Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-41C/659/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V., v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Stromova 54/A, Bratislava, IČO: 36 869 643 proti žalovanému : News and Media Holding a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO : 47 256 281 zastúpený SCHWARZ advokáti s.r.o., so sídlom Podbrezovská 40, Bratislava, IČO: 36 858 285, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, takto

rozhodol:

I : Žaloba sa z a m i e t a.

II: Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 9.11.2015 žiadal žalobca o uloženie povinnosti žalovanému uverejniť v denníku Plus JEDEN DEŇ, ospravedlnenie v znení „ Spoločnosť News and Media Holding a.s., ako vydavateľ denníka Plus JEDEN DEŇ sa ospravedlňuje spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., za to, že v článku pod názvom„ Pôžičky sľubuje aj nebankovka bez povolenia „ uverejnenom v tlačovom vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ dňa 9.9.2015 uviedol, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá prevádzkuje sieť pobočiek Pôžičkáreň, v pobočke v Lučenci prostredníctvom svojej pracovníčky napriek chýbajúcemu povoleniu na poskytovanie spotrebiteľských úverov, chcela bez problémov dať pôžičku 500,- eur pre zamestnanú ženu s platom 350,-eur. Obsahovo totožné ospravedlnenie žiadal uverejniť aj na webovej stránke ( v elektronickej verzii ) denníka Plus JEDEN DEŇ, kde žalovaný tiež 9. 9. 2015 uverejnil rovnaký článok s upraveným nadpisom „ Pre niektoré nebankovky pravidlá neplatia: Úvery aj bez licencie!“ Text ospravedlnenia žiadal uverejniť rovnakou veľkosťou a hrúbkou písma, na rovnakej strane ako boli napadnuté články. Súčasne žiadal aj o priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch vo výške 155,- eur. Žalobu odôvodnil, tým, že žalovaný ako vydavateľ denníka PLUS JEDEN DEŇ, priniesol 9.9.2015 v tlačovej a elektronickej verzii článok, ktorým zasiahol do jeho dobrej povesti, keď v ňom predložil čitateľom tvrdenie, že poskytuje spotrebiteľské úvery bez udelenia povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov od Národnej banky Slovenska, čo nebola pravda. Predmetom článku a jedinou jeho nosnou témou bolo porušovanie zákazu poskytovať spotrebiteľské úvery bez tohto povolenia zo strany niektorých nebankových spoločností, medzi ktoré autor článku zaradil len žalobcu. K žalobe pripojil žalobca listinné dôkazy - predmetné články a navrhol, aby súd nimi vykonal dokazovanie.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nerozporoval, že je autorom namietaného článku a ani skutočnosť, že tento článok bol publikovaný. Tvrdil, že všetky žalobcom napádané skutkové tvrdenia sú pravdivé a všetky hodnotiace úsudky uverejnené v článku majú vecný základ v skutkových dejoch. Zdôraznil, že uverejnením sporného článku nemohlo dôjsť k narušeniu dobrej povesti žalobcu, pretože vykonával jeho právo slobody slova a prejavu ako aj záujmu verejnosti na všestrannom informovaní občanov o spoločensky aktuálnej téme. Súčasne namietal nedostatok existencie dobrej povesti žalobcu a poukázal

na jeho správania sa veriteľa voči spotrebiteľským dlžníkom. Navrhol preto, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Postup súdu a procesných strán pri prejednaní sporu upravoval do 30.6.2016 zákon č. 99/1963 Zb.

- Občiansky súdny poriadok . Vzhľadom na to, že tento procesný predpis bol od 1.7.2016 zrušený a konanie nebolo právoplatne ukončené, platí v zmysle §470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. aj na toto konanie Civilný sporový poriadok (ďalej len .

4. Súd vec prejednal na pojednávaniach na ktorých vykonal dokazovanie podľa návrhov strán sporu. Vykonal ho výsluchom svedkov K. S., S. Y., S. E., G. E., V. N. a obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise.

5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný je vydavateľom denníka Plus JEDEN DEŇ, v ktorého tlačovom vydaní z 9.9. 2015 bol uverejnený článok s názvom „ Pôžičky sľubuje aj nebankovka bez povolenia“, ktorý uvádza text, že od začiatku septembra platia prísne pravidlá pre nebankové spoločnosti. Peniaze môžu ľuďom požičiavať už len nebankovky s povolením od Národnej banky Slovenska ( ďalej aj NBS ). Denník zistil, že niektoré si zo zákazu robia dobrý deň a úvery dávajú aj bez povolenia. Navštívili sme niekoľko spoločností, ktoré dávajú rýchle pôžičky. Pracovníčka v pobočke spoločnosti Profi Credit v Banskej Bystrici na naše otázky v súvislosti s pôžičkou reagovala slovami, že momentálne majú pozastavenú činnosť. Podobne reagovali aj v Pôžičkárni v Košiciach, kde nás upozornili, že momentálne neschvaľujú žiadosti o pôžičky, lebo čakajú na vydanie licencie. Úplne inak reagovali v pobočke tej istej nebankovky v Lučenci. Pôžičku 500,- eur pre zamestnanú ženu s platom 350,- eur v čistom nám bez problémov chceli dať. Pracovníčka vysvetlila, aké doklady treba priniesť. Na otázku, či neprekáža, že Pôžičkáreň nemá licenciu povedala: „ Pôžičku dáme, lebo očakávame, že licencia nám bude udelená v najbližšom čase. „.Spoločnosť Pohotovosť, ktorá prevádzkuje sieť Pôžičkáreň, tvrdí, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neuzatvára žiaden pracovník v žiadnej pobočke.“ „Spoločnosť Pohotovosť realizuje u záujemcov o úvery iba žiadosť o úver, ktorú ďalej drží v evidencii až do vyjadrenia regulátora“ tvrdí hovorca S. E.. Článok pokračuje vyjadrením F. H. z Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov ( ďalej aj APSÚ ) k tomu, že poskytovanie spotrebiteľského úveru poskytovateľom bez licencie je nezákonné a môže byť trestným činom nedovoleného podnikania a odporúčaním hovorkyne NBS S. N., aby občan takéto konanie poskytovateľa spotrebiteľského úveru oznámil orgánom činným v trestnom konaní. 6. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalobca vystupoval aj ako nebankový subjekt poskytujúci spotrebiteľské úvery. Je to úver, kde je veriteľom podnikateľský subjekt a dlžníkom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Spotrebiteľské úvery sú upravené osobitným zákonom číslo 129/2010 Z. z., ktorého novela ( zákon číslo 35/2015 Z.z., ) s účinnosťou od 1. 4. 2015 zásadným spôsobom zmenila pravidlá pre podnikanie na nebankovom úverovom trhu. Od 1.9.2015 bolo možné túto formu podnikania vykonávať len na základe povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov od NBS ( ďalej aj licencia ), ktoré bolo žalobcovi udelené 11.9.2015. V napadnutom článku označená pôžička je hovorovým označením spotrebiteľského úveru.

7. Komunikáciu s médiami a poradné činnosti pre ľudské zdroje vykonáva pre žalobcu S. E.. Ten ako svedok uviedol, že v čase po 1.4.2015, podľa stanoviska NBS predneseného S. N. vo vzťahu k poskytovaniu spotrebiteľských úverov mohli nebankové spoločnosti , ak o udelenie licencie NBS požiadali, do času samotného udelenia licencie úvery poskytovať. Takéto usmernenie predniesol aj šéf APSÚ F. H.. Žalobca o udelenie licencie NBS požiadal. Dňa 2. 9. 2015 po zverejnení informácie, že poskytovanie úverov nebankovými spoločnosťami bez licencie je nezákonné, bol vo všetkých pobočkách žalobcu vyvesený oznam, s obsahom, že žalobca spotrebiteľské úvery neposkytuje. Situáciu na trhu nebankových spotrebiteľských úverov vnímali ako ostro sledovanú vec. Po uverejnení napadnutého článku kontaktoval za vydavateľa S. Y. a namietal účelové skreslenie jeho obsahu v časti textu, že ... spoločnosť žalobcu poskytuje úvery ... a v časti textu, že .... pre ňu neplatia pravidlá....

8. Oznam z 2. 9. 2015 o ktorom vypovedal S. E. je označený ako „ Verejné vyhlásenie “ žalobcu. K poskytovaniu spotrebiteľských úverov sa v ňom uvádza že, z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností žalobca žiadosti klientov o nové spotrebiteľské úverové zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch neschvaľuje a takéto žiadosti bude do termínu vyrozumenia NBS držať v evidencii bez realizácie vyššie uvedených spotrebiteľských úverových zmlúv.

9. Materiál pre obsah napadnutého článku pripravila aj redaktorka žalovaného S. Y.. Svedecky vypovedala, že k nemu zadovážila formou ňou položených otázok stanovisko žalobcu. Vypracoval ho S. E. a je v článku citované. S. E. jej k odpovedi pripojil aj vyhlásenie spoločnosti žalobcu z 2.9.2015 o neposkytovaní spotrebiteľských úverov. Stanoviská jej zaslali aj F. H. z APSÚ a Národná banka Slovenska. Všetky potom postúpila editorskému tímu redakcie a ten ich spracoval do textu článku. Ona článok nepísala. Po jeho uverejnení ju oslovil S. E. a článok namietal. Námietku postúpila svojej nadriadenej. Obsah námietky si svedkyňa nepamätala.

10. F. H. z APSÚ na otázku redaktorky S. Y. z 8.9.2015 - Čo by ste poradili občanom, ktorí si chcú požičať od nebankovej spoločnosti ? Majú si preverovať, či má firma licenciu ? odpovedal, že spotrebiteľom odporúčajú, aby si ešte pred podpísaním úverovej zmluvy preverili pôžičkovú spoločnosť. Prvý ich krok by mal smerovať na stránku NBS, kde je uvedený zoznam veriteľov. Ak spoločnosť nie je v zozname , nemá licenciu a nesmie poskytovať nové spotrebiteľské úvery. Na otázku S. Y. adresovanú NBS z 8.9.2015 - Má NBS možnosti kontrolovať poskytovanie pôžičiek zo strany nebankových subjektov, ktoré nemajú licenciu ? Môže na takúto činnosť upozorniť aj občan - klient ? odpovedala hovorkyňa NBS S. N.. Uviedla, že od 1.9.2015 môžu poskytovať spotrebiteľské úvery len veritelia , ktorým NBS udelila povolenie. Občan by nemal uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou, ktorá od NBS nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Zároveň by mal danú skutočnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Ak bude oznámenie doručené NBS alebo Slovenskej obchodnej inšpekcii, obe inštitúcie postúpia informáciu orgánom činným v trestnom konaní. Žalobcovi položila S. Y. otázku - V súvislosti s poskytovaním pôžičiek v pobočkách Pohotovosti ( Pôžičkáreň ) sa naši redaktori v rôznych mestách stretli s rôznym prístupom pracovníkov- v niektorých im pôžičku odmietli v súvislosti s čakaním na licenciu, v niektorých im boli ochotní poskytnúť pôžičku bez problémov ? Môžete prosím okomentovať postup pracovníkov pobočiek ? Nepredstavuje pôžička od Vašej spoločnosti bez vydanej licencie pre klienta riziko?. S. E. odpovedal, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o, čaká na vyjadrenie regulátora a po 31.8.2015 neposkytuje úvery, na ktoré sa vzťahuje regulácia Zákona o spotrebiteľských úveroch a dohľad NBS, ale u záujemcov o úvery podľa Spotrebiteľského zákona zrealizuje iba žiadosť o úver, ktorú ďalej drží v evidencii až do vyjadrenia regulátora. Napriek tomu, že spoločnosť dočasne spotrebiteľské úvery neposkytuje môže každý návštevník na základe záujmu zrealizovať na pobočkách Pôžičkární žiadosť o takýto úver u spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o,. Túto žiadosť držíme v evidencii a zmluvu o spotrebiteľskom úvere spoločnosť neuzavrie na žiadnej z pobočiek a žiadnym pracovníkom pobočky.

11. S. E. námietky k článku doručil S. Y. mailovou komunikáciou 9.9.2015. Žalovanému vyčítal, že účelovo a cielene v neprospech žalobcu spojil jeho vyjadrenie k realizovaniu žiadostí o úvery s vyjadrením F. H. o páchaní nezákonnej činnosti. Považoval to za zmätočné a neobjektívne. Žiadal o upresnenie vyjadrenia v článku k tomu, že spoločnosť úvery dáva. Do textu pripojil odkaz na mail s vyjadrením F. H. a S. N.. Z tohto mailu vyplýva, že spoločnosti, ktoré o licenciu požiadali, tak, môžu vo svojom podnikaní pokračovať. Pri ostatných subjektoch, ktoré o licenciu nepožiadali a poskytovali by od 1. 9.2015 naďalej nové úvery, by išlo o trestný čin nedovoleného podnikania. Veritelia registrovaní v registri veriteľov, ktorí nepožiadali o udelenie povolenia v lehote do 31.5.2015 musia od 1.9.2015 prestať poskytovať nové spotrebiteľské úvery.

12. K. S., ktorý je všeobecným regionálnym redaktorom žalovaného pre oblasť X. svedecky vypovedal, že od zamestnávateľa dostal pokyn navštíviť pobočku žalobcu v Lučenci a zistiť,či mu žalobca dá pôžičku aj bez licencie. Pobočku navštívil v piatok v čase pred ukončením otváracích hodín. Pracovníčka žalobcu práve upratovala priestory pobočky. Spýtal sa, či by jeho manželka zamestnaná v potravinách s netto príjmom medzi 320 - 350 eur mohla dostať pôžičku cca 500 - 600 eur. Pracovníčka potvrdila, že by ju dostať mohla. Na nasledujúcu otázku, či nevadí, že žalobca nemá licenciu odpovedala, že ju každú chvíľu dostane a nech manželka príde v pondelok a prinesie si občiansky preukaz a potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu. Tento inkognito prieskum trval pár minút, preto rozhovor nenahrával. Jeho obsah po odchode zapísal v aute do správy a tú mailom odoslal redakcii.

13. S K. S. v pobočke žalobcu v Lučenci komunikovala jeho zamestnankyňa G. E.. Tá jeho návštevu a ním položené otázky svedecky potvrdila. Uviedla, že rozhovor prebehol „ na stojáka“, bola to rýchla komunikácia medzi dvermi. Vysvetlila mu štandardný postup k spísaniu žiadosti o pôžičku, čo všetko k tomu treba. Na otázku či má žalobca licenciu a či to nie je potrebné k pôžičke odpovedala, že jej udelenie očakávajú každý deň a nech sa zastaví budúci týždeň. Keď licenciu budú mať, bude možné s pani spísať

žiadosť. K. S. nepoznala. Jednoznačne potvrdila, že na vstupných dverách bol zverejnený oznam o zákaze poskytovania spotrebiteľských úverov tak, aby to mohla skontrolovať aj polícia. Plnenie zákazu v rozhodnom čase ( čas pred a po zverejnení článku ) polícia kontrolovala a bolo jej aj odovzdané vyhotovenie zverejneného vyhlásenia.

14. V súvislosti s výpoveďou svedkyne G. E. požiadal žalobca súd o zadováženie vyjadrenia od Okresného riaditeľstva PZ SR v Lučenci o tom, či v období od 2.9.2015 do 5.9.2015 ( vrátane ) preverovali v pobočke žalobcu v Lučenci, či v nej dochádza k poskytovaniu spotrebiteľských úverov ( otázku formuloval žalobca ). Okresné riaditeľstvo PZ SR v Lučenci súdu 24.2.2017 oznámilo, že kontrolu poskytovania spotrebiteľských úverov v označenom období nevykonávali.

15. Pobočku žalobcu v Lučenci riadi regionálny riaditeľ V. N.. Svedecky vypovedal, že po zverejnení článku ho telefonicky kontaktoval S. E., ktorý ho na článok upozornil a chcel vedieť či on o ňom niečo vie. Vec prešetril s G. E. so zistením, že táto neznámemu pánovi oznámila, že keď žalobca bude mať licenciu bude možné vypísať žiadosť. Výsledok šetrenia spísal do správy S. E. a doručil mu ju mailom. Jednoznačne potvrdil zverejnenie vyhlásenia žalobcu o neposkytovaní spotrebiteľských úverov v prevádzke žalobcu v Lučenci, osobne to kontroloval. Poukázal na to, že fotografia ktorá bola zverejnená v napadnutom článku bola neaktuálna, pretože je na nej vyobrazená vlajka, ktorá bola na pobočke vyvesená len v čase otvorenia tejto prevádzky a nie v čase pred zverejnením článku.

16. V mailovej správe pre S. E. sprostredkoval V. N. vyjadrenie pracovníčky z pôžičkárne v Lučenci k skutkovému deju popísanému v napadnutom článku. Mail bol napísaný 9.9.2015 a odoslaný o 15,59 hodine. Pracovníčka ( G. ) riešila pred „ záverečnou“ záujem jej neznámeho muža o poskytnutie pôžičky pre manželku pracujúcu v CBA a zarábajúcu 350,-eur. Pýtal sa aj na to, či nie je problém „licencia“. Pracovníčka mu vysvetlila štandardné podmienky úveru, vrátane toho, čo bude partnerka potrebovať a že nedostatok licencie problémom je. Ak bude mať záujem, nech sa manželka zastaví u nich budúci týždeň, kedy očakávajú, že obmedzenie už nebude a potom jej úver poskytnú.

17. Žalobca jeho nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia ( vo forme ospravedlnenia a v peňažnej forme zaplatenia 155,-eur ) uplatnil z titulu zásahu do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19 b zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník ( ďalej aj ). Prejav zásahu do jeho dobrej povesti videl v článku denníka Plus JEDEN DEŇ z 9. 9. 2015, v tlačovom vydaní uverejnený s názvom „ Pôžičky sľubuje aj nebankovka bez povolenia“, ktorý bol uverejnený aj v elektronickej verzii pod názvom „Pre niektoré nebankovky pravidlá neplatia: Úvery aj bez licencie!“ Podľa § 19 b sa môže právnická osoba pri neoprávnenom zásahu do jej dobrej povesti domáhať na súde primeraného zadosťučinenia , ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Súd musel v prvom rade posúdiť či žalobca má v obchodnom a spoločenskom prostredí dobrú povesť, pretože žalovaný to rozporoval a ďalej, či bolo do nej vytýkaným konaním žalovaného zasiahnuté.

18. Dobrá povesť právnickej osoby patrí k niekoľkým osobným právam, ktoré sú priznávané právnickým osobám. V súlade so všeobecne uznávanou prezumpciou poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že právnická osoba dobrú povesť má a to až do doby, dokiaľ nie je úspešne vykonaný dôkaz opaku. S okamihom vzniku právnickej osoby vzniká aj jej dobrá povesť a trvá po celú dobu jej existencie. V prejednávanej veci žalovaný uplatnil námietku nedostatku dobrej povesti žalobcu a navrhol na jej preukázanie dôkaz rešeršou infomácií z médií o tejto spoločnosti a listom Európskej komisie SG - Greffe (2013)D, vec č. 2012/4165, ktorým napomenula Slovenskú republiku zo zlyhania ochrany spotrebiteľov pred obchádzaním predpisov EÚ o ochrane spotrebiteľa hlavne v sektore spotrebiteľských úverov. V tomto liste sú vytýkané aj obchodné praktiky žalobcu napríklad v časti C.I., keď žalobca v spotrebiteľských úverových zmluvách uvádza účel úverovej zmluvy tak, aby podliehala pod právny režim Obchodného zákonníka a nie pod právny režim zákona o spotrebiteľských úverov, hoci úver bol poskytnutý spotrebiteľovi . V rešerši informácii z médií sú rozoberané obchodné praktiky žalobcu voči spotrebiteľom ( www.pluska.sk <http://www.pluska.sk> / správy z 19.5.2014, www.život.čas.sk/ <http://www.xn--ivot-kbb.xn--as- dma.sk/> článok 12274/ z 12.10.2012, www.ekonomika.sme.sk/c/6728838 z 10.3.2013 <http:// www.ekonomika.sme.sk/c/6728838%20z%C2%A010.3.2013>, www.teraz.sk/ekonomika z 25.9.2012 <http://www.teraz.sk/ekonomika%20z%C2%A025.9.2012> ) a poukazujú alebo rozoberajú negatívne

skúsenosti a prípady jasne neidentifikovaných dlžníkov žalobcu vyjadrené aj v príspevkoch na diskusnom fóre ( www.o <http://www.o> peniazoch.zoznam.sk ).

19. Z predmetu podnikania obchodnej spoločnosti žalobcu vyplývajúceho z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že poskytovanie úverov z jeho vlastných zdrojov spotrebiteľskému okruhu dlžníkov je len jednou z jeho viacerých podnikateľských činností. Predmetom tvrdeného zásahu do dobrej povesti žalobcu je výkon jednej z jeho čiastkových podnikateľských aktivít. Dobrú povesť právnickej osoby je potrebné hodnotiť podľa jej celkového správania sa v obchodnom, podnikateľskom prostredí. Aj keď sú praktiky výkonu práv žalobcu vo sfére spotrebiteľských úverov napádané ( žalobca sám ich v konaní označil ako uplatňovanie práv dravejším spôsobom ), nemôže byť táto jednotlivá zložka jeho činnosti výlučným kritériom pre odňatie statusu dobrej povesti žalobcovi. Na vytváraní dobrej povesti žalobcu sa podieľa totiž jeho správanie sa aj v iných ako spotrebiteľských zmluvných vzťahoch a žalovaný v konaní dôkazy o negatívnom konaní žalobcu v nich ( napríklad riadne a včasné neplnenie si záväzkov zo zmlúv, nekalé praktiky obchodovania, negatívne skúseností obchodných podnikateľských partnerov ) nepredložil a ani netvrdil. Dobrá povesť právnickej osoby je nedeliteľnou hodnotou a aj keď je zložená z viacerých samostatných častí reflektujúcich na jej čiastkové činnosti, je neoprávneným zásahom proti niektorej z týchto zložiek dotknutá povesť právnickej osoby ako celku. Súd sa oboznámil s piatimi rozhodnutiami Slovenskej obchodnej inšpekcie o uložení pokút žalobcovi za používanie nekalej obchodnej praktiky v zmluvných spotrebiteľských vzťahoch, ktoré k času rozhodnutia súdu v prejednávanej veci boli riešené v správnom konaní Najvyšším súdom SR. Tieto prípady súdu označila Slovenská obchodná inšpekcia. Súd poukazuje na to, že počet týchto rozhodnutí zohľadniac ich pomer k veľkosti objemu podnikateľských činností žalobcu, nemôže byť pre kvalitu jeho obchodnej povesti určujúci. Preto súd námietku žalovaného o nedostatku dobrej povesti žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a vo veci sa ďalej zaoberal posúdením povahy vytýkaného konania žalovaného. .

20. V prejednávanej veci dochádza k stretu dvoch subjektívnych práv, z ktorých jedným je právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby ( právo žalobcu ) a druhým právo na slobodu prejavu ( právo žalovaného ). Obidve práva sú rovnocenne chránené zákonmi Slovenskej republiky. K tomu, aby určité konanie mohlo byť posúdené ako neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby, musí byť objektívne spôsobilé znížiť vážnosť tejto právnickej osoby. Tu je potrebné najprv posúdiť charakter konania, ktoré je žalovanému vytýkané a jeho postavenie vo vzťahu k šíreniu informácií. Žalovaný je masovokomuni-kačným médiom a masmédia majú privilegované postavenie z hľadiska slobody prejavu pri informovaní o veciach občianskeho a verejného záujmu. Napadnutý článok priniesol informácie o poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktoré sú občanmi žiadané. Bola to téma časovo aktuálna , v spoločnosti diskutovaná a riešená, pretože k času publikovania článku sa zákonnou zmenou sprísnili pravidlá pre ich poskytovateľov. Sprísnenie týchto pravidiel vyvolali práve obchodné praktiky nebankových poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Sloboda prejavu je pilierom rozvoja demokratickej spoločnosti a uplatňuje sa vo vzťahu nielen k informáciám priaznivým, alebo neutrálnym, ale aj k informáciám znepokojujúcim až šokujúcim. Dôvodom obmedzenia slobody prejavu môže byť iba ochrana práva iného, ktorým je aj právo na ochranu dobrej povesti s právnym základom v ustanovení § 19b OZ. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie akceptovateľnosti obmedzenia práva na slobodu prejavu je vždy otázka primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra Ústavného súdu SR využíva test proporcionality spočívajúci v hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO hovoril, respektíve uverejnil informáciu. Otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY súd už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku zodpovedal ( body 5,6,19 ). Nezodpovedanou zostáva otázka AKO?.

21. K tomu, aby určitá informácia bola spôsobilá zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby , musí ísť o informáciu dehonestujúcu dotknutú osobu a súčasne informáciu nepravdivú ( pravdivosť difamujúcej informácie vylučuje neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti ). V súdenej veci takouto informáciou bolo tvrdenie žalovaného o konaní žalobcu, že záujemcovi ( citácia z článku ) „ pôžičku dáme, lebo očakávame, že licencia nám bude udelená v najbližšom čase“. Tvrdenie bolo zverejnené v čase,kedy nebankový poskytovateľ úveru fyzickej osobe nepodnikateľovi takéto úvery poskytovať bez licencie NBS nesmel a žalobca licenciu v tom čase ešte nemal.

22. Súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že napadnutý článok neobsahuje informácie o žalobcovi, ktoré by bolo možné považovať za zjavne protiprávne, zrejme nepravdivé a dehonestujúce, respektíve takýto stav nie je preukázaný. Zverejnené tvrdenie žalovaného vyplýva z

faktického skutkového deja, ktorý sa odohral medzi redaktorom žalovaného K. S. a zamestnankyňou žalobcu G. E., nikto iný prítomný nebol. K. S. informatívne v prevádzke žalobcu v Lučenci zisťoval možnosť získania úveru „akože pre“ manželku, pričom pracovníčke žalobcu nepriznal skutočný zámer prieskumu a to rešerš konania nebankových subjektov bez licencie NBS vo vzťahu k poskytovaniu spotrebiteľských úverov .Súd ich oboch v konaní vypočul ako svedkov. Títo svedkovia potvrdili, že ich rozhovor sa fakticky uskutočnil a to v piatok, krátko pred koncom pracovnej doby ( G. E. už upratovala priestory ). Keďže článok bol publikovaný v stredu 9.9.2015, muselo to byť najneskôr 4.9.2015. Vo výpovediach sa zhodli aj na tom, že ich rozhovor bol krátky a rýchly ( G. E. ho označila „ na stojáka “, medzi dvermi ). Svedok K. S. uviedol, že mu bolo pracovníčkou žalobcu potvrdené, že úver by manželka mohla dostať. Na osobitnú otázku k problému s licenciou mu malo byť povedané, že ju každú chvíľu dostanú a nech manželka v pondelok príde a prinesie doklady. Svedkyňa G. E. tvrdila, že mu oznámila štandardný postup poskytnutia pôžičky a to spísanie žiadosti a čo všetko k nej treba. Na viditeľných miestach prevádzky bol zverejnený oznam, že majú zakázané poskytovať úvery a kontrolovala to aj štátna polícia. Oznam o ktorom vypovedala je listina „ Verejné vyhlásenie “ žalobcu z 2.9.2015 s obsahom, že z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností žalobca žiadosti klientov o nové spotrebiteľské úverové zmluvy neschvaľuje a takéto žiadosti bude do termínu vyrozumenia NBS držať v evidencii bez realizácie vyššie uvedených spotrebiteľských úverových zmlúv. K vyjadreniu svedkyne bol na žiadosť žalobcu súdom vykonaný verifikačný dôkaz položením otázky štátnej polícii, či v dobe od 2.9.2015 do 6.9.2015 preverovala poskytovanie spotrebiteľských úverov v pobočke žalobcu v Lučenci. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Lučenci súdu oznámilo že preverovanie nevykonávali. Pri vyhodnotení výpovedí týchto svedkov nemohol súd neprihliadnuť na okolnosť, že obaja svedkovia boli ( a sú doposiaľ ) zamestnancami strán sporu. Pri stretnutí týchto svedkov, si každý z nich plnil pracovné povinnosti, čo u oboch vyvoláva pochybnosti o ich subjektívnej nestrannosti k prejednávanej veci. Porovnaním výpovede svedkyne a listinných dôkazov - oznamu žalobcu z 2.9.2015 a správy OR PZ Lučenec vyplynulo, že svedkyňa G. E. neúmyselne vyjadruje faktickú informáciu hovoreným slovom nepresne. Vyjadrila sa, že majú z vedenia žalobcu zakázané poskytovať úvery a to v zmysle oznamu žalobcu z 2.9.2015. Avšak v tomto ozname sa zrozumiteľne o zákaze poskytovania úverov nehovorí. Žalobca v ňom vysvetľuje ako vybavuje záujemcov o poskytnutie spotrebiteľského úveru teda, že prijíma žiadosti o poskytnutie úveru len do evidencie. Z prednesu žalobcu ( 11.4.2016) vyplynulo, že na pobočke klient len spíše žiadosť o pôžičku na tlačive žalobcu, avšak nie je to návrh zmluvy podliehajúci akceptácii

- slovami žalobcu - je to len východiskový bod pre možný budúci zmluvný vzťah. Žiadosť je postúpená regionálnemu riaditeľstvu a z neho do centrály, kde je vyhodnotená. To znamená, že v pobočke žalobcu sa o úveroch nerozhoduje a teda nemôže byť pobočke ani z vedenia žalobcu zakázané poskytovať úver , ako to vyjadrila G. E.. Skutočnosť predniesla nesprávne. Skreslene bol ňou podaný aj dej o kontrolných úlohách polície. Súd jej uveril, že do pobočky žalobcu štátna polícia chodila, ale nie s úlohou kontrolovať poskytovanie spotrebiteľských úverov, ako to súdu oznámilo OR PZ Lučenec. Rozhovor, medzi ňou a K. S. sa odohral krátko pred ukončením pracovnej doby ( dokonca v maili V. N. z 9.9.2015 sa píše, že rozhovor sa uskutočnil po „ záverečnej“, po 16,00 hod.) kedy G. E. upratovala priestory pobočky a jej koncentrácia na poskytnutie odpovede K. S. mohla zodpovedať i tomuto časovému okamihu konca pracovnej doby. Súd nepochybuje o tom , že chcela ústne poskytnúť informáciu zodpovedajúcu právnemu stavu poskytovania spotrebiteľských úverov v tom čase, ale s ohľadom na ústne vyjadrovanie skutočností touto svedkyňou vyznieva výpoveď svedka K. S., o tom, „ že úver dajú“ vierohodnejšie a súd jeho výpoveď vyhodnotil vo vzťahu k výpovedi svedkyne G. E. ako pravdivú. K. S. vypovedal skôr ako G. E.. Ním podaný časový a priestorový popis deja rozhovoru, základ rozhovoru ( ... piatok ku koncu pracovnej doby ..., ... pani zametala prevádzku ...., pre manželku ...., netto zárobok manželky .... ) sa zhoduje s výpoveďou G. E.. K. S. nebol priamo zainteresovaný na tvorbe článku, nepísal ho a v konaní nebolo preukázané, že by mal pred samotným rozhovorom s G. E. detailnejšie informácie o téme, ktorú článok spracúval. Mal podať len vlastnú skúsenosť žiadateľa o pôžičku, pričom nevedel ako s jeho informáciou redakcia naloží, či ju v článku vôbec použije. Nemal dôvod informáciu skresliť, prispôsobiť ju potrebe spracúvanej témy, respektíve zámerne klamať. Výpovede ostatných svedkov nemajú bezprostredný dopad na preukázanie skutkového deja rozhovoru. Svedok V. N. nebol priamym svedkom udalosti rozhovoru, dozvedel sa o nej vtedy, keď u jemu podriadenej G. E. zisťoval čo sa v „ piatok “ stalo. Výpoveďou svedkyne S. Y. je preukázaná pravdivosť svedeckej výpovede K. S., že redaktori žalovaného vlastnou skúsenosťou overovali konanie nebankových spoločností vo vzťahu k poskytovaniu spotrebiteľských úverov.

23. Z vyššie uvedeného vyplýva odpoveď na poslednú otázku testu proporcionality AKO ?. Napadnutý článok v zmysle vyhodnotenia dôkazov tohto konania ( bod 22 odôvodnenia rozsudku ) vychádza

podľa názoru súdu z pravdivých údajov - tvrdení. Žalovaný informáciu získal vlastným šetrením. V konaní nebolo preukázané, že napadnutá informácia mu bola napriek zverejnenému oznamu z 2.9.2015 podaná tak, aby jej nemohol veriť ( vyjadrenie ...dáme lebo licenciu očakávame. ..). Žalovaný si overoval pravdivosť informácie aj priamo u žalobcu, ako osoby, ktorej sa týka, a jeho stanovisko v hutnej podobe vystihujúc podstatu odpovede zverejnil. V článku objektívne informuje o skúsenosti z pobočky žalobcu v Košiciach, kde ho ako záujemcu o pôžičku zrozumiteľne odmietli a nevzbudili v ňom nádej na poskytnutie pôžičky vyjadrením príďte s dokladmi. Podľa názoru súdu publikovaný článok nevybočil ani z pravidiel slušnosti a má charakter správy vychádzajúcej z pravdivého deja. Žalovaný sa napadnutým článkom nedopustil protiprávneho konania, ktorým by zasiahol do dobrej povesti žalobcu, z ktorého dôvodu súd jeho žalobu zamietol.

24. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 . Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na celú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O výške náhrady trov bude s poukazom na § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).