Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-5-2016.pdf
PDF · 110.05 KB
No categories available
5To/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.03.2017, v trestnej veci obž. B. V., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/6/2009 zo dňa 02.11.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného B. V..
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovaný B. V. nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom S.- W. Q., S. č. XXXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
- ako konateľ spoločnosti P. V., s.r.o., S. podpísal s veriteľom Q. F. dňa 2.12.2002 v Košiciach Zmluvu o pôžičke na sumu 8.810.000,- Sk, peniazmi z ktorej na základe faktúr č. 2002/151, 2002/152, 2002/154, 2002/157 a súpisov vykonaných prác k nim zaplatil spoločnosti B. T., s.r.o., V. za fiktívne rekonštrukčné stavebné práce v areáli V. na objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V., s.r.o., S., sumu v celkovom objeme 7.742.466,30 Sk, pričom následne Dohodou o vyporiadaní z 18.12.2003 uvedeného záväzku previedol Q. F. majetok spoločnosti P. V., s.r.o., S. a to kombajn Claas DO 98 VX s príslušenstvom, nakladač BOBCAT 773S s príslušenstvom, poľnohospodársky traktor NEW HOLLAND TS 115, EVČ: S.O. ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu zapísanú na LV č. XXX, parc. č. XXXX, súp. č. XXX, k.ú. B. O., okr. V., v celkovej sume 8.000.000.- Sk (265.551,35 Eur), čím takto ku škode spoločnosti P. V., s.r.o., S. znížil hodnotu jej majetku o sumu 259.444,36 Eur,
t e d a
inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil zákonom ustanovenú povinnosť opatrovať a spravovať cudzí majetok
č í m s p á c h a l :
trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 3 Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z. z.
Z a t o mu s ú d u k l a d á :
Podľa § 255 ods. 3 Trestného zákona v znení zákona č. 553/2002 Z. z. trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného G., s.r.o., B. O. č. XXX, IČO: 36197564, so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 41T/6/2009 zo dňa 02.11.2015 uznal obž. B. V. vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného od 28.09.2002 do 31.08.2003, ktorý mal spáchať tak, že
- ako konateľ spoločnosti P. V., s.r.o., S. podpísal s veriteľom Q. F. dňa 2.12.2002 v Košiciach Zmluvu o pôžičke na sumu 8.810.000,- Sk, peniazmi z ktorej na základe faktúr č. 2002/151, 2002/152, 2002/154, 2002/157 a súpisov vykonaných prác k nim zaplatil spoločnosti B. T., s.r.o., V. za fiktívne rekonštrukčné stavebné práce v areáli PR. na objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V. s.r.o., S., sumu v celkovom objeme 7.742.466,30 Sk, pričom následne Dohodou o vyporiadaní z 18.12.2003 uvedeného záväzku previedol Q. F. majetok spoločnosti P. V., s.r.o., S. a to kombajn Claas DO 98 VX s príslušenstvom, nakladač BOBCAT 773S s príslušenstvom, poľnohospodársky traktor NEW HOLLAND TS 115, EVČ: S., ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu zapísanú na LV č. XXX, parc. č. XXXX, súp. č. XXX, k.ú. B. O., okr. V., v celkovej sume 8.000.000.- Sk (265.551,35 Eur), čím takto ku škode spoločnosti P. V., s.r.o., S. znížil hodnotu jej majetku o sumu 259.444,36 Eur.
Obžalovaného X. O. uznal za vinného zo spáchania pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. k § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.08.2003, ktorý spáchal tak, že
- dňa 9.10.2002, 14.10.2002, 18.10.2002 a 28.10.2002 v Poprade a inde, ako konateľ spoločnosti B. T., s.r.o. S. vystavil nepravdivé faktúry číslo 2002/151, 2002/152, 2002/154, 2002/157 a nepravdivé súpisy vykonaných prác k ním a to celkovom v objeme 7.742.466,30 Sk (257.002,80 Eur), kde stavebné práce podľa týchto súpisov mali byť vykonané na objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V., s.r.o., S. v U., pričom skutočne vykonané stavebné práce v zmysle znaleckého posudku č. 19/2007 boli len v objeme 183.979,10 Sk (6.106,99 Eur).
Obžalovaného Q. F. uznal za vinného zo spáchania pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. k § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, ktorý spáchal tak, že
- dňa 2.12.2002 v Košiciach podpísal ako veriteľ s obž. B. V. ako konateľ spoločnosti P. V., s.r.o., S. a dlžníkom, fiktívnu Zmluvu o pôžičke na sumu 8.810.000.- Sk, na základe ktorej dňa 18.12.2003 v Košiciach uzavrel s obž. B. V. Dohodu o vysporiadaní predmetnej fiktívnej pôžičky, v ktorej započítaním previedol na seba od spoločnosti P. V., s.r.o., S. majetok tejto spoločnosti a to kombajn Claas DO 98 VX s príslušenstvom, nakladač Bobcat 773S s príslušenstvom, poľnohospodársky traktor NEW HOLLAND TS 115, A., ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu zapísanú na LV č. XXX, parc. č. XXXX, súp. č. XXX, k.ú. B. O., okr. V. v celkovej sume 8.000.000.- Sk (265.551,35 Eur).
Za to im súd uložil:
R.. B. V. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 v spojení s § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 ho pre výkon trestu zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny.
U obž. X. O. súd podľa § 37 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 6/2006 zo dňa 15.4.2008, považoval za dostatočný.
Obžalovanému Q. F. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 v spojení s § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 výkon tohto trestu podmienečne odložil. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného G. s.r.o., B. O. č. XXX, IČO: 36 197 564, so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný B. V. priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 8.1.2016. V prvom rade namieta, že súd sa nevysporiadal s celou argumentáciou, predovšetkým nebral na zreteľ samotné vyjadrenie spoluobž. Q. F., ktorý na pojednávaní v novembri 2010 v záverečnej reči jednoznačne uviedol, že skutočne poskytol spoločnosti P. V. s.r.o. pôžičku vo výške 8.810.000,- Sk. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že išlo o fiktívnu pôžičku, nedošlo k plneniu a nebola zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti P. V. s.r.o. O tom, že nešlo o fiktívnu pôžičku, ako uviedla obžaloba, s ktorou sa stotožnil druhýkrát aj súd, svedčí skutočnosť, že prebratie peňazí potvrdila vo svojej výpovedi J. O., ekonómka P. V. a táto pôžička bola zaevidovaná v účtovníctve spoločnosti. To, že z výpovede svedkyne W. F. mal súd za preukázané, že ich spoločná domácnosť nemala v r. 2002 žiadne úspory, pričom nevedela uviesť výšku príjmov manžela, ešte neznamená, že nemohol s vyššie uvedenou sumou disponovať, napr. od tretej osoby. Skutočnosť, že svedkyňa v období od 6.11.2001 do 26.5.2003 poberala dávku v nezamestnanosti, v tomto smere je irelevantná a s vecou nijako nesúvisí. Súd nebral v úvahu ani skutočnosť, že rekonštrukčné stavebné práce boli zaplatené spoločnosti B. T. s.r.o. reálnymi peniazmi, pýta sa, ako je možné z fiktívnej pôžičky zaplatiť za fiktívne rekonštrukčné práce reálnymi peniazmi, keď spoločnosť P. V. s.r.o. nedisponovala v danom období finančnými prostriedkami. Obhajca zdôraznil, že úmysel zbaviť sa majetku obchodnej spoločnosti P. V. s.r.o. nebol na pojednávaní nijakým spôsobom jednoznačne preukázaný. Ide o nepodložené domnienky obžaloby, s ktorými sa súd stotožnil. Finančné prostriedky na úhradu faktúr za stavebné práce boli reálne zaplatené, z toho titulu riadne priznaná DPH, tieto platby mali byť zahrnuté v účtovníctve spoločnosti B. T. s.r.o. V. úplnosť uviedol, že za r. 2002 bol urobený audit spoločnosti P. V., súd mal za preukázané, že majetok spoločnosti P. V. s.r.o. bol reálne prevedený na Q. F. a spoločnosť prišla o majetok vo výške 7.742.466,37 Sk, pritom súd absolútne nebral do úvahy vyjadrenia jediného spoločníka P. V. s.r.o., a to opakovane, že v spoločnosti nevznikla žiadna škoda spoločnosti a všetky prevody prebehli v súlade s právnymi predpismi. Vyjadril názor, že už orgány činné v trestnom konaní mali podnet na začatie trestného stíhania po prešetrení zamietnuť, pretože bolo doručené stanovisko spoločnosti V. zo dňa 15.10.2008 a vyšetrovateľ vypočul aj svedka H.. O., predsedu predstavenstva spoločnosti V. V. a.s., ktorý vo svojej výpovedi na polícii uviedol, že nevznikla žiadna škoda, predmetné stavebné práce a fakturácie za tieto práce boli realizované v r. 2002, pričom poškodený sa stal spoločníkom spoločnosti P. V. na základe zmluvy o prevode obchodného podielu jediným spoločníkom tejto spoločnosti až 22.4.2004, čiže skoro dva roky po vykonaní stavebných prác. O tom, v akom stave sa nachádzala spoločnosť k 31.3.2004, bol X. I. oboznámený, na základe toho potom u notára bola spísaná zmluva o prevode obchodného podielu vo výške 100% zo spoločnosti P. V. s.r.o. na X. I.. Následne obhajca poukázal na znaky objektívnej stránky trestného činu podvodu a vyjadril, že nebolo preukázané uvedenie niekoho do omylu alebo využitie niečieho omylu. Absentuje súvislosť medzi konaním a následkom, nevznikla žiadna škoda podľa vyjadrenia zástupcu V. V. a.s. H.. O. a nebolo preukázané, kto mal z toho majetkový prospech. Rovnako poukázal na absenciu subjektívnej stránky trestného činu. Okrem týchto skutočností poukázal obhajca na znalecký posudok, ktorý bol spracovaný H.. Q. Q., ktorý nepovažuje za objektívny,
posudok bol spracovaný s odstupom 5 rokov, po ukončení rekonštrukčných prác na objektoch v B.. Obžalovaný nebol prítomný pri ohliadke. Pri ohliadke bol prítomný iba X. I., ktorý nemohol poskytnúť relevantné informácie o vykonaných rekonštrukčných prácach z dôvodu, že keď tieto boli vykonávané, nebol prítomný pri nich, pretože spoločníkom sa stal až v r. 2004. Tieto informácie mohli byť tendenčné, pretože proti nemu bolo vedené exekučné konanie za nezaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, ktorou spoločnosť V. V. s.r.o. postúpila na X. I. pohľadávku vo výške 58.038.233,20 Sk, pričom do dnešného dňa táto suma nebola v plnej výške zaplatená. Tieto dva prípady sú vzájomne prepojené účastníkmi a jeho konanie je zaujaté. Nebol braný do úvahy znalecký posudok vypracovaný H.. Z. S., aj keď jej výpoveď v prípravnom konaní, ktorá svedčí o vykonaní rekonštrukčných prác v oveľa väčšom rozsahu ako uviedla vo svojom posudku H.. Q., ani týmito rozpormi sa súd nezaoberal a návrh na doplnenie dokazovania vypracovaním nového znaleckého posudku zamietol. Svedok - poškodený X. I. v novembri 2010 uviedol, že škoda mu bola spôsobená predajom založených strojov a nevykonaním prác. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko k odpredaju predmetných strojov došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2003, teda v čase, keď X. I. nebol spoločníkom, ani majiteľom spoločnosti P. V., a preto žiadna škoda mu vzniknúť nemohla. Napriek preukázaniu skutkového stavu a skutočnosti, že jeho tvrdenia neboli ničím podložené a preukázané, bol uznaný obžalovaný za vinného. Nesúhlasil ani s postupom súdu pri ukladaní trestu a navrhol, aby krajský súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že obžalobu v celom rozsahu zamietne.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Obž. B. V. na svoju obranu uviedol, že zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá so spoluobžalovaným F., nebola fiktívna. F. mu mal na viackrát vyplácať finančné prostriedky, ktoré boli určené na financovania rekonštrukcie budov na V. družstve B. O.. Nemal peniaze na zaplatenie tejto rekonštrukcie. Rekonštrukciu vykonával pán E.. Pôžička mu bola poskytnutá na viackrát a peniaze boli odovzdávané v hotovosti, prítomná pri odovzdávaní peňazí bola ekonómka p. O.. K urovnaniu tohto záväzku došlo prevodom poľnohospodárskych strojov a nehnuteľností, s prevodom týchto vecí súhlasila aj firma V. V. a.s., ktorá bola jediným spoločníkom vo firme P. V., ktorej bol konateľom.
Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku podrobne rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov.
Krajský súd pre náležité rozobratie vzťahov medzi jednotlivými obžalovanými musí uviesť, že v prvom rade mali byť spoločnosťou B. T. s.r.o. S. vykonané stavebné práce. Rozsah týchto stavebných prác má byť obsiahnutý vo faktúrach zo dňa 9.10.2002, 14.10.2002, 18.10.2002 a 28.10.2002, kedy X. O. ako konateľ spoločnosti B. T. s.r.o. S. vystavil tieto faktúry za stavebné práce, ktoré mali byť vykonané v objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V. s.r.o. v areáli V. družstva B. O.. Obž. X. O. vo svojej výpovedi uviedol, že stavebné práce v podstate nevykonávala ich spoločnosť B. T. s.r.o., tieto práce zabezpečoval P. E. ako živnostník. B. T. s.r.o. mala byť hlavným dodávateľom stavby a P. E. subdodávateľom. P. E. mal dlh voči obchodnej spoločnosti, teda finančné prostriedky, ktoré dostane ako úhradu za vykonanie prác od P. V. s.r.o. mal poukázať spoločnosti B. T. s.r.o.
Krajský súd mal za preukázané, že stavebné práce tak, ako boli fakturované, neboli vykonané. Rozsah týchto uskutočnených stavebných prác mal za preukázaný na základe znaleckého posudku znalkyne H.. Q. Q., ktorá po ohliadke nehnuteľnosti konštatovala, že žiadne z tam uvedených prác, uvedené v jednotlivých faktúrach, týkajúcich sa objektov hospodárskych budov, neboli zrealizované. Dôkazom je fotodokumentácia urobená v týchto objektoch, jedine na objekte administratívnej budovy boli vykonané malé stavebné zásahy, ktoré súvisia so zriadením WC v objekte. Znalkyňa konštatovala, že objekt podľa súčasného stavu nepodstúpil rekonštrukciu v takom rozsahu, ako je uvádzané v súpise vykonaných prác. V posudku je uvedené, že objekt bol postavený v r. 1971, no nie je dokladovaný vek tejto stavby a odborným odhadom by konštatovala, že bol postavený minimálne pred 50-timi rokmi. V 70-tych rokoch sa stavby z vaľkov ani nestavali, na trhu už boli iné materiály. Omietky majú vzhľad zhruba spred obdobia pred 50-timi rokmi, na ktorých sa nachádzala hrubá vrstva maľoviek. Omietky v takom množstve, ako sú uvádzané v súpise prác na odstránenie a omietnutie by museli byť vykonávané minimálne v takýchto
objektoch, ani realizácia elektroinštalácie nebola urobená, povrchové úpravy stien nesvedčia o tom, žeby došlo k drážkovaniu a oprave po drážkovaní. Neboli nájdené žiadne krabice elektroinštalácie. Rovnako sa vyjadrila k podlahám z PVC, ktoré sú staršieho dáta. Rovnako faktúry týkajúce sa objektu ošipárne, maštale a kravína, s ktorými by mali faktúry súvisieť, nemohli byť vykonané žiadne z uvedených prác tak, ako sú uvedené v súpise, ktoré uvádza aj vo výpovedi obžalovaný V.š. Objekty sa nachádzali pri ohliadke v pôvodnom stave. Práce uvedené vo faktúrach boli hodnotené s odstupom času takmer 5 rokov, no napriek tomu znalkyňa konštatuje, že je na stavbe čitateľný rozsah prác. Administratívny objekt je v stave, ktorý nezodpovedá stavu po rekonštrukcii takéhoto rozsahu, ani práce na hospodárskych budovách nemohli byť vykonané, pretože konštrukcie sú schátralé a nemôžu javiť známky takéhoto opotrebovania po 5 rokoch. Na objektoch nie sú žiadne indície, ktoré by potvrdzovali vykonanie niektorých z týchto prác uvedených v súpise vykonaných prác s jednotlivými faktúrami hospodárskych objektov. Na základe ohliadky prác sa nestotožňuje s vyjadreniami vo výpovedi znalkyne H.. Z. k prácam vykonaným na ošipárni ani na maštali a kravíne, ako aj s výpoveďou obž. V. k týmto objektom. Znalkyňa konštatovala, že práce, ktoré boli vykonané firmou B. T. s.r.o. na objektoch PD B. O. sú v rozsahu 184.000,- Sk.
Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku sa vysporiadavala aj so znaleckým posudkom znalkyne Z., na ktorý poukazoval aj odvolateľ vo svojom odvolaní. Tu je potrebné uviesť, že tento listinný dôkaz, ktorý bol zabezpečený, bol spracovaný pre účely prevodu obchodného podielu.
Súd prvého stupňa správne vychádzal práve zo znaleckého posudku znalkyne H.. Q. pri ustálení rozsahu prác spoločnosťou B. T. s.r.o.
Obhajoba poukazovala na tú skutočnosť, že za tieto vykonané práce bolo aj riadne zaplatené a bola odvedená daň. Tu je potrebné uviesť, že Daňový úrad Košice II. vydal rozhodnutie o uložení pokuty, z ktorého vyplýva, že na základe vykonanej kontroly, ktorá bola vykonaná na základe žiadosti OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Poprad, bolo zistené, že spoločnosť B. T. s.r.o. vykonala v zdaňovacom období október 2002 stavebné práce pre odberateľa P. V. s.r.o. 114, na základe týchto vykonaných prác vystavila faktúry, ktoré sú aj predmetom tohto konania, suma DPH za všetky faktúry činila 703.860,-Sk. Fakturované práce podľa tvrdenia konateľa boli uhradené, faktúry boli zaplatené, no tieto faktúry neboli zahrnuté do daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2002, konateľ spoločnosti B. T. s.r.o. sa k tomu nevedel vyjadriť, aj napriek tomu, že faktúry a pokladničné doklady vystavil sám a podpísal. Za toto konanie spoločnosti B. T. s.r.o. bola uložená pokuta vo výške 84.463,- Sk.
K obchodnému vzťahu medzi spoločnosťou B. T. s.r.o. a spoločnosťou P. V. s.r.o. S. krajský súd mal za preukázané, že nebolo v tomto konaní dokázané, žeby spoločnosť B. T. s.r.o. vykonala práce v rozsahu, aký vyplýva z jednotlivých faktúr a súpisu prác. Rozsah prác, ktorý bol vykonaný prostredníctvom P. E. bol ustálený na základe znaleckého posudku H.. Q..
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa zaoberal obranou obžalovaného B. V., ktorý tvrdil, že spoločnosť P. V. s.r.o. nedisponovala finančnými prostriedkami na uhradenie faktúr za tieto stavebné práce, preto došlo k pôžičke medzi ním a obžalovaným Q. F.. Súd mal za preukázané, že bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 02.12.2002. Následne sa súd prvého stupňa zaoberal, či reálne obžalovaný Q. F. disponoval finančnými prostriedkami, ktoré by mohol poskytnúť spoločnosti P. V. s.r.o. Pritom zohľadnil predovšetkým výpoveď svedkyne W. F., ktorá uviedla, že ich spoločná domácnosť nemala žiadne úspory, manžel podnikal ako živnostník, nevedela uviesť, aké mal príjmy, no podľa daňového priznania k dani z príjmov osôb za r. 2002 obž. Q. F. mal hospodársky výsledok, resp. zisk vo výške 139.459,- Sk, pričom po odpočítaní odpočítateľných položiek základ dane tvorila suma 55.000,- Sk, daňová povinnosť bola vo výške 5.500,- Sk. Rovnako aj z pohľadu na ekonomický výsledok spoločnosti E. V. s.r.o., kde pôsobil ako spoločník a konateľ je zrejmé a je logický záver súdu prvého stupňa, že spoluobžalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami, ktoré by mohol poskytnúť obž. V., ktorý zastupoval spoločnosť P. V. s.r.o. S., ako pôžičku, ako je uvedená v zmluve o pôžičke.
Obž. B. V. opakovane tvrdil, že pri preberaní peňazí mala byť svedkyňa ekonómka O.. Tá sa vyjadrila, že videla odovzdávanie peňazí, ktoré mali byť prepáskované, nevedela sa vyjadriť k sume, teda nevedela potvrdiť, či skutočne obžalovaný prevzal od obž. F. celkovú sumu 8.000.000,- Sk. Súd prvého stupňa správne poukázal na tú skutočnosť, že táto pôžička nebola zúčtovaná v účtovníctve P. V. s.r.o. S. pri daňovom priznaní za r. 2002, táto pôžička nie je uvedená v pasívach spoločnosti.
Obhajoba v odvolaní argumentovala, že súhlas na vysporiadanie pôžičky bol daný aj jediným spoločníkom spoločnosti P. V. s.r.o. spoločnosťou V. V. a.s., kde predseda predstavenstva H. O. sa vyjadril, že pôžička bola v kompetencii konateľa B. V.. Obchodná spoločnosť V. V. a.s. nemala žiadne námietky k uzatvoreniu takejto zmluvy o pôžičke, o čom svedčí aj schválená účtovná uzávierka. Súd prvého stupňa, tak ako podrobne uviedol vo svojom rozsudku, potom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obž. B. V. vedel o tom, že uzatvára fiktívnu zmluvu o pôžičke na strane dlžníka v úmysle zbaviť obchodnú spoločnosť P. V. s.r.o., o majetok, teda išlo o tzv. vytunelovanie obchodnej spoločnosti. Následne obž. X. O. vyhotovil účtovné doklady, faktúry, vyfakturoval stavebné práce, ktoré neboli nikdy vykonané, v prospech spoločnosti P. V. s.r.o. R.. B. V. fiktívne uhradil záväzok, ktorý nikdy nevznikol. Na druhej strane reálny majetok, či už nehnuteľnosť alebo hnuteľné veci, boli zo spoločnosti P. V. s.r.o. prevedené na obž. Q. F. na základe dohody o vysporiadaní pôžičky zo dňa 18.12.2003, pričom tento obžalovaný majetok odpredal ďalším osobám, čím takto spôsobili spoločnosti P. V. s.r.o. škodu vo výške 7.742.466,37 Sk (259.440,36 €), čo je rozdiel medzi hodnotou prevedeného majetku a hodnotou skutočne vykonaných prác.
Súd prvého stupňa po takto ustálenom skutkovom stave vo vzťahu k obž. B. V. jeho konanie právne kvalifikoval ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,5 Tr. zák. účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003.
Krajský súd sa nestotožnil s touto právnou kvalifikáciou konania obžalovaného. Vo vzťahu k námietkam obhajoby je potrebné uviesť, že tieto námietky týkajúce sa právnej kvalifikácie konania obžalovaného sú akceptovateľné. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje, že konateľom spoločnosti P. V. s.r.o. S. v rozhodnom období bol obž. B. V. a B. V. ako konateľ spoločnosti mal uviesť spoločnosť, ktorú zastupoval, do omylu. V danom prípade krajský súd pre zjednodušenie uvádza, že konateľ spoločnosti, ktorý zastupuje spoločnosť, sám seba nemôže uvádzať do omylu, teda nemohlo dôjsť k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,5 Tr. zák., ako to právne kvalifikoval v obžalobe prokurátor. Tak, ako pri rozvádzaní svojich úvah, čo mal súd prvého stupňa za preukázané, vysvetlil, že v danom prípade išlo o tunelovanie spoločnosti P. V. s.r.o., kedy na základe fiktívnych faktúr a fiktívnej zmluvy o pôžičke, došlo k zbaveniu spoločnosti P. V. s.r.o. reálneho majetku, či už vo forme hnuteľnej veci, resp. vecí nehnuteľných. V takomto prípade krajský súd dospel k záveru, že obž. B. V. týmto svojím konaním spôsobil spoločnosti P. V. s.r.o. S. značnú škodu tým, že porušil mu zákonom ustanovenú povinnosť opatrovať a spravovať cudzí majetok, ktorá preňho vyplýva z Obchodného zákonníka ako štatutára spoločnosti P. V. s.r.o. Podľa názoru krajského súdu, obžalovaný B. V. týmto svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1,3 Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z., a to po stránke objektívnej ako aj subjektívnej s úmyslom priamym.
Súd prvého stupňa zhodnotil osobu obžalovaného, zaoberal sa otázkou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zistil iba poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu nezistil. S týmito úvahami súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožnil. Rovnako súd prvého stupňa mal na zreteli aj tú skutočnosť, že od doby, kedy došlo k spáchaniu skutku, do doby rozhodovania, uplynula dlhšia doba, preto aj krajský súd dospel k záveru, že účel trestu sa u obžalovaného dosiahne trestom odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 roka.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší bezúhonný život, súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Pri určení skúšobnej doby zohľadnil predovšetkým bezúhonný život obžalovaného a majúc za to, že skúšobná doba v trvaní 1 roka je dobou primeranou a postačujúcou.
Tak, ako súd prvého stupňa, aj krajský súd musí konštatovať, že poškodený X. I. uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody ako fyzická osoba a nie ako štatutárny orgán, preto súd odkázal obchodnú spoločnosť, u ktorej došlo k zmene obchodného mena, s uplatneným nárokom na civilný proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.