Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/36/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Petra Šama, v právnej veci žalobcu: A. K. - K., A. XXX/XX, XXX XX A., P.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jozef Námešný, advokát, Nábrežie sv. Cyrila 47, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: A. U. - U..L., D. XXXX/XXX, XXX XX D., P.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Martina Fabiánová, advokátka, Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Cb/54/2015-74 zo dňa 6.11.2015 a proti uzneseniu č. k. 7Cb/54/2015-85 zo dňa 23. 3. 2016, jednohlasne takto

rozhodol:

R u š í rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Cb/54/2015-85 zo dňa 23.3.2016.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto:

„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 894,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2 673,88 eur od 30.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 1200 eur od 06.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 2 204,82 eur od 25.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 815,63 eur od 30.08.2011 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia totožného s výrokom tohto rozsudku na tom skutkovom základe, že žalovaný si u spoločnosti ALU- SOLID, s.r.o., IČO 36 312 339 objednal tovar s tým, že uvedená spoločnosť žalovanému objednané výrobky dodala a žalovaný ich prevzal, čo potvrdzujú jeho podpisy na dodacích listoch. Spoločnosť ALU- SOLID, s.r.o. vystavila žalovanému za dodaný tovar faktúry s tým, že následne Zmluvou o podstúpení pohľadávok č. 201303 zo dňa 18.10.2013, previedla vtedy splatnú pohľadávku vo výške 8.114,78 eur na postupníka SLOVFRANCE, s.r.o., IČO: 45 681 384. Následne postupník SLOVFRANCE, s.r.o. Zmluvou o podstúpení pohľadávok č. XXXXXX zo dňa 31.12.2014 podstúpil splatnú pohľadávku v žalovanej výške na ďalšieho postupníka - žalobcu. Medzi týmito postúpeniami pohľadávok žalovaný čiastočne plnil.

3. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu poprel tvrdenia žalobcu, keď uviedol, že musel uhradiť celú sumu za objednaný tovar - okná, a až následne išla jeho objednávka do výroby a tovar (okná) mu boli doručené. Nikdy sa nestalo, aby v deň splatnosti uhradil iba časť faktúry. Iba dňa 30.4.2014 a dňa 3.6.2014 uhradil zvyšok faktúry XXXXXXXX vo výške 240,83 eur a 200,- eur. Zároveň uviedol, že v návrhu nie sú doložené ani žiadne potvrdenia o platbách vo výške 1.358,44 eur, 506,03 eur a 300,- eur a preto žiadal, aby ich žalobca doložil. Súd prvej inštancie po vykonanom

dokazovaní, aplikujúc ustanovenia § 409 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 768k ods. 2, § 369 ods. 1, 2 všetko Obchodného zákonníka a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 10c a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo uzatvorená zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola objednávka a dodávka tovaru bez montáže bližšie špecifikované v uvedených faktúrach a dodacích a záručných listoch, ktoré žalobca za daný tovar žalovanému následne vystavil. V týchto faktúrach, dodacích a záručných listoch bola presne špecifikovaná aj cena, druh a množstvo dodávaného tovaru. Právny predchodca žalobcu tovar žalovanému dodal, ktoré prevzatie predmetného tovaru potvrdil svojim podpisom na uvedených dodacích listoch. Žalovanému teda podľa súdu prvej inštancie vznikla povinnosť za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu. Cena za tovar bola dohodnutá účastníkmi konania v objednávkach. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukázal priložením zmluvami o postúpení pohľadávok. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný svoje tvrdenia o úplnom zaplatení kúpnej ceny nijakým spôsobom nepreukázal, nedoložil žiadne dôkazy, či už výpis z účtu, výdavkový pokladničný doklad, ktoré by svedčili o úhrade žalovaných súm. Tiež je potrebné podľa súdu prvej inštancie poukázať na e- mailovú komunikáciu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného, z ktorej je zrejmé, že bol medzi nimi dohodnutý splátkový kalendár, avšak k jeho plneniu nedošlo. Sám žalovaný v e-mailovej komunikácií uviedol, že navrhuje splátky po 200,- eur s tým, že prvú splátku uhradí do konca apríla 2014. Ak súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu bol dôvodný a žalovaný uhradil cenu za dodaný tovar len čiastočne tak, ako je to uvedené v žalobnom návrhu. Obranu žalovaného nepovažoval za dôvodnú, keď nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to preukázanie žalobcom úhrad vykonaných žalovaným, nakoľko predmetom konania nie je, čo žalovaný zaplatil, ale čo žalovaný dlží. Práve naopak, ak žalovaný tvrdil v odpore, že cenu uhradil pred dodaním, až na 2 prípady, mal žalovaný predložiť dôkaz, že žalovanú sumu uhradil.

4. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na dôkaznú povinnosť a z toho vyplývajúce dôkazné bremeno, ktorého dôsledkom neunesenia je, že osoba sa dostala do dôkaznej núdze, t. j. nevedela a neponúkla súdu také dôkazne prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnené dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v podanom konaní má za následok procesnú zodpovednosť. Nesplnením peňažného záväzku v lehote splatnosti jednotlivých faktúr sa žalovaný podľa súdu prvej inštancie dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti ta, ako to bolo uvedené v jednotlivých faktúrach, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády. Súd prvej inštancie mal za to, že účastníci sa na lehote splatnosti dohodli, nakoľko to žalovaný nepoprel, keďže výška úrokov z omeškania bola stanovená v súlade zo zákonom, a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ku dňu neomeškania základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola vo výške 1,5 %.

5. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 131 ods. 3 vymienil v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Voči tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je podľa žalovaného garantované Ústavou Slovenskej republiky ako súčasť práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí v zastupovanom konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na jeho návrh ustanoví zástupcu z radov advokátov. Súd vo svojom odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovaný si v odbernej lehote neprevzal predvolanie na pojednávanie, a keďže je fyzickou osobou, ktorá je podnikateľ, platí fikcia doručenia podľa ustanovenia § 48 ods. 3 O.s.p.. Žalovaný si však dňa 5.11.2015 ustanovil právneho zástupcu z dôvodu, že mal vedomosť o spore, keďže dňa 22.6.2015 podal odpor proti platobnému rozkazu. Touto plnomocenstvo bolo udelené právnemu zástupcovi až v mesiaci november z dôvodu, že sa žalovaný zdržiaval dlhšie obdobie v zahraničí (to bol aj dôvod neprevzatia písomností zo súdu). Žalovanému v čase udelenia plnej moci advokátovi nebola známa skutočnosť, že súd vytýčil termín pojednávania na deň 6.11.2015, avšak súd mal vedomosť o tom, že žalovaný dňa 5.11.2015 udelil plnomocenstvo právnemu zástupcovi, teda jeden deň pred pojednávaním. Žalovaný mal za to, že súd mal pojednávanie odročiť na iný termín a doručiť následne predvolanie na pojednávanie aj so všetkými potrebnými písomnosťami právnemu zástupcovi. Konaním súdu bola žalovanému znemožnená možnosť hájiť svoje práva v zákonom stanovenom postupe, predkladať dôkazy a vyjadrovať sa ku všetkým predložením a

vykonaným dôkazom. Žalovaný mal za to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod.

7. Odňatím možnosti konať pred súdom sa podľa žalovaného rozumie stav, kedy účastník konania nemohol pred súdom uplatniť svoje procesné práva jednak preto, že mu to súd znemožnil postupom odporujúcim Občianskemu súdnemu poriadku, alebo tiež z dôvodu existencie rozhodnutia súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva (napr. nesprávne odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného).

8. Z odôvodnenia rozsudku a zo žalovaným podaného odporu, že súd sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného, týkajúcou sa úhrady faktúry č. 212873 zo dňa 30.4.2014 a zo dňa 3.6.2014 vo výške 204,83 eur a 200,- eur. Žalovaný mal za to, že žalobca ma rovnakú dôkaznú povinnosť preukázať, čo mu bolo

- nebolo uhradené žalovaným, zlá situácia, keď žalovaný tvrdí a preukázal, že bolo uhradené viac, ako tvrdí žalobca.

9. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalovaný v rámci svojho odvolacieho petitu, aby krajský súd v zmysle § 221 O.s.p. zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatnil trovy konania.

10. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

11. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, keď toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný platný predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosť, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za viazanosti vyššie citovaným ustanovením bol napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní. Najdôležitejším a hlavným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka odňatia možnosti žalovanému konať pred súdom. Odvolací súd vzhľadom na tento jediný odvolací dôvod, sa zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci žalovanému bola odňatá možnosť konať pred okresným súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký chybný proces súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K predmetnému dôvodu odvolania sú vlastne tri pojmové znaky:

1. odňatie možnosti konať pred súdom,

2. to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu, 3. možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom ochrany jej záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

15. K odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom malo dôjsť podľa jeho názoru tým, že zvolenému právnemu zástupcovi žalovaného podľa udeleného plnomocenstva a oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia žalovaného, ktoré bolo doručené okresnému súdu deň pred nariadeným pojednávaním, okresný súd predvolanie na nariadenie pojednávania nedoručil, tým postupoval v rozpore s ust. § 49 ods. 1 O.s.p.. Keďže právny zástupca žalovaného nemal vedomosť o termíne nariadeného pojednávania, z tohto dôvodu sa pojednávania nezúčastnil, nemohol uplatňovať vplyv účastníka na priebeh a výsledok konania, z ktorého dôvodu neboli naplnené podmienky podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., a to vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, keďže nedošlo k riadnemu doručeniu predvolania zvolenému právnemu zástupcovi žalovaného.

16. Podľa ust. § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Ak ide o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zástupcu podľa § 25.

17. Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátom nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytnutia právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

18. Z ust. § 27 ods. 1 veta prvá O.s.p. vyplýva, že účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony.

19. Podľa ust. § 28 ods. 1, 2 O.s.p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomné alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.

20. Skutočnosť, že zástupca je oprávnený konať za účastníka pred súdom, musí byť preukázané, a to spravidla predložením písomného plnomocenstva. Splnomocnenie je účinné voči súdu až odo dňa, keď účastník oznámi súdu, že niekoho poveril zastupovaním.

21. Z ust. § 49 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak účastník má zástupcu s plnomocenstvomm pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba účastníkovi. Znamená to, že pokiaľ má účastník zástupcu pre celé konanie, je súd povinný písomnosť doručovať tomuto účastníkovi. Účastníkovi súd doručí písomnosť v prípade, ak má sám o sebe niečo vykonať. Nesprávny postup pri doručovaní má za následok jeho neúčinnosť, a to aj v prípade, že súd doručí rozhodnutie účastníkovi.

22. Odvolací súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že žalovaný bol v konaní zastúpený zástupcom, ktorému udelil plnú moc na všetky právne úkony spojené so zastupovaním v predmetnom spore. Toto procesné plnomocenstvo bolo doložené do spisového materiálu jeden deň pred nariadeným pojednávaním, na ktorom došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci s tým, že v deň, kedy bolo oznámené súdu prvej inštancie, že došlo k udeleniu tohto procesného plnomocenstva, sa týmto momentom stalo účinným voči súdu. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že napriek tejto skutočnosti, nebolo doručované predvolanie na toto pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného, aj keď toto elektronické podanie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom z dôvodu, že sa nejednalo o podanie obsahujúce návrh vo veci samej, toto nebolo treba dopĺňať a súd naň ako také, mal prihliadať (§ 42 ods. 1 O.s.p.). Za tejto situácie bol okresný súd povinný doručiť predvolanie na nariadené pojednávanie aj zástupcovi žalovaného podľa ust. § 49 ods. 1 veta prvá O.s.p., čo okresný súd nevykonal. Ak za tohto stavu okresný

súd bez doručovania predvolania právnemu zástupcovi žalovaného vec na pojednávaní, na ktorom došlo zároveň k vyhláseniu meritórneho rozhodnutia prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu žalovaného a oboch právnych zástupcov účastníkov, za konštatovania naplnenia zákonných predpokladov pre konanie v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., jeho postup nebol vecne správny a týmto postupom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Vo vzťahu k žalovanému preto nebolo možné konštatovať doručenie predvolania riadne a včas, pretože táto podmienka je spojená iba s riadnym doručením. Tento záver krajského súdu vychádza zo záverov vyslovených v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/12/2009, z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MoBdoV/19/2009, z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2008 zo dňa 16.4.2009, analogicky z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/5/2009. Zistená procesná vada, spočívajúca v riadnom nedoručení predvolania žalovanému, a to právnemu zástupcovi žalovaného (ust. § 49 ods. 1 O.s.p.), bola dôvodom, pre ktorý odvolací súd musel napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože námietka odňatia možnosti konať pred súdom bola jediným odvolacím dôvodom, ktorým sa odvolací súd za viazanosti ust. § 212 ods. 1 O.s.p. mohol zaoberať.

23. Okresný súd v novom konaní za dodržania procesných podmienok po vykonanom a zopakovanom a doplnenom dokazovaní vec opätovne prejedná a rozhodne za účinnosti nového procesného predpisu, a to Civilného sporového poriadku.

24. Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

25. Zároveň súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

26. Uznesením č. k. 7Cb/54/2015-85 zo dňa 23.3.2016, súd nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov, keď citujúc ustanovenie § 138 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že žalovaný v stanovenej lehote 10 dní od doručenia výzvy, nedoručil súdu tlačivo na dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a nesplnil ani ostatné povinnosti, ktoré mu súd vo výzve uložil. Z ustanovenia § 138 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že pomery účastníka musia byť dokladované buď vyplneným tlačivom, alebo rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Nakoľko žalovaný nepreukázal dôvodnosť návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto mu súd prvej inštancie oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

27. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie, keď uviedol, že podniká na základe živnostenského oprávnenia ako podnikateľ - fyzická osoba a v prílohe tohto odvolania zaslal tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba). Uviedol, že súdom bol žalovanému zaslaný nesprávny vzor príslušného tlačiva. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.

28. Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného záveru prejednal odvolanie v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, keď preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je v tomto prípade dôvodné.

29. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je umožniť každému bez rozdielu, reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania, ako podmienkou prejednania návrhu. Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenie od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu, aj bez zaplatenia súdnych poplatkov za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní vyššie uvedeného ustanovenia zákona

zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou.

30. Právo na spravodlivý proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného je možné vyvodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, teda mu nezaručuje ani bezvýhradne právo na bezplatné súdne konanie.

31. V zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie, či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť súčasne naplnené. Od 1.1.2012 (zákon 388/2011 Z. z.) pomery účastníka odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov musia byť dokladované vyplneným tlačivom uverejneným na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, alebo rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny o hmotnej núdzi podľa § 23 písm. a), bod 1. zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene doplnení niektorých zákonov.

32. Z obsahu spisového materiálu je nepochybne zrejmé, že žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie

- vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým návrhom mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba). Následne žalovaný uvedené tlačivo predložil v odvolacom konaní, ktoré však napriek tej skutočnosti, že k nemu boli pripojené pokyny k tlačivu, ktoré podrobne stanovovali, ako toto tlačivo podrobne vyplniť s tým, že toto tlačivo, ako aj pokyny, sa nachádzajú na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR nebolo v celosti vyplnené. Žalovaný ako žiadateľ o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nevyplnil tlačivo v súlade s týmito pokynmi, keď absentujú viaceré podstatné položky, ktorými je možné zdokladovať majetkové a osobné pomery žalovaného, pričom za najpodstatnejšiu odvolací súd považoval absenciu vyplnenia bodov 2.2.1 a 2.2.2 tohto tlačiva, keď žalovaný v bode 1 uviedol, že je podnikateľ - samostatne zárobkovo činná osoba, avšak v bode 2.2.1 neuviedol druh podnikania a v bode 2.2.2 neuviedol výšku príjmu (za posledné zdaňovacie obdobie a po odpočítaní dane), teda neuviedol aktuálnu výšku svojho príjmu, ktorá je najpodstatnejšou náležitosťou pre rozhodnutie súdu o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené nemohlo mať za následok iné, ako tú skutočnosť, že nedošlo k vráteniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol z dôvodu absencie takto vyplneného tlačiva, keď žalovaný síce v odvolacom konaní predložil toto tlačivo, avšak bez jeho vyplnenia podstatných náležitosti tohto tlačiva.

33. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, keď nevyhovel žiadosti žalovaného na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, z dôvodu nezdokladovania majetkových pomerov žiadateľa vyplneným tlačivom, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, keď žalovaný tento svoj nedostatok návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov neodstránil celkom, a v posledných bodoch ani v odvolacom konaní, preto nie je možné žiadosti žalovaného o priznanie oslobodenia o súdnych poplatkoch vyhovieť, a teda odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

34. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .