Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Nt-27-2016.pdf
PDF · 67.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2Nt/27/2016
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich Jaroslava Antala a Jany Mečiarovej Balážovej vo veci návrhu odsúdeného P. G. na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods.2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného P. G. , nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., C. Q. XXXX/X, okres Prievidza, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 78/2010, zo dňa 05. decembra 2016 a dňa 24. januára 2017, ktorý prišiel na Okresný súd v Prievidzi dňa 07. decembra 2016 a dňa 27. januára 2017, z a m i e t a ako nedôvodný.
odôvodnenie:
Súd na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného P. G., oboznámil s návrhom odsúdeného, ktorý bol súdu doručený dňa 17. mája 2013, oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 78/2010 - z neho predovšetkým príslušným rozsudkom, z ktorého vyplynuli skutky, ich povaha, s ktorým súd odsúdeného uznával vinným, s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, s odpisom registra trestov.
Z vykonaného dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 78/2010, poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2012, sp. zn. ÚS 106/2011, ktorým bola vyslovená protiústavnosť druhej vety § 41 ods.2 Trestného zákona z článku 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a preto je názoru, že keďže mu bol trest ukladaný za použitia daného ustanovenia Trestného zákona, t.j. za použitia asperačnej zásady, trest uložený v danom konaní je neprimerane prísny a odsúdený poukazoval aj na to, že podľa neho mal súd prihliadať pri ukladaný trestu aj na to, že trestnej činnosti sa dopustil vo veku blízkemu mladistvého.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 78/2010 zo dňa 22. decembra 2010 bol odsúdený uznaný vinným pre prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1 Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 221 ods.4 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona § 37 písm. h) Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov nepodmienečne a pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Košiciach I., sp. zn. 7T 95/2008 zo dňa 18. marca 2009, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 394 ods.1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak výjdu najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že trest odsúdenému bol ukladaný i za použitia ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je nesporné vyslovenie protiústavnosti druhej vety § 41 ods.2 Trestného zákona, teda toho ustanovenia, za použitia i ktorého bol odsúdenému trest ukladaný. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že základná sadzba pri obzvlášť závažnom zločine podvodu podľa § 221 ods.4 Trestného zákona je desať rokov až pätnásť rokov, po použití § 41 ods.2 Trestného zákona, t.j. po jej zvýšení bola základná sadzba pätnásť rokov až 240 mesiacov, pričom odsúdenému bol uložený za použitia § 39 ods.1 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, t.j. na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. S prihliadnutím však na ostatné okolnosti vyplývajúce, ktoré súd musí zohľadniť pri výbere druhu a výmere trestu, hodnotiac osobu odsúdeného, no predovšetkým vzhľadom na povahu trestnej činnosti, z ktorej bol odsúdený uznaný vinným a v tej súvislosti závažnosť trestnej činnosti, za ktorú mu bol trest ukladaný, súd dospel k záveru, že uložený trest vo výmere 11 rokov nepodmienečne nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Súd je názoru, že uložený trest v konaní Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 78/2010 je dôvodný a primeraný, tento trest nie je v zrejmom nepomere k závažnosti a k pomerom odsúdeného a nie je v zrejmom nepomere s účelom trestu.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odsúdený si už obdobný návrh podal aj dňa 15. mája 2013, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 1Nt 17/2013, pričom súd jeho návrh uznesením pod sp. zn. 1Nt 17/2013-20 zo dňa 28. augusta 2013 zamietol, odsúdený voči tomuto uzneseniu podal sťažnosť, pričom táto mu bola uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 2Tos 96/2013-27 zo dňa 19. decembra 203 zmietnutá. Pokiaľ sa aj odsúdený domáhal, že bolo u neho porušená aj tá skutočnosť, že súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa trestnej činnosti dopustil v čase veku blízkemu mladistvého, tak súd poukazuje na tú skutočnosť, že ani v prípade použitia tejto poľahčujúcej okolnosti, táto okolnosť by nemala význam pri ukladaní trestu, pretože v jeho prípade, ak by nebolo použité ustanovenie v zmysle nálezu Ústavného súdu, aj tam mu bol uložený trest v dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade prevyšovania poľahčujúcich okolností sa neznižuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby, ale naopak, znižuje sa horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu.
Z horeuvedených dôvodov, zohľadniac vyššie uvedené dôkazy a skutočnosti, zohľadniac zákonné podmienky, ktoré sú Trestným poriadkom dané pre povolenie obnovy konania súd nevzhliadol dôvody pre vyhovenie návrhu odsúdeného pre povolenie obnovy konania, nezistil, že tu existujú podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.