Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1342/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: E. Trenčín, M. R. P. XX, O., IČO: 37 916 301 proti žalovanému: Y. P., IČO: 35 438 835, T. I. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, o zaplatenie 7.436,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. októbra 2015, č. k. 20C/203/2014-133, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 446 eur titulom súdneho poplatku za odpor a trov právneho zastúpenia vo výške 1.108,25 eur, do rúk právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 96%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal vrátenia vyplatených finančných príspevkov v sume 7.436,58 eur spolu s úrokom z omeškania 1,35% ročne od 11.10.2012 do zaplatenia titulom vrátenia poskytnutého príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, poskytnutej žalovanému na základe dohody č.4/§57/2008/ŠR zo dňa 30.07.2008. V rozhodnutí konštatoval, že predmetná dohoda podmieňovala vznik povinnosti žalovaného vrátiť príspevok v sume 6.897,70 eur na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti závažným porušením podmienok dohody žalovaným s tým, že ust. čl. II. bod 9 písm. a/ až d/ taxatívne vymedzovali prípady závažného porušenia podmienok dohody. V danom prípade z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný závažne porušil podmienky uzavretej dohody žalobcom tvrdeným spôsobom, teda že by žalovaný nedodržal dobu nepretržitého vykonávania samostatne zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku po dobu dvoch rokov. Konštatoval, že skutočnosť, že žalovaný v čase kontroly vykonanej zamestnancami žalobcu dňa 06.04.2009 a 01.06.2009 nemal na chránenom pracovisku žiadne hotové, prípadne rozpracované výrobky, opravovanú kancelársku techniku alebo inú techniku, ani materiál použiteľný k výrobe, prípadne opravám, sama o sebe neznamená a nepreukazuje, že žalovaný nepretržite nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku po dobu stanovenú predmetnou dohodou. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný nepochybne mal v úmysle vykonávať túto činnosť, pretože žalovaný pracovisko prispôsobil pre účely vykonávania tejto činnosti, z poskytnutého príspevku zakúpil veci potrebné pre vykonávanie podnikateľskej činnosti v rozsahu svojho podnikateľského oprávnenia a tieto veci uskladňoval na pracovisku. Žalovaný v rámci výkonu

svojej podnikateľskej činnosti zrealizoval v rozhodnom období dvoch rokov štyri obchody, čo vyplýva z predložených faktúr. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný počas záväznej dvojročnej doby vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. v období od 15.08.2008 do 15.08.2010 ukončil fakticky alebo právne vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný na chránenom pracovisku aj po uplynutí doby dvoch rokov naďalej podniká v súlade s podnikateľským zámerom. Preto uplatnený nárok žalobcu na vrátenie vyplateného príspevku v sume 6.897,70 eur, ako aj uplatneného nároku na vrátenie vyplateného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska v sume 538,88 eur, zamietol. Podotkol pritom, že porušenie ustanovení dohody, ktoré by zakladalo právo žalobcu domáhať sa od žalovaného vrátania vyplatených súm nebolo konštatované ani v správe o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 31.08.2009 a ani v uznesení Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry ČVS:PPZ-366/NKA-PK-ZA-2013 zo dňa 07.01.2014. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 446 eur titulom súdneho poplatku za odpor a trov právneho zastúpenia vo výške 862,52 eur. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania za úkony: vyjadrenie k meritu veci a k výzve súdu zo dňa 28.09.2015 z dôvodu, že súd vyzval žalovaného na oznámenie spisovej značky súvisiaceho trestného konania, na ktoré poukazoval žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, pričom spisovú značku trestného konania mal uviesť právny zástupca už v odpore a vyjadrenie k meritu veci mohol právny zástupca uviesť v odpore alebo predniesť aj na pojednávaní, preto nejde o účelný úkon právnej služby. Žalovanému taktiež nepriznal náhradu za stratu času na cestu na pojednávanie dňa 07.10.2015 v uplatnenej výške 111,84 eur z dôvodu, že pojednávania sa zúčastnila advokátska koncipientka v pracovnom pomere u právneho zástupcu žalovaného, ktorému advokátovi tak neušiel čas a nepatrí mu náhrada za stratu času.

2. Žalobca v podanom odvolaní napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Zotrval na svojom stanovisku, že žalovaný nepreukázal vykonávanie schválených aktivít na mieste chráneného pracoviska, čím porušil čl. II. bod 9 písm. b/ dohody, čo sa považuje za závažné porušenie podmienok dohody, a preto je povinný žalobcovi vrátiť ním vyplatené príspevky na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

3. Žalovaný v odvolaní napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že mu nepatrí náhrada trov konania za úkon: vyjadrenie k meritu veci a k výzve súdu z 28.09.2015, nakoľko vyjadrenie k veci zaslal na výzvu súdu. Podotkol, že pokiaľ ide o spisovú značku trestného konania, túto nemal v čase podania odporu k dispozícii. Namietal tiež nepriznanie náhrady za stratu času na pojednávanie dňa 7.10.2015 z dôvodu, že sa ho zúčastnila advokátska koncipientka; v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/91/2014 zo dňa 26.05.2015, v ktorom súd priznal advokátovi náhradu za stratu času, aj keď sa pojednávania zúčastnil advokátsky koncipient.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdiť.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 388 zmeniť a v zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

7. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalobcom v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol námietky, ktoré sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu, aby odvolací súd znova neopakoval dôvody rozhodnutia uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré súd považoval za správne a stotožnil

sa s nimi, odvolací súd si v zmysle ust. § 387 ods. 2 osvojil dôvody napadnutého rozsudku, vzťahujúce sa na vec samú a v podrobnostiach na ne v zmysle cit. zák. ustanovenia odkazuje.

8. Žalovaný odvolaním napadol výrok o trovách konania, pričom po preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania je dôvodné sčasti. Na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému patrí náhrada trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej služby: vyjadrenie k meritu veci a výzve súdu zo dňa 28.09.2015 v sume 237,34 eur + režijný paušál 8,39 eur, keď ide o úkon právnej služby, ktorú právny zástupca žalovaného uskutočnil, čo vyplýva z obsahu spisu, pričom za tento úkon - vyjadrenie k veci žalovanému odmena patrí v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Odvolanie žalovaného v časti, v ktorej mu súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za náhradu za stratu času na pojednávanie dňa 07.10.2015 z dôvodu, že pojednávania sa zúčastnila advokátska koncipientka právneho zástupcu žalovaného, odvolací súd považoval za nedôvodné, keď rovnako ako súd prvej inštancie bol toho názoru, že advokát nárok na náhradu za stratu času za tento úkon právnej služby nemá. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 7.10.2015 bol žalovaný zastúpený advokátskym koncipientom. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na účel inštitútu náhrady za stratu času advokáta, ktorým je finančná kompenzácia časovej straty, počas ktorej advokát v dôsledku prepravy nemohol efektívne vykonávať svoju činnosť odborného charakteru. Náhrada za stratu času v zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. patrí advokátovi pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, teda jej zmyslom je paušálnym spôsobom kompenzovať príjem, ktorý by advokát za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním právnych služieb. Nakoľko v preskúmavanej veci sa pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa dňa 7.10.2015 nezúčastnil osobne advokát žalovaného, ale advokátsky koncipient, je zrejmé, že advokát nebol v dôsledku nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na miesto konania pojednávania z objektívnych dôvodov limitovaný vo výkone svojej advokátskej praxe a aj v čase, ktorý advokátsky koncipient strávil cestou na pojednávanie, mohol vykonávať iné úkony právnej služby. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že náhrada za stratu času je výlučne viazaná na advokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej služby osobne advokátom je splnená podmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže poskytovať inú právnu službu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na rozhodovaciu činnosť iného krajského súdu, odvolací súd uvádza, že nie je rozhodnutím iného krajského súdu v tejto veci viazaný.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 96%. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný vo veci samej (t. j. v sume 7.436,58 eur) a v odvolaní proti trovám konania v sume 245,73 eur, neúspešný v časti uplatnenej náhrady za stratu času, takže jeho úspech vo veci predstavoval 98%, neúspech 2% a celkový úspech 98% - 2% = 96%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .