Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_59P-235-2012.pdf
PDF · 120.63 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/235/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. W., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, W., zast. advokátkou JUDr. Norou Víglaskou, Laurinská 18, Bratislava a otca F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX W., zast. advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, Bernolákova 1, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletá B. W., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú B. v sume 300 eur mesačne, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, od 18.10.2011.
III. Zročné výživné za obdobie od 18.10.2011 do 31.3.2017 v sume 11.875 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30.9.2017.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
V. V časti o úprave stretávania sa otca s maloletou súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. v každom 1., 2., 5., 6., 9., 10., 13., 14., 17., 18., 21., 22., 25., 26., 30., 33., 34., 37., 38., 41., 42., 45., 46., 49., 50. týždni kalendárneho roka vždy v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., súčasne v týchto týždňoch kalendárneho roka vždy v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 17.00 hod. do 18.30 hod., s tým, že otec si maloletú prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia ju na tom istom mieste odovzdá matke.
VII. Matka je povinná v stanovenom čase maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa XX.XX.XXXX, postúpeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Matka vo svojom návrhu žiadala zveriť mal. B. do jej osobnej starostlivosti a výživné upraviť v sume 565-eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že spolužitie rodičov bolo harmonické až do času, kým otca nekontaktovala jeho bývalá priateľka, že je tehotná so svojím súčasným manželom, ktorého nemiluje a chce sa k nemu vrátiť. Od toho času je otec agresívny. Matka ďalej uviedla, že spolu s maloletou odišla do svojho 2
- izbového bytu v Bratislave na H. J., na ktorý mesačne platí hypotéku vo výške 470-eur. Otec okrem občasného nákupu plienok neprispieva na výživu maloletej ničím a ona sama nie je schopná dieťaťu zabezpečiť z mesačného príjmu 212,01-eur ani základné potreby. Otcov čistý mesačný príjem je 2.156- eur, k tomu dostáva ešte 13. a 14. plat + bonusy 12.940-eur ročne, diéty a príspevky na cesty, pričom si uplatňuje v H. prídavky na dieťa vo výške 163,80-eur. Jeho cieľovým zárobkom je podľa zmluvy za rok suma 43.136,57-eur. Mesačne má príjem z prenájmu garáže vo výške 500-eur, je vlastníkom niekoľkých motorových vozidiel a to: BMW 530D, Audi A6 a Audi A2. Matka náklady na maloletú vyčíslila vo výške 576,67-eur (hygiena 40-eur, oblečenie 30-eur, stravovanie 155-eur, voľno - časové aktivity 205,50-eur, lieky 40-eur).
3. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky ako i vzájomný návrh o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Vo svojom návrhu žiadal zveriť dieťaťa do starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné navrhol upraviť v sume 250-eur mesačne. Zároveň sa domáhal i úpravy styku. Vo svojom podaní ďalej uviedol, že vyjadrenia matky sú zavádzajúce a nepravdivé, pričom matka býva v súčasnosti v 2-izbovom byte v F. W., ktorý si zrekonštruovala z úveru, ktorý v súčasnosti spláca z nájmu bytu na H. ulici. Otec ďalej uviedol, že od septembra 2011 do januára 2012 pravidelne navštevoval maloletú B. každý voľný čas po práci v byte v F. W., pričom zabezpečoval nákupy všetkého potrebného pre dieťa na základe zoznamu, ktorý mu matka predložila raz za mesiac. Matke posielal na účet pravidelne sumu 250-eur mesačne. Náklady vyčíslené matkou na maloletú považoval za nadhodnotené. Za prenájom garáže nemá žiadne finančné prostriedky, nakoľko aj napriek tomu, že takáto zmluva bola podpísaná, garáž nebola nájomcovi nikdy odovzdaná do užívania, pretože ju užíva on sám. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 2.155,14- eur, avšak z toho sumu 921-eur tvoria prémie, ktoré sú im vyplácané dopredu a ktoré musia vrátiť, ak firma nedosiahne určený zisk. S matkou uzatvorili dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, na základe čoho čerpal úver, z ktorého vyplatil matke sumu 26.000-eur. Svoje mesačné výdavky vyčíslil v sume 1.796,40-eur (86-eur elektrika, 350-eur pohonné hmoty, 50-eur internet a mobil, 100-eur oblečenie, kozmetika a splátka hypotekárneho úveru vo výške 1.040,40-eur.) Otec ďalej uviedol, že od januára 2012 mu matka nedovoľuje, aby s maloletou trávil voľný čas, a tak nemá možnosť byť s dcérou osamote, a tým sa podieľať na jej výchove.
4. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého je otec predbežne oprávnený stýkať sa s mal. B. každý párny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju na tom istom mieste odovzdá matke. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo predmetné uznesenie potvrdené.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, potvrdením rakúskeho orgánu zo dňa 26.04.2011, zmluvou o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z D. Č.. XXXX, rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o výške príjmu zo závislej činnosti zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením banky zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o priemernom zárobku zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úradným záznamom ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, nájomnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX, správou Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie zo dňa XX.XX.XXXX, vyčíslením výdavkov matky na maloletú B., daňovým priznaním za rok 2013, potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o príjme zo dňa 05.06.2014, zo dňa 24.04.2014, zo dňa 18.01.2016, zo dňa 16.11.2016, daňovým priznaním za rok 2015, potvrdením o výške príjmu zo závislej činnosti zo dňa 05.09.2011, potvrdením od zamestnávateľa otca- spoločnosti T. zo dňa 15.05.2014 a zo dňa 08.11.2016, pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 05.01.2017 ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z výpisu z D. Č.. XXXX aktuálnemu ku dňu XX.XX.XXXX súd zistil, že otec a matka sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu s garážou v kat. úz. C., obec G. F. T., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý 1.
7. Z rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 09.03.2011 súd zistil, že matke ako oprávnenej osobe bol znížený rodičovský príspevok na mal. B. od 01.04.2011 zo sumy 256-eur na sumu 190,10-eur.
8. Z potvrdenia o priemernom zárobku matky zo dňa 05.02.2013 súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem bol za obdobie od septembra 2012 do decembra 2012 vo výške cca 730-eur.
9. Z potvrdenia banky zo dňa 11.03.2013 súd zistil, že mesačná splátka hypotekárneho úveru matky predstavuje sumu 359,86-eur.
10. Z nájomnej zmluvy zo dňa 16.04.2013 súd zistil, že matka ako prenajímateľka dala do nájmu 2- izbový byt na H. ulici, za mesačné nájomné vo výške 450-eur.
11. Z rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 22.04.2013 súd zistil, že matka bola dňom 01.04.2013 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
12. Z daňového priznania za rok 2013 súd zistil, že matka mala za uvedený rok príjem z prenájmu nehnuteľností vo výške 2.650-eur.
13. Z potvrdenia o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 29.05.2013 súd zistil, že od apríla 2013 do augusta 2013 bola matka nezamestnaná a poberala dávku v nezamestnanosti cca 750-eur mesačne.
14. Z potvrdenia o príjme zo dňa 05.06.2014 súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem bol za obdobie od októbra 2013 do marca 2014 vo výške 977-eur netto.
15. Z potvrdenia o príjme zo dňa 24.04.2014 súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem bol za obdobie od mája 2014 do marca 2015 vo výške 1.033-eur netto.
16. Z potvrdenia o príjme zo dňa 18.01.2016 súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem bol za obdobie od mája 2015 do decembra 2015 vo výške 674,84 -eur netto.
17. Z potvrdenia o príjme zo dňa 16.11.2016 súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem bol za obdobie od novembra 2015 do októbra 2016 vo výške 730,63 -eur netto.
18. Z potvrdenia o príjme zo dňa 06.03.2017 súd zistil, že matkin priemerný mesačný príjem bol za obdobie od novembra 2016 do februára 2017 vo výške 874,17 -eur netto.
19. Z potvrdenia o podaní daňového priznania súd zistil, že matkin základ dane za zdaňovacie obdobie
- rok 2015 bol vo výške 7.032,27-eur.
20. Z daňového priznania matky za rok 2015 súd zistil, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov matka uviedla vo výške 12.393,43-eur.
21. Na pojednávaní dňa 06.02.2017 matka uviedla, že jej priemerný mesačný príjem je 1.250-eur netto (z toho 800-eur príjem zo zamestnania a 450-eur z prenájmu nehnuteľnosti).
22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 03.02.2017 súd zistil, matka je vlastníčkou pozemku o rozlohe 438m2, okres Bratislava G., obec MČ F. W., k. ú. F. W., ktorý nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
23. Matka vyčíslila mesačné výdavky nasledovne: -ku dňu 14.09.2011 vo výške 576,67-eur (nájomné a bývanie 76,17-eur, strava 155-eur, plienky, kozmetika, hračky 70-eur, oblečenie 30-eur, plávanie, cvičenie, ZOO, kúpalisko, detské centrum 205,50-eur, lieky 40-eur) -ku dňu 18.03.2013 vo výške 694,30- eur (nájomné a bývanie 119-eur, strava 155-eur, škôlka, hračky, krúžky 214,90-eur, oblečenie 50-eur, sporenie, dovolenka, poistenie 150-eur, lieky 5-eur - k októbru 2014 vyčíslila mesačné výdavky na sumu 887,65-eur (nájomné a bývanie 119-eur, strava 162,76-eur, škôlka, hračky, krúžky, plaváreň 334,35- eur, oblečenie 65,99-eur, sporenie, dovolenka, poistenie 195,55-eur, lieky 10-eur a za mesiac jún 2016
- 911,98-eur (náklady na bývanie 269,05-eur, strava 76,47-eur, škola 255,56-eur, oblečenie a obuv 23,68-eur, poistenie, dovolenky, sporenie 283,59-eur, zdravotné náklady 3,63-eur), júl 2016 - 598,64- eur (náklady na bývanie 269,05-eur, strava 111,50-eur, škola 54,64-eur, sporenie, dovolenka, poistenie 146,85-eur), august 2016 - 691,49-eur (náklady na bývanie 269,05-eur, strava 82,75-eur, škola 164,93- eur z toho114,58-eur preprava autom, oblečenie 11,98-eur, ostatné ako dovolenka a sporenie 162,78- eur), september 2016 - 1.108,81-eur (bývanie 269,05-eur, strava 88,21-eur, škola 343,56-eur z toho jedáleň 58,83-eur, školné 36-eur, preprava autom 42,07-eur, krúžky 76-eur, ďalej oblečenie 68,41-eur, sporenie, dovolenka, poistenie 202,45-eur a zdravotné náklady 137,13-eur), október 2016 - 969,00- eur (náklady na bývanie 269,05-eur, strava 83,26-eur, škola 262,44-eur z toho preprava autom 52,85- eur, hračky 49,16-eur, krúžky 76-eur, ďalej oblečenie a obuv 11,97-eur, sporenie, poistenie dovolenka 138,98-eur a náklady na lieky a zdravotné ošetrenie 203,30-eur).
24. Z potvrdenia rakúskeho orgánu zo dňa 26.04.2011súd zistil, že otec poberal od januára do decembra 2010 prídavky na dieťa celkovo vo výške 2.071-eur za uvedené obdobie.
25. Zo zmluvy o nájme zo dňa 20.11.2010 súd zistil, že otec ako prenajímateľ uzatvoril s nájomcom G. L. nájomnú zmluvu na dobu určitú, od 22.11.2010 do 22.11.2015, predmetom ktorej je prenájom garáže o rozlohe 150m2 v G. F. T., za mesačné nájomné v sume 500-eur.
26. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec si vzal úver vo výške 170.000-eur, ktorý sa zaviazal splatiť za obdobie 20 rokov v mesačnej splátke vo výške 1.040,43-eur.
27. Z potvrdenia o výške príjmu zo závislej činnosti zo dňa 05.09.2011 súd zistil, že otcov čistý príjem za posledných 12 mesiacov bol vo výške 29.290,01-eur (2.440,83-eur mesačne).
28. Z potvrdenia od zamestnávateľa otca- spoločnosti T. zo dňa 15.05.2014 súd zistil, že otcov priemerný mesačný príjem bol za obdobie od mája 2013 do apríla 2014 vo výške 2.574,30-eur netto.
29. Z potvrdenia od zamestnávateľa otca- spoločnosti T. zo dňa 08.11.2016 súd zistil, že otcov priemerný mesačný príjem bol za obdobie od augusta 2015 do októbra 2016 vo výške 1.614,05-eur netto.
30. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.01.2017 súd zistil, že otec odo dňa 15.01.2017 nastúpil do zamestnania u zamestnávateľa J. s.r.o. na dobu určitú do 14.01.2018 s výškou mesačnej mzdy 2.000- eur brutto.
31. Z vyčíslenia platieb otca na mal. B. zo dňa 06.03.2017 súd zistil, že otec zaplatil celkovo na mal. B. odo dňa 18.10.2011 sumu 8.055-eur. S uvedeným vyčísleným zaplateného výživného súhlasila i samotná matka.
32. Právna zástupkyňa matky vo svojom prednese uviedla, že mesačný príjem matky predstavuje sumu cca 800-eur a 450-eur mesačne má príjem z prenájmu bytu. Náklady na maloletú predstavujú sumu 750-eur mesačne. Celý mesiac september - december 2016 bolo otec nezamestnaný, pričom kontakt s dcérou si nechával vždy na poslednú chvíľu. V tomto období mal dostatok času budovať si s dcérou vzťah, avšak túto šantu nevyužil. Právna zástupkyňa matky v priebehu konania založila do spisu listinný dôkaz - výpis z internetových stránok, z ktorého je zrejmé, že otec sa venuje predaju ojazdených vozidiel. Už počas spoločného života s matkou sa venoval predaju jazdených áut. Otec rozviazal pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa z dôvodu, že opakovane dochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, zapríčinil si teda sám, že sa pripravil o veľmi slušný príjem. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec si dokáže zarobiť mesačne až 6.000- eur, pričom má iba jednu vyživovaciu povinnosť. V spoločnosti, kde dosahoval príjem 2.800-eur netto, pracoval 10 rokov. Taktiež je vlastníkom rodinného domu so záhradou v hodnote cca 250.000-eur. Náklady na maloletú, ktoré vyčíslila matka, sú pravidelné platby, ktoré hradí, ako i náklady na voľnočasové aktivity. Právna zástupkyňa žiadala upraviť výživné v sume 500-eur mesačne odo dňa podania návrhu s tým, že suma 350-eur bude predstavovať bežné výživné a suma 150-eur bude určená na tvorbu úspor. Matka žije v 2-izbobovom byte a náklady na maloletú hradí sama za pomoci svojej rodiny, pričom otec platí mesačne len 100-eur.
33. Právna zástupkyňa otca vo svojom prednese uviedla, že je pravdou, že otec bol prepustený z predchádzajúceho zamestnania, avšak nie z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny ale z dôvodu organizačných zmien. Jeho hrubá mzda v novom zamestnaní predstavuje sumu 2.000-eur mesačne a výživné vo výške 500-eur spolu so zročným výživným, by bolo pre neho likvidačné. Matka je od 16.9.2015 vlastníčkou pozemku, na ktorom mal byť vybudovaný rodinný dom. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, je pravdou, že tento vzťah je problematický, avšak problém je aj na strane matky.
34. Podľa § 36 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
35. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
36. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
37. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
38. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
39. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
40. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
41. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
42. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
44. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
45. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
46. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.
47. O úprave rodičovských práv a povinností v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, súd schválil dohodu rodičov, ktorá je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa.
48. Počas celého konania mali rodičia odlišné predstavy o výške výživného, pričom matka žiadala sumu 550-eur mesačne (bežné výživné+ tvorba úspor) a otec sumu 250-eur mesačne. Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú B. v sume 300- eur mesačne, majúc za to, že výživné v uvedenej sume odzrkadľuje životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa má podieľať dieťa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zodpovedá i odôvodneným potrebám dieťaťa ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.
49. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
50. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
51. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej B. doposiaľ nebola upravená. Rodičia žili v spoločnej domácnosti približne do septembra 2011. Matka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala do bytu v F.I. W., ktorý si zrekonštruovala z úveru, ktorý v súčasnosti spláca z nájmu bytu na H. ulici, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Otec ostal bývať v rodinnom dome, pričom s matkou uzatvorili dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe čoho čerpal úver, z ktorého vyplatil matke sumu 26.000-eur. V čase odchodu matky zo spoločnej domácnosti bol otcov priemerný mesačný príjem cca 2.400-eur mesačne a poberal prídavok na dieťa v Rakúsku cca vo výške 160-eur mesačne. Matkin príjem tvoril v tom čase rodičovský príspevok vo výške 190,10-eur mesačne. Matka následne nastúpila do práce, pričom z potvrdenia o priemernom zárobku matky zo dňa 05.02.2013 súd zistil, že jej priemerný mesačný príjem bol za obdobie od septembra 2012 do decembra 2012 vo výške cca 730-eur. Odo dňa 01.04.2013 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom poberala dávky v nezamestnanosti vo výške cca 750-eur a zároveň mala príjem z prenájmu bytu na H. ulici v sume 450-eur. Od októbra 2013 matka nastúpila do zamestnania, pričom v súčasnosti pracuje v Sociálnej poisťovni s mesačným príjmom cca 875-eur. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX matka nadobudla pozemok o rozlohe 438m2 v F. W.. Dňa 15.01.2017 otec nastúpil do nového zamestnania (u zamestnávateľa J. s.r.o.) na dobu určitú, do 14.01.2018 s výškou mesačnej mzdy 2.000-eur brutto. Otec spláca hypotéku v mesačnej splátke vo výške 1.040,43-eur, matka vo výške 359,86-eur mesačne.
52. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov, nakoľko samotná banka nedá záujemcovi a neposkytne mu vyšší hypotekárny úver ako je sám schopný splácať. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Majetkové pomery možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z majetku.
53. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že príjem otca bol pred zmenou zamestnania dňa 15.01.2017 vyšší, nakoľko v predchádzajúcom zamestnaní dosahoval príjem približne o 1.000-eur netto viac. Od augusta 2015 do októbra 2016 bol jeho príjem nižší, pohyboval sa cca v sume 1.614,05- eur netto. V súčasnosti jeho príjem predstavuje sumu 2.000-eur brutto. Návrh na súd bol podaný v roku 2011, kedy mala mal. B. približne dva roky, pričom súd by mal výživné rozdeliť na dve obdobia, a to výživné pred nástupom mal. B. do školy a po ňom (B. nastúpila do školy dňa 01.09.2015). Vzhľadom na to, že v čase nástupu dieťaťa do školského zariadenia došlo zároveň k zníženiu príjmu otca, súd posúdil zmenu pomerov na strane otca ako i zmenu pomerov na strane maloletej vo vzájomnej súvislosti, a výšku výživného nerozdeľoval na dve časové obdobia. V čase keď otec dosahoval vyšší príjem, výdavky na mal. B. boli nižšie a po nástupe maloletej do školy, kedy došlo k rastu výdavkov na dieťa, otcov príjem sa znížil. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal predovšetkým z možností, schopností ako i majetkových pomerov povinného rodiča, pričom prihliadal na skutočnosť, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará ako i na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade mal. B.. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že možnosti a schopnosti otca zodpovedajú jeho reálnemu príjmu, pričom skutočnosť, že sa sám vlastným zavinením vzdal vyššieho príjmu, v konaní preukázaná nebola. Matka vyčíslila mesačné náklady na mal. B. v roku 2011 v sume cca 600-eur, pričom s dospievaním dieťaťa sa tieto náklady zvyšovali. Súd posúdil výdavky matky na maloletú, ktoré vyčíslila a mal za to, že sú vysoko nadhodnotené. Ide najmä o výdavky ako napr. dovolenky, poplatky za prepravu autom maloletej, strava, sporenie, poistenie a pod.. V poslednom vyčíslení výdavkov z októbra 2016, matka vyčíslila výdavky na maloletú v sume 969-eur (náklady na bývanie 269,05-eur, strava 83,26-eur, škola 262,44-eur z toho preprava autom 52,85-eur, hračky 49,16-eur, krúžky 76-eur, ďalej oblečenie a obuv 11,97-eur, sporenie, poistenie dovolenka 138,98-eur a náklady na lieky a zdravotné ošetrenie 203,30- eur). V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ako i vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že výdavky na dieťa v sume 969,-Eur mesačne sú vysoko nadhodnotené a nezodpovedajú reálnym potrebám dieťaťa vo veku 8 rokov, pričom matka takéto výdavky na dieťa ani nijako nepreukázala. Vzhľadom na príjem otca, jeho majetkové pomery ako i vzhľadom na pravidelné výdavky otca, súd mal za to, že po odpočítaní nevyhnutných pravidelných platieb, mu ostane dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie všetkých svojich potrieb.
54. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej ustanovením § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú spotrebu. Zákon ponecháva možnosť tvorby úspor z výživného ako právo oprávneného, avšak len v prípade, že to majetkové pomery povinného dovoľujú. Súd nemá zákonnú povinnosť využiť možnosť danú týmto ustanovením.
55. V zmysle vyššie uvedeného, súd návrh matky na tvorbu úspor vo výške 150-eur mesačne zamietol, majúc za to, že bežné výživné vo výške 300-eur je postačujúce na uspokojenie odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom majetkové pomery otca v súčasnosti nedovoľujú vytváranie peňažnej úspory na budúce výdavky dieťaťa.
56. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. počnúc dňom 18.10.2011, čím mu vzniklo zročné výživné celkovo od 18.10.2011 do 31.03.2017 ako posledného dňa mesiaca, v ktorom sa už výživné stalo splatným (súd vyhlásil rozsudok dňa 22.03.2017, kedy sa už výživné na mesiac apríl stalo splatným, pretože otec má povinnosť hradiť výživné do 15 dňa v mesiaci, vopred) vo výške 19.930-eur, celkovo za 2 mesiace a 13 dní v roku 2011, 5 rokov (rok 2012 - 2016) a v roku 2017 výživné za 4 mesiace, vychádzajúc zo sumy 300-eur na mesiac, t.j. 10-eur na deň. Súd od tejto sumy odpočítal výživné, ktoré otec plnil, celkovo vo výške 8.055-eur, pričom výška tohto zaplateného výživného nebola medzi stranami sporná. Výsledná suma zročného výživného je 11.875-eur.
57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti výroku V. a VI. tohto rozsudku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie, v zmysle § 122 C.m.p.. a odvolanie kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa tohto práva vzdal, po vyhlásení rozsudku, písomne, do zápisnice.
Proti výroku I., II., III., IV. a VII. tohto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.