Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_7Co-174-2015.pdf
PDF · 92.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/174/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcove: 1/ L.. J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. M. X, Q. a 2/ T. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. M. X, Q. proti žalovaným: 1/ BRATISLAVSKÁ SPRÁVCOVSKÁ A SERVISNÁ s.r.o., IČO: 35 737 913, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, 2/ V. Q., nar. XX.XX.XXXX. bytom W. XX, Q., 3/ J. P., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, Q., 4/ I.. J.. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, S., 5/ Akad. mal. P. W., nar. X.XX.XXXX, bytom B. M. X, Q., 6/ I.. R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, Q., 7/ V. L., M.. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Bratislava, 8/ I.. U. B., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, Q., 9/ I.. S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, Q., 10/ I.. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, Q., 11/ L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, Q., 12/ V. T., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XX, Q. a 13/ HC CAPITAL a.s., IČO: 35 848 537, so sídlom Kolárska 8, Bratislava, všetci zastúpení: KRION Partners s.r.o., so sídlom palisády 50, Bratislava, o určenie neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.5.2014, č.k. 9C/77/2012-86, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1/ až 13/ rade sa proti žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali určenia neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.č. XXXX na W. E.. č. XX v Q. konanej dňa 9.3.2012 o 18.00 hod, v ktorej sa rozhodlo (okrem iného) o schválení vstavby bytu. Zároveň uložil žalobcom zaplatiť žalovaným náhradu trov konania vo výške 1 318,78 eur na účet právneho zástupcu žalovaných , do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Zb.“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na schôdzi konanej dňa 9.3.2012 bola prítomná nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom žalobcovia sa uvedenej schôdze nezúčastnili, teda neboli prehlasovanými vlastníkmi. Z uvedeného vyvodil, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní domáhať sa určenia neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi. Konštatoval, že v prípade, ak sa niektorí z vlastníkov chce, ale nemôže zúčastniť schôdze, má zákonnú možnosť splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala, túto možnosť však žalobcovia nevyužili. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a zaviazal neúspešných žalobcov k povinnosti nahradiť trovy konania žalovaným vo výške 1 318,78 eur, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia.
3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že v priebehu prvoinštančného konania objasnili svoju snahu o umožnenie účasti na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keď dňa 21.2.2012 prevzali oznámenie o konaní schôdze, programom ktorej bolo aj schválenie vstavby bytu, pričom požiadali o odročenie schôdze na iný termín z dôvodu plánovanej dovolenky, ktorej požiadavke však nebolo vyhovené. Namietali, že na uvedenej schôdzi chceli predložiť vlastný návrh na riešenie situácie ohľadom vstavby bytu. Poukázali na to, že predmetná zápisnica nemôže byť podkladom pre uzatvorenie zmluvy o vstavbe bytu z dôvodu, že bola zmarená účasť všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, došlo k odopretiu ich vlastníckych práv na správe vecí spoločných a správe vlastného majetku, pričom uznesenie zo schôdze smeruje k zásahu do práv spoluvlastníkov nehnuteľnosti spôsobom, ktorý nezvratne zmení práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zároveň podľa ich názoru zápisnica zo schôdze neobsahuje základné náležitosti vyžadované zákonom č. 182/1993 Z.z., je neurčitá, nevyvážená a obsahujúca len práva jednej zmluvnej strany. Ďalej namietali, že im nebolo umožnené ich predkupné právo v zmysle § 20 zákona č. 182/1993 Z.z. v spojení s § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Na záver uviedli, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že predmetnej schôdze sa chceli zúčastniť osobne, nie prostredníctvom splnomocnenca. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaní v 1/ až 13/ rade sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 5.11.2014, v ktorom uviedli, že prípadný nezáujem alebo nemožnosť niektorého z vlastníkov bytov a nebytových priestorov zúčastniť sa schôdze nemôže byť na ujmu ostatným vlastníkom v bytovom dome v tom smere, že ich neúčasť bez ďalšieho by spôsobila neplatnosť, resp. nezákonnosť rozhodnutí na nej prijatých ostatnými vlastníkmi. Podľa ich názoru jediným kritériom pre určenie zákonnosti konkrétneho rozhodnutia prijatého na schôdzi vlastníkov môže byť výlučne posúdenie, či pri zvolaní schôdze a pri hlasovaní na schôdzi boli dodržané všetky príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. Skonštatovali, že v danom prípade bolo oznámenie o schôdzi riadne a včas doručené žalobcom, rozhodnutia na schôdzi (najmä rozhodnutie o schválení vstavby bytu a schválení návrhu zmluvy o vstavbe) boli prijaté dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov v bytovom dome, keď za jeho prijatie hlasovali všetci prítomní vlastníci (9 z celkovo 10 vlastníkov), pričom výsledok hlasovania bol všetkým vlastníkom riadne oznámený, čo znamená, že boli dodržané všetky príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. Poukázali na to, že ak zvolávateľ schôdze nepristúpil na základe oznámenia žalobcov k zmene termínu schôdze, nedošlo k porušeniu žiadnych práv žalobcov, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie neupravuje právny nárok vlastníka na dosiahnutie zmeny termínu riadne zvolanej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov s tým, že žalobcovia nevyužili zákonnú možnosť splnomocniť inú osobu na ich zastupovanie na schôdzi. V súvislosti s namietanou nemožnosťou uplatnenia predkupného práva uviedli, že spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu je popri vlastníctve vymedzenom v § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka osobitným druhom spoluvlastníctva, ktorého obsah je upravený odlišne ako obsah individuálneho spoluvlastníctva, predovšetkým jedným zo základných princípov je tzv. akcesorita spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktorá predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a prípadne aj k pozemku s existenciou vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Uviedol, že nemôže nastať právny úkon alebo iná právna skutočnosť, ktorá by sa týkala len niektorého z komponentov tohto akcesorického spoluvlastníctva, pričom zmluva o vstavbe bytu nie je zmluvou o prevode vlastníckeho práva, keďže spoločné časti a spoločné zariadenia nie sú spôsobilé byť predmetom akéhokoľvek prevodu samostatne. Vzhľadom na uvedené poukázal na to, že spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu nedisponujú predkupným právom podľa § 140 Občianskeho zákonníka, rovnako nepatrí týmto spoluvlastníkom predkupné právo ani pre prípad prevodu vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru určitého vlastníka na tretiu osobu, ktorá spolu s bytom vždy nadobudne aj príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, prípadne pozemku (predkupné právo prináleží len spoluvlastníkom bytu alebo nebytového domu, lebo len ten je predmetom podielového spoluvlastníctva podľa § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ďalej konštatoval, že rozhodnutie spoluvlastníkov nie je porušením vlastníckeho práva tých vlastníkov, ktorý s takýmto naložením nesúhlasili; uvedené rovnako platí aj v prípade, keď sa niektorý z vlastníkov tohto rozhodovania z vlastnej vôle/viny nezúčastnil.
Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku o určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
6. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 5.4.2012 domáhali určenia neplatnosti uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 9.3.2012. Žalobu odôvodnili tým, že po oznámení o konaní schôdze požiadali zvolávateľa schôdze o zmenu termínu jej konania z dôvodu, že v čase konania schôdze sú na plánovanej dovolenke a nemôžu sa jej zúčastniť, pričom mali v úmysle predložiť vlastný návrh na riešenie otázky, ktorá bola programom schôdze (vstavba bytu). Dôvodili, že nevyhovením ich požiadavke, v dôsledku čoho sa nemohli zúčastniť schôdze, došlo k zásahu do ich práv ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkov nehnuteľnosti, tiež k porušeniu ich predkupného práva.
8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcov rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
12. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
13. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.
14. Podľa § § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
15. Podľa § § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.
16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri rozhodovaní o uplatnenom nároku skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov za použitia vyššie citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. Zároveň dospel k správnemu záveru o jej absencii, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade žalobcov nejde o prehlasovaných vlastníkov bytu alebo nebytového priestoru, tiež nejde o vlastníkov, ktorí sa o výsledku hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemohli dozvedieť. Po vyhodnotení, že pri zvolaní schôdze a pri hlasovaní na schôdzi boli dodržané všetky príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. tak dospel k správnemu záveru, že žalobcom nemožno v spore priznať úspech.
17. V súvislosti s námietkou, v zmysle ktorej malo byť žalobcom porušené ich právo zúčastniť sa predmetnej schôdze, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, t.j., o nevyužití zákonom stanovenej možnosti zastúpenia vlastníka na schôdzi (a pri hlasovaní) zo strany žalobcov, ktorá skutočnosť vylučuje záver o porušení práv žalobcov ako vlastníkov bytu alebo nebytového priestoru s tým, že zákon č. 182/1993 Z.z. žiadnym spôsobom neupravuje právny nárok vlastníkov na zmenu termínu konania schôdze, a nevyhovenie zmene termínu schôdze nie je spojené so žiadnou sankciou v podobe neplatnosti uznesení schválených na takejto schôdzi (bez ohľadu na to, čo je predmetom hlasovania na schôdzi). Z dikcie a gramatického výkladu § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. (účinného v čase hlasovania) je zrejmé, že zákon stanovuje ochranu len pre prehlasovaných vlastníkov v dome. V dôsledku toho a contrario platí, že rovnakú právnu ochranu nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa buď vôbec nezúčastnili na schôdzi vlastníkov, ktorá prijala predmetné uznesenie, hoci o nej boli riadne a včas informovaní, ale logicky ani tí vlastníci, ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia (resp. nehlasovali, zdržali sa hlasovania).
18. Pokiaľ ide o údajné porušenie predkupného práva žalobcov, je zrejmé, že títo mali na mysli predkupné právo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu (keďže byt, ktorého vstavba bola schválená, ešte nemôže byť predmetom vlastníckych práv). Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade sa na spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu nevzťahuje všeobecná právna úprava spoluvlastníctva vrátane predkupného práva podľa § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka (tak ako správne argumentovali žalovaní), keďže režim uvedeného spoluvlastníctva je špeciálne upravený v zákone č. 182/1993 Z.z., na základe ktorého je spoluvlastníctvo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu späté s existenciou vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru, čo vylučuje možnosť, aby boli predmetom akéhokoľvek samostatného prevodu (a teda aj predmetom predkupného práva).
19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešným žalovaným v 1/ až 13/ rade voči neúspešným žalobcom v 1/ a 2/ rade, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).