Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/176/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky C. D. A., nar. XX.XXXXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom E. XXXX/X, F., právne zastúpenej Lex Fortis s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Rybárska 7683/2D, Trenčín, IČO 53 559 339 a otca G. A., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom G. XXX/X, F., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 160,- Eur mesačne a na výživu maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 140,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.11.2023, čím s a z v y š u j e jeho doterajšia vyživovacia povinnosť na maloletú A. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne a na maloletú B. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2023 do 31.05.2024 pre mal. A. vo výške 280,- Eur a pre mal. B. vo výške 140,- Eur je otec maloletých detí p o v i n n ý splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- Eur na mal. A. a vo výške 10,- Eur na mal. B., s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky.

III. Týmto s a z m e ň u j e v časti výživného rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. zo dňa 03.07.2020.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania, doručeného prostredníctvom právneho zástupcu Okresnému súdu Trenčín dňa 14.11.2023, sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. A. zo sumy 120,- Eur na sumu 170,- Eur a k mal. B. zo sumy 120,- Eur na sumu 170,- Eur s účinnosťou od podania návrhu. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -54 zo dňa 03.07.2020 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 120,- Eur a na výživu mal. B. sumou 120,- Eur. Matka mala za to, že od času vydania predmetného rozsudku došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí a to všeobecným nárastom životných nákladov a podstatným zvýšením výdavkov na obe deti. Maloletá A. začala od posledného určenia výživného navštevovať základnú školu a maloletá B. materskú školu.

2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril. Dňa 05.06.2024 doručil súdu po prvom pojednávaní vo veci podanie, v ktorom ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že je pracovne v zahraničí a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zároveň v predmetnom podaní uviedol, že s matkou sa dohodli na zvýšení výživného na mal. A. o 40 Eur a na mal. B. o 20 Eur.

3. Dňa 06.02.2024 sa rodičia, PZ navrhovateľky a kolízny opatrovník zúčastnili informatívneho stretnutia pre Cochem, na ktorej k rodičovskej dohode nedospeli. Dňa 23.04.2024 prebehlo pojednávanie za osobnej prítomnosti všetkých účastníkov konania a právnej zástupkyne navrhovateľky, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania a opätovného predvolania účastníkov. Ďalšie pojednávanie dňa 11.06.2024, na ktorom súd i rozhodol vo veci samej, vykonal súd v neprítomnosti otca.

4. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 11.06.2024 uviedol, že zvýšenie výživného na maloleté deti je opodstatnené, výživné je potrebné zvýšiť. Súhlasil so zvýšením výživného na obe deti spolu na výživné 300 Eur mesačne.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom matky, vyjadrením otca, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi v konaní, lustráciami v Sociálnej poisťovni a v registri obyvateľov, odpoveďou UPSVAR Trenčín ohľadne poberania prídavkov na deti matkou, potvrdením o príjme matky od zamestnávateľa matky, odpoveďami od bývalých zamestnávateľov otca, odpoveďou z Daňového úradu Trenčín, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

6. Maloleté deti A. a B. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -54 zo dňa 03.07.2020 rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 120,- Eur a na výživu mal. B. sumou 120,- Eur.. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 370 Eur a rodinné prídavky na dve deti 49,90 Eur, bývala s deťmi v byte v BSM. Obe deti boli s matkou v domácnosti, škôlku nenavštevovali, mali bežné výdavky. Otec býval v prenajatom byte s priateľkou. Bol konateľom a spoločníkom F. H., z činnosti ktorej mal príjem cca 900 Eur netto mesačne a zároveň bol zamestnancom tejto spoločnosti s príjmom 340 Eur mesačne vrátane daňového bonusu.

7. Matka aktuálne pracuje pre firmu I. J. H. H., spol. s r. o. na pozícii správca dát s čistým príjmom 950 Eur bez daňového bonusu, poberá daňový bonus na dve deti a rodinné prídavky na dve deti 120 Eur. Z majetku vyššej hodnoty vlastní byt, kde žije a motorové vozidlo K. L., r.v. 2007. K mesačným výdavkom uviedla – splátka spotrebného úveru 98 Eur, poberaný na kúpu motorové vozidla, braný vo výške 6500 Eur, poplatok bytovému družstvu 250 Eur, plyn 7 Eur, elektrina 25 Eur, internet a mobil 26 Eur, úrazové postenie vrátane detí 49 Eur.

8. Otec sa dňa 19.8.2023 oženil s partnerkou, s ktorou v čase konania o rozvod s príslušenstvom žil v spoločnej domácnosti, manželka sa volá G. A., pracovala ako krupierka v herni, príjem otec nevedel aký dosahovala, už je viac ako rok práceneschopná, dostáva nemocenskú dávku 450 Eur, má dve deti, 22 ročného syna, ktorý býva so starými rodičmi, tento študuje na VŠ a platí na neho výživné 180 Eur, druhý syn 17 ročný býva s nimi v spoločnej domácnosti, na tohto syna manželka otca dostáva náhradné výživné 130 eur. V auguste 2024 očakávajú otec s manželkou narodenie spoločného dieťaťa. Aktuálne býva otec s manželkou v nájomnom byte v M. N. G., presťahovali sa tam, lebo manželkin 17ročný syn tam chodí do školy. Otec uviedol, že od posledného súdneho konania pracoval pre viacerých zamestnávateľov ako taxikár, s nízkymi zárobkami cca 50-200 Eur brutto, pričom pracoval tam 8-10 hodín denne 3-4 krát v týždni, v jednej zarobil cca 1.000 Eur v čistom, v druhej 1.200-1.300 Eur v čistom. Na živnosť pracoval necelý mesiac máj 2023 pre H. G., kde zarobil 350 Eur. V roku 2024 pracoval pre N. L. H. H. ako čistiť, pre ktorú spoločnosť pracoval aj v septembri až decembri 2023, s príjmom 750 Eur brutto, pričom chodil pracovať do zahraničia do N. a C. a boli mu vyplácané diéty. V roku 2023 bol otec prostredníctvom tohto zamestnávateľa tri týždne pracovať v O. ako čistič spaľovacích pecí pre odpad, 9 dní pracoval v N., mesiac bol na dobrovoľnom neplatenom voľne. V marci roku 2024 bol 4 dni v C. a 5 dní v N.. Príjem spolu s diétami mal v marci 2024 asi 1.500-1.600 Eur netto, na dopravu mal výdavky 150 Eur a 80 Eur, na stravu spolu v N. a C. minul asi 180 Eur. Majetok vyššej hodnoty otec nevlastní. K výdavkom uviedol

- nájom 650 Eur, telefón 50 Eur, výživné 240 Eur, splátka úveru 118 Eur, úver bol poberaný od banky vo výške 3.500 Eur za účelom zaplatenia potrebných vecí a dlžôb, iné úvery a poistky nemá. Manželka otca má výdavky na PHM 150 Eur, internet TV 25 Eur, mobil 25 Eur, lieky 30 Eur.

9. Mal. A. má 7 rokov a je žiačkou 1. ročníka ZŠ. Mal. nie je dispenzarizovaná v žiadnej odbornej ambulancii. Navštevuje tanečný krúžok C. s poplatkom 25 Eur mesačne, na nový kostým raz ročne matka vynakladá 120 Eur, tri až štyri mesiace v roku chodí s tanečným klubom na súťaže, kde platí matka cestovné, štartovné, stravu, za toto obdobie má s uvedeným výdavok asi 300-400 Eur. V škole navštevuje krúžok angličtiny s poplatkom 26 Eur mesačne a jednorázovo za školský rok za učebnice mala výdavok 24 Eur.

10. Mal. B. má 5,5 roka a navštevuje MŠ. Mal. je dispenzarizovaná v očnej ambulancii bez výdavkov. Navštevuje folklórny krúžok M. s poplatkom 15 Eur mesačne, matka jej kupovala kroj za 40 Eur a chodí na angličtinu v MŠ s poplatkom 25 Eur polročne.

11. Podľa o rodine (ďalej len „“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa až 5 , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

15. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa veta prvá, a , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa (ďalej len „“), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

18. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zároveň súd považuje za dôležité zdôrazniť, že iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Majetkové pomery povinného rodiča je nevyhnutné posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a podobne), jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady). Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. , za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k mal. A. a B. bola naposledy upravená vyššie citovaným rozsudkom tamojšieho súdu. Potom vychádzajúc z citovaného ustanovenia súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov.

21. Po zhodnotení zmeny na strane mal. A. a B. mal súd za preukázané, že v súvislosti s ich vekom došlo samotným plynutím času k zvýšeniu nákladov na uspokojenie ich základných životných potrieb, ako je strava, hygiena, oblečenie a pod. Zároveň v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti maloleté deti boli v domácnosti s matkou v rámci rodičovskej dovolenky, pričom v súvislosti s nástupom detí do materskej školy a u mal. A. následne i na prvý stupeň základnej školy, došlo i k nárastu životných nákladov maloletých detí v podobe výdavkov na školské zariadenia a záujmovú činnosť detí.

22. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov, súd mal za preukázané, že matka bola v čase posledného určenia výživného na rodičovskej dovolenke. Aktuálne matka pracuje s príjmom 950 Eur bez daňového bonusu. Otec ďalej nevykonáva činnosť pre vlastnú obchodnú spoločnosť, pracoval od posledného súdneho konania pre viacerých zamestnávateľov ako taxikár, s nízkymi oficiálnymi

zárobkami cca 50-200 Eur brutto, pričom zarobiť si tam vedel 1.100 - 1.300 Eur v čistom. Na živnosť pracoval necelý mesiac máj 2023 pre H. G., kde zarobil 350 Eur. V roku 2023 a 2024 pracoval pre N. L. H. H. ako čistič, pričom vykonávať prácu chodil do zahraničia do P. C., N. a C., kde dosahoval príjem cca 750 Eur brutto a diéty cca 1500 Eur mesačne. Aktuálne podľa písomného vyjadrenia otca tento stále pracuje v zahraničí.

23. Ohľadne zvýšenia vyživovacej povinnosti obaja rodičia súhlasili so zvýšením výživného na mal. A. na sumu 160 Eur mesačne a na mal. B. na sumu 140 Eur mesačne, s ktorým zvýšením výživného vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník. Otec zvýšenie výživného na uvedené sumy uviedol v písomnom podaní doručenom súdu, v ktorom uviedol, že došlo k dohode s matkou. Matka uviedla, že k dohode s otcom pred pojednávaním nedošlo, avšak na pojednávaní vyjadrila súhlas s uvedenou výškou zvýšeného výživného. Výživné vo výške ako o tomto rozhodol súd vo výroku I. tohto rozhodnutia súd považoval za primerané veku detí a zisteným príjmovým a výdavkovým pomerom rodičov a detí.

24. V súlade s a v súlade s návrhom súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom s účinnosťou od 01.11.2023, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie 01.11.2023 do 31.05.2024 pre mal. A. vo výške 280,- Eur a pre mal. B. vo výške 140,- Eur, ktorý súd uložil otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- Eur na mal. A. a vo výške 10,- Eur na mal. B., s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky.

25. Podľa z. č. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline ( v spojení s , prvej vety ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (, ods. 1, a ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.