Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-669-2014.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/669/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: H. G.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., H. L. XXXX/X, zastúpená Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom, so sídlom Nitra, Novozámocká 214, proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, o zaplatenie 1.616,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. mája 2014 č.k. 11C 125/2013-63 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.616,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.616,44 eur od 21.09.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež nahradiť trovy konania titulom nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla proti žalovanému, u ktorého je motorové vozidlo škodcu zákonne poistené.
2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 1, 2 uvedeného zákona, § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 428 a § 431 OZ a § 17 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z., keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou motorového vozidla Ford Focus C-MAX EČV: P. XXX L.. Motorové vozidlo viedol počas škodovej udalosti dňa 31.07.2012 od 14.40 hod na ceste z Trnavy do Hlohovca jej manžel C. G.. Počas škodovej udalosti došlo k poškodeniu panoramatickej strechy motorového vozidla žalobkyne nad gumeným tesnením oddeľujúcim čelné sklo a panoramatickú strechu kameňom, ktorý odletel od kolies motorového vozidla Ford Focus EČV: L. XXX G., ktoré v tom čase viedol Y. Š., keď vlastníkom motorového vozidla je spoločnosť Limatex, s.r.o. Motorové vozidlo škodcu je povinne zmluvne postené u žalovaného. Uviedol, že žalobkyňa bola bezprostredne pred škodovou udalosťou zaradená so svojím motorovým vozidlom v kolóne posúvajúcej sa pred kruhovým objazdom pred Hlohovcom. Priamo pred ňou išlo motorové vozidlo škodcu, v protismere nešlo žiadne vozidlo. Kruhový objazd sa v tom čase rozširoval, upravovalo sa okolie a v blízkosti sa staval obchodný dom. Vozovka bola znečistená kamienkami. Bolo počuť náraz kameňa a zbadali prasklinu v panoramatickej streche. Poukázal i na svedeckú výpoveď svedka Š., podľa ktorého bola cesta znečistená, so svojím vozidlom sa nachádzal pred motorovým vozidlom žalobkyne, počul náraz kamienkov o blatník. Keď videl poškodenú strechu, vzhľadom na okolnosti uznal jej spôsobenie kamienkom odleteným od jeho motorového vozidla. Išiel maximálne rýchlosťou 50 km/hod., technický stav oboch motorových vozidiel mal za dobrý.
3. Mal za preukázané, že žalobkyňa nechala poškodenú strechu opraviť v spoločnosti Bicar, s.r.o., cena opravy bola 1.616,44 eur, oprava bola vyfakturovaná faktúrou č. 112-0368 zo dňa 17.09.2012 so splatnosťou ku dňu 20.09.2012. Žalobkyňa uplatnila nárok voči žalovanému listom zo dňa 09.10.2012, k plneniu z jeho strany nedošlo.
4. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že medzi stranami sporu bola spornou otázka, či kameň, ktorý odletel od kolies motorového vozidla škodcu, je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla v zmysle § 427 a nasl. OZ.
5. Poukázal na R 80/1970, R 9/1972 a R 3/1984 a vychádzajúc z uvedeného mal za to, že niet pochybností o tom, že valivý pohyb kolies a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom (strešnom) skle iného auta, mal za to, že k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. „Prevádzku motorového vozidla“ mal teda za príčinu vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do skla spôsobil škodu na vozidle žalobkyne. Zaoberal sa taktiež mierou spoluzodpovednosti poškodenej na škode, keď uviedol, že žalobkyňa a jej manžel, ktorý v čase škodovej udalosti motorové vozidlo viedol, sa aktívne a ani pasívne nepodieľali na vzniku škody. Išlo o kolónu posúvajúcich sa vozidiel pred kruhovým objazdom, manžel žalobkyne prispôsobil jazdu stavu vozovky, neprekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, dodržal vzdialenosť medzi vozidlami a neporušil ostatné dopravné predpisy. Za príčinu vzniku škody ustálil kameň, ktorý odletel o kolies motorového vozidla škodcu. Ustálil tak, že v danom prípade boli naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to okolnosť majúca pôvod v prevádzke motorového vozidla, škoda, príčinná súvislosť medzi okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla a škodou. K výške škody mal za preukázané, že žalovaná suma zodpovedá sume nákladov vynaložených žalobkyňou na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, ktorú nepovažoval za neprimeranú, keď zo žalobkyňou doloženého listinného dôkazu nevyplynulo, že by boli opravované aj iné časti auta a neboli vykonané žiadne iné práce a kalkulácia vychádza z charakteru poškodenia.
6. Ohľadom príslušenstva rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).
8. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol že podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu na cestnej premávke. Považoval za nemožné, aby bol vodič motorového vozidla schopný všimnúť si, od ktorého vozidla bol kameň vymrštený. Mal za to, že pokiaľ kameň narazil o blatník, nie je z technického hľadiska možné, aby odletel do výšky a narazil do strešného skla. Dôkazné bremeno žalobkyne mal tak za nesplnené. Opravu vozidla označil za jeho zhodnotenie vzhľadom na neprimeranosť ceny opravy. Poukázal na výsledky súdnej praxe, podľa ktorej od ceny opravy vozidla je nutné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti stavu pred poškodením.
9. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.08.2014 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadala ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v danom prípade nebolo nutné preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcom, keď že ide o zodpovednosť objektívnu vzhľadom na osobitnú povahu prevádzky dopravných prostriedkov. Spôsobenú škodu mala za majúcu pôvod v takejto prevádzke, keďže kameň ležiaci na vozovke by sa bez rotačného pohybu kolies škodcu nevymrštil. Kameň bol uchytený na dezéne rotujúcej pneumatiky a v dôsledku rotácie vymrštený. Zdôraznila, že vozidlo škodcu išlo pred ňou a v protismere nešlo žiadne vozidlo. Poukázala na jednoznačnú svedeckú výpoveď svedka Y. Š. v tomto smere, ktorý svoju vinu nespochybnil. Pokiaľ ide o výšku škody dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 1Cz 82/88, v zmysle ktorého je pri náhrade škody potrebné vychádzať z ceny nákladov potrebných na uvedenie veci do stavu pôvodného. Pokiaľ boli na opravu vozidla použité i nové diely, avšak použitie starých nebolo možné, je podľa nej i s poukazom na uvedené rozhodnutie nutné konštatovať, že oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu
následkov škodovej udalosti. Taktiež i prípadné zhodnotenie vozidla označila za niekým iným (škodcom) vnútené. Uviedla, že ku škode u nej došlo vynaložením nákladov nevyhnutných na výmenu poškodenej panoramatickej strechy, ktorou opravou sa vozidlo uviedlo do stavu, v ktorom bolo pred poškodením a nedošlo by tak k zvýšeniu prípadnej kúpnej ceny automobilu. Kauzálny nexus medzi osobitnou povahou prevádzky a škodou vo výške opravy vozidla v danom prípade mala za preukázaný.
10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 podaním odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom v tomto rozsahu prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o existencii zákonných predpokladov pre vznik uplatneného nároku žalobkyne proti žalovanému na zaplatenie náhrady škody vzniknutej žalobkyni majúcej pôvod v osobitnej povahe prevádzky dopravných prostriedkov. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovaného.
14. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 OZ) nie je založená na podmienke porušenia právnej povinnosti, ale ak ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, ide o zodpovednosť objektívnu, kedy za škodu zodpovedá prevádzkovateľ dopravného prostriedku, ktorý sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jeho zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov v zmysle § 428 OZ. Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky sú zväčša zložité technické zariadenia, čím vykazujú zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby aj okolie. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, avšak svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za takýto pôvod súdna prax považuje okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením, uskutočňovaním prevádzky, keď súdna prax vykladá tento pojem v záujme ochrany poškodeného široko. Ako už uviedol aj súd prvej inštancie, motorové vozidlo je v prevádzke nie len vtedy, keď sa pohybuje, ale aj keď stojí za chodu motora. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné úkony po ukončené jazdy, rovnako aj úkony potrebné na údržbu vozidla. Taktiež nie je rozhodujúce, či ku škode došlo na ceste, alebo na inom verejnosti prístupnom priestranstve, alebo v garáži. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na skle iného auta (čelnom alebo strešnom), k tejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, nakoľko prejavom prevádzky motorového vozidla je otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by ostal na svojom mieste na ceste. V danom prípade k jeho vymršteniu a nárazu do strešného skla motorového vozidla žalobkyne došlo teda v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Ford Focus EČV: L. XXX G..
15. Uvedené právne posúdenie odobril aj Najvyšší súd SR v stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.06.2014 Cpj 5/2014 a Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska vo svojom stanovisku zo dňa 16.07.2013 vydanom podľa § 1 ods. 3 písm. a/ tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
16. Ďalej je potrebné uviesť, že v sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na stranách sporu a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, ale dôkazné bremeno žalovaného sa odvíja od úrovne splnenia dôkazného bremena žalobcom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.
17. Vychádzajúc z uvedenej prejednacej zásady odvolací súd vyhodnotil, že žalobkyňa uniesla bremeno tvrdenia a taktiež i bremeno dôkazné o svojom tvrdení, že škoda na strešnom skle jej motorového vozidla bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla najskôr stojaceho a následne idúceho pred ňou, a to svedeckými výpoveďami svedkov Y. Š., ktorý v relevantnom čase toto vozidlo viedol, a C. G., ktorý v relevantnom čase viedol vozidlo žalobkyne. Žalovaný naopak neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že svedkovia si tohto pri vedení motorového vozidla nemohli byť vedomí . Unesenie dôkazného bremena žalobkyňou síce spochybnil, ale žiadnym procesne relevantným spôsobom toto nevyvrátil. Podľa súdu odvolacieho vodič škodca a i vodič poškodeného vozidla práve v dôsledku plnenia si povinností sledovať situáciu v cestnej premávke si vymrštenie kameňa vozidlom škodcu uvedomili a registrovali ho.
18. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, odvolací súd sa plne stotožňuje s vyjadreným záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná suma predstavuje sumu vynaloženú žalobkyňou na znovuuvedenie jej motorového vozidla do pôvodného stavu a jeho sfunkčnenie a preto sa jedná o škodu. Dôkazy doložené žalobkyňou žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil. Potrebnú opravu vozidla teda nemožno vyhodnotiť za jeho bezdôvodné zhodnotenie a tým obohatenie sa žalobkyne. Žalobkyňa musela na sfunkčnenie vozidla vynaložiť finančné prostriedky, v dôsledku čoho došlo k zmenšeniu jej majetku v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, keď žalovaný nakoniec ani nepreukázal, že trhová hodnota vozidla vykonaním opravy vzrástla. Žalovaným tvrdený postup (potreba zohľadnenia amortizácie) je prekonaný a súdnou praxou revidovaný, nakoľko po oprave vozidla možno hovoriť skôr o znehodnotení vozidla opravou, nakoľko pri bežnom predaji má väčšiu hodnotu vozidlo neopravované než opravované, aj keď sú ostatné parametre rovnaké.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).