Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-155-2008.pdf
PDF · 147.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/155/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou Vierou Sládečkovou právnej veci žalobcu : SVING GASTRO, spol. s r.o., si sídlom Turbínová 1, 831 04 Bratislava, IČO: 31 323 375, zast. AK MS s.r.o.
- JUDr. Miloslav Šimkovič, so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: W. bytom W., XXX XX Bratislava, v 2. rade: J., bytom W. v 3. rade: IN. bytom B., všetci zast. : JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou, AK Hečkova 18, 831 05 Bratislava, o odstránenie stavby, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tun. súdu dňa 02.12.2008 sa žalobca domáhal pôvodne voči žalovanému, ako stavebníkovi, BC-ITERCOM spol. s. r. o., uloženia povinnosti na vlastné náklady odstrániť stavbu - administratívna budova, súp. č. XXXXX., ktorá je postavená na pozemku, parc. č. XXXXX/XX a zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. N., okres Bratislava III, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ako i náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tak, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Nové Mesto, MČ Nové Mesto, zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok parc. č..1 o výmere 2 018 m2 zast. plochy a nádvoria a stavby, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parc. č. XXXXX/XX a stavby, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parc. č. XXXXX/XX. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. Nové Mesto, MČ Nové Mesto, zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXXX/XX o výmere 92 m2 zast. plochy a nádvoria, na ktorej stojí administratívna budova, súp. č. XXXXX. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 08.11.1996, ako stavebníka vydal Okresný úrad Bratislava III, ako príslušný stavebný úrad dňa 17.03.1997 pod č. XX/XXXXX-XXX/XXX-Ing.KFA stavebné povolenie, ktorým povolil realizáciu stavby Sociálno - administratívna budova na pozemku, parc. č. XXXXX/XX v k. ú. Nové Mesto a určil podmienky realizácie stavby. Podmienkou realizácie stavby bola o.i. aj povinnosť stavebníka, t.j. žalovaného pred požiadaním o kolaudáciu požiadať oprávneného geodeta o zameranie realizovanej stavby tak, aby toto slúžilo ako podklad pre údaje k digitálnej technickej mape. V odôvodnení tohto kolaudačného rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že boli splnené podmienky stavebného rozhodnutia vydaného dňa 17.03.1997 pod číslom XX/XXXXX-XXX/XXX-Ing. KFA. V rozpore s tvrdením stavebného úradu je stavba postavená nielen na pozemku žalovaného, parc. č. XXXXX/XX., ale aj na časti pozemku žalobcu, parc. č. XXXXX/XX, ako to vyplýva z Vytyčovacieho náčrtu č. 068/2006 vyhotoveného dňa 11.05.2006 J. a autorizačne overenom J.. Keďže stavba je sčasti postavená na cudzom pozemku bez akéhokoľvek právneho dôvodu, ide o tzv. neoprávnenú stavbu, žalobca je oprávnený žiadať o odstránenie stavby. Má za to, že súčasnú situáciu, ktorá vznikla hrubým
porušením povinností žalovaného vyplývajúcich zo stavebného zákona, ako aj stavebného úradu, je možné vyriešiť len odstránením predmetnej stavby. Neskôr žiadal žalobca o pripustenie zmeny petitu jeho rozšírením o eventuálny petit tak, že tento znie : Súd prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú Nové Mesto, obec Bratislava - MČ Nové Mesto, okres Bratislava III zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXXX/XX výmere 92 m2 zastavanej plochy a nádvorí a stavba - admin. budova, súp. č. XXXXX postavená na pozemku parc. č. XXXXX/XX do výlučného vlastníctva žalobcu a to za náhradu určenú podľa znaleckého posudku na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Súd túto zmenu petitu pripustil Uznesením č.k. 12C 155/2008 - 157 zo dňa 18. 11. 2010. 3. Žalovaný sa k návrhu písomne vyjadril tak, že pozemok parc. č. XXXXX/XX o výmere 92 m2 nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21. 11. 1994, od predávajúceho, spol. ĽSH, a. s. Administratívna budova bola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom v stavebnom konaní a jej pôdorys je 92 m2, t.j. pôdorys administratívnej budovy zodpovedá výmere pozemku parc. č. XXXXX/XX, ktorý je v jeho vlastníctve. Žalovaný bol pritom od začiatku prípravy realizácie stavby administratívnej budovy v dobrej viere, že táto stavba bude a aj je realizovaná na jeho pozemku, t.j. pozemku parc. č. XXXXX/XX.. V skutočnosti však zrealizoval stavbu administratívnej budovy na pozemku s parc. č. XXXXX/XX a v rozsahu niekoľkých centimetrovej aj na časti susediaceho pozemku s parc, č. 13664/91, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Keďže zastavaná časť pozemku žalobcu parc č. XXXXX/XX je len minimálna, v danom prípade ide aj s ohľadom na platnú judikatúru o ospravedlniteľný omyl žalovaného. Naviac odstránenie neoprávnenej stavby nie je možné nariadiť vtedy, pokiaľ by jej odstránenie nebolo účelné. Podľa odbornej literatúry účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby v zmysle ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné hodnotiť vždy objektívne, t.j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy by pritom súd mal prihliadať najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, tiež k tomu, aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník pozemku vedel, že stavia na cudzom pozemku, alebo nie, či staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí. Odstránenie stavby administratívnej budovy nie je účelné s ohľadom na rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením administratívnej budovy vznikla, ďalej s ohľadom na výmeru zastavanej časti pozemku s parc, č. XXXXX/XX., ako aj s ohľadom na to, že žalovaný staval v dobrej viere, že mu táto časť pozemku patrí. Žaloba je neopodstatnená a žiada ju zamietnuť. 4. Súd 1. inštancie rozsudkom č. k. 12C/155/2008 -514 zo dňa 27. 11. 2013 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že hoci stavba stojí sčasti na cudzom pozemku, čo sa však stalo omylom, nedopatrením a preto neboli splnené podmienky ani na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie do vlastníctva žalobcu, ako sa to svojím návrhom v konaní domáhal. 5. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č. k. 6 Co 94/2014 - 535 zo dňa 27. 2. 2014 rozsudok tun. súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu bude zistiť, či stavebník predmetnej stavby bol oprávneným držiteľom tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorú stavba v rozsahu 8 m2 zasahuje, teda či bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že celú stavbu stavia na pozemku vo svojom vlastníctve. Ak stavebník oprávneným držiteľom bol, v rozsahu držaného práva mohol na pozemku žalobcu zriadiť predmetnú stavbu, ktorá by v takomto prípade nebola neoprávnená. Vyplýva to z § 130 ods. 2 Obč. zák. podľa ktorého oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník. Odvolací súd je toho názoru, že zatiaľ všetky okolnosti prípadu nasvedčujú, že stavebník oprávneným držiteľom bol. K zriadeniu stavby na cudzom pozemku totiž došlo v dôsledku jej nesprávneho geodetického vytýčenia pri jej vzniku, o čom nevedel stavebník, stavebný úrad a zrejme ani žalobca, ktorý v čase vzniku stavby už bol vlastníkom dotknutého pozemku. Pri hodnotení, či bol stavebník v dobrej viere má značný význam tá okolnosť, že stavba zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu iba v rozsahu 8 m2 a stavebník teda mohol byť v ospravedlniteľnom omyle, že stavia na svojom pozemku. V prípade, ak by súd 1. stupňa dospel k záveru, že stavebník nebol oprávneným držiteľom a že ide o neoprávnenú stavbu, jej odstránenie by bolo podľa názoru odvolacieho súdu neprichádzalo do úvahy vzhľadom na rozsah zastavaného pozemku žalobcu, na rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby žalovaným vznikla a nato, že k závadnému stavu nedošlo zavineným konaním žalovaných, resp. zrejme ani stavebníka. Odvolací súd je tiež toho názoru, že neprichádza do úvahy ani prikázanie predmetnej stavby do vlastníctva žalobcu a to z dôvodu, že na jeho pozemok zasahuje iba nepatrná časť predmetnej stavby. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a kde súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. Odvolaciemu súdu sa javí ako optimálny spôsob usporiadania vzťahov medzi účastníkmi zriadením vecného bremena za náhradu. 6. Súd vo veci vykonal doplňujúce dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného úradu Bratislava III. sp. zn. XX/XXXXX-XXX/XXX-Ing.KFA, vytyčovacím náčrtom,
predloženými geometrickými plánmi, LV č. XXXX, XXXX, XXXX., ZP č. 9/2013 vypracovaný znalcom Ing. Q., spisom Správy katastra č. K. spisom tun. súdu č. k. 20 C 150/2006-333 a inými dokladmi v spise založenými a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Nové Mesto, m. č. Nové Mesto, zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXXX/XX o výmere 2 018 m2 zast. plochy a nádvoria, nadobudnutým kúpnou zmluvou zo dňa 27.04.2006. 8. V záhlaví rozsudku uvedení žalovaní v 1.-3. rade, ako právni nástupcovia stavebníka, spol. BC- INTERCOM spol. s.r.o., sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcich sa v k. ú. Nové Mesto, m. č. Nové Mesto, zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXXX/XX o výmere 92 m2 zast. plochy a nádvoria, na ktorej stojí sporná administratívna budova, súp. č. XXXXX, a to žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1 a žalovaný v 3. rade v podiele 1, ktorí ho nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 05.02.2010 od BC-INTERCOM spol. s.r.o. BC-INTERCOM spol. s.r.o., ako stavebník, nadobudol predmetný pozemok o výmere 92 m2 kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.1994 od predávajúceho, ĽSH a.s, Po kúpe pozemku BC-INTERCOM, spol. s r. o., na ňom, v celej jeho výmere 92 m2, zriadil spornú stavbu, administratívnu budovu, so súp. č. XXXXX, listinou č. B. zo dňa 25.04.2000. 9. Žalobca v spore tvrdil, že odstránenia predmetnej stavby sa domáha preto, že bola postavená v rozpore so stavebným povolením, a hoci je právoplatne skolaudovaná, on kolaudačné rozhodnutie považuje za nulitné a neúčinné, nakoľko neskorším zameraním pozemkov oprávneným geodetom bolo zistené, že čelná stena a čelná strana administratívnej budovy je postavená čiastočne na parc. č. XXXXX/XX. vo vlastníctve žalovaných. Raz tvrdil, že nevie, v akej výmere, lebo to nezameriaval, ale predný nosný múr, časť strechy a schody spornej nehnuteľnosti sú postavené na parc. č. XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve jeho klientov, inokedy že vo výmere 12 m2. Žalobca sa domáhal pripojenia spisu OÚ Bratislava III, sp. zn. 97/07327 s odôvodnením, že toto konanie bude slúžiť ako dôkaz na posúdenie úmyselného konania žalovaných pri neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku a tiež nariadenia znaleckého dokazovania za účelom zistenia výmery, akou pozemok žalovaných zasahuje do vlastníctva jeho klienta. 10. Súd dal pripojiť spis OÚ Bratislava III, sp. zn. 97/07327, z ktorého mal preukázané : Dohodou o odsúhlasení realizácie stavieb zo dňa 10. 04. 1996 uzatvorenej medzi Sving Slovakia, spol. s r. o., ( t. j. žalobcom, pred zmenou obchodného mena ), ENTO a BC INTERCOM spol. s r. o., sa účastníci dohody dohodli, že na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa na C. ul. č. X v A., ktorých sú vlastníkmi, budú realizovať stavby a to nasledovne: Sving Slovakia, spol. s r. o., rekonštrukciu budovy, ktorej výška nepresiahne výšku 1. poschodovej budovy, ENTO výstavbu skladových priestorov a BC- INTERCOM spol. s r. o., výstavbu 1. posch. budovy, v pôdoryse cca 90 m2, na účely kancelárskych priestorov a predajne. Ďalej je v nej uvedené, že účastníci dohody vzájomne vyjadrujú súhlas s realizáciou stavieb popísaných v čl. 2 dohody. Zároveň prijímajú záväzok vystaviť súhlasné čestné prehlásenie/stanovisko suseda/vlastnícka susedného pozemku, pokiaľ o to stavebník požiada, ak takéto čestné prehlásenie bude nutné predložiť v zmysle stavebného zákona. BC-INTERCOM spol. s r. o., v zmysle tejto dohody požiadala ako investor a stavebník príslušný stavebný úrad o zahájenie predmetnej stavby, s ktorou v stavebnom konaní :
- dňa 26.5.1996 m. č. Bratislava Nové Mesto vyslovila záväzné stanovisko s umiestnením prízemnej administratívno-sociálnej budovy s využitým podkrovím,
- dňa 26.8.1996 pod sp. zn. OURM/4663/96/SCH Hl. m. SR Bratislava vydalo záväzné stanovisko k investičnej časti akcie : Sociálno-administratívna budova, investor BC- INTERCOM spol. s r. o., na základe jeho žiadosti zo dňa 7.8.1996, ktorým súhlasilo s umiestneným stavby na parc. č. XXXXX/XX, na adrese M. ul., v areály ĽSH a. s.
- dňa 23.09.1996 J. prehlásil, že bude vykonávať stavebný dozor nad stavbou : Sociálno-administratívna budova pre BC- INTERCOM spol. s r. o., na parc.č.XXXXX/XX.
- dňa 30.10.1996 požiadal BC- INTERCOM spol. s r. o., o vydanie stavebného povolenia,
- dňa 8.1.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. 96/04872-150/151-Ing. KFA prerušil konanie vo veci návrhu BC- INTERCOM spol. s r. o., na stavbu sociálno -administratívna budovy v areáli ĽSH a.s.. Bratislava., nakoľko k návrhu neboli priložené potrebné doklady na rozhodnutie vo veci,
- dňa 04.03.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. 96/04872/150 -151-Ing. KFA oznámil začatie stavebného konania na predmetnú stavbu. Zo spisu mal súd za preukázané, že oznámenie bolo doručované o.i. i žalobcovi, Sving Slovakia, spol. s. r. o., ktorý voči nemu nevzniesol pripomienky,
- dňa 04.03.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. 96/04872/150 -151-Ing. KFA stavebníkovi BC-INTERCOM spol. s r..o. oznámil, že stavebnému úradu sú dobre známe staveniská vo veci a žiadosť poskytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby, upúšťa v z mysle § 61 ods. 2 zák. č. 50/76 Zb. v znení neskorších noviel od miestneho zisťovania a ústneho konania. Účastníci konania boli poučení,
že môžu svoje námietky podať najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia, na neskôr podané námietky a pripomienky sa podľa § 61 ods. 3 zák. č. 50/76 Zb. neprihliada. Námietky účastníkov konania neboli vznesené. Oznámenie bolo doručované i žalobcovi.
- dňa 17.3.1997 OÚ Bratislava III pod sp. zn. : 97/04035-150/151-ING.KFA vydal stavebné povolenie a povolil realizáciu stavby spornej budovy za podmienok, že stavba bude umiestnená a realizovaná podľa dokumentácie overenej v zlúčenom územnom a stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Prípadne zmeny nesmú byť realizované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Stavebníkovi bolo uložené, aby zaistil vytýčenie priestorovej plochy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby orgánom alebo organizáciou na to oprávnenou.
- dňa 2.5.1997 stavebný dozor, J., požiadal OÚ Bratislava III o zmenu stavby pred jej dokončením s odôvodnením, že zmena nastala v tom, že soc. administratívna sa zvýšila o 1.podlažie. Dôvodom pre realizovanú stavbu bolo rozšírenie administratívnych priestorov organizácie, z titulu sústredenia administratívnych pracovníkov do centra organizácie. V spise je tu uvedené, že zmeny oproti schválenej projektovej dokumentácii boli prerokované s účastníkmi susedných nehnuteľností, s kladným výsledkom.
- dňa 20.5.1997 OÚ Bratislava III, pod sp. zn. 97/07345-150/151- INGKFA vydal rozhodnutie o zmene rozostavanej stavby na C. ul. v A. na parc.č.XXXXX/XX a povolil v tomto rozsahu: nadstavbu sociálno- administratívnej budovy o 1 podlažie s tým, že ostatné podmienky uvedené v stavebnom povolení vydanom OÚ Bratislava III pod č. 97/04035/150/151-INGKFA zo dňa 17.3.1997 sa nemenia a zostávajú v platnosti. K zmene rozostavanej stavby sa vyjadrili účastníci konania: žalobca, Sving Slovakia, s. r. o., a ENTO., ktorým bolo toto rozhodnutie o zmene rozostavanej stavby doručované.
- dňa 02.07.1997 OÚ Bratislava III sp. zn. 97/07 327-150/151-INGKF oznámil začatie kolaudačného konania, spojené s miestnym zisťovaním dňa 31.7.1997.
- dňa 31.7.1997 OÚ Bratislava III sp. zn. 97/07327-150-151-ING KFA vystavil Protokol o ústnom konaní, spojený s miestnym zisťovaním o kolaudácii stavby, pričom v ňom stavebný úrad potvrdil, že sa dodržali podmienky stavebného povolenia a vyhovelo sa všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Skutočný stav realizovanej stavby v porovnaní s dokumentáciou overenou stavebným úradom je v súlade s touto dokumentáciou. ( S poznámkou: Zmena stavby pred dokončením, rozhodnutie zo dňa 20.5.1997 pod č. 97/07345-150/151-INGKFA.
- dňa 01.08.1997 OÚ Bratislava III č. j. ŠOH-97/09741/004/FA1 súhlasil s vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu sociálnu -administratívna budova pre stavebníka, spol. s. r. o. BC INTERCOM.
- dňa 14.01.1998 bola administratívna budova, súp. č. XXXXX, postavená na parc. č. XXXXX/XX. o výmere 92 m2, na základe stavebného povolenia pre stavebníka, BC- INTERCOM spol. s r. .o., právoplatne skolaudovaná. 11. Súd na návrh žalobcu vo vec nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z odboru geodézia a kartografia, J., za účelom zistenia, či a v akej výmere sporná stavba zasahuje do pozemku žalobcu. 12. Znalec J. vypracoval znalecký posudok č. 9/2013, z ktorého vyplynulo, že skutočný stav stavby súp. č. XXXXX. vedenej na parc. č. XXXXX/XX nezodpovedá priebehu vlastníckej hranice vedenej v číselnej vektorovej katastrálnej mape evidovanej na Správa katastra Bratislava. Analýzou získaných údajov dospel znalec k záveru, že časť jestvujúcej budovy zasahuje do parc. č. XXXXX/X1 v rozsahu 8 m2. Daný rozsah sa skladá z 2 m2 predstavujúcich schodisko a 6 m2 samotnej budovy. Úlohou znalca bolo tiež porovnanie v spise založených GP č. 631/98 vyhotovených dňa 19. 3. 1998 J. a GP č. 160/2006 zo dňa 5. 12. 2006, vyhotovených J. pričom znalec dospel k záveru, že tieto oba majú niekoľko nezrovnalostí. Na základe GP č. 11909561- 22/98 vyhotoveného J.u bola vykonaná zmena v katastrálnom operáte a keďže sa v ňom nachádzali nesprávne údaje, tieto nesprávne údaje boli prenesené do súboru geodetických a popisných informácií. GP č. 160/2006 úradne overený J. vykazoval tiež nesprávne údaje, avšak na jeho základe nebola vykonaná žiadna zmena v katastrálnom operáte. Vyhotovitelia geometrických plánov nepostupovali natoľko dôsledne, aby výsledky ich spracovania zodpovedali zmenám uvádzaných v geometrických plánoch a ich údaje nekorešpondovali so skutkovým stavom v teréne. 13. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ktorým súd 1. inštancie poveril úlohou zistiť, či stavebník predmetnej stavby bol oprávneným držiteľom tej časti pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorú stavba v rozsahu 8 m2 zasahuje, či bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že celú stavbu stavia na pozemku vo svojom vlastníctve, ak sa preukáže, že bol, nejde o neoprávnenú stavbu, pričom odvolací súd je toho názoru, že zatiaľ všetky okolnosti prípadu nasvedčujú, že stavebník oprávneným držiteľom bol, napriek takému stanovisku odvolacieho súdu, právny zástupca žalobcu toto odôvodnenie súdu neakceptoval, ale navrhoval dokazovanie iba za účelom rozhodnutia o stavbe ako neoprávnenej, pridržiavajúc sa toho, že odvolaciemu súdu sa javí ako optimálny spôsob usporiadania vzťahov medzi účastníkmi zriadením vecného bremena za náhradu, pričom toto dokazovanie by nastalo iba v prípade, že by súd po doplňujúcom dokazovaní zistil, že ide o neoprávnenú stavbu.
14. Hoci ako uviedol odvolací súd, súd nie je návrhmi účastníkov konania viazaný, žalobca viacerými návrhmi žiadal o pripustenie zmeny petitu. Napr. na pojednávaní konanom dňa 17. 9. 2014 žiadal pripustiť zmenu petitu v nasledovnom znení : Súd zriaďuje odplatne vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka stavby so súp. č. XXXXX vo výmere 92 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. N. postavenej na parc. č. XXXXX/XX užívať časť pozemku v rozsahu 8 m2 z parc. č. XXXXX/XX vo výmere 2018 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k ú. N., tak ako je vymedzený v GP č. 106/2006 vypracovaný J. dňa 5. 12. 2006 a úradne overený správou katastra 16. 12. 2006 pod č. 1900/06. Obsahom vecného bremena je povinnosť vlastníka nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. N. ako parc. č. XXXXX/XX vo výmere 2018 m2 strpieť na svojom vyššie opísanom pozemku a to v rozsahu 8 m2 jeho užívanie v prospech vlastníka stavby so súp. č. XXXXX zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. N., postavenej na parc. č. XXXXX/XX. Odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 6 800 Eur sú žalovaní ako vlastníci stavby súp. č. XXXXX. vo výmere 92 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. N. povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi ako vlastníkovi pozemku parc. č. XXXXX/XX. vo výmere 2018 m2 zapísaného na LV č. XXXX, ako i náhradu trov konania. Ďalej na pojednávaní konanom dňa 4. 3. 2016 sa žalobca domáhal zmeny petitu obdobne, zmenou odplatného vecné bremena vo výške 6 000 Eur. Na pojednávaní konanom dňa 22. 6. 2016 sa domáhal zmeny petitu v nasledovnom znení : Súd zriaďuje odplatne vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka stavby so súp. č. XXXXX vo výmere 83 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. N. postavenej na parc. č. XXXXX/XX užívať časť pozemku v rozsahu 12 m2 z parc. č. XXXXX/XX vo výmere 2018 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k ú. N., tak ako je vymedzený v GP č. 106/2006 vypracovaný J., dňa 5. 12. 2006 a úradne overený správou katastra 16. 12. 2006 pod č. 1900/06. Obsahom vecného bremena je povinnosť vlastníka nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto ako parc. č. XXXXX/XX vo výmere 2018 m2 strpieť na svojom vyššie opísanom pozemku a to v rozsahu 8 m2 jeho užívanie v prospech vlastníka stavby so súp. č. XXXXX zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto, postavenej na parc. č. XXXXX/XX. Odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 6 800 Eur sú žalovaní ako vlastníci stavby súp. č. XXXXX vo výmere 92 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi ako vlastníkovi pozemku parc. č.. vo výmere 2018 m2 zapísaného na LV č. XXXX, ako i náhradu trov konania. O tejto zmene petitu žiadal právny zástupca žalobcov rozhodnúť po tom, ako súdu predloží overenú kópiu GP. Súd na pojednávaní konanom dňa 4. 11. 2016 po predložení GP č. 41/2016 návrh žalobcu na zmenu petitu v znení : Súd zriaďuje odplatné vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka stavby so súp. č. XXXXX umiestnenej vo výmere 83 m2 na parc. č. XXXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX okres Bratislava III obec Bratislava - m .č. Nové mesto, k. ú. Nové mesto, užívať parc. č. XXXXX/XXX o výmere 12 m2 vytvorenú GP č. 41/2016 zo dňa 27. 10. 2016 vypracovaný GEOLIK J. a úradne overený J., Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor dňa 3. 11. 2016 pod čl. 2355/2016. Žalovaní sú povinní zaplatiť jednorazovú odplatu na zriadenie vecného bremena vo výške 8 568 Eur ako vlastníci stavby so súp. č. XXXXX . zapísanej na LV č. XXXX, k. ú N. ktorú sú povinní uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne ako vlastníkovi pozemku parc. č. XXXXX/XXX vo výmere 12 m2 vytvorenej GP č. 41/2016 zo dňa 27. 10. 2016 vypracovaný GEOLIK J. a úradne overený J.u dňa 3. 11. 2016 pod č. 2355/2016 a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol. 15. Žalobca posledný návrh na zmenu petitu odôvodňoval tým, že stavba so súp. č. XXXXX vo vlastníctve žalovaných zapísaná na LV č. XXXX. pre k. ú. Nové Mesto je vo výmere 12 m2 postavená na parc. č. XXXXX/XX vo vlastníctve žalobcu, čo preukázal znaleckým posudkom znalcom určeným súdom a spresnil túto výmeru GP č. 41/2016 na výmeru 12 m2 v súlade so záväznými údajmi katastra. Túto výmeru overil J.. Zotrvával na stanovisku, že žalovaní postavili sčasti stavbu v rozpore so stavebným povolením, aj keď naň bolo vydané užívacie povolenie. Žalovaní nevykonávali zameranie skutočného vyhotovenia stavby, v rozpore so stavebným zákonom, ktorý túto povinnosť stavebníkovi ukladá. Ide o zjavné zneužitie práva stavebníkom. Posun stavby je zrejmý z toho, že stavba nie je umiestnená na celom pozemku parc. č. XXXXX/XX, ale i v časti, ktorá je uvedená v GP č. 41/2016, ako nová parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 9 m2. Tento pôvodný pozemok nie je zastavaný stavbou, nezodpovedá pôvodnej výmere stavby 92 m2. Stavba bola postavená v rozpore s vôľou žalobcu, nakoľko neboli účastníci konania o zmene stavby, ani kolaudačného konania, čo vyplýva z pripojenej spisovej dokumentácie OÚ Bratislava III., vo veci stavby budovy. Cenu odplaty odvodzuje od obvyklej ceny nájmu v danej lokalite
- 1, 19 Eur/m2/mesiac, čo je 14, 28 Eur/m2/rok podľa Vyhl. o oceňovaní z roku 2002, kedy sa náhrada vypočítava tak, že nájom pozemku za rok t. j. 12 m2 x 14, 28 Eur x 50 rokov = 8 568 Eur, čo je cena nižšia, ako je cena za prenájom obdobných pozemkov na podnikateľské účely, kde by odplata činila viac ako 10 000 Eur. 16. Žalovaní so zmenou petitu nesúhlasili, odvolávali sa na súdom nariadené znalecké odkazovanie, podľa ktorého stavba zasahuje do pozemku žalobcu iba vo výmere 8 m2 a nie 12 m2, ako to uvádza
žalobca. Tiež nesúhlasili s hodnotou za zriadenie vecného bremena vo výške 8 568 Eur, nakoľko žalovaní k uvedeným nehnuteľnostiam zapísaním na LV č. XXXX nemajú zriadené právo vecného bremena, prístup k svojim nehnuteľnostiam, čím de facto hodnota nehnuteľnosti žalovaných by sa ostala takmer nulová. Zotrvali na svojich vyjadreniach, že právny predchodca žalovaných kúpil pozemok parc. č. XXXXX/XX o výmere 92 m2, na celom pozemku, t.j. o výmere 92 m2 postavil stavbu v dobre viere, že túto stavia na svojom. Stavba bola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou, s ktorou vyjadril súhlas aj žalobca. Preto stavebný úrad na základe stavebného povolenia vydal kolaudačné rozhodnutie. Žalovaný bol dobromyseľný pri stavbe na svojom pozemku, ktorého bol v čase stavby oprávneným držiteľom a postavil ju na svojom pozemku v dobrej viere, že stavia na svojom. 17. Podľa ust. § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. 18. Podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). 19. Podľa ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. 20. Podľa ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 21. Problematiku neoprávnených stavieb v širšom zmysle možno potom rozdeliť na stavby od počiatku neoprávnené postavené na cudzom pozemku a na stavby postavené na základe práva, ktoré neskôr zaniklo. Existencia týchto skutočností však môže by významná pri posudzovaní dobrej viery stavebníka. Ak stavebník postavil stavbu v dobrej viere, že má právo stavať, bude rozhodujúce, či je oprávneným držiteľom práva, na základe ktorého stavia. Ak zriadi oprávnený držiteľ pozemku na pozemku stavbu, nepôjde o stavbu neoprávnenú.
22. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku.
23. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje priamo zákon. Pri voľbe spôsobu usporiadania treba vychádzať tiež z princípov, na ktorých je založené občianskej právo, ktoré poskytuje ochranu tomu, do koho práv bolo bez právneho dôvodu zasiahnuté, proti tomu, kto takto do práva zasiahol. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať:
a) o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie; b) o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala do jeho vlastníctva. Ak však žaluje o odstránenie stavby podľa odseku 1 a súd dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky na odstránenie, iba na vyrovnanie podľa odseku 2, t. j. prikázanie stavby vlastníkovi pozemku, je na to potrebný súhlas vlastníka. V literatúre (pozri komentár v Občianskemu zákonníku: §135c) sa dokonca vyskytuje aj názor, že vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom, ktorý vyplýva z odseku 3. V tomto odseku je dispozícia, ktorá sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka.
24. Súd môže zriadiť vecné bremeno len v prípadoch, keď mu zákon umožňuje.
25. Súd môže zriadiť vecné bremeno pri vyporiadaní neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 3 OZ).
Pre úplnosť je potrebné dodať, že výrok rozsudku, ktorým sa určuje existencia sporného práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, musí byť dostatočne určitý, zvlášť v prípade, kedy právo nemá byť využívané v celom rozsahu pozemku. Z výroku rozsudku musí jednoznačne vyplývať, kadiaľ vecné bremeno vedie, spôsob výkonu práva a jeho obsah (napr. právo prechodu bez obmedzenia ). Z rozhodnutia musí byť tiež zrejmé, že ide o vecné bremeno v prospech každého vlastníka v rozhodnutí presne uvedenej stavby. Súčasťou rozsudku, ktorým je žalobe vyhovené, musí byť geometrický plán vytyčujúci, kadiaľ vecné bremeno vedie (porovnaj rozsudok NS ČR 22cdo 2989/2006). Vecné bremeno sa zásadne zriaďuje za primeranú náhradu (rozsudok NSČR 22 Cdo 811/2010, 22Cdo 3247/2008).
26. V konkrétnom prípade tiež nemožno povedať, že výrok rozsudku spĺňa hore uvedené náležitosti. Súd sa ale nezaoberal týmito náležitosťami, keďže žalobca nespĺňal predpoklady vyžadované zákonom, aby bolo v jeho prospech zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve užívania časti pozemku žalovaných v 1.-3. rade, nakoľko súd po vzhliadnutí vyššie cit. listín nachádzajúcich sa v spise OÚ Bratislava III, sp. zn. 97/07327 konštatuje, že žalobca vo veci neuniesol dôkazné bremeno a rozhodnutia správneho orgánu a ďalšie skutkové okolnosti potvrdzujú dobromyseľnosť stavebníka a oprávnenosť stavby a preto nepristúpil k vyrovnaniu vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v zmysle § 135c) Obč. zákonníka, nakoľko stavbu nepovažoval za neoprávnenú.
27. Zo spisu OÚ Bratislava III, sp. zn. 97/07327 vyplynulo, že kolaudačné konanie k predmetnej stavbe bolo právoplatne skončené dňa 14.01.1998, teda 8 rokov pred podaním žaloby a s ohľadom na čas, nie je možné, či už riadnymi alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami toto napadnúť. Ako z obsahu správneho konania vyplynulo, po celý čas stavebného konania mohol žalobca, ako v tom čase vlastník priľahlého pozemku, vznášať voči výstavbe predmetnej stavby námietky, nakoľko jednotlivé rozhodnutia stavebného úradu mu boli riadne doručované, ako to vyplýva z doručeniek v spise založených, čo však žalobca neučinil. Zo správneho konania vyplynulo, že žalobca do právoplatného skončenia kolaudačného konania neavizoval, že by stavebník, BC-INTERCOM spol. s r. o., stavbu a to ani sčasti realizoval na cudzom pozemku. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a treba ho považovať za platné, a nie za nulitné, ako to uvádzal právny zástupca žalobcu. Bolo pravdou, že stavebný úrad stavebníkovi uložil, aby zaistil vytýčenie priestorovej plochy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby orgánom alebo organizáciou na to oprávnenou, čo stavebník, BC-INTERCOM spol. s r.o., aj urobil, poveril tým odborne spôsobilú osobu, geodeta k tomu oprávneného, aby tento vytýčil plochu podľa rozhodnutia o umiestnení stavby. Že došlo k nesprávnemu vytýčeniu priestorovej plochy pod stavbou, už na jej začiatku, nikto nemal vedomosť, neavizoval to stavebníkovi ani stavebný dozor, nezistil to ani stavebný úrad pri ohliadke na mieste samom, pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, naopak, stavebný úrad stavebníkovi dňa 31.07.1997 potvrdil, že : „Skutočný stav realizovanej stavby v porovnaní s dokumentáciou overenou stavebným úradom je v súlade s touto dokumentáciou.“ Naviac zakúpený pozemok bol mierne zošikmený, takže odchýlka z celovej časti stavby vo výmere 92 m2, k zastavenej časti cudzieho pozemku vo výmere 8 m 2, nebola ani voľným okom viditeľná, čo môže potvrdiť i súd, ktorý vykonal ohliadku na mieste samom. Naviac ak žalobca tvrdí, že stavba bola sčasti postavená na jeho pozemku, parc. č. XXXXX/XX, toto sa nezakladá na pravde, nakoľko v čase realizácie stavby až do jej kolaudácie boli majiteľom sporného susedného pozemku, parc.č.XXXXX/XX ĽSH a.s, ktoré žiadne námietky nevznášali. Naopak ĽSH a.s, Čestným prehlásením zo dňa 12.07.1996 vyjadrili súhlas s umiestnením a realizáciou sociálno-administratívnej budovy a to podľa predloženej projektovej dokumentácie vyhotovenej Ing. Katrákom, ktorá im bola predložená k nahliadnutiu 10.1996. Naviac podobne na čl. 127 sa nachádza súhlas s vydaním stavebného povolenia podpísaný o.i. i žalobcom, po tom, ako mu bolo doručené oznámenie o začatí stavebného povolenia. Žalovaný v 3. rade pred súdom tvrdil, že žalobca dňa 28.11.1996 podpísal Čestné prehlásenie, že súhlasí s umiestnením stavby podľa projektovej dokumentácie, čo žalobca nevyvrátil. Žalovaní preto správne tvrdili, že ich právny predchodca a stavebník bol preto od počiatku stavby presvedčený, že túto stavia na svojom pozemku a preto zotrvávali na stanovisku, že žiadajú vec posúdiť podľa ust § 130 ods. 2 Obč. zák., a nie ako neoprávnenú stavbu podľa § 135c Obč. zákonníka. 28. V spore bolo síce znaleckým dokazovaním preukázané, že predmetná administratívna budova, dnes vo vlastníctve žalovaných v 1.-3. rade zasahuje do pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, z jej celkovej výmery 92 m2, sčasti a to výmerou 8 m2, z toho 2 m2 sa nachádzajú na dvoch stupňoch vstupného schodiska do budovy a 6 m2 sa nachádza na prednej, čelnej strane budovy, avšak doplneným dokazovaním mal súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa ust. 135c Obč. zákonníka, za nedôvodný, nakoľko v súdnom konaní bol preukázaný opak, t. j. že stavba žalovaných v 1.-3. rade je oprávnená a to z nasledovných dôvodov:
29. Pre súd bolo podstatné a právne významné, že už pred samotnou výstavbou spornej administratívnej budovy, vlastníci priľahlých pozemkov dňa 10.04.1996 uzatvorili Dohodu o odsúhlasení realizácie stavieb, a to : žalobca, v tom čase vystupujúci pod obchodným menom Sving Slovakia, spol. s r.o., v zast. J., ako v tom čase vlastník pozemku parc. č. XXXXX/XX, ENTO, zast. Ondrejom Tóthom, ako vlastník pozemku parc. č. XXXXX/XX a BC-INTERCOM spol. s r.o., v ktorej sa dohodli, že budú realizovať stavby. Konkrétne BC-INTERCOM spol. s r. o. výstavbu jednoposchodovej budovy, v pôdoryse cca 90 m2, na účely kancelárskych priestorov a predajne. Už v tejto dohode si odsúhlasili, že prijímajú záväzok vystaviť súhlasné čestné prehlásenie/stanovisko suseda/vlastníka susedného pozemku, pokiaľ o to stavebník požiada, ak takéto čestné prehlásenie bude nutné predložiť v zmysle stavebného zákona, pričom žalobca sa po celý čas súdneho konania o tejto dohode súdu nezmienil. Súd takúto dohodu vlastníkov priľahlých pozemkov nepovažuje za bežnú, ale ak už bola uzatvorená, deklaruje to, že vzťahy v nej dotknutých osôb boli v tom čase nadštandardné a dobré, dôverovali si, keď vopred, zrejme v tom čase ešte bez predloženia projektovej dokumentácie súhlasili so stavbou, v danom prípade jednoposchodovej budovy stavebníka BC-INTERCOM spol. s r.o., s výmerou nie presne stanovenou, uvedenou ako „cca 90 m2“, pričom v tom čase stavebník BC-INTERCOM spol. s r.o., mal už zakúpený pozemok na stavbu tejto budovy a to presne o výmere 92 m2 a to kúpnou zmluvou z r. 1994. Nie je potom ani prekvapivé, ako sa žalobca v dohode zaviazal, že prijíma záväzok vystaviť súhlasné čestné prehlásenie/stanovisko suseda/vlastnícka susedného pozemku, pokiaľ o to stavebník požiada, ak takéto čestné prehlásenie bude nutné predložiť v zmysle stavebného zákona, toto aj urobil, a zrejme preto žiadne námietky počas celého správneho konania nevznášal, ani neavizoval, že by stavebník a to ani sčasti, stavbu postavil na cudzom pozemku, tiež i preto, že ani on na tento omyl v tom čase neprišiel. 30. Situácia sa preukázateľne zmenila a zhoršila iba po tom, ako žalobca kúpil ďalší, susedný pozemok a to parc. č. XXXXX/XXa to kúpnou zmluvou v r. 2006, čím sa stal susedom spornej stavby, v tom čase už viac ako 8 rokov skolaudovanej a užívanej stavby. Dovtedy, teda viac ako 8 rokov od kolaudácie administratívnej budovy, vlastníctvo stavebníka BC-INTERCOM spol. s r.o., k administratívne budove nesporoval, a to ani v časti zmeny stavby, z r. 1997, týkajúcej sa nadstavby, pôvodne jednoposchodovej budovy, pričom tvrdil, že nedal súhlas so zmenou stavby. Avšak z pripojeného správneho spisu mal súd za preukázaný opak. Možnosť mal, námietky nevznášal. Napr. OÚ Bratislava III pod sp. zn. 96/04872/150 -151-Ing. KFA dňa 4.3.1997 oznámil začatie stavebného konania na predmetnú stavbu, čo bolo doručované i Sving Slovakia, bez pripomienok. Podobne sa Sving Slovakia doručovalo oznámenie OÚ Bratislava III pod sp. zn. 96/04872/150 -151-Ing. KFA zo dňa 4.3.1997, že sa upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania, kde je uvedené, že námietky účastníkov konania neboli vznesené. Stavba bola realizovaná za účasti stavebného dozoru, J., ktorý dňa 2.5.1997 požiadal OÚ Bratislava III o zmenu stavby, pričom stavebný úrad udáva, že zmena spočíva v tom, že soc. administratívna sa zvýšila o 1.podlažie a ďalej, že k uvedenej zmene rozostavanej stavby sa vyjadrili účastníci konania: Sving Slovakia, s. r .o., a ENTO., ktorým bolo toto rozhodnutie o zmene rozostavanej stavby doručované. Dôležité tiež bolo, že dňa 31.7.1997 OÚ Bratislava III sp. zn. 97/07327-150-151-ING KFA vystavil Protokol o ústnom konaní spojený s miestnym zisťovaním o kolaudácii stavby a stavebný úrad zistil, že sa dodržali podmienky stavebného povolenia a vyhovelo sa všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Potvrdil, že skutočný stav realizovanej stavby v porovnaní s dokumentáciou overenou stavebným úradom je v súlade s touto dokumentáciou. Napokon administratívna budova, súp. č. XXXXX, dnes vo vlastníctve žalovaných v 1.-3.rade, postavená na parc. č. XXXXX/XX o výmere 92 m2, bola na základe stavebného povolenia pre stavebníka, v tom čase BC- INTERCOM spol. s r .o., právoplatne skolaudovaná dňa 14.1.1998. Tento stav bol dlhodobo akceptovaný a stavebník nebol nerušený vo výkone svojho vlastníckeho práva, napr. si plnil svoje daňové povinnosti k nehnuteľnosti, s vedomím, že stavba v celosti je v jeho vlastníctve až do roku 2006, kedy sa stal susedom, teda vlastníkom susedného pozemku parc. č. XXXXX/XX žalobca, ktorý v roku 2008 podal na právneho predchodcu žalovaných žalobu, najprv na odstránenie celej stavby vo výmere 92 m2, neskôr sa alternatívnym petitom domáhal, aby mu ju súd prikázal celú do vlastníctva za náhradu, ďalej sa v spore mnohými návrhmi na zmenu petitu domáhal napr. zriadenia vecného bremena za odplatu, za rôzne sumy, tiež prikázania do vlastníctva žalobcu už iba časti sporného pozemku, najprv vo výmere 8 m2, potom opäť 12 m2, napokon s odvolaním sa na nový geometrický plán č. GP č. 41/2016. Tieto návrhy súd zamietol v zmysle § 143 ods. 1 CSP, nakoľko mal v konaní preukázané, že nemôže postupovať v spore v zmysle usporiadania vzťahov medzi stranami sporu podľa ust. § 135c) Obč. zákonníka, keďže nejde o stavbu neoprávnenú, ale vec treba posúdiť podľa ust. § 130 ods. 1 a 2. Obč. zákonníka. 31. Súd mal konanie a postup vo veci právneho predchodcu žalovaných v 1.-3. rade, t. j. BC- INTERCOM, spol. s r.o., pri výstavbe spornej nehnuteľnosti nad všetky pochybnosti za dobromyseľný. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti, ako i v iných podobných prípadoch, vždy súvisia s nejakým
omylom, s ktorým je spojené presvedčenie, že držiteľ nadobudol vlastníctvo k veci . Takýto omyl môže mať skutkovú alebo právnu povahu. V danom prípade došlo k omylu skutkovej povahy, a to pri zakladaní stavby geodetom, ako odborne spôsobilou a na to určenou osobou. Spornou vo veci je totiž výstavba veľkej administratívnej budovy, a nie napr. prístrešku alebo inej drobnej stavby, naviac s požadovaným stavebným povolením. Je preto celkom bez akýchkoľvek pochybností isté, že stavbu nevytyčoval, nevykolíkoval, samotný právny predchodca žalovaných v 1-3. rade, čo žalobca ani netvrdil, teda samotný stavebník sa svojou vlastnou činnosťou žiadnej chyby či omylu pri vytyčovaní stavby nedopustil, ale pochybila odborne spôsobilá osoba, geodet, ktorého chyba voľným okom viditeľná nebola, s ohľadom na nepatrnú výmeru 8 m2 z celkovej výmery stavby 92 m2. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý keďže je neoddeliteľne spojený s dobromyseľnosťou, súd posudzoval objektívne, z hľadiska bežnej, (normálnej) opatrnosti každého držiteľa. Ospravedlniteľným by nebol omyl, a teda dobromyseľná držba, ak by sa preukázalo, že držiteľ musel o svojom omyle vedieť. Súd však konštatuje, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k omylu došlo, avšak stavebník o ňom dlhodobo nevedel. 32. Tiež v druhej vete § 130 ods. 1 Obč. zákonníka je ustanovená vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť ako vnútorné psychické presvedčenie sa držiteľa sa preukazuje len nepriamo na základe vonkajších okolností a preto sa z hľadiska dokazovania ukladá dôkazné bremeno tomu, kto namieta oprávnenosť držby, čo bol žalobca. Tento však v konaní tvrdil, že dobromyseľnosť, alebo on tvrdil, že nedobromyseľnosť stavebníka a žalovaných v 1.-3. rade súdu preukáže z pripojeného spisu stavebného úradu, čo však ako bolo už vyššie uvedené, sa nepreukázalo, a naopak v tom konaní vyšlo najavo, že žalobca o stavbe spornej budovy vedel od jej počiatku, s touto súhlasil a bol oboznámený s projektovou dokumentáciou k nej. Pokiaľ tvrdil, že nebol oboznámený so zmenou stavby, toto nepreukázal, avšak omyl nastal už pri vytýčení stavby, teda jej základov a nie pri jej ďalšom, 2. podlaží. 33. Podľa § 130 ods. 2 Obč. zák. oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník, ak zákon neustanoví inak. Takýto široký rozsah práv oprávneného držiteľa je daný tým, že tento sám seba pokladá za vlastníka veci alebo oprávneného vykonávateľa práva. Oprávnený držiteľ má právo vec užívať bez toho, aby vznikol jej vlastníkovi nárok na náhradu. Súd konštatuje, že žalovaní od počiatku zotrvávali na svojej verzii stavby budovy, na dobromyseľnosti, že stavbu stavali celú na svojom riadne zakúpenom a zaplatenom pozemku, v celej jeho výmere 92 m2, podľa stavebným úradom schválenej projektovej dokumentácie a o omyle vedomosť niekoľko rokov nemali. O omyle neboli upozornení ani stavebným úradom, stavebným dozorom, či inými osobami, ktoré vo veci vyhotovovali geometrické plány a preto súd konštatuje, že sú oprávnenými držiteľmi spornej nehnuteľnosti a majú k nej rovnaké práva ako vlastník. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 34. Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že sporná administratívna budova žalovaných v 1.-3. rade sa nevyužíva od roku 2005, chátra a ohrozuje ho v užívaní pozemku a parkoviska, priečelie sa odlupuje a padá na parkujúce vozidlá, právna zástupkyňa žalovaných v 1.-3.rade pred súdom oponovala argumentami, že dôvody, pre ktoré nie je v súčasnosti sporná budova užívaná zapríčinil žalobca, ktorý hermeticky skúpil pozemky vo vnútri areálu, v ktorom sa budova nachádza a neumožnil žalovaným v 1.-3. rade prístup k budove, v dôsledku čoho dochádza medzi stranami sporu k hrubým, vulgárnym prejavom. Preto sa žalovaní v konaní vedenom pred tun. súdom č. k. 20 C 150/2006 domáhajú práva vecného bremena prejazdu a prechodu k svojmu pozemku. 35. Z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 20 C 150/2006, ktorou sa žalovaní v 1.-3. rade voči žalobcovi domáhajú určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd zistil, že konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, termín ukončenia sporu nie je možné predpokladať. 36. Na pojednávaní konanom dňa 22.03.2017, po tom, ako súd vyzval strany sporu v závere pojednávaní konaných dňa 22.06.2016 a 04.11.2016, či majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, títo uvádzali, že nemajú, súd v závere pojednávania konaného dňa 04.11. 2016 zaprotokoloval, bez pripomienok, že na pojednávaní konanom dňa 22.03.2017 strany sporu prednesú svoje záverečné reči. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcov uvádzal, že nakoľko súd na poslednom pojednávaní postupoval v rozpore s ust. § 142,143 CSP v spojení s § 140 ods. 3 CSP a posudzoval jeho podanie ako zmenu petitu, o ktorej rozhodoval, preto nenavrhoval ďalšie dôkazy v konaní, čím bol zbavený možnosti konať pred súdom a porušuje sa tak jeho právo na spravodlivý proces a to podľa ústavy SR a Listiny základných ľudských práv. Súd túto jeho námietku za dôvodnú nemal, pretože súdne konanie trvá takmer 10 rokov, pričom právny zástupca žalobcov sústavne mení svoje návrhy, ako by mal súd vo veci rozhodnúť, pričom sa stále domáhal rozhodnutia vo veci podľa ust. § 135c Obč. zákonníka, hoci súd vec právne posúdil odlišne a to podľa ust. § 130 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ako tento smer a spôsob rozhodnutia naznačil odvolací súd, čo právny zástupca žalobcu odmietal akceptovať. Preto súd jeho návrhy na zmeny petitu
nemal za nedôvodné. Na jednej strane právny zástupca žalobcov správne uvádza, že pokiaľ zotrváva na právnom posúdení svojho nároku podľa ust. § 135c Obč. zákonníka, súd nie je jeho návrhmi viazaný a rozhodol by spravodlivo a zákonne podľa postupnosti v tomto zákonnom ustanovení uvedenom, bez toho, aby k tomu potreboval návrhy petitu od žalobcu. Preto jeho právo na spravodlivý súdny proces porušené nebolo. Súd mu dáva do pozornosti, že vykonal viaceré jeho návrhy na dokazovanie, ktoré sa týkali merita veci, ako bolo znalecké dokazovanie, ktoré malo preukázať, či stavba stojí na cudzom pozemku, zadovážil spis o stavebnom konaní OÚ Bratislava III., podobne spis Správy katastra nehnuteľností. Ďalšie dokazovanie súd nepovažoval vo veci za potrebné, pretože mal vyriešenú otázku oprávnenosti stavby na cudzom pozemku, považoval ho za nadbytočné a nehospodárne a preto postupom podľa § 182 CSP po prednese záverečných rečí, vyhlásil dokazovanie za skončené, nakoľko mal všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci a žiadne iné návrhy strán sporu nemohli zmeniť jeho rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu boli žalovaní v rade 1. - 3. rade v konaní plne úspešnou stranou sporu, majúc za nedôvodný návrh žalobcu odôvodnený tým, že jemu patrí náhrada trov konania v plnej výške, nakoľko s poukazom na ust. §135c) Obč. zák., a právny názor odvolacieho súdu, že žalobca nemôže byť v tomto spore neúspešný, pretože súd jeho návrh neposúdil podľa ust. § 135c) Obč. zákonníka. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).