Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Cob-17-2022.pdf
PDF · 168.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/17/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: F. B., C.: XX XXX XXX, F. F. L.. Š.X. X, XXX XX V., právne zastúpeného JUDr. Elenou Žgravčák Boháčovou, advokátkou, IČO: 52 164 063, so sídlom Levočská 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PK AUTO, spol. s r. o., IČO: 31 733 174, so sídlom Duklianska 23, 080 01 Prešov, právne zastúpenému Vojčík & Partners, s. r. o., IČO: 36 866 563, so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice - Staré Mesto, o zaplatenie 11.405,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 22Cb/31/2019-118 z 22. novembra 2021 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. a IV. výroku a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovaného na vydanie medzitýmneho rozsudku, zastavil konanie v časti o zaplatenie 6.350,44 eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.054,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.054,56 eur od 10. februára 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 12. apríla 2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia 11.405,- eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky č. 10004876 z 2. decembra 2016 si u žalovaného objednal motorové vozidlo zn. OPEL VIVARO COMBI L2H1 a následne ho zakúpil na výkon svojej podnikateľskej činnosti v predmete podnikania „medzinárodná nepravidelná autobusová doprava". V čase zakúpenia motorového vozidla mal dohodnutú dlhodobú spoluprácu, avšak už štyri mesiace po jeho zakúpení, a to konkrétne 7. apríla 2017 sa prejavila vada vozidla, ktorú reklamoval u žalovaného. Vada sa opakovala celkom sedemkrát a on musel vždy na svoje náklady odviesť motorové vozidlo do autorizovaného servisu. Presné dni, kedy motorové vozidlo odviezol do servisu a tiež ako dlho opravovali vzniknutú vadu uviedol v písomnej reklamácii z 18. decembra 2018. Žalovaný odpovedal na písomnú reklamáciu 21. januára 2019 tak, že v odpovedi nevyvrátil žiadne jeho tvrdenie. Pre neustále sa opakovanie tej istej závady na vozidle nemohol vykonať zmluvne dohodnuté prepravné služby, hoci za týmto účelom bolo vadné motorové vozidlo zakúpené pre jeho obchodného partnera, obchodnú spoločnosť G. T., F.. E.. D., C.: XX XXX XXX, F. F. Y.. Z. XXX, XXX XX G. V., s ktorým 1. novembra 2012 uzatvoril zmluvu o preprave osôb, ktorá bola pozmenená 1. januára 2017 - upravovala sa výška ceny prepravnej služby na sumu 345,- eur. Spolupráca trvá od roku 2012. Počas obdobia, keď bolo motorové vozidlo v servise stále s tou istou vadou, nemohol plniť svoje zmluvné záväzky voči svojim dlhoročným obchodným partnerom, nemohol pre nich vykonať prepravné služby, a teda aj následne ich fakturovať, čím mu vznikla škoda na jeho majetku vo výške nefakturovaných prepráv osôb, a to v sume 10.005,- eurvo vzťahu k obchodnej spoločnosti G. T., F.. E.. D.. a v sume 1.400,- eur vo vzťahu k podnikateľke F. Č., C.: XX XXX XXX
na základe objednávky č. 2018/47 z 10. decembra 2018. Obchodná spoločnosť G. T., F.. E.. D.. ho upozornila, že v súvislosti s neplnením jeho obchodných záväzkov, musela zakúpiť mikrobus, ktorým by prepravu osôb zabezpečila, a to počas všetkých dní, keď bolo jeho motorové vozidlo v servise. Súčasne mu oznámila, že si za neplnenie zmluvných podmienok z jeho strany vyúčtuje majetkové sankcie a zároveň ho upozornila, že zvažuje vzájomnú spoluprácu do budúcna, lebo sa pre ňu stáva nedôveryhodným obchodným partnerom. Škodu a ušlý zisk, ktoré mu v súvislosti s neustálymi opravami tej istej opakovanej vady motorového vozidla vznikli vyúčtoval na ťarchu žalovaného. Žalovaný nemal záujem celú záležitosť vysporiadať, na vyúčtovanú škodu a ušlý zisk nereagoval a pohľadávku neuhradil, preto mu 10. februára 2019 zaslal list označený ako „pokus o zmier - predžalobná upomienka“. Na túto upomienku žalovaný reagoval listom z 12. februára 2019, v ktorom neprejavil žiadny záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, preto bol nútený pristúpiť k súdnemu vymáhaniu svojho nároku. 2.2 Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom uviedol, že podstatou uplatneného nároku žalobcu je náhrada škody a ušlého zisku, ktoré podľa tvrdení žalobcu mali vzniknúť v období, kedy bolo zakúpené motorové vozidlo v jeho servise titulom uplatnených vád a riadne plnil svoju povinnosť plynúcu zo zodpovednosti za vady, pričom v tomto období žalobca nemohol užívať motorové vozidlo na podnikateľský účel a výkon jeho zmluvných záväzkov. Namieta absenciu základných predpokladov vzniku jeho zodpovednosti, pričom poukazuje na ustanovenie § 373 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené nasledovné predpoklady: porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody, predvídateľnosť a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. V danom prípade podľa jeho názoru absentuje predovšetkým predpoklad - predvídateľnosť vzniknutej škody. Aby aplikácia ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka nadobudla želaný účinok, teda že škoda, ktorú utrpela poškodená zmluvná strana, bude nahradená len do výšky, do ktorej mohla byť druhou stranou predvídateľná v čase uzatvorenia zmluvy, musí žalobca preukázať, že požadovaná náhrada za škodu nie je príliš vzdialená (fartooremote). Strana, ktorá utrpela škodu, musela už v dobe kontraktácie predvídať jej vznik ako pravdepodobný dôsledok konania alebo opomenutia druhej strany. V rozhodovacej činnosti súdov je za nepredvídateľnú škodu považovaná nasledovná situácia „ušlý zisk tam, kde predávajúci nepoznal podmienky zmluvy medzi kupujúcim a jeho odberateľom“. Je veľmi nepravdepodobne´, že by akceptoval uzatvorenie zmluvy so žalobcom, ak by mal vedomosť o tom, že výška prípadného ušlého zisku žalobcu, uplatneného v období plnenia si jeho povinností zo zodpovednosti za vady, bude v zjavnom nepomere s hodnotou motorového vozidla a niekoľkonásobne bude prevyšovať zisk, ktorý mal predajom motorového vozidla dosiahnuť. V takomto prípade by zrejme hroziace riziko preniesol do zvýšenej kúpnej ceny. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi ním a žalobcom mu nebola známa existencia zmluvy o preprave, či existencia skutočností, z ktorej by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, resp. ušlý zisk v žalovanej výške. Žalobca si uplatňuje nárok na úhradu ušlého zisku poukázaním na uzavreté zmluvy o preprave osôb. Prvá z nich bola uzatvorená 1. novembra 2012, t.j. niekoľko rokov pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalobcom (kúpna zmluva bola uzatvorená 2. decembra 2016) a on o tejto zmluve nemal vedomosť. Ďalšia zmluva o preprave bola uzatvorená 1. januára 2017, t. j. po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcom. Účelom zásady, podľa ktorej sa hradí poškodenému iba predvídateľná škoda, je do istej miery "chrániť" škodcu pred prílišnou zodpovednosťou za škodu spôsobenú rizikovým konaním. Za rizikové konanie považuje konanie žalobcu ako podnikateľa, ktorý sa v rámci podnikateľskej činnosti zaviazal vykonávať prepravu osôb prostredníctvom motorového vozidla zakúpeného uňho, avšak nevzal do úvahy skutočnosť, že predsa len môže dôjsť k možnému výskytu vád motorového vozidla, či povinnosti absolvovať pravidelnú servisnú prehliadku vozidla, z dôvodu čoho si nebude môcť plniť svoje zmluvné záväzky dojednané s treťou osobou. Je všeobecne známe, že v podnikateľskom prostredí je prítomných množstvo rizík, čo sa napokon odráža v samotnej definícii podnikania, ktoré vykonáva každý podnikateľ na vlastnú zodpovednosť (riziko). Podľa jeho názoru sa v danom prípade jedná o nepredvídateľnú škodu, za ktorú nezodpovedá. Nie je možné pričítať ušlý zisk žalobcu, ktorý vznikol v dobe, kedy si po uplatnení vád žalobcom plnil riadne svoje povinnosti plynúce zo zodpovednosti za vady na jeho ťarchu. V nadväznosti na zmienené rizikové konanie žalobcu, poukázal na tzv. prevenčnú povinnosť žalobcu, a teda povinnosť predchádzať škodám uloženú žalobcovi v ustanovení § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorú však žalobca porušil. V danom prípade u žalobcu bolo rozumne (objektívne) možné predvídať nemožnosť plnenia svojich zmluvných záväzkov dojednaných s treťou osobou pre prípady potreby vykonania servisných prehliadok na motorovom vozidle, či pre prípady výskytu možných vád vozidla a potreby ich opravy v záručnej dobe uňho. Žalobca si mohol s cieľom splnenia si zákonnej prevenčnej povinnosti zabezpečiť náhradné vozidlo, resp. sa pre prípad takýchto okolností mohol poistiť u príslušného poisťovateľa. Podľa jeho názoru taktiež absentuje príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznikom škody. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti považuje nárok na náhradu škody za nedôvodný, nepreukázaný a ako taký ho odmieta. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, či tu vôbec právo žalobcu je alebo nie je, teda abysúd pri rozhodovaní prvotne posúdil, či žalobcom uplatnená škoda spadá do kategórie predvídateľnej škody, a teda či (žalovaný) škodu v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu predvídal alebo mohol predvídať. 2.3 Žalobca s vyjadreniami žalovaného nesúhlasil a zotrval na podanej žalobe. Má za to, že došlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Motorové vozidlo bolo kúpené za účelom verejnej cestnej hromadnej osobnej nepravidelnej dopravy a na tento účel aj slúžilo. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný priebeh veci dalo očakávať. Nie je pravdou, že žalovaný nevedel o zmluvách o preprave osôb, na základe ktorých si žalobca uplatňuje v tomto konaní náhradu škody a ušlého zisku, pretože žalovanéhona to upozorňovalpri každej jednej reklamácii. Pri reklamácii motorového vozidla opakovane žiadal o náhradné vozidlo, ale žalovaný na jeho žiadosti nereagoval. Príčinnú súvislosť vidí najmä v tom, že žalovaný opakovane riešil tie isté vady, čo značí, že jednotlivé vady nedostatočným spôsobom zdiagnostikoval a nedostatočným spôsobom ich odstránil a tak sa tie isté vady opakovali, čo znemožňovalo prevádzku motorového vozidla opakovane, čím mu vznikla škoda, ktorá následne narastala a tým mu vznikol aj ušlý zisk. Žalovaný vedel predísť takémuto dôsledku aj tým, že by mu bol poskytol náhradné motorové vozidlo, čo neučinil a tým nezabránil hroziacemu dôsledku a následnému vzniku škody a ušlého zisku. 2.4 Žalobca podaním z 1. októbra 2020 zobral žalobu v časti o zaplatenie 6.350,44 eur späť a v tejto časti navrhoval konanie zastaviť. Naďalej však zotrval na sume 5.054,56 eur s príslušenstvom, ktorú zdôvodnil a vyčíslil v tabuľke. Ďalej uviedol, že v pôvodnom výpočte ušlého zisku neboli zohľadnené jeho povinné náklady na vykonanie jednotlivých prepráv. Suma 5.054,56 eur predstavuje skutočný ušlý zisk, ktorý zohľadňuje aj všetky náklady, ktoré by musel vynaložiť na vykonanie prepravy v rozsahu nákladov na PHM a prenocovanie vodiča pri dvojdňových prepravách, amortizácie vozidla, diéty pre vodiča a alikvotnej čiastky nákladov na slovenskú a českú diaľničnú známku. 2.5 Žalovaný má za to, že pre vznik ušlého zisku neboli splnené podmienky kladené zákonom a ani judikatúrou, a to absencia predvídateľnosti vzniknutej škody. Dôkaz o existencii ušlého zisku musí byť absolútne jednoznačný, nemožno ho oprieť o špekulatívnu úvahu. Musí byť zistená pravdepodobná výška ušlého zisku blížiaca sa podľa bežného uváženia k istote. V konkrétnom prípade však žalobca nepreukázal, či zmluva o preprave naďalej trvala počas rozhodného obdobia, či nedošlo k jej ukončeniu, či prebehla komunikácia s ním a odberateľmi, aký bol ich charakter. Žalobca v konaní nepreukazuje, že za iných okolností by došlo k preprave. Nárok na ušlý zisk popiera aj porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Najmä takúto prevenčnú povinnosť si mal žalobca splniť, možno nie hneď pri vzniku prvej vady, ale ak to bolo opakované, ako sám tvrdí, tak o to viac možno dôvodne predpokladať, že prevenčnú povinnosť si mal žalobca splniť. Samotný vznik vád nerozporuje, ale tvrdí, že záväzok si splniltým, že motorové vozidlo prijal a vadu odstránil. Vada následne bezprostredne po odovzdaní motorového vozidla neexistovala. Teda postupoval podľa zákona a zmluvy, preto nárok na náhradu 5.054,- eur odmieta a považuje ho za bezdôvodný. Poskytnutie náhradného vozidla asistenčnou službou je popísané v záručnej knihe, avšak jedná sa o nárok počas poruchy vozidla do jedného roka užívania, čo nie je konkrétny prípad. Iný právny nárok na náhradné vozidlo žalobcovi v zásade podľa podmienok určených kúpnou zmluvou nevzniká. Žalobca mal možnosť v rozhodnom období, ktoré vyčíslil na 55 dní, prenajať si motorové vozidlo, pričom k tejto možnosti vypočítal aj cenu za požičanie obdobného motorového vozidla, ktoré používal predtým uňho a podľa jeho cenníka na sumu 2.694,78 eur s DPH. Ak by si žalobca, ak mu hrozila škoda, napríklad, ak sa auto pokazilo a mal rôzne zákazky, o ktorých predtým vedel, alebo ak napríklad už tá škoda sa stala alebo prebiehala, čiže v rámci 55 dní, kedy motorové vozidlo bolo v servise dlhodobejšie, prenajal motorového vozidlo buď uňho, alebo aj v inej obchodnej spoločnosti, tak by vedel tú škodu, resp. ušlý zisk zmierniť. Teda 5.054,- eur, ktoré si nárokuje, by žalobca získal, pretože prepravy osôb by boli zabezpečené, aj keď náhradným vozidlom. Samozrejme od tejto sumy by bolo potom potrebné odpočítať tie náklady za vypožičanie náhradného vozidla, teda 2.694,- eur. V konečnom dôsledku, ak by sme odpočítali tú odmenu, ktorú mal dostať, mínus náklady za vypožičanie auta, tak sa dostávame k sume 2.359,78 eur. Žalobcovi tak vzhľadom na nesplnenie alebo porušenie prevenčnej povinnosti neprináleží ušlý zisk vyšší ako 2.359,78 eur. To je zvýraznené aj pomerne dlhým obdobím 55 dní, kedy bolo auto v servise, a tým, že v konkrétnom prípade možno objektívne predpokladať, že ak je predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu preprava, tak takáto situácia, ktorá znefunkční vozidlo, že nebude môcť tým vozidlom vykonávať podnikateľskú činnosť, či už je potrebný servis alebo odstránenie nejakej vady, alebo obyčajná kontrola, tak toto môže pri podnikaní nastať. Vzhľadom na všetky skutočnosti žalobca porušil prevenčnú povinnosť, ktorá mala
spočívať vo využití poistenia u príslušného poisťovateľa alebo v možnosti prenajatia náhradného vozidla, či už uňho, alebo u tretej osoby. Zákonné predpoklady ušlého zisku, a to predvídateľnosť a príčinná súvislosť v konkrétnom prípade neexistujú. 2.6 Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku práve za tie vady, ktoré sa opakovali. V každom jednom zákazkovom liste je uvedené, že za jazdy trhá vozidlom. A presne za tieto vady, kde žalovaný prijímal auto do servisu, čiže uznal, že táto vada sa na vozidle naozaj nachádza, prijímal auto do servisu opakovane. Prvýkrát vymenil vstrekovače, druhýkrát ich vymenil za repasované vstrekovače, tretíkrát ich vymenil za nové vstrekovače a opakovane odstraňoval vadu tým istým spôsobom, avšak vada sa aj napriek tomu stále ukazovala. Z toho je zrejmé, že žalovaný vadu neodstránil a on trpel opravu vozidla, údajnú opravu alebo nejakú spornú opravu, lebo nedošlo k oprave na úkor jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný mu neponúkol ani len možnosť nájmu vozidla a predložený cenník autopožičovne PK AUTO je len cenníkom, nie je skutočnou možnosťou prenajatia si vozidla na účely, aké potrebuje. Tento cenník je platný od 1. mája 2021, čo vôbec nepreukazuje, že by takáto možnosť tu bola v čase, kedy vôbec došlo k predmetu sporu. Cenník počíta s denným limitom 200 km, čo je nedostatočný limit pre výkon jeho prepravných služieb a súčasná podoba zmluvy o zapožičaní absolútne vylučuje možnosť cestovať s vozidlom do zahraničia, čiže samotný cenník nepreukazuje skutočnosť, že by vôbec mal možnosť zapožičať si vozidlo naozaj na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Cenník je dôkazom toho, že nejaká možnosť zapožičiavania vozidla u žalovaného existuje, ale potom je minimálne spochybniteľné, prečo na jeho riadny dopyt žalovaný neodpovedal tým, že by mu ponúkol možnosť prenajatia vozidla, k čomu ale nedošlo. On mu neponúkol ani len odplatnú možnosť prenajatia vozidla. Čo sa týka porušenia prevenčnej povinnosti, má za to, že aj na strane žalovaného je prevenčná povinnosť, lebo aj on je podnikateľský subjekt, ktorý sa zaviazal vykonávať servis vozidiel a tiež musí v rámci prevenčnej povinnosti predvídať škodu, a teda skúmať aj tú okolnosť, že ak nie je schopný škodu opraviť, tak by mal ponúknuť v rámci prevenčnej povinnosti, aby nezvyšoval škodu na svojej strane v nutnosti povinnosti náhrady škody, ponúknuť mu náhradné vozidlo. To mu neponúkol a na jeho dopyt odpovedal, že náhradné vozidlo mu ani nedá. 2.7 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca ako subjekt podnikajúci v oblasti medzinárodnej nepravidelnej autobusovej dopravy5. decembra 2016 nadobudol a prevzal od žalovaného ako autorizovaného predajcu vozidiel motorové vozidlo OPEL VIVARO COMBI L2H1, a to na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX (ďalej len „kúpna zmluva“) z 13. apríla 2016. Podľa článku IV. body 4.1 a 4.2 kúpnej zmluvy výrobca poskytuje na dodané motorové vozidlo túto záruku: a) na karosériu - podľa údajov výrobcu, b) na ostatné časti vozidla - 2 roky bez ohľadu na počet najazdených kilometrov. Záruka podľa predchádzajúceho bodu začína plynúť dňom prevzatia motorového vozidla kupujúcim alebo splnomocneným zástupcom. Žalobca z dôvodu vád posuvných dverí 7. apríla 2017 nadobudnuté vozidlo reklamoval. Následne boli zo strany žalobcu uplatnené voči žalovanému ďalšie reklamácie, a to 27. novembra 2017 s dĺžkou odstránenia vád 38 dní (od 27. novembra 2017 do 3. januára 2018), 22. mája 2018 s dĺžkou odstránenia vád 4 dní (od 22. mája 2018 do 25. mája 2018), 8. októbra 2018 s dĺžkou odstránenia vád 3 dní, 17. októbra 2018 s dĺžkou odstránenia vád 21 dní (od 17. októbra 2018 do 6. novembra 2018), 19. novembra 2018 s dĺžkou odstránenia vád 23 dní (od 19. novembra 2018 do 11. decembra 2018) a 17. decembra 2016. Počas obdobia od prevzatia vozidla, t. j. od 5. decembra 2016 do 19. decembra 2018 bolo vozidlo reklamované sedemkrát, pričom pre vady nebolo schopné jazdy najmenej 90 dní. Podľa servisnej knižky k motorovému vozidlu na ňom boli 10. októbra 2018 vymenené repasované vstrekovače, 16. novembra 2018 nové vstrekovače, 11. decembra 2018 boli opätovne vymenené vstrekovače paliva a aj vstrekovacie čerpadlo a žhaviče vysokotlakových trubiek, 21. februára 2019 boli vymenené káblové zväzky motora a riadiacej jednotky motora a došlo k výmene vodného čerpadla, bolo pretesnené veko rozvodov, 8. apríla 2019 došlo k výmene tesnenia spojov hadíc klimatizácie a 9. júla 2019 bol vymenený kompresor klimatizácie a ovládanie spínača svetiel. Podľa jednotlivých zákazkových listov 3. januára 2018 došlo ku kontrole a vyčisteniu vstrekov a vstrekového čerpadla a 25. mája 2018 došlo k výmene EGR ventilu. Žalobca 1. novembra 2012 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou G. T., F.. E.. D.. zmluvu o preprave osôb, v zmysle ktorej bol povinný dostaviť sa v termínoch 2. a 3., 4. a 5., 12. a 13., 14. a 15., 22. a 23. a 24. a 25. v každom kalendárnom mesiaci na miesto určenia prepravy osôb a prepraviť uvedené osoby na miesto určenia. Cena prepravného bola dohodnutá vo výške 330,- eur a splatná na základe faktúry. Zmluvou o preprave osôb z 1. januára 2017 došlo k zmene ceny prepravného, a to na sumu 345,- eur. Objednávkou č. 2018/47 z 10. decembra 2018si u žalobcu objednala prepravu v dňoch 8. januára 2019, 15. januára 2019, 21. januára 2019, 23. januára 2019, 24. januára 2019, 25. januára 2019 a 26. januára 2019, za cenu 1.400,- eur podnikateľka F. Č.. Žalobca e-mailom z 21. decembra 2018 a e-mailom z 31. decembra 2018 žiadal žalovaného o riešenie problému s vozidlom a upozornil žalovaného, že podniká v autobusovej doprave a má platné
zmluvy na pravidelné transfery, pričom vozidlo bolo reklamované päťkrát stále s rovnakou závadou, a to že motorom počas jazdy nepríjemne trhá a celkový čas trvania opráv už presiahol 90 dní. E- mailom z 30. januára 2019 a e-mailom z 29. mája 2019 žalobca požiadal žalovaného o náhradné vozidlo, aby mohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. E-mailom z 3. júna 2019 žalobca upozornil žalovaného, že 14. júna 2019 potrebuje vozidlo na zmluvnú prepravu. Žalobca pre neustále opakovanie závad vozidla nemohol vykonávať zmluvne dohodnuté prepravné služby, preto si listom z 25. januára 2019 a listom z 15. marca 2019 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody a ušlého zisku, a to vo výške nefakturovaných prepráv osôb v sume 11.405,- eur. Žalovaný nárok žalobcu odmietol, keďže ho považoval za nepreukázaný. Žalobca podaním z 1. októbra 2020 zobral žalobu v časti o zaplatenie 6.350,44 eur späť a v tejto časti navrhoval konanie zastaviť. Naďalej však zotrval na sume 5.054,56 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje skutočný ušlý zisk, ktorý zohľadňuje aj všetky náklady, ktoré by musel žalobca vynaložiť na vykonanie prepravy v rozsahu nákladov na PHM a prenocovanie vodiča pri dvojdňových prepravách, amortizácie vozidla, diéty pre vodiča a alikvotnej čiastky nákladov na slovenskú a českú diaľničnú známku. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní konanom 8. septembra 2021 uviedol, že hneď dva mesiace po prebratí vozidla bol pretočený pás, ktorý sa nedal zapnúť, keď si ho cestujúci chcel zapnúť, nezatvárali sa dvere, tiekol spojkový valček, ten menili asi trikrát. Asi po necelom roku začalo s motorom cukať. Aj on s ním jazdil, aj vodiči ho upozorňovali, tak ho odviezol do servisu. V servise povedal, že s motorom cuká. To bolo v roku 2017. Auto im odovzdal koncom novembra a bolo opravované 3. januára 2018. Prevzal ho, že je opravené, vybrali vstrekovače, vtedy nedávali žiadne vstrekovače, len dali na stolicu prečistiť a auto sa javilo, že je dobré. Pochodilo sa nejakých osem, deväť mesiacov a potom začalo cukať s motorom. Vymenili sa vstrekovače za repasované, čo sa aj žalobca pýtal v servise, či do nového auta sa dávajú repasované veci, tak mu povedali, že áno a o štyri, päť dní sa vrátil naspäť, zase cukalo s vozidlom. Zase ho zobrali, vymenili za nové vstrekovače. Vykonal jednu jazdu do Čiech, auto cukalo. Priviezol ho opäť do servisu. Opäť vymenili vstrekovače, opäť spravil jednu alebo dve jazdy, auto opäť cukalo. Potom tam auto ostalo dva a pol mesiaca. Po tých štyroch opravách prišli na to, že je vadná káblovačka motora. Poslali mu aj dopis. Stále volal, aby auto bolo čím skôr opravené a žiadal ich o náhradné vozidlo, lebo potreboval jazdiť. V servise mu bolo povedané, že náhradné vozidlo nedostane, lebo oni také náhradné vozidlo nemajú, tak hovoril, že bude od nich žiadať ušlý zisk. Manažér servisu, pán L. mu povedal, dobre, dajte nás na súd. Žalobca mu napísal a poslal list, on nebol schopný do mesiaca na ten list odpovedať, kým mu nezavolala právnička. Potom mu odpísal s tým, že musí byť z auta vytiahnutá nafta a poslaná na expertízu. Do dnešného dňa sa to neudialo, ani ho nezavolali, že chcú vybrať naftu a povedali mu, že keď bude auto hotové, tak mu zavolajú. To bolo 25. januára 2019. Po tej oprave auto fungovalo osem mesiacov. Žalobca začal chodiť do servisu do Poľska, a to ešte predtým, keď chodil do servisu, stále sa ho technik pýtal, či mu neuniká voda, chladiaca kvapalina. Neunikala mu, ale po ôsmich mesiacoch, keď bol v Poľsku, začala mu unikať chladiaca kvapalina a tam mu oznámili, že pri takejto poruche musí byť vymenený motor, lebo je prasknutý blok motora a teraz je tam nový, za neho zaplatil 11 a pol tisíc. Ten starý motor sa vybral, všetko sa dalo nové, takže auto teraz jazdí, má po oprave nejakých päťdesiattisíc km. Už pri prvom vozidle, keď ho kupoval, nastavoval výmeny oleja a opravy vozidla tak, aby mohol jazdiť. Stále to konzultoval s prijímacím technikom, aby ho objednal na opravu vtedy, keď nejazdí vozidlom. Sto percent musel vedieť, lebo aj to prvé vozidlo kupoval na živnosť a predávajúci dostal výpis z obchodného registra. Stále mu pripomínal, že jazdí von, má zmluvnú prípravu, že to vozidlo potrebuje. Keby mu pri kúpe predávajúci povedal, že má zdokladovať zmluvu o preprave, zdokladuje. Žiadal len výpis z obchodného registra. 2.8 Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vydanie medzitýmneho rozsudku ako nedôvodný, pretože mal za to, že o základe nároku, ako aj o jeho výške je možné a účelné rozhodnúť naraz. 2.9 Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 6.350,44 eur z dôvodu, že žalobca vzal žalobu v tejto časti späť. 2.10 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka a došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, aby preukázal, že v konkrétnom právnom vzťahu ide o škodu nepredvídateľnú alebo existujú okolností vylučujúce jeho zodpovednosť. Žalobca pri uplatnení vád opakovane upozorňoval žalovaného (napr. e-mailom z 21. decembra 2018 a e-mailom z 31. decembra 2018), že podniká v autobusovej doprave a má platné zmluvy na pravidelné transfery. E-mailom z 30. januára 2019 a e-mailom z 29. mája 2019 žalobca požiadal žalovaného o náhradné vozidlo, aby mohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, žalovaný však na jeho žiadosť nereagoval. Zároveň žalobca už pri kúpe vozidla predložil žalovanému výpis z obchodného (správne živnostenského) registra, z ktorého je zrejmé že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti medzinárodnej nepravidelnej autobusovej dopravy, nakoľko to bol jediný predmet podnikania
na predloženom výpise. Účel využitia vozidla je možné racionálne predpokladať aj zo samotného typu vozidla, ktoré patrí medzi úžitkové vozidla, ktoré ponúka deväť sedadiel. Súd poukazuje na to, že žalovaný v oblasti opravy a predaja motorových vozidiel pôsobí už viac ako dvadsať rokov a má teda dlhodobú prax v tejto oblasti, preto je dôvodne od neho očakávať, že by mal byť schopný predvídať situácie, ktoré sú spojené s reklamáciou a opravou vozidiel. Taktiež nie je na mieste argumentácia žalovaného, že žalobca ako podnikateľ nevzal do úvahy skutočnosť, že predsa môže dôjsť k výskytu vád motorového vozidla, či povinnosť absolvovať pravidelnú servisnú prehliadku vozidla, z dôvodu čoho si nebude môcť plniť svoje zmluvné záväzky dojednané treťou osobou. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že nastavoval výmeny oleja a opravy vozidla, t. j. pravidelné servisné prehliadky tak, aby sa mohlo jazdiť. Taktiež servisná prehliadka ako aj prípadné menšie opravy vozidla štandardne nie sú v takej intenzite a v takom trvaní, ako boli uplatňované vady na vozidle, t. j. sedemkrát v priebehu dvoch rokov. Z povahy reklamovaných vád je zrejmé, že vady sa opakovali, vozidlo bolo prijaté do servisu žalovaného opakovane s vadou - trhá/cuká motorom/vozidlom (zákazka č. 157937 zo 14. novembra 2017, zákazka č. 158155 z 27. novembra 2017, zákazka č. 162722 z 8. októbra 2018, zákazka č. 162886 zo 17. októbra 2018, zákazka č. 163381 z 19. novembra 2018) a žalovaný opakovane neodstránil vadu plnohodnotne (opakované výmeny vstrekovačov), ale vozidlo sa po určitej dobe do servisu vrátilo s tou istou vadou, prípadne ešte s nejakou ďalšou pridruženou alebo novou. Taktiež žalovaný nepreukázal, že mal obdobné porovnateľné vozidlo, ktoré by mohol žalobcovi poskytnúť alebo že ceny zapožičania by nepresiahli spolu s ďalšími prevádzkovými nákladmi odmenu žalobcu od tretej osoby, ale ani to, že podľa záručných podmienok mal žalobca nárok na náhradné vozidlo iba počas prvého roka alebo že ak bolo vozidlo reklamované počas prvého roka (napr. reklamácia 14. novembra 2017, nové vozidlo prevzaté 5. decembra 2016), že žalovaný nejaké náhradné vozidlo v rámci záručných podmienok poskytol. 2.11 Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca vykonal v rámci možností príslušné opatrenia na odvrátenie hroziaceho stavu, keď opakovane upozorňoval žalovaného na potrebu vozidla a na hroziacu majetkovú škodu. Prenájom náhradného vozidla v danom prípade nevylučuje, že náklady na náhradné vozidlo by mohli prevyšovať dohodnutú odmenu a pod.. Bolo na žalovanom preukázať, že za daných okolností a v danom čase bolo účelné a vhodné na zníženie ušlého zisku vhodným opatrením prenájom náhradného vozidla počas obdobia reklamovaných vád. Zároveň v súvislosti s namietanou možnosťou poistenia žalobcu súd uviedol, že možnosť využitia poistenia u príslušného poisťovateľa v súvislosti s predmetom a rozsahom poistenia je v danej situácii aplikovateľná na žalovaného, nie na žalobcu. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania liberačných dôvodov zo zodpovednosti za škodu, súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. 2.12 Ušlý zisk vo výške 5.064,56 eur mal súd preukázaný z výpočtov predložených žalobcom, pričom v ňom bola zohľadnená zmluvná odmena dohodnutá s tretími osobami na základe zmlúv o preprave a všetky náklady, ktoré by musel žalobca vynaložiť na vykonanie prepravy v rozsahu nákladov na PHM (vypočítané súčinom ceny za 1 l PHM určenej z faktúr obchodnej spoločnosti F., R.. F.. za tankovanie žalobcovi, priemernej spotreby vozidla a počtu kilometrov do miesta prepravy a späť), prenocovanie vodiča pri dvojdňových prepravách (určenej z ceny obvykle využívaného ubytovacieho zariadenia), amortizácie vozidla (určenej ako alikvotná čiastka z odpisov vozidla v súlade s účtovnou evidenciou vozidla), diéty pre vodiča (určených ako diéty, ktoré by boli vodičovi štandardne vyplatené) a alikvotnej čiastky nákladov na slovenskú a českú diaľničnú známku, počas 55 dní, počas ktorých nemal žalobca vozidlo k dispozícii, z dôvodu reklamácie vád u žalovaného, a to konkrétne v dňoch 2. decembra a 3. decembra 2017, 4. decembra a 5. decembra 2017, 12. decembra a 13. decembra 2017, 14. decembra a 15. decembra 2017, 22. decembra a 23. decembra 2017, 2. januára a 3. januára 2018, 22. mája a 23. mája 2018, 24. mája a 25. mája 2018, 22. októbra a 23. októbra 2018, 24. októbra a 25. októbra 2018, 2. novembra a 3. novembra 2018, 4. novembra a 5. novembra 2018, 22. novembra a 23. novembra 2018, 24. novembra a 25. novembra 2018, 22. decembra a 23. decembra 2018, 2. januára a 3. januára 2019, 4. januára a 5. januára 2019, 12. januára a 13. januára 2019, 14. Januára a 15. januára 2019, 22. januára a 23. januára 2019, 24. januára a 25. januára 2019, 8. januára 2019, 15. januára 2019, 21. januára 2019, 23. januára 2019, 26. januára 2019, 2. februára a 3. februára 2019, 4. februára a 5. februára 2019, 12. februára a 13. februára 2019, 14. februára a 15. februára 2019. Žalovaný v súvislosti s prípadnou výškou ušlého zisku považoval za dôvodnú iba sumu 2.359,78 eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi uplatnenou sumou 5.054,56 eur a sumou, za ktorú si mohol žalobca v rámci prevenčnej povinnosti vypožičať náhradné vozidla, a to v sume 2.694,78 eur s DPH. Žalovaný však tvrdené skutočnosti nepreukázal a nenavrhol ani vykonať relevantné dokazovanie v tejto súvislosti, resp. neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, keďže túto argumentáciu aplikoval až na poslednom pojednávaní vo veci, na ktorom bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.
2.13 Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.054,56 eur od 10. februára 2019 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa nezaplatením žalovanej sumy žalobcovi dostal do omeškania. 2.14 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1, § 378, § 379, § 381 ods. 1, § 384 ods. 1, § 409 ods. 1, § 420 ods. 1, § 425, § 429, § 430, § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovením § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 2.15 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s ohľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť, čím z procesného hľadiska zapríčinil zastavenie konania v tejto časti a bol neúspešný a úspešný v tejto časti bol žalovaný a na skutočnosť, že vo zvyšnej časti žaloby súd nároku žalobcu vyhovel, a v tejto časti bol žalobca úspešný. Nakoľko úspech žalobcu a neúspech žalovaného, ako aj neúspech žalobcu a úspech žalovaného, boli v obdobnom pomere, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.
3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.054,56 eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti tvrdil, že existencia vád nie je sama o sebe predpokladom vzniku ušlého zisku. K vadám pristúpil v súlade s postupom upraveným v Obchodnom zákonníku, a hoci je pravdou, že žalobca v tomto období nemohol užívať motorové vozidlo, svoju povinnosť plynúcu zo zodpovednosti za vady riadne plnil. Skutočnosť, že motorové vozidlo bolo v servise z dôvodu vád, nebolo porušením jeho povinnosti, ale naopak plnením jeho zákonnej povinnosti opravy vád na vozidle. Zároveň poukazuje na to, že inštitút zodpovednosti za vady a zodpovednosti za škodu (ušlý zisk) sú nároky, ktoré nemožno zamieňať, paralelne uplatňovať a uspokojovať. Okolnosť, či subjekt škodu mohol alebo mal predvídať sa vzťahuje na moment vzniku záväzku, v konkrétnom prípade najneskôr k 5. decembru 2016, kedy žalobca od neho prevzal motorové vozidlo na základe objednávky č. 10004876 z 2. decembra 2016. Keďže všetky tvrdené skutočnosti ohľadom toho ako žalobca o možnej škode vedel, napríklad tým, že žalobca motorové vozidlo reklamoval a upozornil ho, že ho potrebuje k výkonu svojej podnikateľskej činnosti, nastali až po uvedenom rozhodnom momente posúdenia predvídateľnosti škody, po vzniku záväzku, sú pre toto konanie irelevantné. Tiež zdôraznil, že sa nenahrádza nepredvídateľná škoda, ktorá prevyšuje škodu predvídateľnú. S ohľadom na to sa preto podľa neho naskytá otázka, do akej konkrétnej výšky škodu (ušlý zisk) predvídal, a to práve s poukazom na skutočnosť, že nemal k dispozícii žiadne konkrétne podklady, z ktorých by približná škoda mohla vyplývať (napr. zmluva so zákazníkom). Naviac s určením výšku ušlého zisku, ktorý mal predvídať, sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal, hoci má za to, že tak urobiť mal, lebo táto výška má priamy vplyv na určenie výšky nároku z titulu ušlého zisku, ktorého sa žalobca domáhal. V nadväznosti na to dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo 2843/2008 z 21. októbra 2018, podľa ktorého nepredvídateľný je ušlý zisk tam, kde predávajúci nepoznal podmienky zmluvy medzi kupujúcim a jeho odberateľom. S týmto rozhodnutím sa takisto súd prvej inštancie nevysporiadal. Ďalej konštatoval, že je nepravdepodobné, že by akceptoval uzatvorenie zmluvného vzťahu so žalobcom, ak by mal vedomosť o tom, že výška prípadného ušlého zisku žalobcu uplatneného v období plnenia si jeho povinností zo zodpovednosti za vady bude v zjavnom nepomere s hodnotou celej zákazky a niekoľkonásobne bude prevyšovať jeho zisk, ktorý mal zákazkou dosiahnuť. V takomto prípade by zrejme hroziace riziko preniesol do zvýšenej kúpnej ceny. V čase uzatvorenia záväzku medzi ním a žalobcom mu nebola známa existencia zmluvy o preprave, či existencia skutočností (presné dojednanie termínov uskutočnenia prepravy osôb), z ktorej by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, resp. ušlý zisk v žalovanej výške. O možnej výške škody ho žalobca v čase vzniku záväzkového vzťahu neinformoval. Predloženie akéhokoľvek dokumentu zo strany žalobcu, na základe ktorého mohol ušlý zisk predvídať, nebolo v konaní preukázané. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (a teda i predvídateľnosti škody v intenciách obchodného práva) zaťažuje poškodeného, v prejednávanej veci žalobcu. V prípade, ak nie je splnená čo i len jedna podmienka vzniku ušlého zisku, poškodenému nárok na náhradu ušlého zisku nepatrí. Tento odvolací dôvod je podľa neho naplnený z dôvodu, že súd nesprávne posúdil splnenie všetkých predpokladov na vznik ušlého zisku. V konaní argumentoval i tým, že výška ušlého zisku mohla byť znížená tak, že by si žalobca splnil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 384 Obchodného zákonníka napríklad tak, že by si na splnenie zmluvných povinností voči odberateľom zabezpečil náhradné vozidlo. Súd v odseku 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca vykonal v rámci možností príslušné opatrenia na odvrátenie hroziaceho stavu, keď ho opakovane upozorňoval na
potrebu vozidla a na hroziacu majetkovú škodu. Podľa neho však ani pri akomkoľvek širokom výklade prevenčnej povinnosti v žiadnom prípade nemožno uplatnenie nároku na odstránenie vád považovať za splnenie si prevenčnej povinnosti. Súd ďalej uviedol, že žalobca žiadal od žalovaného po dobu reklamovaných vád poskytnutie náhradného vozidla, žalovaný však na uvedené nereagoval a vozidlo neposkytol. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je pravdou, že náhradné vozidlo neposkytol, avšak nemal by žiadny rozumný dôvod odmietnuť prenájom náhradného vozidla žalobcovi za odmenu, ale mal právo odmietnuť poskytnutie náhradného vozidla bezodplatne, pretože takýto nárok žalobcu neexistoval. V danom čase dokonca ani nedisponoval rovnakým typom motorového vozidla, ktoré by bolo žalobcovi vhodné prenajať. To však nevylučuje možnosť žalobcu prenajať si obdobné motorové vozidlo u iného prenajímateľa tak, aby žalobca predišiel zvyšovaniu ušlého zisku, a to i bez jeho súčinnosti. Popritom nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého prenájom náhradného vozidla v danom prípade nevylučuje, že náklady na náhradné vozidlo by mohli prevyšovať dohodnutú odmenu a pod.. Bolo na žalovanom preukázať, že za daných okolností a v danom čase bolo účelné a vhodné na zníženie ušlého zisku prenajatie náhradného vozidla počas obdobia reklamovaných vád. To je podľa neho v rozpore so skutkovým stavom v tomto konaní, pretože žalobca v konaní nepredložil výpočet, podľa ktorého by náklady na prenajatie náhradného vozidla uňho boli približne vo výške 2.695,- eur (teda oveľa nižšie ako uplatňovaný ušlý zisk). Žalobcovi by v takom prípade neušiel zisk vo výške 5.054,- eur, ktorý si uplatňuje v tomto konaní. Časť zisku (odmeny od svojich zákazníkov) by síce musel použiť na prenájom náhradného vozidla, avšak tieto náklady na zabránenie vzniku ušlého zisku (alebo jeho navýšovania) si neskôr mohol uňho v zmysle ustanovenia § 384 ods. 2 Obchodného zákonníka uplatniť. Vzhľadom na podanie odvolania voči III. výroku rozsudku podáva odvolanie i voči výroku o trovách a navrhuje odvolaciemu súdu, aby mu boli priznané trovy konania vo výške 100 %. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie 5.054,56 eur s príslušenstvom zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Za predpokladu, že odvolací súd vyhodnotí nemožnosť zmeny napadnutého rozsudku, navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci a aby priznal žalovanému trovy odvolacieho konania. 4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním z 11. januára 2022, v ktorom uviedol, že vznik predpokladov pre možnosť uplatnenia si nároku na náhradu škody, resp. ušlého zisku dôsledne rozoberá prvoinštančný súd v odsekoch 45. až 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V konaní boli preukázané všetky predpoklady nároku na náhradu škody/ušlého zisku. Protiprávnosť konania žalovaného spočíva jednak v dodaní vadného vozidla, čo je porušením kúpnej zmluvy v spojení s preberacím protokolom z 5. decembra 2016, ktorý jasne uvádza, že predmetom odovzdania je vozidlo bez vád, ale rovnako protiprávnosť konania žalovaného spočíva aj v tom, že dodané vozidlo pre opakované vady nebolo po určitú dobu spôsobilé na použitie na dohodnutý/obvyklý účel ani si nezachovalo dohodnuté/obvyklé vlastnosti (§ 429 a nasl. Obchodného zákonníka). V neposlednom rade protiprávnosť konania žalovaného spočíva aj v tom, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť uskutočniť opravu vozidla (§ 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka), keď žalovaný opakovane prijímal vozidlo s opakovane sa vyskytujúcou rovnakou vadou a vykonával opakovane rovnaký postup údajnej opravy, ktorá ale nesmerovala k odstráneniu vady. Samotná skutočnosť, že žalovaný prijal vozidlo v rámci plnenia zodpovednosti za vady do servisu, čím si plnil svoju zákonnú povinnosť opravy, ale nie je skutočným plnením povinnosti opravy, ak sa vada vyskytuje na vozidle opakovane a žalovaný opakovane volí rovnaký prístup k odstráneniu vady, a to bezúspešne a bezúčelne. Po dobu týchto údajných opráv nemohol užívať svoje motorové vozidlo a trpel toto znemožnenie užívania svojho vozidla bez riadneho a zákonom očakávaného plnenia zo strany žalovaného, ktorý opravu vozidla nezabezpečil. Vozidlo bolo opravené až v servise v Poľsku, a to až v čase po uplynutí zákonnej záruky a na jeho náklady prevyšujúce sumu 11.500,- eur. Žalovaný počas trvania záruky vozidlo síce prijímal do servisu a každú vadu vozidla uznal v zmysle vykonaného dokazovania, ale reálnu opravu smerujúcu k odstráneniu vady neuskutočnil. Existenciu škody vo forme ušlého zisku v konaní riadne preukázal dlhodobými zmluvne podchytenými objednávkami na výkon prepravy jeho vozidlom, ktoré nebol schopný naplniť pre vady vozidla, vadné plnenie žalovaného vo vzťahu k odstráneniu a opakované blokovanie vozidla v servise bez reálnej opravy vozidla. Príčinná súvislosť je v okolnostiach tohto prípadu daná vadami vozidla, ktoré sa vyskytovali opakovane a ktoré žalovaný opakovane nedokázal odstrániť a vozidlo opakovane prijímal do servisu bez riadnej opravy vozidla, čím znemožňoval riadny výkon jeho podnikateľskej činnosti pri plnení jeho dlhoročných objednávok na výkon dopravy. Aj napriek skutočnosti, že dôkazné bremeno v otázke preukázania nepredvídateľnosti škody zaťažovalo žalovaného, ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy predložil žalovanému výpis zo živnostenského registra, ktorý si žalovaný sám vyžiadal, v
ktorom má uvedený jediný predmet podnikania, a to medzinárodná nepravidelná autobusová doprava. Toto vozidlo si od žalovaného kúpil ako svoje druhé vozidlo, keď po rokoch užívania vymenil staré vozidlo za nové Preto žalovaný jeho a výkon jeho podnikateľskej činnosti dobre poznal, pričom už pri starom vozidle sa všetky servisné úkony nastavovali podľa objednávok na výkon prepravy. Aj samotný charakter vozidla, keďže sa jednalo o viacmiestnu dodávku svedčal v spojení s tým, že vozidlo si kupuje živnostník s jediným predmetom podnikania, a to autobusová doprava v prospech toho, že žalovaný mohol a mal ako obchodu dbalý podnikateľ predvídať, že znemožňovaním užívania vozidla bude u žalobcu dochádzať k ušlému zisku. Takéto znemožňovanie pritom zapríčiňoval žalovaný, a to jednak vadami vozidla ako aj ich vadným odstraňovaním, resp. opravami, ktoré vady neodstraňovali. Naviac upozorňuje, že ceny dopráv žalobcu sú štandardnými a trhovo priemernými cenami. Množstvo zákaziek je rovnako predpokladateľné z pohľadu optimálneho pozorovateľa. V neposlednom rade si ušlý zisk uplatnil len za dlhodobo zazmluvnené prepravy, nie za potenciálne prepravy, ktoré by mohol vykonávať v medzičase. Kupoval nové, nejazdené vozidlo, ktoré servisoval v autorizovanom servise s cieľom predísť nepredvídaným okolnostiam, ktoré by jeho podnikateľskú činnosť mohli ohroziť. Navyše žalovaný súdu nepredložil žiaden dôkaz o nepredvídateľnosti výšky škody a ním citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3Cdo 2843/2008 nesúvisí s predmetom konania, keďže v jeho obsahu sa pojednáva o škode spôsobenej zmluvnou pokutou, nie bežným, riadnym, priemerným výkonom podnikateľskej činnosti. Ak žalovaný tvrdí, že neurobil opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody, preto za škodu nezodpovedá v tejto výške, žalovaný je povinný to súdu dokázať, čo však v konaní neuskutočnil. Zároveň podotýka, že žalovaným produkovaný dôkaz, a to jeho cenník platný od 1. mája 2021 s maximálnym denným nájazdom, ktorý on vysoko prevyšuje, nie je dôkazom reálnej možnosti uzatvorenia zmluvy o nájme vozidla v predmetnom čase, najmä ak samotný žalovaný uvádza, že v predmetnom čase nemal pre žalobcu k dispozícii obdobné vozidlo. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil ako správny. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania.
5. K vyjadreniu žalobcu 31. januára 2022 podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že o dodaní bezvadného motorového vozidla svedčí najmä to, že žalobca motorové vozidlo prevzal, prehliadol (resp. prehliadnuť mal a tak si mal splniť povinnosť podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka), vady nevytkol a motorové vozidlo začal používať. Výskyt vady je síce porušením záväzku, že dodaný tovar bude po určitú (záručnú) dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý inak obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti, avšak prostriedkom nápravy sú možnosti kupujúceho uvedené v ustanovení § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorých si žalobca vybral nárok požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné. Tvrdenia o finálnej oprave motorového vozidla v Poľsku v tejto fáze konania sú bez právneho významu, nakoľko si žalobca v tomto konaní uplatňuje iné nároky a zároveň táto oprava v konaní nebola preukázaná, čo je na ťarchu žalobcu. Nebolo preukázané, že zmluvné vzťahy medzi žalobcom a odberateľmi trvali i v čase vzniku údajného ušlého zisku. Žalobca predložil zmluvy o preprave osôb z rokov 2012 a 2017, avšak bez preukázania, že zmluvy trvali, že nedošlo k ich zrušeniu dohodou, odstúpením, či iným spôsobom. Žalobca počas konania avizoval, že predloží písomné vyhlásenia odberateľov o tom, že ich obchodnoprávny vzťah trval, no do skončenia dokazovania tak neučinil, hoci pri ušlom zisku ako druhu náhrady škody musí byť absolútne zrejmé, že by k zisku bez intervencie škodcu nedošlo. Na základe uvedených skutočností žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie 5.054,56 eur s príslušenstvom zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Za predpokladu, že odvolací súd vyhodnotí nemožnosť zmeny napadnutého rozsudku, navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci a aby priznal žalovanému trovy odvolacieho konania.
6. K odvolacej replike žalovaného 22. februára 2022 podal žalobca odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že v konaní preukázal existenciu platne uzatvorených zmlúv/objednávok s obchodnou spoločnosťou G. T., F.. E.. D.. a F. Č.. V konaní si uplatňoval nárok na ušlý zisk výlučne z týchto dlhodobo zazmluvnených prepráv, aj keď samozrejme v minulosti v medzičase, kedy nemal objednávku prepravy od týchto subjektov za normálneho deja veci vykonával prepravu aj pre iné subjekty, čo mu stav vozidla od žalovaného a stav opráv vozidla žalovaným znemožnil. Súdu predložil e-mailovú komunikáciu, ktorou žiadal od žalovaného náhradné vozidlo, pričom o dodanie náhradného vozidla nežiadal bezodplatne ako to mylne uvádza žalovaný. Žalovaný len predpokladá možnosť požičania auta z požičovne, avšak
samotná existencia požičovní áut ešte nepreukazuje, že by v predmetnom čase mal žalobca možnosť si požičať obdobné vozidlo na výkon jeho podnikateľskej činnosti s daným jazdným výkonom, štandardom na daný počet najazdených kilometrov s možnosťou využitia aj v zahraničí, na vopred nejasnú dobu, či v predmetnom čase bolo takéto vozidlo miestne a časovo dostupné, či bolo schopné prevádzky a pod.. Už vôbec žalovaný nepreukázal, že by pri úhrade odmeny za zapožičanie pri týchto špecifikách vôbec došlo k odvráteniu/zmierneniu škody. Celá argumentácia žalovaného ohľadom prevenčnej povinnosti žalobcu sa nesie výlučne v duchu hypotézy, pričom žalovaný opomína skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry povinná osoba nie je povinná nahradiť oprávnenému tú časť škody, ktorá vznikla v dôsledku príčinnej súvislosti s neplnením zakročovacej povinnosti, t. j. tú časť škody, ktorú mohol oprávnený odvrátiť. Avšak žalovaný ani v tomto rozsahu nepredložil žiaden relevantný dôkaz smerujúci k určeniu takejto výšky časti škody. Na základe uvedených skutočností žalobca opätovne žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil ako správny. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
9. Odvolací súd hodnotí ako dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že v čase uzatvorenia záväzku medzi ním a žalobcom mu nebola známa existencia zmluvy o preprave, či existencia skutočností (presné dojednanie termínov uskutočnenia prepravy osôb), z ktorej by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, resp. ušlý zisk v žalovanej výške. O možnej výške škody ho žalobca v čase vzniku záväzkového vzťahu neinformoval. Predloženie akéhokoľvek dokumentu zo strany žalobcu, na základe ktorého mohol ušlý zisk predvídať, nebolo v konaní preukázané.
10. V nadväznosti na to odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalobcom mu nebola známa existencia zmluvy o preprave, či existencia skutočností, z ktorej by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, resp. ušlý zisk v žalovanej výške. Žalobca si uplatňuje nárok na úhradu ušlého zisku poukázaním na uzatvorené zmluvy o preprave osôb. Prvá z nich bola uzatvorená 1. novembra 2012, t. j. niekoľko rokov pred uzatvorením kúpnej zmluvy a vedomosť o nej nemal a ďalšia bola uzatvorená 1. januára 2017, t. j. po uzatvorení kúpnej zmluvy. V tomto vyjadrení k žalobe zároveň žalovaný navrhol, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, či tu vôbec právo žalobcu je alebo nie je, teda aby súd prvotne posúdil, či žalobcom uplatnená škoda spadá do kategórie predvídateľnej škody, a teda či v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu škodu predvídal alebo predvídať mohol. Na toto vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom okrem iného konštatoval, že motorové vozidlo bolo kúpené za účelom verejnej cestnej hromadnej osobnej nepravidelnej dopravy a na ten účel aj slúžilo.
11. Následne súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca ako subjekt podnikajúci v oblasti medzinárodnej nepravidelnej autobusovej dopravy nadobudol a prevzal 5. decembra 2016 od žalovaného ako autorizovaného predajcu vozidiel motorové vozidlo zn. OPEL VIVARO COMBI L2H1, a to na základe kúpnej zmluvy z 13. apríla 2016. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní konanom 8.
septembra 2021 tvrdil, že žalovaný (pri uzatváraní kúpnej zmluvy) od neho žiadal len výpis z obchodného registra.
12. V tejto súvislosti súd zdôraznil aj to, že nie je nevyhnutné, aby bol vznik škody predvídateľný pre konkrétneho škodcu, ale postačuje, že táto škoda nebude nepravdepodobná pre optimálneho pozorovateľa. Pri hodnotení, či ide o prípad nepredvídateľnej škody, je potrebné vziať do úvahy znalosť, ktorú škodca mal vzhľadom na svoju situáciu a okolnosti vzťahujúce sa len k nemu, ale ďalej, pokiaľ nie je možné dôjsť k záveru, že s ohľadom na ne možnosť vzniku škody predvídal, je potrebné vyňať z úvahy, čo v danej situácii mohol predvídať obchodu dbalý podnikateľ. Popritom súd tvrdil, že žalobca už pri kúpe vozidla predložil žalovanému výpis z obchodného registra, z ktorého je zrejmé, že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti medzinárodnej nepravidelnej autobusovej dopravy, nakoľko to bol jediný predmet podnikania na predloženom výpise.
13. Za týchto okolností a so zreteľom na ustanovenie § 185 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak, odvolací súd verifikoval tvrdenia žalovaného a skutkové zistenia súdu prvej inštancie lustráciou žalobcu v živnostenskom registri. Z výpisu zo živnostenského registra odvolací súd zistil, že žalovaný od udelenia živnostenského oprávnenia podniká pod obchodným menom F. B. v mieste podnikania J. Š. X, XXX XX V., pričom do 26. januára 2003 bolo jeho IČO: XX XXX XXX a po tomto dátume je jeho IČO: XX XXX XXX. Ako predmety podnikania žalovaný mal, resp. stále má zapísané: 1. verejná cestná hromadná osobná nepravidelná doprava (deň vzniku oprávnenia 30.09.1996 - deň zániku oprávnenia 11.09.2001); 2. nepravidelná autobusová doprava (deň vzniku oprávnenia 09.12.1998 - deň zániku oprávnenia 11.09.2001); 3. obchodná činnosť v rozsahu voľných živností (deň vzniku oprávnenia 25.01.1999 - deň zániku oprávnenia 10.09.2001); 4. sprostredkovateľská činnosť (deň vzniku oprávnenia 25.01.1999 - deň zániku oprávnenia 10.09.2001); 5. demolácia a zemné práce (deň vzniku oprávnenia 25.01.1999 - deň zániku oprávnenia 10.09.2001); 6. oprava ručných hydraulických zdvihákov a oprava súčiastok (deň vzniku oprávnenia 25.01.1999 - deň zániku oprávnenia 10.09.2001); 7. zámočnícke práce (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 8. maloobchod v rozsahu voľných živností (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 9. veľkoobchod v rozsahu voľných živností (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 10. sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 11. montáž sadrokartónov a minerálnych podhľadov (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 12. reklamná činnosť (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 13. vedenie účtovníctva (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 14. kovovýroba (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 15. demolácie, búracie práce a prípravne práce pre stavbu (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 16. osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje deväť osôb vrátane vodiča s výnimkou vozidiel taxislužby (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003 - deň zániku oprávnenia 05.12.2015); 17. lešenárske práce (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 18. maliarske, natieračské a sklenárske práce (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 19. zváračské práce (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 20. prenájom automobilov (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 21. výroba pletených materiálov (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 22. kováčstvo (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 23. pílenie a impregnovanie dreva (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 24. upratovacie práce (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 25. opravy pneumatík vrátane nastavenia a vyváženia kolies (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 26. čalúnictvo (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 27. čistenie fasád a pomníkov (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 28. prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmov (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 29. požičiavanie videokaziet verejnosti (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 30. prenájom priemyselného tovaru (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 31. výroba odevov a odevných doplnkov (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 32. výroba úpletových textílii (deň vzniku oprávnenia 22.01.2003); 33. vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava (deň vzniku oprávnenia 16.08.2005 - deň zániku oprávnenia 03.12.2013); 34. vnútroštátna nákladná cestná doprava (deň vzniku oprávnenia 16.08.2005 - deň zániku oprávnenia 03.12.2013).
14. Vzhľadom na to odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si motorové vozidlo zakúpené u žalovaného na základe objednávky č. 10004876 z 13. apríla 2016 prevzal 5. decembra 2016 a živnostenské oprávnenie na výkon podnikania v predmete podnikania verejná cestná hromadná osobná nepravidelná doprava mu zaniklo 11. septembra 2001. Ak by aj súd tento fakt opomenul a ďalej sa zaoberal tým, že žalobca mal živnostenské oprávnenie aj na iné predmety podnikania, v rámci ktorých mohol poskytovať služby na základe zmluvy o preprave osôb, tak oprávnenie na výkon podnikania v predmete
podnikania nepravidelná autobusová doprava mu takisto zaniklo 11. septembra 2001, oprávnenie na výkon podnikania v predmete podnikania osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje deväť osôb vrátane vodiča s výnimkou vozidiel taxislužby mu zaniklo 5. decembra 2015 a oprávnenie na výkon podnikania v predmete podnikania vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava mu zaniklo 3. decembra 2013. Jediné oprávnenie na výkon podnikania v tomto smere, ktoré má žalobca od 22. januára 2003 a ktoré doposiaľ nezaniklo, je oprávnenie na výkon podnikania v predmete podnikania prenájom automobilov.
15. V tomto prípade by však podľa názoru odvolacieho súdu skôr prichádzalo do úvahy, že žalobca by uzatváral s tretími osobami (podnikateľmi) zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka ako zmluvu o preprave osôb podľa § 760 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Avšak ak si súd prvej inštancie nepreveril ani to, či žalobca mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v predmete podnikania verejná cestná hromadná osobná nepravidelná doprava, ktoré mimochodom označil ako medzinárodná nepravidelná autobusová doprava, nemohol sa zaoberať ani tým, či uzatvorené zmluvy o preprave osôb korešpondujú s niektorým z predmetov podnikania žalobcu.
16. Avšak, ak by aj súd dospel k záveru, že uzatvorené zmluvy o preprave osôb spadajú do jedného z predmetov podnikania žalobcu, stále je potrebné zaoberať sa aj otázkou nároku žalobcu na ušlý zisk a výškou takéhoto prípadného nároku.
17. Odvolací súd teda považuje za dôvodnú aj odvolaciu námietku žalovaného, že výška ušlého zisku mohla byť znížená tak, že by si žalobca splnil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka napríklad tak, že by si na splnenie zmluvných povinností voči odberateľom zabezpečil náhradné vozidlo.
18. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že žalovaný mu neponúkol ani len možnosť nájmu motorového vozidla a súd prvej inštancie uzatvoril, že podľa jeho názoru žalobca vykonal v rámci možnosti príslušné opatrenia na odvrátenie hroziaceho stavu, keď opakovane upozorňoval žalovaného na potrebu vozidla a na hroziacu majetkovú škodu, odvolací súd neakceptuje takýto argument žalobcu a s prezentovaným názorom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje.
19. Vo vzťahu k tomu odvolací súd uvádza, že zmyslom náhrady ušlého zisku je zmenšenie strát spôsobených v podnikaní poškodeného (žalobcu), nie zväčšenie výdavkov súvisiacich so zodpovednosťou za vady na strane predávajúceho (žalovaného). V tomto dôsledku nie je úlohou poškodeného pasívne čakať kým mu predávajúci vyplatí ušlý zisk, ktorý sa počas obdobia tohto jeho čakania len navyšuje, ale vyvinúť aktivitu na to, aby sa predišlo stratám v jeho podnikaní a následne si uplatniť takto vynaložené náklady u predávajúceho. Otázkou, či budú tieto náklady vyššie, ako by boli, ak by nevyvíjal žiadnu podnikateľskú aktivitu, sa žalobca nemusí vôbec zaťažovať, pretože na náhradu ušlého zisku je povinný žalovaný.
20. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za dôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, zaoberať sa otázkou, či žalobcovi vzhľadom na skorší zánik oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť v predmete podnikania verejná cestná hromadná osobná nepravidelná doprava vznikol nárok na náhradu ušlého zisku voči žalovanému, a ak dospeje k záveru, že mu takýto nárok vznikol, určiť výšku tohto žalobcovho nároku s prihliadnutím na splnenie jeho prevenčnej povinnosti.
22. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 191 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).