Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_23S-134-2016.pdf
PDF · 130.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/134/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: F. M. ŽELSTAV, s miestom podnikania 958 41 Kolačno 51, IČO: 11 768 703, právne zastúpeného JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom Milana Hodžu č. 14/1, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, 041 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S/2014/00791-2.1, O-1/2014-II. zo dňa 18.07.2016, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Inšpektorát práce Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím číslo 5/13-1.0/pok/r./I. zo dňa 25.11.2013 rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 v nadväznosti na ods. 3 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, konkrétne za porušenie § 6 ods. l písm. i/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ na železničnej stanici vo Q. neurčil svojim zamestnancom dňa 23.07.2012 bezpečný pracovný postup na nakládku demontovanej časti výhybky s označením 3XA na ložnú plochu kamiónu s návesom pomocou autožeriavu typu AD 20, výrobné číslo 1312, rok výroby 1983, vzhľadom k tomu, že miesto nakladania určil pod prepojovacím vodičom trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kW a nezabezpečil jeho vypnutie, čo spôsobilo po priblížení výložníka autožeriavu ku prepojovaciemu vodiču trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kW uzavretie elektrického okruhu sprevádzané akustickým aj vizuálnym javom a závažné pracovné úrazy jeho zamestnancov F. I. a H. X., § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov nedodržaním bezpečnostnej úrovne, upravenej v STN 27 0502:1990 časť 3 čl. 33 a STN 27 0143:1968 čl. 32, spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ dňa 23.07.2012 na železničnej stanici vo Q. poskytol svojim zamestnancom na nakládku demontovanej časti výhybky s označením 3XA na ložnú plochu kamiónu s návesom pomocou autožeriavu typu AD 20, výrobné číslo 1312, rok výroby 1983 napriek skutočnosti, že bol nefunkčný indikátor vysokého napätia, čo spôsobilo po priblížení výložníka autožeriavu ku prepojovaciemu vodiču trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kW uzavretie elektrického okruhu sprevádzané akustickým aj vizuálnym javom a závažné pracovné úrazy jeho zamestnancov F. I. a H. X., teda za sankčný delikt žalobcovi uložil pokuta vo výške 33.000,- Eur.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že za prvotnú príčinu vzniku pracovných úrazov postihnutých zamestnancov žalobcu je možné považovať skutočnosť, že žalobca neurčil bezpečný pracovný postup, a tiež použitie pracovného prostriedku (autožeriavu) s nefunkčným
indikátorom vysokého napätia, ktorý by bol zabránil dotyku s trolejovým vedením, a teda aj vzniku samotných pracovných úrazov.
3. Prvostupňový orgán zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o BOZP) ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a aj iných poškodení zdravia z práce. Zamestnávateľom, na ktorého sa ustanovenia zákona o BOZP vzťahujú, je žalobca.
4. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c/, d/ i/, j/, l/ zákona o BOZP.
5. Zo zápisnice o výsluchu svedka U. F. zo dňa 24.07.2012 a zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami U. F. a F. M. zo dňa 21.08.2012 mal za preukázané, že zamestnávateľ - žalobca povedal dňa 23.07.2012 žeriavnikovi U. F., že autožeriav typu AD 20, výrobné číslo 1312, rok výroby 1983 bude vykonávať nakládku demontovanej časti výhybky s označením 3XA na ložnú plochu kamiónu s návesom pod nulákom, t.j. káblom bez napätia a neinformoval ho o skutočnosti, že miesto nakladania sa nachádza priamo pod prepojovacím vodičom trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kW, ktorý nie je vypnutý.
6. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán tiež citoval § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP a § 9 ods. l písm. d/ zákona o BOZP.
7. Uviedol, že funkčnosť indikátora vysokého napätia sa vykonáva pri každom použití autožeriavu žeriavnikom, pri kontrolách v medziobdobiach odborných prehliadok prevádzkovým technikom zdvíhacích zariadení, pri odborných prehliadkach a odborných skúškach revíznym technikom zdvíhacích zariadení a pri opakovaných úradných skúškach oprávnenou právnickou osobou. Zamestnávateľ F. M. ŽELSTAV - žalobca nevykonal na autožeriave v roku 2011 odbornú prehliadku zdvíhacieho zariadenia, nevykonal na autožeriave v medziobdobí odborných prehliadok a skúšok pravidelné prehliadky technického stavu zdvíhacieho zariadenia a na autožeriave nebola vykonaná opakovaná úradná skúška. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že povinnosťou žalobcu bolo kontrolovať, či zamestnanci dodržiavajú právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, tiež bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť vykonávanie predpísaných kontrol, prehliadol, skúšok a opakovaných úradných skúšok. Keby bol žalobca ako zamestnávateľ tieto povinnosti plnil, tak ako mu to určujú právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, tak by bol o skutočnosti, že na autožeriave typu AD 20, výrobné číslo 1312, rok výroby 1983, je nefunkčný indikátor vysokého napätia, vedel. Prvostupňový orgán tiež konštatoval, že povinnosťou žalobcu bolo poskytnúť zamestnancom bezpečný pracovný prostriedok, čo neurobil. Prvostupňový orgán v dôvodoch svojho rozhodnutia napokon uzavrel, že k úrazu oboch zamestnancov vôbec nemuselo dôjsť, keby bol funkčný indikátor vysokého napätia. Tento by bol vydal taký akustický zvuk - nepríjemný pískavý, ktorý je počuť aj mimo kabíny žeriavu, a z ktorého je hneď zrejmé, že výložník žeriavu sa nachádza v blízkosti vedenia vysokého napätia.
8. Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci okrem iného je nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia. Ak v dôsledku porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, ukladaná pokuta je najmenej 33.000,- Eur.
9. Prvostupňový orgán konštatoval, že porušenie povinnosti zo strany žalobcu bolo tak závažné, že jeho dvaja zamestnanci utrpeli ťažkú ujmu na zdraví a len šťastnou náhodou a suchým a teplým počasím nedošlo k smrteľným pracovným úrazom týchto zamestnancov.
10. Pri ukladaní pokuty prvostupňový orgán prehodnotil výšku ukladanej pokuty aj s ohľadom na veľkosť zamestnávateľa, počet zamestnancov a región s vysokou nezamestnanosťou, v ktorom žalobca podniká
a v čase vzniku pracovných úrazov legálne zamestnával zamestnancov, a preto sa rozhodol uložiť žalobcovi pokutu v najnižšej možnej výške.
11. Pri ukladaní pokuty v minimálnej výške zohľadnil prvostupňový orgán tiež tú skutočnosť, že i postihnutí zamestnanci, ako viazači bremien a žeriavnik porušili predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
12. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový orgán verejnej správy žalovaný, ktorý rozhodnutím č. S/2014/00791-2.1, O-1/2014-II. zo dňa 18.07.2016 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
13. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že inšpektorát práce zistil porušenia zákona o BOZP, ktoré uviedol v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 30.10.2012 v znení dodatku zo dňa 05.12.2012. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu uložil žalobcovi rozhodnutím č. 5/13-1.0/pok/ r. zo dňa 31.05.2013 pokutu vo výške 40.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. i/, § 18 ods. 3, § 6 ods. 1 písm. d/ a § 13 ods. 3 zákona o BOZP. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo cestou inšpektorátu práce odstúpené na konanie a rozhodnutie vo veci samej žalovanému ako odvolaciemu orgánu. Žalovaný preskúmal právny a skutkový stav a rozhodnutím č. S/2013/02397-2.1, O-144/2013 zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil inšpektorátu práce na nové prejednanie a rozhodnutie. Inšpektorát práce na základe uvedeného rozhodnutia vydal vo veci nové rozhodnutie 5/13-1.0/pok/r./I. zo dňa 25.11.2013, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 33.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich z § 6 ods. 1 písm. d/, i/ zákona o BOZP. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca znova odvolal a v odvolaní spochybnil jednotlivé porušenia povinnosti. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. S/2014/00791-2.1, O-1/2014 zo dňa 29.04.2014. Na základe podanej žaloby žalobcom bolo toto rozhodnutie žalovaného preskúmané Krajským súdom v Trenčíne, ktorý rozsudkom č. k. 13S/154/2014-41 zo dňa 06.04.2016 zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku súd konštatoval, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť predložiť úplný administratívny spis, preto úlohou žalovaného bolo v ďalšom konaní skompletizovať a dožurnalizovať administratívny spis a následne vo veci znova rozhodnúť tak, aby rozhodnutie žalovaného zodpovedalo zákonu, vrátane riadneho odôvodnenia.
14. Po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu, a to rozhodnutím č. S/2014/00791-2.1 O-1/2014-II. zo dňa 18.07.2016.
15. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že po posúdení všetkých relevantných skutočností a vzhľadom na uvedenú právnu úpravu, sa stotožnil s konštatovaním inšpektorátu práce - prvostupňového orgánu, skutok uvedený vo výroku rozhodnutia sa stal, a preto je uloženie pokuty dôvodné. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že má za to, že inšpektorát práce preukázal porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona o BOZP tak, ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí. Skutočnosť, že pri výkone inšpekcie práce boli zistené aj porušenia predpisov zo strany iných subjektov, nezbavuje účastníka konania - žalobcu, zodpovednosti za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa za správny delikt. Ide o zamestnancov žalobcu, a preto bol predovšetkým žalobca povinný zabezpečiť pracovný postup, ktorý neohrozí ich bezpečnosť, zdravie a život, a to bez ohľadu na konanie iných subjektov. Žalovaný tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že porušenie povinností, ktoré bolo zistené, a za ktoré správny orgán ukladá pokuty, patrí medzi správne delikty právnickej osoby, postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka (žalobcu), a nie zavinenie.
16. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež konštatoval, že uloženú pokutu je možné považovať za dôvodnú, táto má naplniť ako preventívny, tak aj výchovný charakter, pokuta je uložená v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Výška uloženej pokuty je primeraná predovšetkým vzhľadom k tomu, že ide o závažné porušenie povinnosti zo strany žalobcu, následkom čoho sú pracovné úrazy s ťažkou ujmou na zdraví, pri ktorých bol priamo ohrozený život dvoch zamestnancov a žalobcu.
17. V zákonnej lehote podal žalobca na tunajší súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Eventuálne žalobca navrhol, aby súd v prípade ak vykoná vo veci dokazovanie, znížil výšku peňažnej pokuty v zmysle ustanovenia § 192 SSP a upustil od uloženia sankcie v zmysle ustanovenia § 198 SSP, a to najmä s prihliadnutím na preukázané zavinenie tretích osôb.
18. Žalobca v podanej žalobe namieta, že nebolo preukázané, že by žalobca porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP spočívajúce v tom, že neurčil svojim zamestnancom bezpečný pracovný postup. V celom konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a pracovnými úrazmi jeho zamestnancov. Žalobca konal na základe ústneho ubezpečenia konateľa spoločnosti Human Metal, s.r.o., že zamestnanci žalobcu budú práce vykonávať mimo ochranného pásma trolejového vedenia a po ústnom ubezpečení konateľa spoločnosti Human Metal, s.r.o. pána T., že nakládka sa bude vykonávať mimo priestoru možného ohrozenia. Správny orgán nevyhodnotil, nepreukázal, ani nevykonal žiadne dokazovanie o skutočnosti, či mal možnosť a ak, tak akým spôsobom, žalobca vedieť o hroziacom nebezpečenstve. Správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť zisteniu skutkového stavu veci v tom smere, že nezistil, kto v skutočnosti určil miesto nakládky. Je nespravodlivé, aby žalobca niesol zodpovednosť a bol tak vysokou pokutou zaviazaný z dôvodu porušenia povinnosti tretích osôb, ktorým bolo porušenie ich povinnosti jednoznačne preukázané.
19. Žalobca namieta, že pred začatím prác bol vlastník vlečky spoločnosť Human Metal, s.r.o. povinný zabezpečiť si odborný dozor a potrebnú súčinnosť zložiek ŽSR cestou Atrakčného obvodu Banská Bystrica.
20. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že v mieste nakládky sa nachádzal aj G.. P. T., konateľ spoločnosti Human Metal, s.r.o. a tiež aj zamestnanci ŽSR, z ktorých ani jeden nevykonal potrebné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti zdravia osôb zúčastnených pri nakladaní zdemontovanej časti výhybky 3XA.
21. Zamestnanci žalobcu pristúpili k samotnému výkonu prác až po tom, čo bola žalobcovi poskytnutá informácia od konateľa spoločnosti Human Metal, s.r.o. G.. T., že priestor, v ktorom sa práce mali vykonávať, je mimo akéhokoľvek ohrozenia a je teda možné práce začať. Žalobca postupoval iba na základe informácií, ktoré mal dostupné. Kompetencia pre určenie pracovného postupu na nakládku nepatrila žalobcovi, ale bola určená v prvom rade miestom výkonu práce, záväzne určeným v rozhodnutí Úradu pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej ÚRŽD) zo dňa 06.05.2011.
22. Podľa žalobcu je zarážajúci tiež postup správneho orgánu pri zabezpečovaní, resp. nezabezpečení dôkazov, pre záver porušenia povinnosti žalobcu v zmysle § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP, keď bolo konštatované, že indikátor vysokého napätia na autožeriave nebol funkčný. Žiadne dokazovanie na podporu tohto záveru nebolo vykonané. Indikátor napätia bol funkčný, čo podľa žalobcu vyplýva zo zápisnice o ohliadke miesta činu vykonanej bezprostredne po úrazoch, keď vedúci oddelenia železničnej polície pri popise miesta činu konštatoval „Pri pohľade do kabíny obsluhy žeriava vidieť na stene svetelné zariadenia - krabička s nápisom: Pozor, nebezpečné napätie. Tu signalizuje zvukovo aj svetelne oranžová kontrolka s nápisom 220 kV.“ Správny orgán žiadnym spôsobom nepreukázal nefunkčnosť indikátora a žiadnym spôsobom toto svoje tvrdenie ani neodôvodnil.
23. Na základe uvedených námietok žalobca uzavrel, že jednoznačne vyplýva, že nebolo preukázané, že by žalobca porušil povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP. Ak by žalobca mal včas k dispozícii informáciu, že predmetný prepojovací vodič trolejového vedenia Železničnej stanice vo Q. je pod napätím, bol by svojim zamestnancom určil zodpovedajúci pracovný postup, resp. by svojim zamestnancom ďalšie práce vykonať zakázal. K pracovnému úrazu zamestnancov žalobcu došlo jedine v dôsledku toho, že tretie osoby (Human Metal, s.r.o. a ŽSR, resp. ich zástupcovia a zamestnanci), si nesplnili svoje povinnosti a neupozornili žalobcu ani jeho zamestnancov na možné riziká, resp. ohrozenie.
24. Žalobca sa tiež nestotožňuje s tvrdením žalovaného, podľa ktorého porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d/ a § 13 ods. 1 zákona o BOZP spočívajúce v tom, že žalobca poskytol svojim zamestnancom na nakládku demontovanej časti výhybky autožeriav s nefunkčným indikátorom
vysokého napätia. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri nakladaní demontovaných častí výhybky je možné použiť aj iný druh autožeriavu, ktorý nie je vybavený indikátorom vysokého napätia a najmä v prípadoch, kedy sa s blízkosťou vysokého napätia nepočíta, resp. sa vysoké napätia v mieste nakládky nenachádza.
25. Niekoľkokrát v žalobe žalobca zdôraznil, že pracovné úrazy by sa neboli stali v prípade, ak by si tretie osoby riadne splnili všetky svoje zákonné povinnosti a neboli by uviedli žalobcu do omylu. Nemožno preto podľa žalobcu nájsť príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a pracovnými úrazmi jeho zamestnancov.
26. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že navrhuje, aby súd po preskúmaní veci žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
27. Žalovaný uviedol, že dôvody uvedené v žalobe vychádzajú z vyjadrení, ktoré predložil žalobca v konaní na obidvoch stupňoch a sú v zásade totožné s obsahom jeho vyjadrenia k začatému správnemu konaniu, s obsahom obidvoch odvolaní a aj s obsahom predchádzajúcej žaloby, pričom žalobné dôvody neobsahujú žiadne nové skutočnosti ani argumenty.
28. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že šetrením vzniku pracovného úrazu bolo zistené, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP tým, že neurčil svojim zamestnancom bezpečný pracovný postup na nakládku demontovanej časti výhybky na ložnú plochu kamióna s návesom pomocou autožeriavu. Vykonanie účinných opatrení na zabezpečenie uspokojivých a bezpečných pracovných podmienok, zvlášť opatrení na zaistenie BOZP a zlepšenie pracovných podmienok, patrí pritom medzi základné povinnosti zamestnávateľa.
29. Žalobca predovšetkým namieta, že za vznik pracovného úrazu jeho zamestnancov je zodpovedný G.. T. (konateľ Human Metal, s.r.o.), v zmysle vyhotoveného znaleckého posudku. Žalovaný má ale za to, že žalobca si tu odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že menovaný mu poskytol informáciu, že miesto výkonu prác je bez akéhokoľvek ohrozenia, na druhej strane však uviedol, že ani prítomní zamestnanci ŽSR Y. Q. a P. G., nevedeli o tom, že prepojovací vodič trolejového vedenia železničnej stanice, pod ktorým pracoval autožeriav, bol pod napätím 25 kV, preto nemohli informovať G.. T., žalobcu a ani jeho zamestnancov o tom, že pracujú v nebezpečnom priestore.
30. Žalovaný poukázal na to, že naviac podľa toho istého znaleckého posudku žalobca nedodržal povinnosť odskúšať pred použitím autožeriavu funkčnosť jeho indikátora vysokého napätia a tiež nedodržal podmienky vstupu zamestnanca H. X. do pracovného priestoru, pretože tento nemal zabezpečené potrebné školenia v rozsahu predpisov Bz1 a elektronickú kvalifikáciu poučenej osoby podľa § 23 vyhlášky č. 205/2010 Z. z.
31. Žalovaný tiež vo vyjadrení uviedol, že žalobca poskytol svojim zamestnancom na nakládku demontovanej časti výhybky na ložnú plochu kamiónu s návesom autožeriav s nefunkčným indikátorom napätia, čo spôsobilo po priblížení výložníka autožeriavu ku prepojovaciemu vodiču trolejového vedenia pod napätím 25kV uzavretie elektrického okruhu a následne vznik závažných pracovných úrazov jeho zamestnancov F. I. a H. X.. Pracovné úrazy boli posúdené špecialistom (internistom) u obidvoch postihnutých s tým, že ide o ťažkú ujmu na zdraví.
32. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že bolo preukázané, že žeriavnik neskúšal funkčnom indikátora vysokého napätia pred použitím autožeriavu, čo potvrdil počas šetrenia príčin vzniku pracovného úrazu. Medzi základné povinnosti zamestnávateľa však nepochybne patrí povinnosť skontrolovať, či jeho zamestnanci dodržiavajú právne predpisy a ostatné predpisy na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tiež zabezpečiť vykonávanie predpísaných kontrol, prehliadok, skúšok a opakovaných úradných skúšok. Pri splnení týchto povinností by žalobca vedel o skutočnosti, že na autožeriave je nefunkčný indikátor vysokého napätia a mohol tak predísť vzniku pracovných úrazov, pri ktorých bolo závažným spôsobom poškodené zdravie jeho zamestnancov.
33. Námietka žalobcu, že inšpektorát práce nepreukázal nefunkčnosť indikátora vysokého napätia neobstojí, nakoľko tento i počas prevádzky vydával výrazný, nepríjemný, pískavý zvuk, ktorý je počuť aj
mimo kabíny žeriava, a z ktorého je hneď zrejmé, že výložník žeriava sa nachádza v blízkosti vedenia vysokého napätia.
34. Skutočnosť, že pri vzniku predmetných pracovných úrazov došlo aj k prípadnému porušeniu povinnosti zo strany iných subjektov, v žiadnom prípade nezbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Administratívnoprávna zodpovednosť má úplne odlišný charakter ako zodpovednosť trestnoprávna, či občianskoprávna. Správne právo je založené v súvislosti so zodpovednosťou zamestnávateľa na objektívnom princípe, pretože zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou. Aj za predpokladu, že by sa v trestnom konaní preukázalo zavinenie ďalšej alebo aj viacerých fyzických osôb, neznamená to, že sa žalobca ako zamestnávateľ zbaví svojej zodpovednosti za dokázaný správny delikt. Zamestnávateľ je povinný realizovať všeobecné zásady prevencie, posudzovať riziko a v primeranom rozsahu vykonávať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ale aj požiadavky upravené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože absolútnou prioritou zamestnávateľa musí byť bezpečnosť a zdravie jeho zamestnancov.
35. Pokuta bola uložená s ohľadom na skutočnosť, že na pracovisku vykonávali činnosť tri samostatné subjekty, čo žalovaný pri rozhodovaní zohľadnil. Preukázané porušenie povinnosti zo strany žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, však bolo jednoznačne v príčinnej súvislosti s udalosťou. Podstatou pochybenia žalobcu je, že žalobca neurčil bezpečný pracovný postup a umožnil použitie pracovného prostriedku (autožeriavu) s nefunkčným indikátorom vysokého napätia, ktorý by bol zabránil jeho dotyku s trolejovým vedením, a teda aj vzniku samotných pracovných úrazov. Prvostupňový orgán vychádzal pri ukladaní výšky sankcie so Zákona o inšpekcii práce ako svojho kompetenčného zákona a zároveň aj z ustálenej judikatúry.
36. Žalobca v súvislosti s uložením pokuty znova namieta skutočnosti, ktoré žalovaný skúmal už v odvolacom konaní, kedy dospel k záveru, že tieto nie sú relevantné a neodôvodňujú zrušenie alebo zmenu rozhodnutia inšpektorátu práce. Preto má za to, že inšpektorát práce disponoval takými dôkazmi, ktoré preukázali porušenie povinnosti zo strany žalobcu a po ich zhodnotení nemal pochybnosti o zistených nedostatkoch. Žalovaný dospel k záveru, že postup pri ukladaní pokuty bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o inšpekcii práce a Správneho poriadku, rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti a bolo vydané v zmysle § 46 Správneho poriadku.
37. Vyjadrenie žalovaného k žalobe súd doručil právnej zástupkyni žalobcu. Žalobca nevyužil možnosť podať repliku v zmysle § 106 ods. 1, posledná veta SSP.
38. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa pojednávania nezúčastnil napriek riadnemu doručeniu predvolania (elektronicky 03. 03. 2017). Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe, zopakoval argumentáciu uvedenú v jednotlivých žalobných bodoch.
39. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd miestne príslušný v zmysle § 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy a po preskúmaní veci a postupu žalovaného dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
40. Podľa § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.
41. Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
42. Podľa § 9 ods. 1 zákona o BOZP, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, c) činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, d) riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.
43. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur.
44. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
45. Podľa § 2 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).
46. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobcom vznesených námietok nie je spôsobilá privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia a súd sám nezistil vady uvedené v ust. § 195 SSP, ktoré by súd musel zohľadniť mimo žalobných bodov a pre ktoré by bolo potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie.
47. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalobcu a pracovnými úrazmi jeho zamestnancov, súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná.
48. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrán zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.
49. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o BOZP zakladá žalobcovi ako zamestnávateľovi objektívnu zodpovednosť, z ktorej sa nemôže vyviniť s poukazom na argument, že konal na základe ústneho ubezpečenia konateľa spoločnosti Human Metal, s.r.o., že zamestnanci žalobcu budú práce vykonávať mimo ochranného pásma trolejového vedenia a po ústnom ubezpečení konateľa spoločnosti Human Metal, s.r.o. pána T., že nakládka sa bude vykonávať mimo priestoru možného ohrozenia. Taktiež sa žalobca objektívnej zodpovednosti z porušenia predpisov na úseku BOZP nemôže zbaviť argumentujúc, že k pracovnému úrazu zamestnancov žalobcu došlo jedine v dôsledku toho, že tretie osoby (Human Metal, s.r.o. a ŽSR, resp. ich zástupcovia a zamestnanci), si nesplnili svoje povinnosti a neupozornili žalobcu ani jeho zamestnancov na možné riziká, resp. ohrozenie. Tento svoj záver súd opiera aj o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok č. 5Sžo/11/2012 zo dňa 28.02.2013, publikovaný tiež ako R 101/2013).
50. Súd podobne ako žalovaný a aj prvostupňový orgán verejnej správy mal za preukázané, že žalobca neurčil svojim zamestnancom bezpečný pracovný postup, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedka U. F. zo dňa 24.07.2012 a zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami U. F. a F. M. zo dňa 21.08.2012. Žalobca ako zamestnávateľ povedal dňa 23.07.2012 žeriavnikovi U. F., že autožeriav typu AD 20, výrobné číslo 1312, rok výroby 1983 bude vykonávať nakládku demontovanej časti výhybky s označením 3XA na ložnú plochu kamiónu s návesom pod „nulákom“, t.j. káblom bez napätia a neinformoval ho o skutočnosti, že miesto nakladania sa nachádza priamo pod prepojovacím vodičom trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kV, ktorý nie je vypnutý.
51. Ani ďalšie námietky žalobcu spočívajúce v tom, že nebolo preukázané, že indikátor vysokého napätia na autožeriave nebol funkčný a že poskytol svojim zamestnancom na nakládku demontovanej časti výhybky autožeriav s funkčným indikátorom vysokého napätia, nie sú dôvodné.
52. Funkčnosť indikátora vysokého napätia sa vykonáva pri každom použití autožeriavu žeriavnikom, pri kontrolách v medziobdobiach odborných prehliadok prevádzkovým technikom zdvíhacích zariadení, pri odborných prehliadkach a odborných skúškach revíznym technikom zdvíhacích zariadení a pri opakovaných úradných skúškach oprávnenou právnickou osobou. Žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil skutočnosť, že nevykonal na autožeriave v roku 2011 odbornú prehliadku zdvíhacieho zariadenia, nevykonal na autožeriave v medziobdobí odborných prehliadok a skúšok pravidelné prehliadky technického stavu zdvíhacieho zariadenia a na autožeriave nebola vykonaná opakovaná úradná skúška.
53. Ak by bol indikátor vysokého napätia funkčný ako tvrdí žalobca, nepochybne by počas prevádzky vydával výrazný, nepríjemný, pískavý zvuk, ktorý by bolo počuť aj mimo kabíny žeriava, a z ktorého by bolo zrejmé, že výložník žeriava sa nachádza v blízkosti vedenia vysokého napätia.
54. Žalobca si v súvislosti s týmito námietkami protirečí keď na jednej strane tvrdí, že autožeriav mal funkčný indikátor vysokého napätia a na druhej strane argumentuje, že pri nakladaní demontovaných častí výhybky je možné použiť aj iný druh autožeriavu, ktorý nie je vybavený indikátorom vysokého napätia a najmä v prípadoch, kedy sa s blízkosťou vysokého napätia nepočíta, resp. sa vysoké napätia v mieste nakládky nenachádza.
55. V tomto konkrétnom prípade sa práce vykonávali priamo pod prepojovacím vodičom trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kV, a teda bolo potrebné na to patrične reagovať a
prijať potrebné opatrenia, najmä skontrolovať stav bezpečnosti technických zariadení a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov.
56. Pretože žalobca na prácu svojim zamestnancom poskytol autožeriav, na ktorom nebola vykonaná odborná prehliadka zdvíhacieho zariadenia, nebola vykonaná v medziobdobí odborných prehliadok a skúšok pravidelná prehliadka technického stavu zdvíhacieho zariadenia a na autožeriave nebola vykonaná opakovaná úradná skúška, nepostupoval v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP.
57. Súd v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam, pričom za rozhodujúce považuje to, že v konaní tak pred prvostupňovým, druhostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj v konaní pred súdom bolo preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z § 6 ods. 1 písm. i/ a d/ zákona o BOZP, teda, že došlo z jeho strany k porušeniu povinností vyplývajúcich mu z ust. 9 ods. 1 zákona o BOZP, čo zakladá jeho objektívnu zodpovednosť za sankčný delikt postihovaný podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona o inšpekcii práce v spojení s ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce.
58. Súd nemohol akceptovať požiadavku žalobcu, aby znížil výšku pokuty a upustil od uloženia sankcie, a to s prihliadnutím, podľa názoru žalobcu, na preukázané zavinenie tretích osôb.
59. Podľa citovaného ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona o inšpekcii práce uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) pokutu od 1 000 eur do 200 000 eur.
60. Podľa citovaného ust. 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu najmenej 33 000 eur, ak v dôsledku povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.
61. V danom prípade nebolo spochybnené, že dvaja zamestnanci žalobcu utrpeli pracovné úrazy, ktoré boli posúdené špecialistom (internistom) u obidvoch postihnutých s tým, že ide o ťažkú ujmu na zdraví.
62. Rozhodnutie o uložení pokuty v predmetnej veci bolo odôvodnené porušením, resp. nesplnením povinností žalobcu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré spôsobilo vznik pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví.
63. Súd v súvislosti s uloženou pokutou dospel v zhode so žalovaným a aj prvostupňovým orgánom verejnej správy k záveru, že pokuta je uložená v súlade s citovanými ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a ust. 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, v zákonom najnižšej možnej výške 33 000 eur.
64. Pretože súd v zmysle § 198 ods. 2 SSP môže zmeniť výšku sankcie resp. upustiť od uloženia sankcie (§ 198 ods. 1 SSP) len tak, ako by mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy, nie je súd oprávnený upustiť od uloženia sankcie, ak je podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce) najnižšia možná pokuta 33 000 eur. Správny súd sa v rámci sankčnej moderácie môže pohybovať pri rozhodovaní len v rámci takých limitov, v akých sa mohol pohybovať pri rozhodovaní v administratívnom konaní orgán verejnej správy.
65. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostačujúco odôvodnil, preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
66. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario. 67. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP] .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP]. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.