľka, manžel navrhovateľky a opatrovník maloletej zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach a písomných podaniach.

12. Z dôvodu potreby zodpovedania odborných otázok, Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 32P/276/2014-252 zo dňa 14. 12. 2015 nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku zapísaného znalcom pod číslom 16/2016 doručený súdu dňa 11. 05. 2016 vyplýva, že znalec pri jeho vypracovaní vychádzal z obsahu spisu, vlastného psychologického vyšetrenia maloletej a jej rodičov. V závere znaleckého posudku uviedol, že mentálny vek maloletej zodpovedá fyzickému veku, neprejavujú sa odchýlky ani zaostávanie. Aktuálna úroveň vývinu zodpovedá vývinovému štádiu predškolského veku. V emočnej, afektívnej oblasti sa u maloletej preukazuje živšie, temperamentné ladenie, emócie prežíva intenzívnejšie, nie sú prítomné známky neprimeraných afektívnych reakcií. Určité emočné a citové napätie je badateľné pri vnímaní a prežívaní rodinnej situácie, kde sa prejavuje neistota, vnútorný konflikt medzi reálnym stavom a túžbou a potrebou po stabilite v tejto oblasti. V spojitosti so situáciami, ktoré sa odohrávajú medzi rodičmi, ktoré vníma najmä pri prechode od jedného rodiča k druhému, sa preto môže objavovať napätie, nervozita, úzkosť rozladenie. U matky maloletej je jednoduchšie emočné prežívanie, vzťahy s blízkymi osobami má dostatočne emočne a citovo sýtené. U otca sa v interpersonálnom fungovaní prejavuje potreba sebapresadzovania a dominancie. Vzťahy s blízkymi osobami má dostatočne emočne a citovo sýtené. Vzťah maloletej k otcovi je na dobrej úrovni, s primeraným citovým a emočným sýtením. Vo vzťahu k nemu sa u maloletej preukazuje dobrá miera spolupatričnosti, pocit istoty a bezpečia, otca v zásade rešpektuje ako autoritu, teší sa na kontakt s ním, na spoločné aktivity, spoločne strávený čas. Vzťah maloletej s matkou je na dobrej úrovni, citovo a emočne je primerane sýtený. Na matku je prirodzene citovo naviazanejšia než na otca, cíti sa v tomto vzťahu isto a bezpečne, má primeraný pocit spolupatričnosti. Vzťah otca k maloletej je dobre a primerane vytvorený. Citové a emočné väzby k nej sú na dobrej úrovni, snaží sa byť voči maloletej ústretový, reflektovať jej potreby a záujmy, venovať sa rozvoju jej schopnosti, zručnosti a potrieb. Ponecháva maloletej primeraný priestor na jej rozvoj, primerane rešpektuje jej potreby a záujmy. Vzťah matky s maloletou je dobre vytvorený so silným emočným a citovým putom. Matka reflektuje na potreby a pocity maloletej, vytvára primerané podmienky pre jej rozvoj a vývin. Starostlivosť matky o maloletú je dostatočná a primeraná. Maloletá vzhľadom k svojmu veku prežíva veci situačne, nehodnotí okolnosti dlhodobého hľadiska alebo širšieho kontextu. Vytvára si však postoj na základe prežitých situácií, a to ako sa s ktorým rodičom cíti, pričom kontakt s každým z nich citovo vníma. Počas znaleckého vyšetrenia priame ovplyvňovanie vyjadrením maloletej nebolo zistené. Vnímanie a prežívanie rodinnej situácie, kde sa prejavuje neistota a vnútorný konflikt medzi reálnym stavom a túžbou a potrebou dieťaťa po stabilite v tejto oblasti, môže u maloletej pri jeho dlhodobom pretrvávaní deformovať primeraný emočný a citový vývin. Súčasná starostlivosť matky a styk otca s maloletou neohrozuje zdravý morálny a psychický vývin maloletej. Výhrady otca voči matke odzrkadľujú skôr jeho stav nevysporiadania sa s rozpadom vzťahu a zariadením si novej rodiny zo strany matky. Maloletá vyjadruje potrebu a túžbu byť v kontakte s obidvomi rodičmi, pretože obaja jej život obohacujú, s obidvomi má vytvorený

dobrý vzťah. Vzhľadom k vzdialenosti bydlísk obidvoch rodičov a vzhľadom k nerušenej komunikácii medzi nimi sa striedavá starostlivosť rodičov o maloletú javí ako nerealizovateľná. Znalec odporúčal ponechať maloletú v starostlivosti matky, s ktorou má maloletá vytvorený intenzívnejší citový vzťah, je adaptovaná na bývanie u matky a sama vyjadruje aj vôľu zotrvať v starostlivosti matky. Znalec zároveň odporúčal umožniť široký priestor na styk dieťaťa s otcom, a to v rozsahu minimálne každého druhého víkendu (prípadne iných 3 dní podľa pracovnej dispozícii otca) a v polovici času počas sviatkov a prázdnin. Navrhovateľka znalecký posudok vo svojom písomnom vyjadrení nenamietala, plne sa s ním stotožnila. Opatrovník maloletej sa taktiež stotožnil so znaleckým posudkom, nenamietal ho a doporučil, v prípade rozvodu manželstva, zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach a zároveň upraviť styk otca s maloletou. Otec znalecký posudok namietal z dôvodu: 1/ že neskúmal rovnako obidvoch rodičov v prítomnosti maloletej, 2/ je neúplný, pretože vôbec nespĺňa danú dôležitú situáciu a to, že keď boli s maloletou bez navrhovateľky u znalcu, tak sa pýtal veľa vecí ohľadom rozpadu manželstva a to pred maloletou, keď ho upozornila, že nechce to preberať pred maloletou dohodli sa, že maloletú pošle do čakárne za navrhovateľkou, čo však odmietla, chcela ostať v jeho náručí, preto asi 7 minút mu trvalo, aby maloletú presvedčil, aby ostala u matky, z čoho maloletá bola smutná, chcela ostať pri ňom a ukazovala známky neistoty a strachu ísť k matke, 3/ znalecký posudok si odporuje, keď na strane 22 znalec uvádza: „otec jej prináša bábiky a hračky, maloletá sa obzerá na matku, tá jej dovoľuje zobrať si ich“ a na strane 25 uvádza: „nezistil som priame ovplyvnenie vyjadrení maloletej počas znaleckého posudku.“ Otec zároveň v podaní doručenom súdu dňa 23. 09. 2016 navrhol doplniť dokazovanie výsluchom znalca z dôvodu, že znalecký posudok bol vypracovaný v máji 2016, pričom uznesenie o ustanovení znalca nadobudlo právoplatnosť už v januári 2016, t.j. s uvedeného obdobia teda došlo k podstatným zmenám a nariadením kontrolného dokazovania z dôvodu, že znalec mal k dispozícii nepravdivé informácie od navrhovateľky. V podaní datovanom dňom 13. 10. 2016, manžel navrhovateľky doplnil svoje návrhy na dokazovanie o výsluch maloletej.

13. Opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania doručenej súdu dňa 18. 10. 2016 s poukazom na znalecký posudok odporúčal súdu pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej výživným a styk otca s maloletou upraviť s poukazom na vek a potreby maloletej. Zároveň odporúčal vzhľadom na problematickú komunikáciu medzi rodičmi, aby súd nariadil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb.

14. Na pojednávaní dňa 20. 10. 2016, súd na návrh matky pripustil zmenu návrhu tak, že:

15. „Súd manželstvo E. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX a H.. B. B., rod. F., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. zväzok X, ročník XXXX, strane XX, por. č. 3 rozvádza. H. C. B., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky H.. B. B., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. S. E. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletou C. B., nar. XX. XX. XXXX každý nepárny víkend v čase od piatka XX.XX h do nedele XX.XX h, každý nepárny rok počas Y. sviatkov od XX. XX. v čase od XX.XX h do XX. XX. do XX.XX h, každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od piatku 16.00 h do pondelka 19.00 h, každý nepárny rok počas jarných prázdnin od piatka 16.00 h do pondelka 19.00 h, každý nepárny rok počas jarných prázdnin od piatka 16.00 h predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin do 19.00 h piatka posledného dňa prázdnin, každý párny rok počas letných prázdnin od 16. 08. v čase od 16.00 h do 31. 08. do 19.00 h. Otec E. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX je oprávnený maloletú v stanovený a deň a hodinu prevziať od matky pred vchodom do jej obytného domu a povinný maloletú matke v stanovený deň a hodinu odovzdať pred vchodom do jej obytného domu. Otec maloletého dieťaťa E. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej C. B., nar. 22. XX. XXXX výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

16. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 20. 10. 2016 k otázke rozvodu zotrvala na doteraz prezentovaných písomných a ústnych vyjadreniach. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode žiadala zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s poukazom na závery znaleckého posudku, s ktorými sa stotožňujú. K úprave styku otca s maloletou, žiadala zohľadniť skutočnosť, že maloletá sa aktuálne zúčastňuje predškolskej prípravy a následne

nastúpi do 1. ročníka základnej školy a preto navrhla upraviť styk otca s maloletou každý nepárny víkend od piatku 16:00 h do 19:00 h s tým, že v ostatnej časti by ich návrh bol nezmenený.

17. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 20. 10. 2016 uviedla, že od septembra 2014 s manželom nežijú v spoločnej domácnosti a od tohto obdobia zabezpečuje starostlivosť o maloletú, na ktorej sa otec podieľa v zmysle neodkladného opatrenia. Nad rámec neodkladného opatrenia sa otec s maloletou nestretával, požadoval to veľakrát, avšak trvala na tom, aby stretávanie otca s maloletou sa realizovalo v zmysle neodkladného opatrenia, pretože mu nedôveruje, nikdy s ním nebola možná dohoda. Ešte pred nariadením neodkladného opatrenia, otec najdlhšie s maloletou bol asi 4 dni. T.č. preberanie a odovzdávanie maloletej prebieha už v pokojnejšej atmosfére. Pri odovzdávaní maloletej otcovi poskytuje všetky potrebné informácie, informuje ho o zdravotnom stave, užívaní liekov, ak ich maloletá užíva. Maloletá sa na otca teší, keď sa stretnú vystískajú sa. Maloletá otca neodmieta. Od otca sa maloletá vracia fyzicky, psychicky v poriadku, ale je uplakaná, čo navodzuje otec. Maloletá sa však za chvíľku upraví do svojho režimu. Maloletá pozná domácnosť otca, ktorá je vhodná na stretávanie sa s ním. S maloletou chodí ona k lekárovi, taktiež chodí na rodičovské združenia v materskej škôlke. Otec sa nezúčastnil vystúpenia maloletej v materskej škôlke v čase, keď bola v domácnosti otca. Otec okrem osobného kontaktu je s maloletou v telefonickom, skypovom kontakte. Telefonický kontakt prebieha denne zhruba 5 min. a skypový kontakt je 3-4 krát do týždňa ako to otcovi vyhovuje a trvá do hodiny a prebieha poobede v čase zhruba okolo 18:00 h. Maloletá má k ním obom dobrý vzťah. Ich vzťah ako rodičov nie je žiadny, ich komunikácia je iba na úrovni SMS správ. Maloletá má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku, momentálne je v prípravke. Mesačne sa maloletej do materskej škôlky uhrádza stravné 25 Eur, ZRŠ 30 Eur na polroka, za hygienické pomôcky sa uhrádzalo 10 Eur a pracovné zošity 2,80 Eur. Za tvorivé dielničky sa uhrádzal ročný poplatok 8 Eur. Maloletá zatiaľ nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je vedená v imunoalergologickej ambulancii a logopédii. V súčasnosti je v imunoalergologickej ambulancii len sledovaná, neužíva žiadne lieky s návštevou logopedickej ambulancie nie sú zvýšené výdavky. Mesačné výdavky na oblečenie, obuv maloletej predstavujú 20 až 40 Eur, na jej stravu v domácnosti sa minie okolo 60 Eur a drogériu 5-10 Eur mesačne. S maloletou v súčasnej domácnosti žije od apríla 2014. Obývajú 3-izbový byt spolu s jej priateľom, ktorý dosahuje príjem vo výške okolo 850 Eur netto, iný príjem nemá. V domácnosti žije aj s ďalšou maloletou dcérou Nelou E., ktorá má 5,5 mesiaca, je v jej celodennej starostlivosti, je zdravá. Mesačné výdavky na bývanie predstavujú 368,50 Eur. Maloletá má k jej priateľovi, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti od októbra 2014, veľmi dobrý vzťah. Sestru X. má veľmi rada, teší sa z nej. Maloletá má v domácnosti samostatnú izbu, ktorá je zariadená. Počas týždňa maloletá vstáva okolo 07:00 h a pred 08:00 maloletú odovzdáva do materskej škôlky, v ktorej cez obed spáva v čase asi od 12:30 do 13:30 h. Maloletú z materskej škôlky vyzdvihne o 15:00 h. Na večerný spánok sa maloletá pripravuje okolo 19:30, kedy sa osprchuje, prečíta sa rozprávka a zaspáva medzi 20:00 až 20:30 h. Počas víkendov maloletá vstáva okolo 07:00, cez obed nespáva, na večerný spánok sa pripravuje rovnako ako počas pracovného týždňa. V súčasnosti poberá materskú vo výške 512 Eur a to do 31. 10. následne bude poberateľkou rodičovského príspevku. Na maloletú poberá rodinné prídavky.

18. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 20. 10. 2016 s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodov, ktoré uviedol vo svojich už písomných, ústnych vyjadreniach. Na čas po rozvode žiadal zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu „navrhovateľka absolútne, absolútne nedohliada na to, aby maloletá vytvárala s rodinami aj z jej strany, aj s mojej strany“ a tiež z dôvodu, že nemá žiadne krúžky. K doterajšiemu stretávaniu sa s maloletou v zmysle neodkladného opatrenia uviedol, že „moja rodina maloletú vôbec nevidí poriadne, musím si brať stále voľno, kvôli týždňu.“ Ďalej otec vo výsluchu uviedol, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2014. Do roku 2014 s matkou zabezpečovali starostlivosť o maloletú spoločne. V Žarnovici si maloletú odovzdávali a dohodli sa na koľko dní maloletá bude u neho a u matky. V priebehu mesiaca maloletá bola u neho 12-14 dní, niekedy 10. Najdlhšie maloletá bola u neho nepretržite aj 10 dní. Od roku 2015 starostlivosť prebieha v režime neodkladného opatrenia. Voči starostlivosti matky vzniesol výhrady a to, že nemá záujem, aby sa vytváral vzťah maloletej k rodinám či už z jeho strany alebo matkinej, maloletá nemá žiadne krúžky, nedbá sa viac na to, aby maloletá bola s otcom, maloletú mu nedala na prázdniny, Vianoce a že maloletá nie je dostatočne vyhratá. O režime maloletej počul prvýkrát na pojednávaní. Pre výchovu maloletej má vytvorené vhodné bytové podmienky, býva v rodinnom dome u svojej babky. Ide o nehnuteľnosť, ktorá je zariadená, maloletá má v nej svoju izbu. Maloletá jeho domácnosť pozná, od malička ju navštevovala, aj keď v nej nežila. V domácnosti žije s babkou, ku ktorej má maloletá veľmi dobrý vzťah. Na starostlivosti o maloletú sa nepodieľa, ani na výchove, keďže maloletá je neodkladným opatrením zverená matke a

matka o to nemá záujem, t.č. starostlivosť o maloletú prebieha v zmysle neodkladného opatrenia. Od matky požaduje informácie o maloletej, ktoré t.č. sú mu poskytované veľmi stručne. Chcel by informácie od matky o maloletej 1-2 krát denne. S maloletou okrem osobného kontaktu je aj v telefonickom kontakte denne v rozpätí 5-20 min. a tiež na skype v súčasnosti 3-4 krát do týždňa v rozpätí 20 min. až hodiny, v čase od 17:00 h do 19:00 h. Svoj vzťah s maloletou zhodnotil za perfektný, stará sa o ňu, vo všetkom ju podporuje. K vzťahu matky a maloletej sa nevedel vyjadriť, verí však, že vzťah maloletej a matky je dobrý, pretože predsa je jej matkou. Ich vzťah ako rodičov nie je žiadny. Ich komunikácia ohľadom maloletej je biedna až kritická. K svojej pracovnej dobe uviedol, že cez týždeň je kedy chce, pracuje cez víkendy a to v sobotu od 08:00 h zhruba do 03:30 h - 04:00 h ráno, v nedeľu veci zálohuje. Celoročne je vyťažený víkendmi a to 25 krát, niekedy sú však unáhlené zákazky, t.č. má naplánovanú prácu na 4 víkendy. S maloletou trávi čas tým, že sa najmä rozprávajú, chodia na ihrisko, na výlety, kúpať sa, bicyklovať. Maloletú chce učiť napr. teraz korčuľovať. S maloletou tiež navštívili rodinu matky, boli s jeho bratom. Maloletá u neho vstáva okolo 08:00 h až 08:30 h, cez obed väčšinou nespáva, na večerný spánok sa pripravuje o 19:00 h a zaspáva až 21:00 h. K obľúbenému jedlu maloletej uviedol, že sú to kolienka, pizza. Jej obľúbenou hračkou je biely tiger a rozprávkou Frozen. Učiteľov maloletej extra osobne nepozná, jedenkrát bol s nimi v osobnom kontakte a dvakrát požadoval informácie o maloletej v materskej škôlke, naposledy v apríli, máji 2015. Na kultúrnom vystúpení maloletej v materskej škôlke a rodičovskom združení nebol, lebo nebol o tom informovaný. Ošetrujúcu lekárku maloletej osobne pozná, navštívil ju za účelom poskytnutia informácií dvakrát, naposledy v roku 2015. O výpis zo zdravotnej poisťovne maloletej ako poistenca nežiadal. Na prepravu maloletej využíva osobné motorové vozidlo, v ktorom má maloletá autosedačku. V mieste bydliska môže maloletej hneď vybaviť materskú škôlku, v súčasnosti ju vybaviť nemôže, lebo mu nie je zverená. Má predstavu, že ak by bola maloletá u neho, mala by nejaké krúžky, určite by chcel vyskúšať tanečnú, výtvarnú. V jeho prostredí maloletá veľmi nemá kamarátov, pretože tí sú v tom čase v materskej škôlke. V domácnosti na bývanie prispieva sumou 150 Eur a stravu 60 Eur. Tiež prispieva na daň z nehnuteľnosti a poplatok za smeti. Okrem maloletej inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Podniká v oblasti filmu, fotografie. Svoj príjem vyčíslil v priemere na okolo 900 Eur s daňou. V závere výsluchu navrhol doplniť dokazovanie o ďalší dôkaz a to výsluch starej matky maloletej zo strany matky.

19. Opatrovník na pojednávaní dňa 20. 10. 2016 doporučil v zmysle znaleckého dokazovania zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať výživným primerane veku, potrebám maloletej. Ďalej uviedol, že sociálnym šetrením v domácnosti matky bolo zistené, že z jej strany je o maloletú riadne postarané, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. Taktiež zo sociálneho zisťovania v domácnosti otca vyplýva, že má vytvorené vhodné bytové podmienky pre maloletú. Styk otca s maloletou doporučil upraviť primerane veku, dennému režimu maloletej, pri zohľadnení návštevy predškolskej prípravky. Vzhľadom na komunikáciu rodičov aj na pojednávaní doporučil nariadiť im absolvovanie poradensko-psychologického procesu za účelom jej zlepšenia.

20. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 23. 03. 2017 zotrvala na podanom návrhu, všetkých písomných podaniach a ústnych vyjadreniach. K návrhu opatrovníka nariadiť rodičom výchovné opatrenie uviedla, že v prípade ak bude nariadené, matka sa mu podriadi.

21. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 23. 03. 2017 v časti rozvodu manželstva zotrval na písomných podaniach a vyjadreniach. K úprave práv a povinností k maloletej na čas po rozvode uviedol: „moje výdavky od posledného pojednávania sa nezmenili. Za rok 2016 som zatiaľ nepodal daňové priznanie, Moja pracovná doba od posledného pojednávania sa nezmenila. Od tohto dátumu do konca roka mám dohodnutých zatiaľ 19 zákazok. Môže ich byť aj 25. Moja pracovná doba s nezmenila z pravidla pracujem v sobotu od 8:00 h niekedy aj od 6:00 h do 15:00 h, niekedy sa stane, že aj piatok, ale nie vždy to zoberiem ak mám akciu v sobotu. Toho času dorábam zákazky z minulého roku, je tam dosť práce. Pracujem toho času doma. Aby som vysvetlil moju prácu z pravidla taká ako „sezónna“ je v kalendárnom roku od apríla do novembra, potom nastupujú stužkové, ktoré uprednostňujem a mám aj nejaké svadby. Ja už mám toho tak veľa, že som ako pomaly filmové štúdio, preto dorábam zákazky z minulého roka doma a pracujem t.č. doma. Moje stretávanie s maloletou sa v roku 2016 nerealizovalo v zmysle neodkladného opatrenia, došlo v tomto roku k nedorozumeniu aj na mojej strane, aj na matkinej strane v tom, že styk sa síce v stanovenom rozsahu realizoval, ale presne opačný víkend. V roku 2017 sme to dali do poriadku´. Prišiel som na tom potom ako som dostal papier od súdu, ale to už bolo neskoro bolo po Vianociach. Moje stretnutie s maloletou sa nerealizovalo len 1-krát a to 04. 12. 2016 z dôvodu

laryngitídy dieťaťa. Nebolo v záujme maloletej, aby dieťa cestovalo do V., navrhol som matke náhradný termín. matka maloletú zmanipulovala napriek tomu, že vedela, že po maloletú neprídem ju pripravila. Tento termín som riešil aj mojím návrhom na určenie náhradného termínu. Nad rámec neodkladného opatrenia som žiadal o väčší styk s maloletou a to počas jarných prázdnin na čom sme sa nedohodli, k tomu som sa vyjadril. Styk s maloletou prebieha 3-4 krát do týždňa v rozpätí 1 hodiny, matka mi v ňom nebráni aj keď v poslednom čase dosť negatívne vystupuje na skype, zvažoval som, že to zruším, ale potom matka zmenila postoj. Vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a mojim je 115 km, časovo cesta trvá 110 min. Realizujem prevoz maloletej osobným motorovým vozidlom.

22. Otec navrhovaným nariadením výchovného opatrenia opatrovníkom súhlasil a zároveň navrhol doplniť dokazovanie o video, týkajúce sa komunikácie s matkou.

23. Manžel navrhovateľky v podaní doručenom súdu dňa 07. 01. 2016, 08. 01. 2016, 20. 01. 2016, 09. 02. 2016, 09. 03. 2016, 17. 03. 2016, 06. 04. 2016, 21. 04. 2016, 29. 04. 2016, 10. 06. 2016, 16. 06. 2016, 08. 07. 2016, 15. 07. 2016, 27. 07. 2016, 11. 08. 2016, 06. 09. 2016, 03. 11. 2016, 08. 11. 2016, 22. 11. 2016, 01. 12. 2016, 08. 12. 2016, poukazoval na porušovanie práv maloletej a jeho rodičovských práv, vedomé ubližovanie maloletej a presadzovanie si len svojho záujmu navrhovateľkou, vyvolávaním konfliktov, čo navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 18. 10. 2016 poprela.

24. Z dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že účastníci konania manželstvo uzavreli dňa 21. 05. 2011 na J., z rodného listu vyplýva, že z manželstva pochádza 1 maloleté dieťa C. B., nar. 21. XX. XXXX.

25. Z oznámenia daňového úradu X. vyplýva, že za rok 2015 otec dosiahol čistý ročný príjem vo výške 7.962,89 Eur.

26. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

27. Podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

29. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

31. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

32. Podľa § 37 ods. 2 písmeno b) Zákona o rodine, určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,

33. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

34. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania. ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania absentuje akýkoľvek rešpekt, úcta, vzájomná náklonnosť, na ktorom je založený každý partnerský vzťah. Manžel navrhovateľky sa za trvania manželstva v decembri 2013 dopustil nevery, ktorá spôsobila krízu v ich partnerskom vzťahu, a ktorú nedokázali prekonať. Navrhovateľka následne svoju nespokojnosť riešila nadviazaním mimomanželského vzťahu v októbri 2014, ktorý považuje za vážny, o čom svedčí aj narodenie dieťaťa pochádzajúceho z tohto vzťahu. Manžel navrhovateľky v ich manželskom vzťahu zase vnímal neprimerané zasahovanie do manželstva a denné návštevy rodiny navrhovateľky. Manželstvo účastníkov konania je tak dlhodobo len formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre východu ich maloletého dieťaťa, o čom svedčia ich vzájomné či už písomné alebo ústne vyjadrenia. Súd mal tak jednoznačne a nepochybne preukázané splnenie podmienok v zmysle § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za prvotnú príčinu rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania považuje ich neschopnosť riešiť problémy partnerského života v dôsledku rozdielnosti ich pováh a názorov, čo malo za následok nadviazanie mimomanželského vzťahu či už zo strany manžela navrhovateľky, ale aj samotnej navrhovateľky.

35. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, na ktorom sa rodičia nevedeli dohodnúť, matka žiadala zveriť maloletú na čas po rozvode do svojej osobnej starostlivosti a otec žiadal zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Za účelom usporiadania vzťahov najmä v záujme maloletej, súd rodičom uložil povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces, ktorý bol neúspešný. Rodičia maloletej ani v rámci neho neboli schopný dospieť k dohode. Z písomných podaní ako aj výsluchu rodičov maloletej vyplynuli závažné skutočnosti, ktoré boli dôvodom nariadenia znaleckého dokazovania a ktorého sa zúčastnení obaja rodičia a maloletá. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z obsahu spisu a vlastného vyšetrenia, na základe ktorého doporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi umožniť široký priestor na styk s maloletou. V rámci znaleckého posudku bola posúdená osobnosť rodičov maloletej. U maloletej bolo zistené určité emočné a citové napätie pri vnímaní a prežívaní rodinnej situácie, kde sa u nej prejavuje neistota a vnútorný konflikt medzi reálnym stavom a túžbou a potrebou po stabilite v tejto oblasti. Vnímanie a prežívanie rodinnej situácie maloletej pri jeho dlhodobom trvaní môže deformovať jej primeraný emočný a citový vývin. K osobe matky znalec uviedol, že je u nej chudobnejšie emočné prežívanie a u otca v interpersonálnom fungovaní sa prejavuje potreba sebapresadzovania a dominancie. Zároveň súd skonštatoval, že maloletá má vzťah k obidvom rodičom, u oboch vo vzťahu cíti sa isto a bezpečne, avšak na matku je prirodzene citovo naviazanejšia. Súd ďalej vykonaným dokazovaním napriek invektívam rodičov mal preukázané, že obidvaja rodičia sú schopný zabezpečovať starostlivosť o maloletú, obaja majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. Maloletá po odchode otca, či už dobrovoľnom alebo nedobrovoľnom, dňa 15. 09. 2014 so súhlasom otca zotrvala v domácnosti matky. Od tohto obdobia maloletá si prirodzene v prostredí matky vytvorila silné citové a sociálne väzby. V domácnosti maloletej je aj dieťa zo súčasného

partnerského vzťahu jej matky, ku ktorému má vzťah a preto je potrebné tento súrodenecký vzťah naďalej rozvíjať a podporovať. Maloletá v prostredí matky má svoju ošetrujúcu lekárku, navštevuje predškolské zariadenie v súčasnosti už povinnú predškolskú prípravu, má kamarátov. Otec nie je ten z rodičov, ktorý absolvuje vyšetrenia s maloletou, nenavštevuje rodičovské združenia. Naposledy sa iniciatívne, či už u ošetrujúcej lekárky alebo v materskej škôlke maloletej, informoval v roku 2015. Vo vzťahu k zdravotnému stavu si nevyžiadal výpis poistenca. Súd, vzhľadom na takto zistený skutkový stav maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Pri svojom rozhodovaní, súd prihliadol aj najlepší záujem maloletej, vyplývajúci jednak z vykonaného dokazovania a jednak z článku 5 Zákona o rodine. Len pre úplnosť, súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil nevystavovanie maloletej ďalšej zmene prostredia, kamarátov, predškolského zariadenia, obzvlášť keď v dôsledku vzťahu rodičov maloletej je badateľné emočné a citové napätie. V závere tejto časti, súd poznamenáva, že nemôže pri svojom rozhodovaní brať do úvahy vôľu, túžby, predstavy, toho ktorého rodiča, ale objektívne zhodnotiť sociálne, rodinné pomery maloletého dieťaťa, ktoré prevyšujú nad predstavami rodiča.

36. Pri určovaní výživného, nám v prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta, t.j. z veku odôvodnených potrieb maloletej, o možnosti schopnosti majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa uhrádza mesačne stravné 25 Eur, polročný poplatok ZRŠ 30 Eur, jednorazové výdavky na hygienické potreby a pracovné zošity. V rámci materskej škôlky má maloletá tvorivé dielničky za ročný poplatok 8 Eur. Maloletá je vedená v imunoalergologickej a logopedickej ambulancii, s návštevou ktorých nie sú zvýšené výdavky. Matka má inak bežné výdavky na zabezpečenie osobných potrieb maloletej. Otec, ako SZČO, podľa vlastného vyjadrenia dosahuje príjem okolo 900 Eur s daňou. Okrem maloletej inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu, určil výživné otcovi na maloletú v sume 120 Eur, ktoré otec vzhľadom na svoj príjem je schopný uhrádzať bez ujmy vlastnej výživy a maloletá takto určeným výživným bude mať zachované právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil, že výživné je pravidelné mesačné plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky potreby maloletého dieťaťa spojené s jeho ošatením, obutím krytím predškolských poplatkov, zdravotného stavu, osobnostného rozvoja a to tak pravidelnými mesačnými ako aj nepravidelnými, jednorazovými. Súd v tejto časti návrhu matky, ktorá žiadala určiť výživné vo výške 150 Eur nevyhovel, z dôvodu: 1/ nepreukázania takých odôvodnených výdavkov na maloletú, ktoré by odôvodňovali určiť výživné v navrhovanej výške, 2. poberanie rodinných prídavkov na maloletú, 3. a aj jej vyživovacou povinnosťou k maloletej. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky k maloletej, súd však poznamenáva, že na jej strane zohľadnila skutočnosť, že v súčasnosti je na materskej dovolenke, na rozdiel od otca má 1 ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jej príjem pozostáva len z rodinných prídavkov a rodičovského príspevku.

37. Účelom úpravy styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom je zabrániť jednak tomu, aby oprávnený rodič stratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť, formovanie osobnosti maloletého dieťaťa a maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu oprávneného rodiča vo svojej domácnosti. Pri úprave rozsahu styku oprávneného rodiča, súd berie do úvahy okolnosti tak na strane dieťaťa, ako jeho vek, plnenie predškolských, resp. školských povinností, zdravotný stav, voľno časové aktivity, krúžky a na strane oprávneného rodiča vytvorenie sociálnych, bytových pomerov pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom a v neposlednom rade vzájomnú citovú väzbu medzi rodičom a dieťaťom a ich vzájomnú vzdialenosť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec sa s maloletou stretáva v zmysle neodkladného opatrenia vždy od nedele 15:00 h nepárneho týždňa v roku do utorka 19:00 h párneho týždňa v roku. Otec pre stretávanie sa s maloletou má vytvorené vhodné podmienky, maloletá jeho domácnosť pozná. Medzi otcom a maloletou je vytvorená silná citová väzba, čo vyplynulo jednak z výsluchu rodičov ako aj znaleckého dokazovania. Maloletá je vo veku 5 rokov, navštevuje materskú škôlku a to prípravný ročník pred nástupom do školy v septembri 2017. Súd považoval za potrebné v danej veci upraviť styk otca s maloletou čo najširšie a preto navrhovanému styku otca s maloletou, matkou počas vianočných sviatkov, letných prázdnin, veľkonočných sviatkov, nevyhovel, pretože nezodpovedal potrebe a právu maloletej byť čo najčastejšie v kontakte s otcom, ku ktorému má vzťah, a s ktorým majú spoločné aktivity a zážitky. Súd upravil styk otca s maloletou na každý nepárny týždeň v roku od piatku 16:00 h do nedele 19:00 h. Pri tejto úprave súd zohľadnil návštevu prípravného ročníka maloletej v materskej škôlke a jej nástup v septembri 2017 do školy, pretože ani styk oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom nemôže zasiahnuť do práva dieťaťa na vzdelanie. V

tomto prípade prevážilo právo dieťaťa na vzdelanie nad právom otca a dieťaťa navzájom sa stretávať. Pri úprave styku otca v druhom bude počas letných prázdnin, súd nezistil žiadnu prekážku, pre ktorú by otec s maloletou nemohol tráviť v rovnakom rozsahu prázdniny s maloletou ako matka a preto v tejto časti upravil stretávanie otca maloletou po dobu 2 týždňov v mesiaci júl a august. Súd nepovažoval za vhodné upraviť stretávanie otca s maloletou v mesiaci august v druhej polovičke z dôvodu nástupu maloletej do školského zariadenia a tým nevyhnutnú prípravu maloletej na tento nástup, či už vo forme zabezpečenia školských potrieb, oblečenia a aj psychickej prípravy na výraznú zmenu v jej živote. Pri úprave styku otca počas zimných prázdnin v zmysle 3. bodu, súd rovnako ako pri letných prázdnin nezistil žiadnu prekážku, pre ktorú by otec aj toto obdobie prázdnin nemohol s maloletou tráviť v rovnakom rozsahu ako matka a preto v tejto časti návrhu matky, ktorá navrhovala upraviť stretávanie otca v tomto období len každý nepárny rok od 22. 12. 16:00 h do 27. 12. 19:00 h nevyhovel. Upravený rozsah styku otca s maloletou v tomto bode zodpovedá aj návšteve či už predškolského alebo školského zariadenia. Pri úprave veľkonočných sviatkov podľa 4. bodu, súd návrhu matky nevyhovel a rozsah styku upravil širšie než matka navrhovala z rovnakých dôvodov ako pri úprave letných a zimných prázdnin. Pri úprave styku otca s maloletou počas jarných prázdnin v zmysle 5. bodu, súd akceptoval návrh matky a v zmysle jej návrhu upravil rozsah styku otca s maloletou počas tohto obdobia. Pri úprave času preberania a odovzdávania, súd zohľadnil možnosti na strane maloletej, navštevovaním predškolského zariadenia, možnosť matky odovzdať maloletú v stanovenom čase. Z výsluchu otca vyplynulo, že je SZČO, vykonáva činnosť fotografa, pričom podľa vlastného vyjadrenia pracuje doma, počas pracovného týždňa pracuje kedy chce. Počas víkendov pracuje v sobotu od 08:00 h do zhruba 03:30-04:00 h ráno a v nedeľu zálohuje veci. Celoročne je víkendmi zaťažený 25 krát. Súd preto dospel k záveru, že otec ako SZČO je schopný si upraviť svoju pracovnú dobu preberaním zákaziek počas víkendov tak, aby sa vo vlastnom záujme mohol stretávať s maloletou. Súd pri hodnotení schopnosti otca zabezpečovať starostlivosť o maloletú v zmysle súdneho rozhodnutia zobral do úvahy aj možnosť zabezpečiť ju prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov, ktorí podľa jeho vlastného vyjadrenia nemali možnosť sa stretávať s maloletou v zmysle neodkladného opatrenia. Takto upraveným rozsahom styku otca s maloletou je zabezpečené aj právo maloletej byť v kontakte a starostlivosti starých rodičov. Záverom súd poznamenáva, že upravený rozsah styku zodpovedá zaužívanej súdnej praxi, zákonnej úprave a platnej judikatúry. Miesto preberanie a odovzdávania maloletej rodičmi, súd upravil pred vchodom do obytného domu matky, t.j. na mieste, kde si už maloletú rodičia odovzdávajú v zmysle neodkladného opatrenia.

38. Podaniami či už zo strany matky, otca, správou z poradensko-psychologického procesu, správami opatrovníka, mal súd jednoznačne a nepochybne preukázané, že vzťah rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností je narušený, ich komunikácia prebieha len prostredníctvom SMS správ, maloletá konfliktnosť vzťahov medzi rodičmi vníma a podľa znaleckého posudku už v súčasnosti u maloletej z tohto dôvodu je určité emočné a citové napätie. Rodičia maloletej sú povinný si uvedomiť dôležitosť role druhého rodiča v živote maloletej, byť vlastnému dieťaťu príkladom preto, aby vytvorili podmienky pre jej všestranný, zdravý, psychický vývoj. Súd preto v záujme ochrany maloletej a potreby na strane rodičov zlepšiť ich rodičovský vzťah, v ktorom nie je úcta, rešpekt, dôvera a komunikácia, rodičom uložil povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici. V tomto smere, súd poukazuje na vyjadrenie otca, ktorý s navrhovaným výchovným opatrením opatrovníkom maloletej súhlasil a matka prostredníctvom právnej zástupkyne v tomto smere akceptovala rozhodnutie súdu. V danom prípade bol otec rodičov ten, ktorý prejavil väčší záujem na spolupráci a výchove maloletej bez do budúcna ohrozenia jej vývinu.

39. Otec v prejednávanej veci navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom znalca, nariadením znaleckého dokazovania, výsluchom maloletej, výsluchom svedkyne - starej matky maloletej zo strany matky, videom preukazujúcim komunikáciu s matkou, ktorým súd nevyhovel z dôvodu, že konanie pred súdom musí spĺňať požiadavku účelnosti, hospodárnosti. K jednotlivým návrhom na doplnenie dokazovania, súd uvádza, že znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom spĺňa všetky náležitosti, požiadavku úplnosti, jasne, zrozumiteľne zodpovedá na súdom položené otázky. Otcom opísaná situácia, ktorá podľa jeho vyjadrenia pri vyšetrení znalca nastala, a ktorú znalec neuviedol, nie je dôvodom na záver znaleckého posudku, obzvlášť keď znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal aj z obsahu súdneho spisu a vlastného vyšetrenia rodičov a maloletej. Taktiež vytrhnutie 2 viet zo znaleckého posudku, ktoré podľa názoru otca si navzájom odporujú, nemožno zobrať do úvahy, pretože znalecký posudok treba brať komplexne. Vo vzťahu k nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania, súd uvádza že, by nebolo účelné, pretože aj keď od vypracovania znaleckého dokazovania

od rozhodnutia súdu ubehol určitý čas, ale súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z výsluchu účastníkov konania, t.j. z rodičov maloletej, správ zo sociálneho zisťovania a nezistil žiadnu inú okolnosť ako bola znalcovi pri vypracovávaní znaleckého posudku známa. Súd výsluch maloletej, navrhovaný otcom, nepovažoval vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť a skutočnosť, že dieťa sa vyjadrovalo v rámci znaleckého dokazovania za nielenže účelný, ale nie ani vhodný pre samotnú maloletú. Výsluch svedkyne - starej matky maloletej zo strany matky, otec neodôvodnil takými právne relevantnými skutočnosťami, pre ktoré by súd dospel k záveru, že je ho potrebné vykonať. Dôkaz video, ktorým otec chcel preukázať na komunikáciu s matkou, súd nevykonal, pretože o zlej komunikácii rodičov maloletej mal dostatok informácií a to samotných podaní rodičov. V tomto smere súd dáva do pozornosti samotného otca, ktorý uviedol, že uvedený dôkaz bol vykonaný bez vedomia, súhlasu matky.

40. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

42. Podľa § 49 ods. 2 CMP, súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

43. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

44. V danej veci ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, v priebehu ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie. Rodičom maloletého dieťaťa nebola uložená povinnosť zložiť preddavky na znalecké dokazovanie. Za vykonaný znalecký úkon bolo znalcovi, ešte za účinností Občianskeho súdneho poriadku priznané znalečné celkovo v sume 412,80 Eur, ktoré mu bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu (uznesenie č.k. 32P/276/2014-362 zo dňa 30. 06. 2016).

45. Konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nie je konaním, v ktorom trovy konania platí štát, ale trovy vzniknuté v priebehu konania si v zásade hradí účastník sám. V konaní vznikli trovy za vykonaný znalecký úkon v celkovej sume 412,80 Eur, ktoré platil v celom rozsahu štát. Znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Vzhľadom na odlišné predstavy rodičov maloletej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na nesporový charakter konania, v ktorom je prvoradý vždy záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť prioritným aj pre oboch rodičov, súd považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na náhrade trov znaleckého dokazovania, každý v jednej polovici, v sume 206,40 Eur (412,80 Eur/2).

46. Ani u jedného z rodičov nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Otec maloletej je samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom v roku 2015 bol jeho čistý ročný príjem 7 962,89 Eur. Podľa jeho posledného vyjadrenia je jeho priemerný mesačný príjem je cca 900 Eur s daňou. Nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, vlastní osobné motorové vozidlo s rokom výroby 2009. Matka maloletej je tiež dlhodobo riadne zamestnaná s priemerným čistým ročným príjmom v sume 7 064,83 € (obdobie od 06/15 do 2/2016). V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Nie je vlastníkom nehnuteľného ani hnuteľného majetku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že celkové pomery rodičov maloletého dieťaťa nie sú tak nepriaznivé, že by rodičia spĺňali predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Skutočnosť, že matka maloletej je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, súd zohľadnil v tom, že jej povolil nahradiť trovy konania štátu v 40 Eur mesačných splátkach až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Otcovi súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

47. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol o trovách účastníkov konania v zmysle § 52 CMS tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. Pri náhrade trov štátu súd vzal

do úvahy skutočnosť, že v danom prípade nejde o konanie, v ktorom trovy konania platí štát, ale každý z účastníkov konania si hradí trovy v konaní sám. Súd preto rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil a analogicky s poukazom na znenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 rozhodol, že každý z rodičov maloletých detí je povinný nahradiť trovy štátu v rovnakej výške, v sume 412,80 Eur v lehote uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia.

48. Súd dáva do pozornosti, že v prípade neschopnosti povinnosť riadne a včas splniť, je možné písomne požiadať Justičnú pokladnicu o splátky, odklad platenia alebo dočasné upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky, ak ju nemožno prechodne vymáhať (§ 4 ods. 11, 12 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).