Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-382-2015.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/382/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, proti žalovanému: GASTRO- CENTRUM J.P.B. ANTOVSZKÝ, spol. s r.o., Hradská 26, Bratislava, IČO: 31 402 666, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho PhD., advokát, Piaristická 2, Nitra, o zaplatenie 3.325,32 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.09.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.325,32 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že dňa 30.06.2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu č. PZ00096873_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd podľa § 15 ods. 7 písm. b) a ust. § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu. Žalobca sa v tejto zmluve zaviazal uskutočňovať dodávky pitnej vody do odberného miesta stanovené v čl. I a nasl. Zmluvy a žalovaný sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi platby za dodávky vody podľa zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.
3. Žalovaný odvádzal odpadovú vodu, t.j. využíval verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia na základe čoho mala byť žalovanému spôsobená škoda. Žalobca následne vyzval žalovaného na úhradu sumy za využívané služby zaslaním faktúry na odberné miesto. V zmysle ustanovenia čl. XII, bod 1 písm. h) všeobecných obchodných podmienok vystavil žalobca žalovanému faktúru na zmluvnú pokutu v sume 3.000,- Eur a náhradu škody za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v objeme 353 m3.
4. Súd vo veci vydal dňa 22.10.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že zmluva č. PZ00096873_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.06.2011 je v súlade § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľská. Podľa žalovaného nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3.000,- Eur, nakoľko ustanovenie článku XII. bod 1 písm. h) všeobecných obchodných podmienok žalobcu neobsahuje dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute vo výške 3.000,- Eur. Podľa žalovaného by bolo ustanovenie o zmluvnej pokute neplatná aj v prípade, ak by bolo obsahom predmetného článku obchodných podmienok a to vzhľadom na absenciu písomnej formy dohody o zmluvnej pokute, ako aj s ohľadom na charakter predmetnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, nakoľko nie je možné platne dohodnúť zmluvnú pokutu v spotrebiteľskej zmluve odkazom na všeobecné obchodné podmienky.
6. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že ustanovenia čl. VI bod 3 a 4 zmluvy o možnosti jednostrannej zmeny zmluvných podmienok dohodnutých v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú založené na nerešpektovaní zmluvnej slobody, využití faktickej nerovnováhy zmluvných strán a vo svojich účinkoch zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného.
7. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nespôsobil škodu a neporušil ani žiadnu svoju právnu povinnosť voči žalobcovi. Pri uzatváraní zmluvy č. 5496 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu zo dňa 07.06.2000 si žalovaný podľa svojho vyjadrenia riadne splnil svoju povinnosť o ohlásil sa na poskytovanie služieb vodného a stočného. Následne v roku 2011 sám žalobca bez podnetu žalovaného, zo svojej vlastnej iniciatívy, zaslal novú zmluvu. Žalovaný mal za to, že táto zmluva len formálne potvrdzuje zmluvný vzťah, má pokračujúci charakter k vzájomnému zmluvnému vzťahu a teda vo svojom predmete zahŕňa poskytovanie služieb vodného aj stočného, nakoľko nenastali žiadne zmeny v relevantných skutočnostiach pre vzájomný zmluvný vzťah. Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 30.06.201 vypracoval žalobca a je tak plne zodpovedný za jej obsah a správnosť. Žalovaný naviac aj z názvu predmetnej zmluvy - zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd predpokladal, že žalobca zmluvu vypracoval na základe dovtedajších skutočností a táto zahŕňa aj odvádzanie odpadových vôd, pričom služba odvádzanie odpadových vôd sa uvádza aj vo viacerých jej ustanoveniach. Na základe uvedeného dospel žalovaný k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť a preto zmluvnú pokutu a náhradu škody v plnej výške neuznáva.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvy č. PZ00096873-001, všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou platných odo dňa 01.10.2010, faktúry č. 15830032, upomienok zo dňa 31.03.2015, faktúry č. 15605023, všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody účinných odo dňa 01.07.2014 a odvádzania odpadových vôd, vyúčtovacej faktúry č. 414111943, fotodokumentácie, vyjadrenia k projektu stavby, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., kópie snímky z katastrálnej mapy a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo zmluvy č. PZ00096873-001 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný odberateľ uzatvorili dňa 30.06.2011 zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Predmet zmluvy bol vymedzený v čl. I. tejto zmluvy, ako dodávka pitnej vody z verejného vodovodu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu.
10. Zo všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou platných odo dňa 01.10.2010 súd zistil, že tieto obchodné podmienky žalobcu, ktoré boli platné v čase uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu ustanovenie o zmluvnej pokute za odvádzanie odpadových vôd bez uzatvoreného zmluvného vzťahu so žalobcom. Podľa čl. XIII. Bol žalobca ako oprávnený meniť tieto obchodné podmienky z dôvodov zmeny okolnosti, ktoré platili v čase ich vzniku. Nové (zmenené) obchodné podmienky mali nadobudnúť účinnosť najskôr v 30. deň od po ich zverejnení na internetovej stránke žalobcu. Podľa tohto článku mal žalobca zároveň povinnosť informovať žalovaného o nových obchodných podmienkach najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich účinnosti.
11. Z faktúry č. 15830032 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Eur podľa čl. XII., bod. 1 písm. h) za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
12. Z faktúry č. 15605023 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému náhradu škody za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v sume 325,32 Eur.
13. Zo všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody účinných odo dňa 01.07.2014 súd zistil, že tieto nové obchodné podmienky žalovaného boli v čl. XII. bod 1 doplnené o písmeno h), podľa ktorého mal byť žalobca ako dodávateľ oprávnený domáhať sa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 300,- Eur, ak je odberateľom fyzická osoba spotrebiteľ alebo zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- Eur, v prípade ostatných odberateľov, za preukázaný neoprávnený odber vody alebo vypúšťanie odpadových vôd.
14. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
15. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
16. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
17. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
18. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
19. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
20. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
21. Podľa § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.
22. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.
23. Podľa § 28 ods. 10 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu a množstva odvedenej odpadovej vody
24. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie.
25. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.
26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu označenú ako zmluva č. PZ00096873_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Táto zmluva bola uzatvorená podľa § 15 ods. 7 písm. b) a podľa § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
28. Samotný predmet zmluvy bol vymedzený v jej čl. I, podľa ktorého bola zmluva uzatvorená na dodávku vody z verejného vodovodu. Napriek tomu, že medzi stranami nedošlo k dohode o uzatvorení takej zmluvy, ktorej predmetom by bolo odvádzanie a čistenie odpadových vôd produkovaných žalovaným, žalovaný vypúšťal do kanalizácie žalobcu odpadové vody.
29. Tým, že žalovaný využíval služby žalobcu bez uzatvorenej zmluvy, ako aj bez toho, aby žalobcovi bez právneho dôvodu poskytované služby uhrádzal, nebola žalobcovi spôsobená škoda, ale dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalovaného na úkor žalobcu. O náhrade škody by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd bola žalobcovi spôsobená škoda, napr. na kanalizačnom systéme, resp. na zariadeniach slúžiacich na čistenie odpadových vôd, resp. ak by žalobcovi bola spôsobená iná škoda na jeho majetku, resp. na majetku, ktorý mu bol zverený do správy.
30. Pokiaľ mala byť škoda spôsobená žalobcovi výlučne neuhradením protiplnenia zo strany žalovaného za odvádzanie a čistenie odpadových vôd, nemožno hovoriť o škode v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ale iba o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný prijímal od žalobcu plnenia bez právneho dôvodu, vznikla mu povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, t.j. uhradiť obvyklú cenu poskytovaných služieb. Výška nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa samozrejme odvíja od rozsahu v akom žalovaný služby žalobcu využíval, teda od množstva odpadových vôd, ktoré žalovaný do kanalizačného systému žalobcu vypustil.
31. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný vypustil do verejnej kanalizácie 353 m3 odpadových vôd. Žalobca však súdu neposkytol ani len skutkové tvrdenie akým spôsobom bolo množstvo vypustených odpadových vôd stanovené. Z vykonaného dokazovania tak nie je zrejmé, či uvedené množstvo zodpovedá množstvu odobratej vody, resp. či výpočet množstva odobratej pitnej vody bol vykonaný spôsobom stanoveným v § 29 ods. 2 alebo podľa § 29 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ako aj súlad tohto výpočtu s § 5 a nasl. vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby.
32. Žalobca neprodukoval ani žiadne dôkazy (napr. údaje o množstve pitnej vody dodanej žalovanému), z ktorých by bolo možné odvodiť, resp. overiť množstvo odpadových vôd vypustených do kanalizácie žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd nemohol vyhovieť žalobe žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko rozsah v akom žalovaný využíval bez právneho dôvodu služby žalobcu nebol v priebehu konania žiadnym spôsobom preukázaný. Žalobca tak síce preukázal existenciu svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak vôbec nepreukázal rozsah tohto nároku, teda rozsah v akom sa mal žalovaný vypúšťaním odpadových vôd na jeho úkor bezdôvodné obohatiť.
33. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je vyjadrená v čl. 8 C.s.p ako aj § 132 a § 150 ods. 1 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a zároveň podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strany sporu teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak strana sporu neunesie povinnosť tvrdenia, resp. dôkazné bremeno, má to pre ňu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
34. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Vzhľadom na skutočnosť, že výšku bezdôvodného obohatenia nebolo na základe vykonaných dôkazov žiadnym spôsobom určiť, súd bol nútený žalobu žalobcu, v časti ktorej sa domáhal zaplatenia sumy 325,32 Eur zamietnuť.
35. Okrem nároku na zaplatenie odplaty za vypúšťanie odpadových vôd sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3.000,- Eur. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty mu mal vzniknúť taktiež tým, že žalovaný vypúšťal odpadové vody do verejnej kanalizácie bez toho, aby so žalobcom uzatvoril zmluvu. Z tejto skutočnosti si žalobca odvodil svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý mu mal vyplývať z čl. XII, bod I, písm. h) všeobecných obchodných podmienok pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou.
36. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že súčasťou zmluvy č. PZ00096873_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd boli aj obchodné podmienky žalobcu označené ako všeobecné obchodné podmienky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Uvedené obchodné podmienky síce obsahovali ustanovenia o zmluvnej pokute, ale neobsahovali ustanovenie, o ktoré svoj nárok opieral žalobca. Toto ustanovenie sa stalo súčasťou obchodných podmienok žalovaného až po ich zmene, ku ktorej došlo k 01.07.2014.
37. Žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty neuznával keď tvrdil, že má v zmluvnom vzťahu so žalobcom postavenie spotrebiteľa a dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, poukazoval taktiež na skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute podľa čl. XII., bod 1 písm. h) vôbec nebola súčasťou obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy.
38. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovanej strany o tom, že vo vzťahu so žalobcom založeným zmluvou č. PZ00096873_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd má postavenie nároku má postavenie spotrebiteľa, nakoľko toto tvrdenie nemá oporu v ustanovení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu dospel k záveru, že ustanovenie čl. XII. bod 1 písm. h) obchodných podmienok žalobcu (v znení po ich zmene), nemohlo mať a ani nemalo za následok vznik dohody o zmluvnej pokute medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorej by sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Eur za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd. I keď nie je vylúčené, aby vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským, došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach, ustanovenie o zmluvnej pokute môže byť považované za platné, iba vtedy ak by bolo obsiahnuté v pôvodných obchodným podmienkach, teda v obchodných podmienkach, ktoré tvorili súčasť zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu.
39. Ako už bolo uvedené obchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu ustanovenie, podľa ktorého by bol žalobca oprávnený požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Eur neobsahovali.
40. Uvedené ustanovenie sa v obchodných podmienkach žalobcu objavilo až po ich zmene, ktorá mala nadobudnúť účinnosť dňa 01.07.2014. K zmene obchodných podmienok žalobca pristúpil jednostranne. Možnosť jednostrannej zmeny obchodných podmienok si žalobca vymienil už v ich pôvodných ustanoveniach, konkrétne v čl. XIII bod 1, podľa ktorých bol žalobca ako dodávateľ oprávnený tieto obchodné podmienky meniť z dôvodov zmeny okolností, ktoré platili v čase ich vzniku. Uvedené ustanovenie pôvodných obchodným podmienok zároveň ukladalo žalobcovi povinnosť upovedomiť odberateľa o nových obchodných podmienkach najneskôr 30 dní pred nadobudnutím ich účinnosti.
41. Súd považuje uvedené ustanovenie obchodných podmienok umožňujúce žalobcovi meniť obchodné podmienky, t.j. meniť podmienky zmluvného vzťahu, bez súhlasu druhej strany za neplatné. Je nepochybné, že Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1 pripúšťa, aby podrobnejšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán obsahovali osobitné zmluvné dojednania, ktoré majú charakter ustálených pravidiel a majú dlhodobejší charakter. Obsah týchto pravidiel nemusí byť súčasne obsahom zmluvy, čím sa urýchľuje kontraktačný proces. V prejednávanej veci však ide o podmienky, ktoré sa uplatňujú len v určitom obchodnom vzťahu, boli vypracované výlučne žalobcom a preto nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok. Preto sa podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje, aby zmluvné strany s týmito podmienkami vyjadrili súhlas, aby boli zmluvným stranám známe alebo aby boli k návrhu zmluvy priložené.
42. Obchodné podmienky vypracoval jednostranne žalobca.
43. Ak obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy, ich znenie musí byť v čase uzavretia zmluvy druhým účastníkom známe a zmluvná strana musí s uzavretím zmluvy vrátane podmienok upravených v prílohe zmluvy, vyjadriť súhlas. Ustanovenie obchodných podmienok, ktoré umožňuje žalobcovi jednostranne tieto obchodné podmienky meniť súd však obsahuje vzdanie sa práva odberateľa do budúcnosti prejednať a odsúhlasiť zmenu obchodných podmienok zmluvy, čo je neprípustné a spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto ustanovenia. Žalobca nebol oprávnený jednostranne meniť dohodnuté podmienky zmluvy zmenou obchodných podmienok a preto medzi stranami sporu k dohode o zmluvnej pokute, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nikdy nedošlo. Ustanovenie čl. XII bod 1. písm. h) obchodných podmienok žalovaného neotvorilo súčasť zmluvy, s ktorou žalovaný vyslovil súhlas a žalovaného žiadnym spôsobom nezaväzovalo k zaplateniu zmluvnej pokuty nezaväzovalo.
44. Súd len pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že žalovaný nepreukázal ani len splnenie podmienok pre jednostrannú zmenu obchodných podmienok tak, ako boli tieto vymedzené v neplatnom ustanovení čl. XIII bod 1 pôvodných obchodných podmienok. Aj podľa tohto neplatného ustanovenia obchodných podmienok bol žalobca oprávnený meniť obchodné podmienky iba v prípade zmeny okolností, ktoré platili v čase ich vzniku. Odhliadnuc od značnej nejasnosti pojmu zmena okolností je súd nútený konštatovať, že žalujúca strana opäť súdu neposkytla ani len skutkové tvrdenia o tom, že k nejakej zmene okolností vôbec došlo. Žalobca sám žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol oprávnený meniť zmluvné podmienky aspoň v zmysle ustanovení pôvodných obchodných podmienok a už vôbec nepreukázal, že by žalovaného o zmene obchodných podmienok akýmkoľvek spôsobom informoval.
45. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba žalobcu nie je dôvodná ani v časti, v ktorej sa od žalovaného domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- Eur.
46. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákona a preto rozhodol tak, že ju zamietol.
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).