Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-275-2015.pdf
PDF · 104.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/275/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcov: 1/. E. E., S.. U., F.. XX.XX.XXXX, T. H. X, XXX XX P.Z. B., 2/. I. G., S.. U., F.. XX.XX.XXXX, T. U. X, XXX XX P.Ľ. B., 3/. Š. U., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXX, zast.: JUDr. Ladislav Pirovits, advokát, Ľ. Štúra 29, 077 54 Kráľovský Chlmec proti žalovanému: Obec Vojka, so sídlom Vojka, IČO: 00332143, zast.: JUDr. Peter Jonáš, advokát, Advokátska kancelária Gazdičová a Jonáš, M. R. Štefánika 2393/29, budova Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., 075 01 Trebišov v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že budova zapísaná na LV č. XXX v k.ú. R. pod súpisným č. XX postavená na pozemku parcelné číslo E č. XXX patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi nebohom otcovi Š. U., zomrelom XX.XX.XXXX. Zároveň žiadali, aby súd im priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobu odôvodnili tým, že budovu staval ich otec Š. U. spolu so svojou sestrou D. H. a jej manželom D. H. od roku 1931, kedy jeho sestra s manželom kúpili pozemok, na ktorom je budova postavená. Ďalej tvrdili, že okolo roku 1939 uvedení manželia H. sa odsťahovali do USA a v dostavbe budovy už pokračoval iba ich otec. Keďže podľa žalobcov ich otec Š. U. po odchode manželov H. do USA vyplatil za nich dlhy pre ich veriteľov, ktoré im vznikli v súvislosti s výstavbou domu, a aj toto potvrdzuje, že získal tento dom do oprávnenej držby a ako oprávnený držiteľ túto budovu ako rodinný dom s hospodárskymi priestormi užíval až do roku 1962, kedy sa presťahoval do novopostaveného rodinného domu. Aj keď pôvodne pozemok podľa zápisov v pozemkovej knihe bol vo vlastníctve manželov H., neskôr sa na základe konfiškačných rozhodnutí majetku manželov H. uskutočnil zápis vlastníctva Československému štátu. K spornej stavbe vlastníctvo v pozemkovej knihe nikdy zapísané nebolo a až v roku 1999 sa v katastri nehnuteľnosti previedol zápis na Obec Vojka. V skutočnosti podľa žalobcov vlastníkom tejto stavby bol aj v čase svojej smrti v roku 1993 nebohý Š. U., a preto má byť predmetom dedičstva po ňom. Žalobcovia tvrdia, že vlastníctvo nadobudol buď tým, že bol zhotoviteľom stavby alebo na základe oprávnenej držby po celú zákonnú dobu, s ktorou právne poriadky účinné na území Slovenskej republiky od roku 1939 do roku 1993 spájali vznik vlastníctva formou vydržania. Podľa žalobcov ich právny predchodca sa po celú dobu od roku 1939 do svojej smrti nedomáhal určenia vlastníctva k spornej stavbe súdnou cestou ani iným úradným postupom, pretože hlavne po roku 1950, keď prebiehalo konfiškačné konanie pozemkov, išlo o obdobie neslobody, počas ktorého zjavne nebolo možné uspieť s uplatnením nárokov na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v prípadoch, keď vlastnícke právo malo byť na základe rozhodnutia štátnych orgánov priznané štátu.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že dôkazy, ktoré boli predložené obidvoma spornými stranami preukazujú takú skutočnosť, že právny predchodca žalobcov neb. Š. U. nebol ani zhotoviteľom predmetnej stavby ani jej oprávneným držiteľom. Tvrdil, že stavba bola vo výlučnom vlastníctve D. H., manžela sestry Š.Q. U., ktorý bol jej zhotoviteľom, že Š. U. bol iba užívateľom tejto stavby po roku 1939, keď jeho sestra s manželom natrvalo sa vysťahovali do USA, a že štát sa stal zákonným postupom na základe platného práva vlastníkom tejto stavby jej konfiškáciou. Od roku 1962, keď sa Š. U. presťahoval do svojho nového rodinného domu bola stavba odovzdaná obci a odvtedy jej slúži ako miestna škola. Po delimitácií majetku štátu od roku 1993 prešla stavba do vlastníctva obce. Žalovaný tvrdí, že právny predchodca žalobcov do svojej smrti v roku 1993 si nikdy neuplatňoval nároky na vlastníctvo k tejto stavbe alebo na vydanie tejto stavby.
3. Súd zistil a medzi stranami nie je sporné, že sporná stavba sa stavala po roku 1931 na pozemku, ktorý v tom čase bol vedený v katastrálnom území obce Vojka vo vložke č.XXX ako parcela č.XXX, ktorá je označená ako druh pozemku „ stavebný pozemok “. Z uvedeného pozemnoknižného výpisu súd zistil, že pozemok nadobudli do vlastníctva D. H. a jeho manželka D. H., rod. U. kúpnou zmluvou 20.02.1931 a vtedy bol pozemok do vložky č. XXX odpísaný z pôvodnej vložky č.XXX. Sporná medzi stranami je iba skutočnosť, či spornú stavbu na tomto pozemku po roku 1931 stavali výlučne ako stavebníci iba manželia H. alebo aj otec žalobcov neb. Š. U., ktorý bol bratom D. H. S.. U.. Nie je sporné medzi stranami, že okolo roku 1939 manželia H. sa odsťahovali natrvalo do cudziny a že odvtedy až do roku 1962 pozemok ako aj spornú stavbu užíval Š. U., otec žalobcov. Žalobcovia predložili písomne vyhotovené Čestné prehlásenia Ž. T., nar. XX.XX.XXXX a U. T., nar. XX.XX.XXXX, obyvateliek obce Vojka, z 26.03.2015, v ktorých sa zmieňujú o tom, že sporný dom dlhé roky budoval otec žalobcov Š. U. na pozemku, ktorý bol vo vlastníctve D. H. a D. H., rod. U.. Zároveň v prehlásení uvádzajú, že otec žalobcov Š. U. sa do domu mal nasťahovať približne okolo roku 1939 a mal ho opustiť až začiatkom šesťdesiatich rokoch, keď sa presťahoval do iného domu. V ďalších čestných prehláseniach týchto osôb zo 17.12.2015 predložených žalovaným s jeho podaním z 13.1.2016 sa už uvádza, že nemajú vedomosti o tom, kto spornú stavbu postavil. Žalobcovia predložili súdu aj v maďarskom jazyku vyhotovenú fotokópiu potvrdenia zo 16.05.1939 na preukázanie toho, že v uvedený deň mal otec žalobcov Š. U. uhradiť za D. H. dlh 3.194,- Pengő. Toto je podľa žalobcov dôkaz potvrdzujúci, že otec Š. U. výdavky na stavbu domu hradil spolu s D. H. ako stavebník, čiže ako vlastník zhotovenej stavby. Svedok I. P. narodený v roku 1932 vo výpovedi uviedol, že býval ako námedzný pomocník na usadlosti neb. Š. U. pracoval a ako mládenec aj býval do roku 1952, keď narukoval. Pamätá si , že v dome býval otec žalobcov s rodinou a na dome v tom čase sa vykonávali dokončovacie práce.
4. Aj keď do roku 1963 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa evidovalo iba zápisom do pozemkovej knihy, v pozemnoknižnej vložke číslo XXX až do roku 1963 bol vykonaný iba vlastnícky zápis k pozemku bez uvedenia stavby.
5. Na základe výzvy súdu z 26.01.2016 Štátny oblastný archív, pobočka Trebišov, predložil súdu spisy bývalého ONV Kráľovský Chlmec ohľadne zmien zápisov vlastníctva k predmetnému pozemku, ktoré sú uvedené ako záznamy pozemnoknižnej vložke č. XXX podľa zápisu vykonaného 28.06.1956 pod čd. XXX. Z predloženej archívnej dokumentácie súd zistil, že výmerom bývalého Okresného národného výboru v Kráľovskom Chlmci zo 16.09.1950 pod značkou XXX-XX/XX-XXXX-O.. štát vykupuje podľa § 1 zákona č. 46/1948 Sb. poľnohospodárske nehnuteľnosti D. H., obyvateľa obce Vojka v k. ú. obce R. vo výmere XX ha, čiže všetka pôda, a ponecháva sa mu iba pôda vo výmere 1 ha. Na uvedenom dokumente je poznamenaný deň odoslania tohto výmeru 24.05.1951 s poznámkou „ výpoveď z hospodárstva daná na deň 30.09.1951 “. Zároveň je poznamenané, že tento výmer bol doručený Krajskému národnému výboru v Košiciach 21.09.1950 pričom doručenie je potvrdené pečiatkou tohto orgánu. Dokumentácia obsahuje ďalej výzvu Krajského národného výboru, pôdohospodárskeho referátu v Košiciach z 23.09.1950 pod značkou XXX-XX-XX/X-XXXX-O.-Xe pre Okresný národný výbor - pôdohospodárky referát v Kráľovskom Chlmci o predloženie súpisovej prihlášky ohľadne výkupu pôdy D. H., bytom R., pretože táto nebola s ostatnou dokumentáciou Krajskému národnému výboru v Košiciach predložená. Ďalším dokumentom je žiadosť Krajského národného výboru v Košiciach pod vyššie uvedenou spisovou značkou zo dňa 23.05.1951 pre Miestny národný výbor vo Vojke označená ako vec: Statok- usadlosť vo Vojke, Vlasník: D. H., výpoveď z hospodárenia na vykúpenej pôde. Touto žiadosťou bol Miestny národný výbor vo Vojke požiadaný o vyvesenie tejto výpovede na úradnej doske obce po dobu 15 dní s tým, že po uplynutí lehoty sa má výpoveď ( vyhláška ) vrátiť. Ďalším dokumentom v uvedenej archívnej dokumentácií je „ Rozhodnutie “ pôdohospodárskeho odboru v Kráľovskom Chlmci
číslo: XXX/XXXXpôd. vo veci výkupu nehnuteľnosti bývalého vlastníka D. H.. V rozhodnutí sa uvádza, že týmto rozhodnutím sa doplňuje pôvodný výmer Okresného národného výboru v Kráľovskom Chlmci zo 6.04.1950 zn. XXX-XX/XX-XXXX/IX/X tak, že sa vykupujú nehnuteľnosti aj manželky D. H. D. rod. U., a že nehnuteľnosti zapísané sú v pozemnoknižných vložkách katastrálného územia Vojka číslo XXX,XXX,XXX. V dôvodoch rozhodnutia sa uvádza, že v pôvodnom rozhodnutí nebola uvádzaná ako vlastníčka vykupovaných pozemkov aj manželka D. H. D. H., rod. U..
6. V časovej chronológií ďalším dokumentom v archívnej dokumentácií je listina v maďarskom jazyku, ktorú vyhotovil a označil svojim menom Š. U. (U. O.) z 26.06.1956. Z prekladu tejto listiny do slovenského jazyka súd zistil, že otec žalobcov oznamuje ONV oddeleniu vecí pôdospospodárskych v Kráľovskom Chlmci, že v predmetnom spornom dome býva od roku 1936 a žiada, aby mu bol tento dom naďalej ponechaný s možnosťou odkúpenia. Podľa obsahu listiny doslovne sa v tejto žiadosti Š. U. uvádza toto: „ dom ( byt )patrí môjmu súrodencovi, ktorý sa zdržiava v Amerike. Keďže majetky tých, ktorí sa zdržiavajú v Amerike boli konfiškované takto bol konfiškovaný aj dom ( byt ) môjho súrodenca, ktorý by som chcel do štátu odkúpiť. Nakoľko sa do stavby pustiť nemôžem, mám totiž nevychované deti a ja som chorľavý, aj družstvo mi prideľuje len jednoduché práce a môj príjem postačuje len na pokrytie nákladov na živobytie mojej rodiny. Podľa mojich vedomostí nie je treba dom ( byt ) splatiť jednorázovo, tak by som ho splatil v štvrťročných splátkach.“ Ďalej v žiadosti uvádza, že opätovne na žiadosť MNV vyslovil súhlas odkúpením domu, vyslovil želanie, aby záhrady priľahlé k domu neboli delené a vydané iným osobám a aby mu bol dom aj so záhradou čo najskôr odpredaný. Keďže obe strany aj ich zástupcovia ovládajú na potrebnej úrovni slovenský aj maďarský jazyk , zhodli sa na správnosti prekladu, ktorý je súčasťou spisu s tým, že úradný autorizovaný preklad nie je potrebný.
7. Z citovanej archívnej dokumentácie súd ďalej zistil, že na základe žiadosti Okresného národného výboru pôdohospodárskeho výboru v Kráľovskom Chlmci z 23.05.1956 adresované Ľudovému súdu Kráľovský Chlmec, Ľudový súd v Kráľovskom Chlmci v uznesení zo 04.07.1956 zn. Č..XXX/XX povolil zápisy vo vložkách katastrálneho územia Vojka č. XXX, XXX, XXX na „ príslušnosti “ D. H. a manželky D. S.. U. tak, že sa vkladá vlastnícke právo pre Československý štát správe pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Kráľovskom Chlmci. Z pozemnoknižného výpisu vo vložke č. XXX k.ú. Vojka súd zistil, že toto rozhodnutie súdu bolo zapísané do citovanej pozemnoknižnej vložky 28.06.1956 tak, že na základe rozhodnutia ONV Kráľovský Chlmec sa vkladá vlastnícke právo pre Československý štát správe pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Kráľovskom Chlmci.
8. Súd ďalej zistil z výpisu z katastra nehnuteľnosti, že sporná stavba je zapísaní na LV č. XXX pod súp. č. XX na parcele č. XXX/X ako administratívna budova, pričom ako prvý titul nadobudnutia je poznamenané oznámenie o určení súpisného čísla pod položkou W.-XXX/XX a W.-XXXX/XX a tiež oznámenie o určení súpisného čísla č.j.: X/XXXX vedené pod W.-XX/XXXX.
9. Žalobcovia k podaniu z 15.07.2016 predložili rôzne doklady vystavené v období rokov 1956 až 1962, ktorými preukazujú úhrady za materiál a za služby vynaložené na údržbu sporného rodinného domu zo strany ich otca Š. U..
10. K podaniu z 28.10.2015 predložil žalovaný Čestné vyhlásenia aj E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo R. z 12.10.2015 a I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B. z 15.10.2015. E. D.Á. potvrdila vo svojom čestnom prehlásení, že predmetnú spornú stavbu ako rodinný dom postavil D. H. so svojou manželkou, a potom čo sa opätovne odsťahoval do Ameriky dom bol prázdny a nasťahoval sa do tohto rodinného domu otec žalobcov aj s rodinnou. I. H. v čestnom vyhlásení uvádza, že D. H. bol jej bratom, po príchode z Ameriky si postavil rodinný dom, a potom čo opätovne sa do Ameriky vrátil, do prázdneho rodinného domu sa nasťahoval otec žalobcov aj s rodinou. Vo svojej výpovedí svedok
11. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
12. Podľa § 860 Občianskeho zákonníka, podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.
13. Podľa § 864 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušujú sa Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. s výnimkou ustanovenia § 12 ods. 2, pokiaľ upravuje uzavieranie pracovných zmlúv, a § 22 a 352.
14. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
15. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
16. Podľa § 562 zákona č. 141/1950 Zb., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1. januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.
17. Podľa § 564 zákona č. 141/1950 Zb., právne pomery týkajúce sa práva stavby, založené pred 1. januárom 1951, zostávajú nedotknuté a len na ne možno nabudúce použiť ustanovenia zákona č. 88/1947 Sb., o práve stavby.
18. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol žalobu žalobcov na určenie vlastníctva k spornej stavbe označenej v žalobe potom, čo žalobca nepreukázal také skutočnosti, na základe ktorých malo vzniknúť otcovi žalobcov vlastníctvo k tejto stavbe, a že vlastníkom tejto stavby mal byť aj ku dňu svojej smrti, teda k 01.08.1993.
20. Žalobcovia preukázali a medzi stranami ani nie je sporné, že otec žalobcov s rodinou užíval túto stavbu najneskôr od roku 1939 do roku 1962. Tvrdenia, že túto stavbu mal stavať spolu s manželmi H., ktorí boli vlastníkmi pozemku, a neskôr ju sám dostavať, nie sú preukázané. Žalobcovia opierajú tieto svoje tvrdenia o čestné prehlásenia a výpovede osôb, ktoré v čase výstavby predmetného objektu v období medzi rokmi 1931 až 1939 dosahovali vek od 0 do 8 rokov. Tieto osoby teda za žiadnych okolností nemohli mať priame vedomosti o tom, či otec žalobcov s manželmi H. bol dohodnutý, či už ústne alebo aj konkludentne na tom, že mu bude patriť či už podielové spoluvlastníctvo k stavbe alebo či po odchode manželov alebo či pred odchodom týchto manželov do USA bola medzi týmito manželmi a otcom žalobcov dohoda na tom, že prenechávajú túto stavbu do jeho výlučného vlastníctva. Toto potvrdili v doplňujúcich Čestných prehláseniach zo 17.12.2016 aj Ž. T. a O. T., keď uviedli, že im nie je známe, ktoré osoby dom postavili. Rovnako žalobcovia nepreukázali, aby v čase odchodu manželov H. bola stavba objektu v takom stave, že nespĺňala charakter veci na účel, na ktorý bola určená, či už v čase začatia alebo v priebehu jej výstavby.
21. Pokiaľ by aj otec žalobcov po odchode manželov H. do cudziny uhrádzal za týchto podlžnosti, zo žiadnych dôkazov predložených žalobcami nie je preukázaná existencia dohody medzi manželmi H. a otcom žalobcov o tom, že k tomuto splácaniu došlo na základe vlastníckeho práva otca žalobcov k stavbe. Dôvodom, kedy určitá osoba uhradí za inú osobu jeho dlh, môže zodpovedať množstvo právnych titulov a žalobcovia nepreukázali, že jediným týmto právnym titulom bolo nadobudnutie vlastníctva ich otca k stavbe, o ktorej sami tvrdia, že jej stavebníkmi s určitosťou boli manželia H. a spolu s nimi alebo po nich mal byť aj ich otec.
22. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že pokiaľ by súd neuznal za preukázanie nadobudnutia vlastníctva ich otca k stavbe originárnym spôsobom, t.j. primárnym zhotovením vecí, ktorým je vybudovanie stavby, tak podľa žalobcov s určitosťou ich otec mal tento dom v oprávnenej držbe a bol dobromyseľný s ohľadom na všetky skutočnosti, že mu tento dom patrí. Toto tvrdenie žalobcov však nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní ani v platnej právnej úprave.
23. Aj keď v konaní zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby v období rokov 1939 až do roku 1962 dochádzalo zo strany iných osôb k uplatňovaniu nárokov, či už vlastníckych práv alebo užívacích práv, samotné prejavy otca žalobcov v priebehu uvedeného obdobia či už vo forme aktívneho uplatňovania
alebo bránenia práva alebo formou pasívneho prístupu po celé obdobie od roku 1931 až do roku 1993 k právnemu režimu stavby, ktorej bol s rodinou užívateľom najmä od roku 1939 do roku 1962, nepotvrdzujú existenciu jeho oprávnenej držby vo vzťahu k tejto stavbe.
24. Faktorom vylučujúcim oprávnenú držbu u otca žalobcov k predmetnej stavbe je hlavne obsah jeho žiadosti z 26.06.1956 adresovanej bývalému Okresnému národnému výboru v Kráľovskom Chlmci o odpredaj predmetnej stavby, ktorá v tom čase slúžila pre neho a jeho rodinu ako rodinný dom. V uvedenej žiadosti sa priamo ani nepriamo vôbec nezmieňuje o svojej prípadnej zásluhovosti, či už na výstavbe tohto objektu alebo uvedením takých skutočností, ktorými by preukazoval aspoň oprávnenosť užívania tohto domu, keď už nie vzniku vlastníctva. V tejto súvislosti súd pripomína, že žalobcovia v žalobe a ani v priebehu konania sa nezmieňujú o možnosti oprávnenej držby aspoň časti pozemku, na ktorom je stavba postavená. Ak by totiž manželia H. mali určitou formou prejaviť svoju vôľu, že pri odchode do cudziny prenechávajú do vlastníctva určité veci iným osobám je len málo pravdepodobné, aby v prípade prenechania stavby, ktorou bol v tom čase dom, neprenechali do vlastníctva aj pozemok alebo aspoň jeho časť, na ktorom bol dom postavený. Tieto skutočnosti sú významné z dôvodu, že aj za predpokladu, že obdobie rokov 1948 až 1989 a hlavne obdobie rokov 1948 až 1960 bolo obdobím neslobody a otec žalobcov musel mať oprávnené obavy pri uplatňovaní svojich prípadných majetkových práv ohľadom na možné následky, vo svoje žiadosti o kúpu tohto domu mohol uviesť aspoň niektoré skutočnosti, za ktorých došlo k vzniku jeho užívacích práv, keď už nie vlastníckych k tomuto domu. V celom kontexte tejto žiadosti však žiadateľ len priamo potvrdzuje, že vlastníkom nehnuteľnosti sú manželia H. a tiež, že kúpu domu podmieňuje aj kúpou pozemkov, o ktorých už bolo všeobecne známe, že boli konfiškované, a že sa stali vlastníctvom štátu. Vzhľadom k tomu, že požiadal úrad štátnej správy o kúpu, konal tak v presvedčení, že aj vlastníkom domu je štát, a že vlastníctvo štát získal od vlastníkov, za ktorých aj on v žiadosti považuje manželov H.. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že žalujúca strana nepredložila žiadny dôkaz, aby aj po roku 1962 sa otec žalobcov zmieňoval pred určitými konkrétnymi osobami o tom, že mu ten dom patril aspoň do roku 1950, kedy sa začalo konfiškačné konanie. Absenciu preukázania takýchto prejavov vôle ich otca potvrdzuje aj skutočnosť, že samotní žalobcovia začali vlastnícke právo svojho otca k tejto stavbe uplatňovať až viac ako desať rokov po jeho smrti, hoci ešte v čase jeho života tri roky pred jeho smrťou bolo všeobecne známe, že od roku 1990 legislatíva pomerne ústretovým a jednoduchým spôsobom dovoľovala uplatňovať reštitučné nároky osôb na majetok, ktorý bol v rozpore so základnými ľudskými právami týmto osobám odňatý v období rokov 1948 až 1989.
25. Žalobcovia teda nepreukázali, aby ich otec v čase jeho života nadobudol vlastnícke právo k spornej stavbe jej zhotovením, t.j. originárnym spôsobom, alebo ako oprávnený držiteľ uplynutím vydržacích lehôt, či už podľa uhorského obyčajového práva platného na území Slovenska do roku 1950 alebo po 01.01.1951 podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako zákona č. 141/1950 Zb., prípadne aj podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb,. účinného od 01.04.1964.
26. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto súd žalovanému priznal proti žalobcom, ktorí boli v konaní neúspešní, náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku ( § 155 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).