Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-225-2016.pdf
PDF · 135.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/225/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ŽOS-EKO, s.r.o., so sídlom Dielenská Kružná 2, 038 61 Vrútky, IČO: 36 002 445, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Burikovou, bytom O. T. XXXXX/X, XXX XX E. - H., proti žalovanému: VLČEK TRADE s.r.o., so sídlom Veľká Bíteš, Zahradní 588, PSČ 59501, Česká republika, IČO: 282 63 413, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, v konaní o zaplatenie 20.852,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 18Cb/77/2015-123 zo dňa 10.3.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 18Cb/77/2015-123 zo dňa 10.3.2016 p o t v r d z u j e .
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.852,16 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku z podanej žaloby 1.251 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorú žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 24.9.2012 kúpnu zmluvu, pričom v článku 8. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prípadný spor vzniknutý zo zmluvy rozhodne príslušný súd podľa Občianskeho súdneho poriadku Slovenskej republiky. V zmysle čl. 4 bod 1. zmluvy bolo dohodnuté, že žalovaný dodá žalobcovi tovar, vrátane dokladov a v rozsahu podľa čl. 1 zmluvy a poskytne súvisiace služby podľa bodu 3 čl. 1 zmluvy do 16. týždňov po podpise zmluvy obidvoma zmluvnými stranami. Zmluva bola podpísaná 24.9.2012, žalovaný bol preto povinný dodať žalobcovi tovar a poskytnúť služby najneskôr do 14.1.2013. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 23.5.2013 však žalovaný odovzdal žalobcovi tovar do užívania až 23.5.2013. Žalovaný bol preto v omeškaní od 15.1.2013 do 23.5.2013. Pre prípad omeškania bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,03 % z celkovej ceny tovaru, za každý začatý deň omeškania a táto zmluvná pokuta za omeškanie bola vyfakturovaná faktúrou č. 21405005, splatnou dňa 20.6.2014, v sume 20.852,16 Eur, ktorá sa stala predmetom sporu a ktorú žalovaný neuhradil. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť. Poukázal na ust. § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 414 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 300 Obchodného zákonníka, keď zo samotnej žaloby žalobcu vyplývalo, že predmetom sporu bol nárok v sume 20.852,16 Eur, a to titulom zmluvnej pokuty. Podľa dokazovania mal okresný súd za preukázané, že Kúpnou zmluvou č. 21/EKO/2012, konkrétne z čl. 7 bodu 1. vyplynulo písomné dojednanie o zmluvnej pokute, a preto bolo možné konštatovať, že forma dojednania zmluvnej pokuty bola zachovaná. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania žalovaného ako predávajúceho s dodaním tovaru alebo
poskytnutím súvisiacich služieb vzniká žalobcovi ako kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % z celkovej ceny tovaru za každý začatý deň omeškania, čím nebol dotknutý nárok na náhradu škody.
2. Okresný súd mal za zistené, že podľa čl. 4 bod 1 uvedenej zmluvy mal byť tovar a služby dodané do 16. týždňov po podpise zmluvy, pričom k podpisu zmluvy došlo 24.9.2012, a tak 16 týždňov od tohto dátumu pripadlo na dátum 14.1.2013. Uvedený dátum dodania tovaru a služieb nebol medzi účastníkmi sporný. Bolo preukázané v zmysle preberacieho protokolu, ako aj zhodným tvrdením účastníkov, že k reálnemu dodaniu tovaru a služieb došlo až dňa 23.5.2013, teda jednoznačne sa žalovaný ako predávajúci dostal do omeškania s dodávkou tovaru a služieb. Sporné bolo, či dôsledok omeškania žalovaného nastal pre neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu, ktorá bola špecifikovaná v článku 2 bod. 2. zmluvy, to znamená, či žalobca nezabezpečil potrebnú plochu nutnú pre inštaláciu a potrebnú výšku haly. Podľa tvrdenia žalovaného dochádzalo k niekoľko násobným zmenám dispozičného riešenia linky tak, aby sa vtesnala do uvedených priestorov. Tieto tvrdenia právneho zástupcu žalovaného vyvrátil samotný klient, a to žalovaný, keď uviedol, že pri koncepcii kúpnej zmluvy sa vychádzalo z pôvodného projektu, kde bola požiadavka na 200 m2 s tým, že detailný výkres usporiadania linky sa začal kresliť až po podpísaní kúpnej zmluvy a až z tohto výkresu vyvstala požiadavka na plochu 300 m2 a ako uviedol samotný žalovaný na pojednávaní, tak 24.1.2013, nepochybne vtedy už 10 dní potom, ako mala byť linka dodaná a nainštalovaná, sa prvýkrát dostavil na jednanie k žalobcovi ohľadne požiadavky na väčšiu plochu. Z tohto tvrdenia, ako aj z tvrdenia žalobcu bolo zrejmé, že problém a omeškanie nastalo na strane žalovaného, ktorý nerešpektoval dojednania v zmluve, v súvislosti s požiadavkou na plochu, kde sa má linka inštalovať a práve v súvislosti s tým vyvstala potreba nového usporiadania linky oproti usporiadaniu pôvodnému, čo spôsobilo zdržanie. Dokazovaním, a to tvrdením žalobcu, ako aj projektovou dokumentáciou haly, kde mala byť linka inštalovaná, bolo nepochybne preukázané, že súčinnosť, ktorú mal poskytnúť žalobca, pozostávajúcu v zabezpečení špecificky definovaných priestorov na inštaláciu linky, ktoré boli špecifikované v zmluve, čo do plochy, šírky, dĺžky a výšky žalobca zabezpečené mal. Hala mala rozlohu 200 m2 a vzhľadom k danosti tejto haly nebolo možné, aby žalobca poskytol plochu 300 m2, akú požiadavku predniesol žalovaný 24.1.2013. Bolo preukázané, že hala, kde mala byť linka inštalovaná dosahovala rozmery, pokiaľ ide o výšku haly, pričom výška haly po odnímateľný vlnitý plech bola 556,6 cm a po odňatí trapézového vlnitého plechu výška haly, ako vyplynulo z projektovej dokumentácie bola 729,5 cm, teda výška, ktorá spoľahlivo presahovala dojednanú výšku v samotnej zmluve. To, že žalovaný nevedel, že uvedený plech je odnímateľný, nemožno klásť za vinu žalobcovi, pretože keby bol žalovaný dodal uvedenú linku na čas, v zmluvne dojednanom termíne, mohol namietať, že nemôže linku inštalovať kvôli nedodržaniu súčinnosti žalobcu, vo vzťahu k výške a samozrejme jednoznačne bolo v možnostiach žalobcu, bez akýchkoľvek problémov požadovanú výšku, ba ešte výšku väčšiu ako bola dojednaná, okamžite zabezpečiť odstránením vlnitého, trapézového plechu. Takáto požiadavka ale zo strany žalovaného nebola, a ani nebola takáto požiadavka potrebná, ako vyplynulo z projektovej dokumentácie samotnej recyklačnej linky, kde ani v najvyššom bode táto linka nedosahovala výšku 6 m a spoľahlivo postačovala na inštaláciu tejto linky aj výška haly bez odňatia odnímateľného, vlnitého, trapézového plechu, pretože výška haly bola 556,6 cm, kde by sa uvedená linka podľa projektu a vo svojom najvyššom bode zmestila. Ak aj žalovaný tvrdil, že musel kvôli tomuto spiľovať nožičky na samotnej linke, tak toto zdržanie spôsobilo zdržanie maximálne pol dňa, avšak keby bol predniesol požiadavky nedostatočnej výšky, bol by žalobca odnímateľný plech odňal, čím by došlo k situácii, že nožičky na výrobnej linke by nemuseli byť skracované a ak by toto odnímanie plechu spôsobilo zdržanie, bolo by pripisované samozrejme na vrub žalobcu.
3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalobca potrebnú súčinnosť vzťahujúcu sa k rozmerom a ploche samotnej haly, kde mala byť linka inštalovaná, dodržal, čo koniec koncov nepochybne vyplynulo aj z reálnej situácie, keď linka bola nainštalovaná v hale s pôvodnými rozmermi, bez prebúravania akýchkoľvek priečok, bez odnímania trapézového plechu. Linka tak, ako bola objednaná, bola nainštalovaná v hale, ktorú s rozmermi danými a zodpovedajúcimi samotnej zmluve poskytol žalobca. Je teda nepochybné, že vinou žalovaného došlo k omeškaniu s dodávkou, keď už na prvé jednanie sa dostavil s desať dňovým omeškaním, keď už dávno linka mala byť dodaná a nainštalovaná a iba tam vzniesol požiadavku na väčšiu plochu oproti zmluvne dojednaným parametrom, ktoré však žalobca zabezpečiť nedokázal, aj keď ako vyplynulo z dokazovania, snažil sa hľadať sám riešenie a byť ústretový. Ak sa žalovaný snažil vzhľadom na zmluvne dojednané parametre haly meniť dodatočne usporiadanie linky, nemôže to byť pripisované na ťarchu žalobcu, ktorý zmluvu dodržal, oproti čomu samotný žalovaný zmluvu nedodržal podľa požiadaviek na parametre haly. Rovnako tiež
bolo zrejmé, že ak menil žalovaný dispozičné riešenie, vzhľadom na parametre haly, tak doba, ktorú hľadanie tohto riešenia predstavovalo, bolo možné pripisovať rovnako len na vrub žalovaného, pretože ako vyplynulo už z konkrétnej realizácie dodávky, tak nainštalovať recyklačnú linku bolo možné aj v priestoroch dodaných v zmysle zmluvy žalobcom, bez akýchkoľvek úprav samotných priestorov. Ak sa žalovaný bránil aj tým, že ďalšie omeškanie bolo spôsobené tým, že čakal na výzvu konateľky žalobcu na dodávku, táto povinnosť zo zmluvy nevyplývala. V zmluve bol jednoznačne dojednaný termín dodávky, ktorý bol jednoznačne dohodnutý obidvoma stranami zmluvy a im aj bol známy, pričom sa nepredpokladali akékoľvek ďalšie výzvy.
4. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s dodávkou tovaru a služieb, pre ktorý prípad bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,03 % z celkovej ceny denne. V omeškaní bol žalovaný od 15.1.2013 do 23.5.2013, za čo žalobcovi prislúchal nárok na zmluvnú pokutu. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 20.852,16 Eur, čo predstavovalo nárok v súlade so zmluvou, vzhľadom na celkovú cenu tovaru a služieb, ktorá bola dohodnutá v sume 599.200 Eur bez DPH, za dobu omeškania od 15.1.2013 do 23.5.2013 vo výške 0,03 % denne a tento nárok žalobcovi bol aj priznaný. K výške zmluvnej pokuty okresný súd uviedol, že žalovaný ju nenamietal, preto nebol dôvod na využitie moderačného práva. Pokiaľ okresný súd zmluvnú pokutu vyhodnocoval z hľadiska dodržania zásad poctivého obchodného styku, tak mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to predovšetkým vzhľadom na povinnosť, ktorú zabezpečovala. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na recyklačnú linku dostal žalobca príspevok z recyklačného fondu. Bolo nepochybné, že tieto prostriedky boli poskytnuté iba vtedy, ak celá kúpna cena za recyklačnú linku bude zaplatená v stanovenom termíne, pričom termín čerpania finančných prostriedkov bol stanovený výlučne do 31.5.2013. Bolo nepochybné, že žalobca mal enormný záujem na dodržaní termínu dodávky uvedenej zmluvy práve z toho dôvodu, aby mohol čerpať finančné prostriedky z recyklačného fondu. Vzhľadom aj k uvedenému preto okresný súd dohodnutú zmluvnú pokutu v tejto výške považoval za súladnú so zásadami poctivého obchodného styku.
5. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v zaplatenom súdnom poplatku 1.251 Eur, ku ktorej náhrade zaviazal žalovaného.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný zdôraznil, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, keďže tento nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Fotodokumentácia predložená žalobcom, ktorou mal podľa názoru okresného súdu žalobca „jednoznačne" preukázať odnímateľnosť vlnitého trapézového plechu, a teda výšku dosahujúcu, resp. presahujúcu zmluvou požadovaných 6 m, túto skutočnosť podľa názoru žalovaného žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by žalobca mal za účelom inštalácie linky zámer tento vlnitý plech odstraňovať. Z náčrtu, resp. projektovej dokumentácie haly, ktorú žalobca žalovanému predložil - „REZ II- II", možnosť odstránenia časti strechy vôbec nevyplýva a nie je v nej ani žiadnym spôsobom naznačená. Žalobca o možnosti a jeho pripravenosti vlnitý plech spod strechy haly odstrániť žalovaného neinformoval ani pri uzatváraní zmluvy, ani pri samotnom dodaní a inštalácii linky. Pokiaľ by žalobca žalovanému túto informáciu poskytol a mal by aj skutočnú vôľu či možnosť v rámci inštalácie linky vlnitý trapézový plech odstrániť, logicky by tak urobil, a žalovaný by nemusel nielenže nožičky na výrobnej linke skracovať, ale ani riešiť nové usporiadanie linky, vhodné pre umiestnenie v hale s výškou 556,6 cm. Informáciu o údajnej možnosti odstránenia trapézového plechu žalobca účelovo použil až v rámci súdneho konania a nebolo to hneď na prvom pojednávaní. Ak by bolo pravdou, že žalobca žalovaného o odnímateľnosti strechy informoval a bol ochotný ju v rámci inštalácie linky aj kedykoľvek odstrániť, túto informáciu by súdu poskytol už na prvom pojednávaní, kedy mu boli zrejmé námietky žalovaného o nedostatočnej výške haly.
7. Skutočnosť, že ani najvyšší bol linky nedosahuje výšku 6 m, resp. ani 556,6 cm, čo má podľa okresného súdu jednoznačne preukazovať, že námietky žalovaného, týkajúce sa nedostatočnej výšky haly sú neopodstatnené, bola okresným súdom nesprávne interpretovaná. Okresnému súdu ušlo, že jednotlivé komponenty (mechanizmy) technologickej linky bolo potrebné do haly naviesť, rozmiestniť, uložiť a pri takýchto úkonoch bolo potrebné s časťami linky manipulovať, a to aj smerom hore, do výšky, a preto bolo nevyhnutné mať už pre inštalačných pracovníkov žalovaného k dispozícii zmluvou požadovanú výšku haly.
8. Žalovaný nepopiera to, že k dodaniu a inštalácii linky nedošlo v zmluvne dohodnutom termíne, avšak zotrval na tom, že stalo sa tak z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu, a to nielen, čo sa týka rozmerov - výšky haly, ale i z dôvodu neoznámenia termínu možného nástupu k inštalácii. Názor okresného súdu, podľa ktorého „takáto povinnosť zo zmluvy nevyplýva, keďže bol stanovený jednoznačne termín dodávky a takto dohodnutý termín ani nepredpokladal ďalšie výzvy", považoval žalovaný s ohľadom na predmet dodávky, ročné obdobie, ako i nebezpečenstvo škody na tovare za príliš striktný. Hoci táto povinnosť oznámiť alebo súhlasiť s termínom dodania linky v zmluve výslovne uvedená nie je, je logické, že žalovaný nemohol do areálu žalobcu kedykoľvek v čase od podpisu zmluvy až do dohodnutého termínu plnenia svojvoľne naviesť komponenty technologickej linky v hodnote takmer 600.000 Eur a kdekoľvek ich „vyložiť". Na tieto úkony bol potrebný súhlas žalobcu. Časť linky bola žalobcovi reálne dodávaná až na základe telefonického pokynu žalobcu (prostredníctvom Ing. D. I.) a rovnako aj k inštalácii linky žalovaný mohol pristúpil až po odsúhlasení konkrétneho termínu zo strany žalobcu. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého údajne žalovaný mohol kedykoľvek linku dodať a inštalovať žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal. Na druhej strane bol to žalovaný, ktorý preukázal, že odo dňa 12.11.2012 bol pripravený komponenty linky žalobcovi dodať podľa „Oznámenia o pripravenosti tovaru k transportu" a čakal len na súhlas žalobcu.
9. Žalovaný zdôraznil, že aj v čase po uplynutí zmluvne dohodnutého termínu dodávky mohol realizovať jednotlivé kroky len v súčinnosti so žalobcom a ich neposkytnutie ovplyvnilo celkovú dĺžku omeškania s dodávkou linky zo strany žalovaného. Podľa e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom vyplynulo, že žalovaný už dňa 27.02.2013 žiadal žalobcu o potvrdenie konečného termínu nástupu k inštalácii, pričom žalobca inštaláciu „upresnil" až e-mailom Ing. I. zo dňa 05.03.2013, avšak táto neskorá reakcia spôsobila, že inštalační pracovníci zabezpečovaní žalovaným medzičasom prijali inú zákazku a žalovaný musel pôvodne plánovaný termín inštalácie linky u žalobcu posunúť. Ani tieto skutočnosti okresný súd nezobral do úvahy¸ a to či zmluvná pokuta v celom rozsahu 116 dní uplatňovaná žalobcom je oprávnená a opodstatnená. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 370, § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka. To, čo okresný súd vyhodnocoval v súvislosti s krokmi žalobcu ako jeho „prejav dobrej vôle", je podľa názoru žalovaného zavádzaním samotného žalovaného, pretože ak žalobca trval na umiestnení linky v hale, v ktorej bola v konečnom dôsledku umiestnená, mohol a mal túto skutočnosť žalovanému oznámiť ihneď na prvom rokovaní dňa 24.01.2013, a nie zavádzať žalovaného a prejavovať záujem o umiestnenie linky na väčšej ploche, dodávať k tomu potrebné podklady a odsúhlasovať takto pripravené rozloženie linky. Takéto zavádzajúce konanie žalobcu, aj keď po uplynutí zmluvne dohodnutého termínu dodania linky, považoval žalovaný za konanie odporujúce dobrým mravom. Žalobca pred uplynutím zmluvného termínu, a to 14.01.2013 ubezpečoval žalovaného, že tento nie je nevyhnutné striktne dodržať a po jeho uplynutí súhlasil s novým usporiadaním a umiestnením linky. Žalovaný týmto vyjadreniam a dohodám žalobcu dôveroval a podľa toho sa tak aj správal. Aj v dôsledku tohto konania žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania v trvaní až do 23.05.2013. Žalovaný preto považoval uplatňovanie zmluvnej pokuty za 116 dní omeškania zo strany žalobcu za nemorálne, a jej priznanie v predmetnom konaní za nespravodlivé. V konečnom dôsledku žalobca túto pokutu voči žalovanému neuplatnil bezprostredne, ale až dňa 20.05.2014, teda len 3 dni pred uplynutím jednoročnej záručnej doby na dodanú technologickú linku, v čase, keď bolo žalobcovi zrejmé, že výrobca technologickej linky ako žalovaného generálny dodávateľ recyklačnej technológie odmietol účasť na ďalšom pripravovanom projekte žalobcu. Okresný súd preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, z ktorého dôvodu žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
10. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 03.06.2016. Žalobca primárne žiadal, aby bola posúdená včasnosť podaného odvolania. Námietka nesprávnych skutkových zistení zo strany žalovaného je len všeobecná a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný v odvolaní nepopiera, že výška haly, v ktorej je umiestnená technologická linka, dosahuje zmluvne požadovanú výšku 6 m, avšak má výhradu voči tomu, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalovaný nebol informovaný o tom, že hala má vo výške 556,6 cm odnímateľný trapézový plech, a teda, že výška haly v konečnom dôsledku presahuje požadovanú výšku 6 m. Žalovaný tvrdí, že túto informáciu žalobca „účelovo" použil až v rámci súdneho konania. Žalobca zdôraznil, že práve túto obranu žalovaného je nutné kvalifikovať ako „účelovú", pretože takouto obranou žalovaný len ďalším spôsobom potvrdil nespornosť splnenia zmluvnej požiadavky na výšku haly. Žalobca poukázal na fakty k výške haly podľa dôkazov vykonaných pred okresným súdom, keď táto výška nemá rovnakú súvislú výšku po celej svojej
dĺžke (čo ani nebolo zmluvnou podmienkou); výška haly je konkrétne od 556,6 cm do 729,5 cm a v najnižšej výške má hala položený odnímateľný vlnitý trapézový plech (z dôvodu tepelných regulácií - ide o bežný spôsob výstavby priemyselných hál); technologická linka je umiestnená v strednej časti haly v časti, ktorá sa nachádza pod najvyššou výškou haly, t.j. pod stredovým štítom haly s výškou 7,295 m, technologická linka je členitá od absolútne prízemných častí po vyššie celky, technologická linka má tri najvyššie body vo výške 5,17m, 5,18m a 5,26 m - to znamená, že má dostatočné výškové rezervy v rámci umiestnenia v hale. Žalovaný v podanom odvolaní v podstate potvrdil splnenie zmluvnej požiadavky na výšku haly, a preto v tejto časti konania okresný súd pri svojom rozhodovaní nepochybil.
11. Žalovaný namieta, že okresný súd vyhodnotil nedodržanie termínu dodania technologickej linky zo strany žalovaného za „príliš striktné", a to s ohľadom na predmet dodávky, ročné obdobie a nebezpečenstvo škody na tovare. V tejto časti obrany - odvolania žalovaného žalobca poukázal na čl. 4 bod 1 kúpnej zmluvy, ktorý určitým, zrozumiteľným spôsobom vyjadruje termín plnenia - 16 týždňov po podpise predmetnej kúpnej zmluvy, čo znamenalo dátum 14.01.2013, pričom skutočný termín dodávky bol 23.05.2013, t.j. 116 dní omeškania. Pokiaľ boli vyvolané aj rokovania, tak išlo o iniciatívu žalovaného, ktorú si žalobca nemohol dovoliť odmietnuť, vzhľadom na súvisiacu účelovú dotáciu poskytovanú zo strany recyklačného fondu podľa čl. 8 bodov 10 a 11 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého bolo žalovanému zrejmé, že kúpna zmluva bola uzatvorená v súvislosti s poskytnutím finančných prostriedkov žalobcovi na základe Zmluvy o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 1123/12/10 zo dňa 12.06.2012. Žalobca práve z dôvodu poskytovanej účelovej dotácie musel trvať na dodaní technologickej linky tak, ako bola uzatvorená kúpna zmluva, pretože akékoľvek porušenie zmluvy s recyklačným fondom by znamenalo odstúpenie recyklačného fondu od zmluvy spolu s uplatnením príslušných sankcií. Ak žalovaný dáva do pozornosti charakter technologickej linky, ktorá bola dovezená piatimi kamiónmi, tak žalobca poukazuje na to, že termín dodávky bol v kúpnej zmluve dohodnutý ako jednorazový termín, neboli dohodnuté žiadne postupné dodávky, a preto žalobca nebol povinný prijímať žiadne čiastkové plnenia, ani poskytovať žalovanému dočasné skladové priestory, a napriek tomu a nad rámec svojich povinností a záväzkov podľa kúpnej zmluvy žalobca umožnil žalovanému dovoz technologickej linky po častiach a umožnil aj dočasné uskladnenie jednotlivých častí technologickej linky, až kým nedošlo k samotnej montáži technologickej linky. K odovzdaniu kompletnej technologickej linky došlo protokolárne dňa 23.05.2013, t.j. 116 dní po dohodnutom zmluvnom termíne. Akékoľvek informácie a tvrdenia žalovaného o celozávodných dovolenkách na strane žalobcu nie sú namieste, pretože počnúc zmluvne dohodnutým termínom dodávky, t.j. 14.01.2013 žiadna celozávodná dovolenka u žalobcu nebola, preto tvrdenie žalovaného o neprítomnosti zodpovedných osôb je nepravdivé, absurdné a ak ide o námietku vplyvu počasia na dodávku a montáž linky, tak uvedené je irelevantné, pretože sa technologická linka montovala v krytej, uzavretej a vykurovanej priemyselnej hale.
12. Žalobca nesúhlasil ani s obranou žalovaného s poukazom na ust. § 370 a § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný nepreukázal porušenie zmluvných či zákonných podmienok na strane žalobcu, vrátane dobrých mravov, či dôvery v poctivosť druhých, keďže jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku je predovšetkým riadne a včasné plnenie zmluvných záväzkov a zmluvná pokuta je len jedným z inštitútov, ktoré poctivý obchodný styk majú chrániť a v rámci právnej istoty zabezpečiť riadne a včasné plnenie zmluvných a zákonných záväzkov. Žalovaný sa dostal do omeškania s dodávkou technologickej linky, preto je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Bolo vyslovene vecou rozhodnutia žalobcu, kedy si v rámci zákonných lehôt uplatní svoje práva, pričom žalobca mal preukázateľne snahu vyriešiť túto situáciu mimosúdne, na čo žalovaný reagoval odmietavo, a preto postupoval súdnou cestou. Žalobca žiadal, ak nie je zachovaná lehota na podanie odvolania, takéto odvolanie žalovaného odmietnuť, v prípade včasnosti podaného odvolania rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.
13. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu v zmysle úpravy a postupu okresného súdu zo dňa 08.06.2016 (č.l. 163 spisu), ku ktorému žalovaný nezaslal stanovisko.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu
potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/225/2016-173 zo dňa 06.02.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 14.03.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
16. Krajský súd primárne uvádza, vzhľadom aj k vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 03.06.2016 k odvolaniu žalovaného, že bola zachovaná zákonná lehota na podanie odvolania žalovaným. Uvedené vyplýva z dátumu doručenia napadnutého rozsudku okresného súdu žalovanému prostredníctvom jeho zástupcu v zmysle doručenky na č.l. 138 rub spisu dňa 18. apríla 2016 a podania odvolania elektronicky odoslaním tohto odvolania dňa 03. mája 2016 podľa č.l. 140 spisu, ktoré odvolanie žalovaného bolo doplnené písomne podaním zo dňa 02.05.2016, doručeným Okresnému súdu Martin dňa 05.05.2016, v súlade s ustanovením v tom čase platného § 42 ods. 1 O.s.p. (odvolanie žalovaného, ktoré bolo urobené elektronicky - e-mailom, bolo doplnené písomne do troch dní). Vzhľadom k zachovaniu zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania žalovaným mal krajský súd splnené podmienky k posudzovaniu rozsudku okresného súdu, napadnutého odvolaním žalovaného.
17. K odvolacím dôvodom žalovaného je potrebné zdôrazniť to, že hoci bolo datované dňa 02.05.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v štádiu odvolacieho konania, vzhľadom k účinnosti Civilného sporového poriadku od 01. júla 2016 v zmysle ust. § 474 CSP a prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, krajský súd aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku. I vzhľadom k uvedenému právnemu stavu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného bolo možné prihliadnuť len k tým dôvodom a skutočnostiam, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností, dôvodov neuvádzaných pred okresným súdom, a to vzhľadom k ust. § 120 ods. 4 O.s.p., t.j. vykonaného poučenia okresným súdom v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p. (§ 366 CSP). Uvedený poukaz platí aj vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného o dobrých mravoch, ktoré sa nestali súčasťou argumentácie žalovaného v konaní pred okresným súdom. Vo vzťahu k uzavretému skutkovému stavu súdom prvej inštancie je potrebné poukázať na v tom čase platné ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Vo väzbe k ust. § 383 CSP odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ak v danej veci nebolo zopakované a ani doplnené dokazovanie krajským súdom ako súdom odvolacím, pretože nenastala skutková, ani právna situácia potrebná k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania.
18. Krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, keďže nebolo zistené, že by na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že by vec bola nesprávne právne posúdená.
19. Pre konštatáciu krajského súdu, že v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného neboli splnené podmienky ani na zmenu napadnutého rozsudku, prípadne na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie, je potrebné v jednotlivosti k odvolacím dôvodom žalovaného zo strany krajského súdu uviesť ich zhodnotenia. Žalovaný v odvolaní poukazoval na účelovosť konania žalobcu, ktorý až v rámci súdneho konania, a to nie hneď na prvom pojednávaní poskytol informáciu o údajnej možnosti odstránenia trapézového plechu, v súvislosti s dodaním tovaru a súvisiacich služieb žalovaným žalobcovi podľa uzavretej Kúpnej zmluvy č. 21/EKO/2012 zo dňa 24. septembra 2012 (ďalej len „kúpna zmluva"). K tejto argumentácii žalovaného je potrebné uviesť, že tak žalovaný, ako aj žalobca v štádiu konania pred okresným súdom až do skončenia dokazovania a do vykonaného poučenia v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., v znení platnom do 30.06.2016 mali možnosť uplatňovať tvrdenia, uvádzať skutočnosti, označovať dôkazy. Občiansky súdny poriadok ako platné procesné právo v štádiu konania a rozhodovania okresným súdom okrem postupu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v danej sporovej veci neobmedzovalo ani žalobcu, ani žalovaného uvádzať tvrdenia, skutočnosti, predkladať dôkazy, len „hneď" na prvom pojednávaní. Vzhľadom k uvedenému, preto ak žalobca v rámci súdneho konania pred okresným súdom poukázal pri plnení kúpnej zmluvy žalovaným
pre rozmiestnenie linky v priestoroch vyjadrených podľa kúpnej zmluvy na možnosť odstránenia trapézového plechu, tak na uvedené bolo nevyhnutné prihliadať. Tak, ako bolo uvedené, pre danú sporovú vec v tom čase platné procesné právo, a to Občiansky súdny poriadok vo vzťahu k tejto obrane žalobcu, nevyvolávalo dôsledok „straty" takejto argumentácie tak, ako to bolo v iných konaniach zadefinovaných Občianskym súdnym poriadkom v zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p.. Ak v súvislosti s vyhodnotením sporovej veci okresný súd prihliadol na túto argumentáciu, resp. preukázanú skutočnosť žalobcom v rovine odnímateľnosti trapézového plechu v priestoroch, v ktorých bola dodávaná linka žalovaným, tak tomuto postupu nie je možné ani po skutkovej, ani po právnej stránke nič vytknúť.
20. Žalovaný ani v rámci odvolacieho konania nepopieral nedodržanie zmluvne dohodnutého termínu realizácie v zmysle kúpnej zmluvy, keď k plneniu malo dôjsť dátumom 14.01.2013 v zmysle čl. 4 bodu 1. kúpnej zmluvy, pričom k splneniu predmetu zmluvy došlo s omeškaním až dňa 23.05.2013, za čo žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu, ktorá sa stala predmetom sporu, avšak žalovaný zotrval na obrane, že sa tak stalo z dôvodov neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu. Žalovaný zdôrazňoval, že okresný súd sa dôsledne nezaoberal, či celá doba omeškania so splnením kúpnej zmluvy žalovaným bola skutočne objektívne spôsobená žalovaným. V tejto súvislosti žalovaný opätovne v odvolacom konaní poukázal na ust. § 370, § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný zdôrazňoval neposkytnutie súčinnosti žalobcom, a to nielen čo sa týka výšky haly potrebnej na rozmiestnenie dodávanej linky, ale aj pre neoznámenie termínu možného nástupu na jej inštaláciu, keďže podľa tvrdení žalovaného od 12.11.2012 bol pripravený komponenty linky žalobcovi dodať. K tejto obrane žalovaným je namieste poukázať na to, že žalovaný bol zmluvnou stranou vo vzťahu k žalobcovi, ktoré postavenie si vyžaduje obozretné správanie v tom, že žalovaný mal navrhnúť prípadnú zmenu termínu realizácie, vyplývajúceho z čl. 4 bodu 1 kúpnej zmluvy, práve z dôvodov, na ktoré poukazoval a ktoré podľa jeho tvrdení viedli k nedodržaniu termínu žalovaným a ktoré skutočnosti podľa argumentácie žalovaného mali mať základ v (ne)konaní žalobcu. Zmluvný vzťah, ktorý v danom prípade založili žalobca a žalovaný ako dve zmluvné strany, vyžaduje aktívne konanie obidvoch zmluvných strán, a preto nie je možné podľa obrany žalovaného sa dovolávať len určitého správania sa, konania žalobcu bez toho, aby recipročne sa nevyžadovalo aj aktívne správanie sa a konanie žalovaného ako druhej zmluvnej strany.
21. V podanom odvolaní žalovaný nepopiera, že výška haly dosahuje 6m tak, ako to vyplynulo zo založeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Takisto nepochybne vyplynulo, že termín dodávky bol jednorazový, preto žalobca v zmysle kúpnej zmluvy nebol povinný prijímať žiadne čiastkové plnenia. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu nie je možné listinný dôkaz žalovaného, a to oznámenie o pripravenosti tovaru k transportu zo dňa 12.11.2012 (č.l. 81 spisu) vyhodnocovať sám o sebe mimo zistených a preukázaných skutočností v sporovej veci. Z tohto oznámenia vyplýva len pripravenosť tovaru k transportu, ale toto oznámenie nie je dôkazom o pripravenosti predmetu kúpnej zmluvy ako celku, ktorý vyplýva z čl. 1 bodu 1., 2. kúpnej zmluvy, ak predmetom zmluvy bolo dodať riadne a včas nielen tovar, ale aj súvisiace služby, v spojení aj s podmienkami vyjadrenými v Obchodnej ponuke recyklačnej linky zo dňa 22.7.2012, ktorá sa stala súčasťou kúpnej zmluvy a ktorá sa nachádza na č.l. 7 - 12 spisu. Ak aj v ďalšom postupe žalovaný s poukazom na zápis zo dňa 24.01.2013 argumentoval tým, že nemal poskytnutú súčinnosť zo strany žalobcu k riadnemu a včasnému plneniu predmetu kúpnej zmluvy tak, ako termín bol dohodnutý v kúpnej zmluve, keď mal riešenie nového rozmiestnenia linky spôsobiť žalobca, tak opätovne je tu potrebné vzhľadom k žalovanému ako druhej zmluvnej strane klásť dôraz na to, že sa mal domáhať prípadnej zmeny termínu, pričom takýto návrh s konkrétnymi náležitosťami zmeny nebol žalovaným uskutočnený. Krajský súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného sa oboznámil s obsahom komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ako aj s e-mailom zo dňa 27.02.2013, ktorý obsahovo je oznámením o ďalšom postupe - priebehu dovezenia ďalších komponentov linky, s požiadavkou o oznámenie, kedy bude možné vykonať inštalovanie linky. Na rozdiel od argumentácie žalovaného krajský súd po oboznámení sa so zápismi z rokovania, s e-mailovou komunikáciou uvádza, že žalobca poskytoval žalovanému súčinnosť.
22. V ďalšom k odvolacím dôvodom žalovaného sa poukazuje na správne vyhodnotenie okresným súdom aj v tom, že z výpovede žalovaného na pojednávaní konanom dňa 22.01.2015 vyplynuli odlišné požiadavky žalovaného ako boli dohodnuté v zmluve, a to poskytnutie priestorov na dodávku a montáž linky s plochou 300 m2 oproti zmluvne dohodnutých 200 m2, podľa čl. 4 bodu 2. kúpnej zmluvy (č.l. 4 spisu), ktorá požiadavka vyvstala až po podpise zmluvy pri detailnom výkrese. Krajský súd poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.1.2015, konkrétne č.l. 99 spisu, keď žalovaný potvrdil, že až po podpise kúpnej zmluvy, pri detailnom výkrese vyvstala požiadavka na plochu 300 m2 zo
strany talianskej firmy - výrobcu a z tohto rozmiestnenia od talianskeho výrobcu vznikla potreba väčších rozmerov haly ako mali žalobca a žalovaný dohodnuté v kúpnej zmluve. Práve táto požiadavka na väčšiu plochu haly bola žalovaným prezentovaná dňa 24.01.2013. Aj vo vzťahu k tejto zmenenej požiadavke podľa výsledkov dokazovania žalobca poskytol súčinnosť, čo opätovne potvrdilo omeškanie na strane žalovaného pri dohodnutom termíne plnenia v zmysle kúpnej zmluvy. Pokiaľ aj žalobca prejavil záujem o namontovanie linky v ploche 300 m2 oproti ploche dohodnutej v kúpnej zmluve so žalovaným, tak len preto, aby zvažoval zmenu od žalovaného, čo potvrdil vo výpovedi aj samotný žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22.1.2015, keď uviedol, že až po podpise zmluvy so žalobcom z detailného výkresu vyvstala požiadavka 300 m2. Takéto konanie žalobcu nie je možné označiť v zmysle odvolacieho dôvodu žalovaného ako zavádzanie žalovaného žalobcom. Naopak, aj k zmenenému stavu vyvolanému od žalovaného žalobca prejavil záujem poskytnúť súčinnosť.
23. Z čl. 7 bodu 1. kúpnej zmluvy vyplynulo, že v prípade omeškania žalovaného ako predávajúceho s dodaním tovaru alebo poskytnutím súvisiacich služieb vzniká žalobcovi ako kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % z celkovej ceny tovaru za každý aj začatý deň omeškanie, čím nie je dotknutý nárok na náhradu škody. Nárok na zmluvnú pokutu si za splnených a preukázaných podmienok môže zmluvná strana uplatňovať súdnou cestou a je výslovne na jej rozhodnutí, kedy tak urobí. Krajský súd toto uvádza vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorý namietal postup žalobcu, keď si zmluvnú pokutu voči žalovanému neuplatnil bezprostredne, ale až dňa 20.05.2014, teda v čase, keď malo byť žalobcovi zrejmé, že výrobca technologickej linky ako žalovaného generálny dodávateľ recyklačnej technológie odmietol účasť na ďalšom pripravovanom projekte žalobcu. Zmluva ako výsledok kontraktačného procesu a v nej dohodnuté podmienky sú podmienkami zmluvných strán, pričom v zmysle aj ust. § 43 Občianskeho zákonníka sú to práve zmluvné strany, ktoré pri úprave zmluvných vzťahov musia odstrániť všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Žalovaný preto nemôže len jednostranne klásť dôraz na správanie sa žalobcu, keďže zmluvný vzťah je výsledok prejavenej vôle tak žalobcu, ako aj žalovaného. Výsledky dokazovania preukázali omeškanie žalovaného, na druhej strane splnenie zmluvných podmienok, ktoré boli viazané na žalobcu. Nebolo preukázané, že by žalobca neposkytoval súčinnosť pri plnení žalovaného podľa kúpnej zmluvy, preto okresný súd správne rozhodol, ak žalobe žalobcu o zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vyhovel. Pre vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo toto v odvolacom konaní potvrdené. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú základ vo vykonaných dôkazoch a vyvodil aj vecne správne závery tak po stránke právneho zhodnotenia. Ak vo vyvolanom odvolacom konaní neboli splnené podmienky ani pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, bolo nevyhnutné rozsudok okresného súdu potvrdiť.
24. Osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý výrok o trovách konania pred okresným súdom, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, na strane ktorého nebol preukázaný vznik trov odvolacieho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.