Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-236-2014.pdf
PDF · 149.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/236/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom na Pajštúnskej 5 v Bratislave proti žalovanému E. X., A. XX.X.XXXX, W. A. Ž. Č.. X Q. X., o zaplatenie 1749,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 29.4.2014 na Okresnom súde Skalica, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 1749,22 eur s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 1749,22 eur od 20.11.2013 do zaplatenia a trovy konania.
2. V žalobe je uvedené, že žalobca nadobudol pohľadávku v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka jej postúpením od postupcu Tatra banka a.s. Bratislava zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 19.11.2013 medzi postupcom a žalobcom - postupníkom. Postupca a žalovaný uzavreli dňa 27.5.2008 pod č. XXXXXX zmluvu, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov ( v skratke VOP). Na základe zmluvy poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach s tým, že žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje náležitosti podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Citované je ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a v žalobe je uvedené, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) absolútnym obchodom a právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení OZ neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej k veci žalobca uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka bola vo výške 1921,77 eur, z toho istina 1749,22 eur, riadny úrok 0 eur, úrok z omeškania 172,55 eur a poplatky 0 eur, žalobca sumu 172,55 eur predstavujúcu úrok z omeškania v konaní neuplatňuje. U nároku na úrok z omeškania žalobca odkázal na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, u výšky na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. ako na dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS, účinného do 31.12.2008 a na jeho účinnosť od 1.1.2009. Žalovaný do podania žaloby
neuhradil nič a dlží na istine 1749,22 eur, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Úrok z omeškania je vyčíslený po postúpení pohľadávky nasledovne: 8,25% zo sumy 1749,22 eur od 23.11.2013 do zaplatenia.
3. Z dôvodu, že žaloba pre rozhodnutie súdom neobsahovala dostatočné zdôvodnenie, vyzval súd žalobcu na jej doplnenie. Súd požadoval po žalobcovi v danej lehote 10 dní bližšie špecifikovať dlžnú čiastku 1749,22 eur, uviesť, čo tvorí istinu 1749,22 eur, či obsahuje aj úroky, poplatky, úroky z omeškania, koľko splátok a v akej výške žalovaný zaplatil, ako boli tieto splátky započítané, a kedy sa žalovaný dostal do omeškania, s akou splátkou, uviesť akým spôsobom a kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Na preukázanie týchto skutočností bol žalobca vyzvaný na doloženie listinných dôkazy, z ktorých bude preukázaná dlžná suma a z čoho pozostáva( napríklad výpisy z účtu, prehľad splátok, sadzobník poplatkov, vyhlásenie predčasnej splatnosti.
4. Žalobca v podaní, doručenom súdu 25.6.2014 uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným dňa 27.5.2008 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 2323,57 eur (70.000 Sk), žalovaný ho mal uhrádzať v 72. mesačných splátkach po 46,80 eur vrátane dohodnutého úroku. U poplatkov odkázal na Sadzobník poplatkov, kde je upravená výška poplatku za vedenie úverového účtu 1,99 eur (60 Sk) mesačne, u výšky úrokovej sadzby z omeškania 25% odkázal na aktuálny sankčný úrok pre bezúčelové spotrebiteľské úvery. Žalovaný čerpal podľa predloženého výpisu dňa 27.5.2008 sumu 70000,- Sk, od ktorej mu bol v ten istý deň odpočítaný spracovateľský poplatok 1400,-Sk a boli mu účtované poplatky 23,90 eur (12 x poplatok za vedenie úverového účtu 60 Sk x 12). Žalovaný vykonal úhrady vo výške 1109,55 eur, ktoré boli započítané vo výške 574,35 eur na istinu, zvyšok na úroky. Na istine tak zostala neuhradená suma 1749,22 eur.
5. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 13.2.2017, bližšie špecifikoval spôsob výpočtu riadneho úroku, počítaného vo výške 12,90% ročne.
6. Dňa 4.11.2015 podal žalobca návrh na prerušenie konania do ukončenia konania na Ústavnom súde sp. zn. RPV 12672/2015. Návrh odôvodnil tým, že za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Zákonodarca prijatím § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavu SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania, ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 8.9.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods.1 Ústavy SR. 7. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
8. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
9. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
10. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, nakoľko nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Pochybnosti žalobcu ako strany konania o ústavnosti resp. rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nie sú dôvodom na postup podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. (predtým § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.), keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie strana konania, dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia v bode 7 a 9 zamietol ako nedôvodný.
11. Žalobca na žalobe trval. 12. Žalovaný navrhol povoliť mu splátky s poukazom na svoju sociálnu a rodinnú situáciu. 13. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.XX-XXXXXXXXXX z 27.5.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky a.s., výzvou Tatra banky a.s. z 14.1.2010, poslednou výzvou Tatra banky a.s. z 3.2.2010, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie z 10.3.2011 Zmluvou o postúpení pohľadávok z 19.11.2013 a s jej prílohou, Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky z 26.11.2013, s kópiu obálky, výsluchom žalovaného písomnou formou t.j. odpoveďami žalovaného na otázky súdu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:
14. Tvrdenie žalobcu o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.XX-XXXXXXXXXX z 27.5.2008. Zmluva je podpísaná jej stranami, kde na strane veriteľa je Tatra banka a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava a žalovaný na strane dlžníka. Obsahom zmluvy boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán, a to záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver za podmienok dohodnutých v zmluve, dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 70.000 Sk, úroková sadzba uvedená v Zmluve bola vo výške 12,9 % ročne , poplatok za spracovanie žiadosti o úver 2% z výšky úveru, poplatok za správu úveru 60 Sk mesačne, výška mesačnej splátky 1410,- Sk, splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 17,16%, zvolený typ poistenia A, výška mesačného poistného 16 Sk. V bode 8. čl. VIII. je uvedené vyhlásenie strán, že ich právne vzťahy v Zmluve nešpecifikované sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
15. Všeobecné obchodné podmienky, vydané Tatra bankou a.s. boli súdu doručené s účinnosťou od 15.4.2006. Z tých VOP , ktoré boli žalobcom doručené na dôkaz , súd zistil, že ich žalovaný nepodpísal.
16. Z výzvy na zaplatenie vystavenej Tatra bankou, a.s. dňa 14.1.2010 na meno žalovaného s adresou I. XXXX/XX, X. mal súd preukázané, že banka vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy v omeškaní k 14.1.2010 vo výške 99,09 eur do 7 kalendárnych dní od vystavenia výzvy.
17. Z poslednej výzvy vystavenej Tatra bankou, a.s. dňa 3.2.2010 na meno žalovaného s adresou T.. I. XXXX/XX, X. mal súd preukázané, že banka vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy v omeškaní k 3.2.2010 vo výške 148,57 eur do 7 kalendárnych dní od vystavenia výzvy.
18. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie vystavené Tatra bankou, a.s. dňa 10.3.2011, adresovanej žalovanému na adresu T.. I. XX Q. X., súd zistil, že ním banka oznamuje žalovanému, že ku dňu 10.3.2011 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, dňom doručenia oznámenia vzniká povinnosť predčasne splatiť pohľadávku banky v celosti a vyzýva žalovaného na zaplatenie celej splatnej pohľadávky k 10.3.2011 v sume 1994,20 eur. Dôkaz o doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebol súdu doručený.
19. Podľa Oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky, vyhotoveného na meno žalovaného a adresovaného na adresu podľa Zmluvy t.j. T.. I. XX, datovaného dňom 26.11.2013, postupca Tatra banka a.s. oznamuje žalovanému, že postúpil pohľadávku podľa zmluvy o postúpení uzavretej so žalobcom dňa 19.11.2013 žalobcovi vo výške 1968,62 eur a záväzok má žalovaný plniť od okamihu doručenia oznámenia výlučne postupníkovi. Oznámenie sa týka čísla úveru XX-XXXXXXXXXX.
Z priloženej obálky vyplýva, že zásielka sa dňa 3.12.2013 vrátila Tatra banke, a.s. z dôvodu, že adresát je neznámy.
20. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, je jej účastníkmi na strane postupcu sú Tatra banka a.s. Hodžovo nám. 3, Bratislava a postupníkom je žalobca. Postupca je banka, postupník obchodná spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupujú sa pohľadávky z úverov a majú sa na mysli všetky pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, vrátane ich príslušenstva, uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. Zmluva je stranami podpísaná 19.11.2013. Podľa Prílohy č. 1 k nej je v nej uvedené meno, priezvisko žalobcu, suma úveru podľa Zmluvy o úvere, zostatok istiny 1749,22, zostatok riadneho úroku 172,55, zostatok sankčných úrokov 28,85, zostatok poplatkov 18, zostatok neuhradeného poistného 0, sadzba sankčného úroku 12,9.
21. Z prehľadu transakcií súd zistil, že je na ňom vykázané 27.5.2008 bezhotovostné čerpanie úveru 70.000,-Sk a opakujú sa každý mesiac až do 26.11.2013 platby v poradí najprv zaúčtované na sankčné úroky, nasleduje zaúčtovanie úroku z omeškania, poplatku v omeškaní, istiny v omeškaní, mesačne bol žalovanému účtovaný poplatok za vedenie úverového účtu 60,- Sk.
22. Pre vážne zdravotné problémy, ktoré bránili žalovanému v účasti na pojednávaní, súd pristúpil k výsluchu žalovaného formou písomného zodpovedania otázok. Po poučení položil žalovanému nasledovné otázky, na ktoré mal odpovedať písomne v lehote 5 dní, pričom na tieto otázky súdu žalovaný písomne odpovedal podaním, doručeným súdu dňa 13.3.2017: 1/ Či dňa 27.5.2008 uzatvoril Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX s veriteľom Tatra banka, a.s., Hodžove námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 - odpoveď žalovaného: pravdepodobne áno. 2/ či Zmluvu ( bod 1/) vlastnoručne podpísal - odpoveď žalovaného: pravdepodobne áno. 3/ Či boli k Zmluve pripojené Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. účinné dňom 15.4.2006, či ich podpisoval, či mu boli odovzdané alebo bol s nimi oboznámený
- odpoveď žalovaného: ohľadom zmluvných podmienok mu bolo určite povedaných veľké množstvo odborných informácií, ktorým určite vo všetkom úplne neporozumel.4/ Či s bankou vyjednal ( on sám, t.j. individuálne) jednotlivé poplatky uvedené v Zmluve z 27.5.2008, t.j. poplatok za spracovanie žiadosti o úver 2% z výšky úveru, poplatok za správu úveru 60Sk mesačne, poplatok za podanie žiadosti o zmenu úveru 2000,- Sk, poplatok za predčasné splatenie úveru 4% z nesplatenej časti úveru a poplatok za upomienku resp. výzva pri omeškaní splátky úveru alebo plnenia iných záväzkov zo zmluvy 750,- Sk alebo iba podpísal Zmluvu - odpoveď žalovaného: to si už presne nepamätí, tých informácií bolo naozaj veľmi veľa a obyčajný človek takú spisovnú úradnú reč ani nepochopí. 5/ koľko finančných prostriedkov od banky obdržal, t.j. akú sumu mu vyplatila buď na účet alebo mu ju vyplatila v hotovosti, uviesť treba sumu a spôsob - odpoveď žalovaného : finančné prostriedky mu boli určite poukázané na osobný účet v TB vo výške 70 000,- Sk. 6/ či s bankou dohodol poistenie, uvedené v Zmluve, alebo iba zmluvu podpísal
- odpoveď žalovaného: poistenie mu bolo ponúknuté, ale nepamätá si, či ho aj uzatvoril. 7/ koľko splátok a v akej výške celkovo zaplatil - odpoveď žalovaného: banka jeho splátky určite eviduje, ale on, nakoľko už nemá doklady, nevie povedať, akú sumu splatil. 8/ Či dohodol s bankou, ako mu bude zo splátok započítať, koľko a či najprv na úver, t.j. na vrátenie sumy ktorú mu požičala, koľko pôjde zo splátky na úroky, aká suma a na poplatky, t.j. či určil poradie, na čo má banka započítavať zo splátky - odpoveď žalovaného: vôbec nevie, že pri splátkach sa určuje nejaké poradie splácania úveru, úrokov či poplatkov. 9/ kedy prestal splácať úver, treba uviesť aspoň mesiac a rok - odpoveď žalovaného: úver splácal nepravidelne, pretože pracoval u zamestnávateľov, u ktorých výplaty buď viazli, boli len čiastočné alebo neboli vôbec a niektorí mu dlžia dodnes. Najhoršie to začalo byť niekedy v roku 2010. 10/ či poznal výšku úroku z omeškania, t.j. sankciu za to, že neplatil splátku zo Zmluvy v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne - odpoveď žalovaného: vedel, že nejaké sankcie z omeškania mu plynú, ale nič presnejšie si nepamätá.11/ či obdržal od Tatra banky, a.s. Výzvu na zaplatenie zo 14.1.2010 a Poslednú výzvu z 3.2.2010, obidve boli doručované na adresu T.. I. Č.. XXXX/XX, X., či v januári a februári 2010 býval alebo sa zdržiaval na tejto adrese - odpoveď žalovaného: vždy asi nejaké obdržal, lebo na uvedenej adrese býval, ale spomína si, že niekoľko krát ho v tejto veci kontaktovali telefonicky. 12/ Či obdržal od Tatra banky, a.s. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie z 10.3.2011, doručované mu na adresu T.. I. Č.. XX, X., či v marci a apríli 2011 býval alebo sa zdržiaval na tejto adrese, odpoveď žalovaného: nevie, či také oznámenie obdržal, v tom čase ešte býval na uvedenej adrese. 13/ Či obdržal od Tatra banky, a.s. Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky z 26.11.2013, doručované mu na adresu T.. I. Č.. XX, X., či v novembri a decembri 2013 býval na tejto adrese alebo sa na nej zdržiaval - odpoveď žalovaného: toto oznámenie asi neobdržal, pretože už na
tej adrese nebýval.14/ Či uhradil po podaní žaloby na súd po dni 29.4.2014 nejakú čiastku v súvislosti so Zmluvou (bod 1/), ak áno kedy, komu (žalobcovi - EOS KSI Slovensko s.r.o., Tatra banke alebo inej osobe - treba ju označiť) - odpoveď žalovaného: nevie, či presne v tom čase, ale nejakú minimálnu sumu platil po kontaktovaní EOS KSI Slovensko s.r.o. V závere žalovaný uviedol, že žiada splácať záväzok v nejakých minimálnych splátkach vzhľadom k ťaživej finančnej situácii jeho rodiny napr. 20,- eur.
23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
25. Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (účinnom do 31.7.2008, ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
29. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. sa rozumie po a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, po b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 31. Podľa § 4 ods. 1,2,3,4,6 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1, ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe po a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo po b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba, ods. 5 veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 32. K naznačovanej právnej kvalifikácii žalobcu v žalobe, že zmluva o úvere, uzatvorená so žalovaným sa spravuje výlučne Obchodným zákonníkom súd uvádza, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou tak podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, zmluva je jednoznačne zmluvou typovou. V zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je spotrebiteľskou zmluvou a vyplýva to aj zo samotného názvu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenia § 52 a nasledujúce OZ treba aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, keďže ide o zmluvu o úvere, ktorá je upravená v § 497 Obchodného zákonníka z dôvodu, že na strane veriteľa vystupovala banka, podnikateľ poskytujúci úvery a na strane dlžníka (v procesnom postavení v súdnom konaní žalovaný), nekonajúci v rámci podnikateľskej činnosti, nepožadujúci poskytnúť úver pre výkon povolania dopadá na zmluvu o úvere aj Občiansky zákonník. 33. Súd preskúmal zmluvu o úvere a konštatuje, že táto má podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, pretože je v nej uvedené, kto je veriteľ, kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovaného vrátiť ich v dohodnutej dobe a zaplatiť úrok. Z transakcií bolo preukázané, že veriteľ splnil záväzok, poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 70.000,-Sk a žalovaný ich čerpal a zmluva o úvere je preto aj podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. platná. Zmluva o úvere uzavretá so žalovaným je charakterom spotrebiteľským úverom, pretože veriteľom bola právnická osoba - banka, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje úvery a žalovaným spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolenia alebo podnikania, opak tvrdený ani zistený v konaní nebol. Pri spotrebiteľskom úvere poskytnutom žalovanému išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, žalovaný sa zaviazal poskytnutých 70.000,-Sk vrátiť v 72 splátkach a celkom zaplatiť 3.369,85 eur, splatil do výšky 1109,55 eur. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, predpísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má predpísanú písomnú formu a sú v nej niektoré náležitosti predpísané týmto zákonom, neobsahuje spôsob zániku záväzku zo zmluvy. 34. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať. 35. Žalobca tvrdil, že mu vzniklo právo od žalovaného požadovať peňažné plnenie, odvodzujúc svoje právo zo zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu Tatra banka a.s. Bratislava, tá je bankou.
36. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk
so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
37. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 38. Súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy svedčiace k tomu, že boli splnené predpoklady k postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. predchádzajúca písomná výzva banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s oznámením, že uvedené predpoklady súd považuje za zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd žiadal oznámiť, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, skončeniu úverovej zmluvy bankou výpoveďou alebo odstúpením a k tomu vždy doručiť dôkaz a ak boli doručované žalovanému aj doklad preukazujúci, že boli žalovanému doručené. Zároveň žiadal doručiť dôkaz, že Oznámenie o postúpení pohľadávky žalovaný prevzal alebo sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Súd poukázal pritom na § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Pokiaľ žalobca odkazuje na to, že sa žalovaný oboznámil s VOP ( podanie z 18.3.2015), tieto môžu byť použité iba medzi podnikateľmi a u iných obchodných podmienok sa pri ich použití vyžaduje, aby s boli stranám známe a splniť povinnosť preukázať, že boli strane známe sa ukladá strane, ktorá sa na podmienky odvoláva. Pre platnosť podmienok sa vyžaduje na znak súhlasu podpis žalovaného, preto súd vyzval žalobcu aj na predloženie Obchodných podmienok, podpísaných žalovaným. 39. Žalobca v podaní z 21.12.2016 uviedol, že nespája ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách s jeho aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka, zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Doručenie písomne výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 zákona o bankách. K oznámeniu o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odcitoval rozsudok NS SR z 11.6.2003 sp. zn. 4Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej existencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky postupník. Súdu bola v prílohe doručená písomná výzva na zaplatenie Tatra banky a.s., podľa ktorej banka - veriteľ
vyzýva žalovaného - dlžníka na zaplatenie pohľadávky 99,09 eur, s ktorou je v omeškaní k 14.1.2010 a požaduje po žalovanom, aby sumu uhradil do 7 dní od vystavenia výzvy. Ďalej bola súdu doručená posledná výzva Tatra banky, a.s. z 3.2.2010 adresovaná na žalovaného, ktorou vyzýva žalovaného
- dlžníka na zaplatenie pohľadávky 148,57 eur, s ktorou je v omeškaní k 3.2.2010 a požaduje po žalovanom, aby sumu uhradil do 7 dní od vystavenia výzvy. Zároveň bolo súdu doručené Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie vystavené Tatra bankou, a.s. dňa 10.3.2011, ktorým banka vyzýva žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky k 10.3.2011 v sume 1994,20 eur. Tiež bolo súdu doručené Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky vystavené Tatra bankou, a.s. dňa 26.11.2013, ktorým banka oznamuje žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Z priloženej obálky vyplýva, že sa 3.12.2013 vrátila nedoručená zásielka banke z dôvodu, že adresát je neznámy. 40. Podľa § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
41. Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
42. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
43. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle ustanovenia § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. zákona o bankách). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení (rozsudok KS v Trnave č.k. 3C/21/2014-119) .
44. K zisteniu, či je navrhovateľ vo veci aktívne legitimovaným účastníkom, teda či mu svedčia hmotnoprávne oprávnenia zo zmluvy o úvere, súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, Zmluvou o postúpení pohľadávok a Prílohou k
nej patriacou, výzvou na zaplatenie, poslednou výzvou, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky a zistil takýto skutkový stav veci:
45. Zmluva o úvere je uzavretá platne a podľa zmluvy o postúpení pohľadávok a jej Prílohy č. 1 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V § 524 OZ je dané veriteľovi, podľa zmluvy o úvere postúpiť pohľadávku, pripúšťa to aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa Oznámenia Tatra banky a.s. táto oznamovala žalovanému podľa § 526 OZ, že pohľadávku, ktorú postupuje na žalobcu, mal žalovaný uhradiť postupníkovi, t.j. žalobcovi. Žiadny dôkaz o tom, že žalovaný sa dozvedel o postúpení pohľadávky súdu predložený nebol, hoci to ustanovenie § 526 ods. 1 a 2 OZ vyžaduje s následkom, že pokiaľ nie je oznámené postupcom dlžníkovi, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Uvedené vyplýva aj z toho, že oznámenie o postúpení pohľadávky z 26.11.2013 bolo žalovanému adresované na adresu T.. I. XX Q. X., pričom žalovaný v odpovedi na otázku súdu č. 13 uviedol, že v tomto čase už na uvedenej adrese nebýval, čomu zodpovedá aj dôvod vrátenia oznámenia o postúpení pohľadávky uvedený na priloženej obálke t.j. že adresát je neznámy. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ žalovanému doručoval ako dlžníkovi na adresu, na ktorej sa jeho dlžník nezdržiaval. Žalovaný mal inú adresu než na akú doručoval postupca a nebolo zo strany žalobcu dokázané v konaní, že sa žalovaný o postúpení dozvedel. Ustanovenia VOP o fikcii doručenia, ktoré sú v VOP Tatra banky a.s. nemožno použiť, pretože sú známe ako dokument, ktorý sa mal stať podľa zmluvy o úvere jej súčasťou iba podnikateľom, ako vyplýva z dikcie a významu VOP z ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka a platnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej so spotrebiteľom a platnou súčasťou zmluvy sa nemohli stať ani iné obchodné podmienky banky, pretože žalovaný nevystupoval v zmluve o úvere ako podnikateľ, ale ako spotrebiteľ, nepodnikajúci v tej sfére podnikania, ako banka. Ak by sa mali stať VOP súčasťou a zmluva o úvere, uzavretá so spotrebiteľom vyžaduje podľa zákona o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, jej súčasti podľa § 40 ods. 1 a 3 tak isto vyžadujú, aby boli podpísané zmluvnými stranami a na dôkaz, že podmienka pre platnosť právnych úkonov, ktoré znamenajú prejav vôle strán ku vzniku, zániku alebo zmene tých práv a povinností, ktoré mali byť podľa VOP ( Obchodnými podmienkami) obsahom zmluvy o úvere a nahrádzať časť jej obsahu sú bez podpisu zmluvných strán podľa § 40 ods. 1 a 3 OZ neplatným právnym úkonom, žalovaného nezaväzujú a nemohlo dôjsť k vyvolaniu fikcie doručenia Oznámenia. VOP nemožno považovať ani za iné platné obchodné podmienky podľa § 273 Obchodného zákonníka, pretože ak by sa mali stať platnou súčasťou, tak isto by sa vyžadovala ich písomná forma a podpisy účastníkov zmluvy o úvere. 46. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu ( resp. v čase podania žaloby účastníkom v prípade prejednávanej veci sporového konania) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).
47. Pokiaľ nebolo preukázané, že sa dlžník, z procesného hľadiska v žalobe označený za žalovaného a žalobcom v žalobe označený za nositeľa povinností z hmotnoprávneho vzťahu zo zmluvy o pripojení, preukázateľne nedozvedel, kto sa stal po postúpení pohľadávky jeho novým veriteľom, čo vyplýva z výpovede žalovaného, keď tvrdil, že mu oznámenie o postúpení pohľadávky nebolo doručené, v čase vyhotovovania oznámenia už býval na inej adrese ako je uvedená v oznámení, môže žalovaný plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu o pripojení a ten je povinný plnenie prijať. Žalobca dokázal zmluvou o postúpení pohľadávky postúpenie pohľadávky na neho, ale nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ žalobca nedokázal, že mu svedčia práva veriteľa, súd už neskúmal nárok žalobcu na istinu, alebo iné žalobcom uplatnené peňažné nároky. V sumách ide o hmotnoprávny nárok veriteľa, v procesnom postavení v
súdnom konaní žalobcu, rovnako sa súd ex offo nezaoberal ani tým, či sú alebo nie sú ním uplatnené nároky na peňažné plnenia, uplatnené voči spotrebiteľovi, premlčané.
48. Súd mal v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie jeho pohľadávky výzvou z 14.1.2010, poslednou výzvou z 3.2.2010 a na zaplatenie zosplatnenej pohľadávky oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvou na zaplatenie z 10.3.2011, pričom žalovaný vo svojom podaní z 12.3.2017 uviedol, že nejaké výzvy obdržal, lebo sa v tom čase ešte býval na adrese T.. I. XX Q. X., na ktorú boli výzvy a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zaslané. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka banky bola v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách postupiteľná. Pre žalovaného, označeného v konaní z hmotnoprávneho vzťahu, vzniknutého zo zmluvy o úvere, nie je rozhodujúce vedieť o postúpení pohľadávky, keďže sa jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu nemenia, ale je pre neho rozhodné vedieť, kto je jeho veriteľom. Pokiaľ nebolo preukázané, že sa dlžník, z procesného hľadiska v žalobe označený za žalovaného a žalobcom v žalobe označený za nositeľa povinností z hmotnoprávneho vzťahu zo zmluvy o úvere, preukázateľne nedozvedel, kto sa stal po postúpení pohľadávky jeho novým veriteľom, čo vyplýva z písomnej formy výsluchu žalovaného, keď tvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávky asi neobdržal, pretože v čase vyhotovovania oznámenia už na adrese v uvedenej v oznámení nebýval, môže žalovaný plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu o úvere a ten je povinný plnenie prijať. Žalobca dokázal zmluvou o postúpení pohľadávky postúpenie pohľadávky na neho, ale nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd žalobu žalobcu zamietol.
49. Súd sa zaoberal aj tým, že žalovaný v písomnej forme výsluchu uviedol, že žiada splácať záväzok v nejakých minimálnych splátkach vzhľadom k ťaživej finančnej situácii jeho rodiny napr. 20,- eur. Uvedené prehlásenie žalovaného možno považovať za uznanie dlhu. Súd k uznaniu dlhu žalovaným neprihliadol z toho dôvodu, že by vo veci nebolo možné v prípade návrhu schváliť zmier, nakoľko si žalobca uplatňuje v konaní úroky, na ktoré nemá nárok, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť úveru, ktorá informácia je vyjadrená nejasne a neurčito, pretože zo zmluvy o úvere nevyplýva, kedy nastala splatnosť prvej splátky. To má za následok, že ide o porušenie zákazu klamania spotrebiteľa podľa § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a teda schváleniu zmieru by bránila skutočnosť, že nemožno spotrebiteľa zaviazať na zákonom nedovolené plnenie.
50. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia v bode 50 a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia uvedeného v bode 51, o výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 52.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie písomne do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).