Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/173/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobkyne: X.. A. C., R.. XX.XX.XXXX, K. XX, Bratislava, zastúpená JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou so sídlom Štúrova 11, Bratislava, proti žalovanému: X.. Š. C., R.. XX.XX.XXXX, K. XX, Bratislava, zastúpený JUDr. Evou Mišíkovou, advokátkou so sídlom Laurinská 2, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne:

hnuteľné veci v byte č. X na X. poschodí bytového domu na K. B. Č..XX v Bratislave, a to:

- manželská posteľ

- dve dvojkrídlové skrine a jedna jednokrídlová skriňa v spálni

- dva nočné stolíky v spálni

- toaletný stolík v spálni

- obývacia stena

- konferenčný stolík v obývačke

- farebný televízor zn. Orava

- rohová čalúnená sedacia súprava v obývačke

- chladnička s mrazničkou zn. Calex

- automatická práčka zn. Tatramat

spolu hnuteľné veci v cene................................................................................................0,- Eur,

všetko v hodnote..............................................................................................................0,- Eur,

a do výlučného vlastníctva žalovaného:

nehnuteľnosti, a to:

záhradná chata, súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. R. K. R. C. s pozemkami zapísanými na LV č. XXXX, kat. úz. R. K. R. C., parc. č. XXXX/XX o výmere 372 m2, druh pozemku záhrady, parc. č. XXXX/XX o výmere 17 m2, druh pozemku záhrady, v cene.............................8.500,- Eur

spolu nehnuteľnosti v hodnote....................................................................................8.500,- Eur

hnuteľné veci, a to:

- motocykel zn. Babeta v cene...........................................................................................0,- Eur

- osobné motorové vozidlo zn. Fiat Marea Weekend , r.v. 1996, 1,9 TD 100 ELX, EČV D.- I. v cene................................................................................................................519,- Eur

spolu hnuteľné veci v hodnote......................................................................................519,- Eur,

všetko v hodnote........................................................................................................9.019,- Eur

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 4.509,50 Eur v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Strany sporu s ú p o v i n n é zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok 270,50 Eur, na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

V. Súd p r i z n á v a štátu voči žalobkyni v rozsahu 1 a voči žalovanému v rozsahu 1 nárok na náhradu trov konania.

VI. Súd p r i z n á v a znalcovi X.. T. J. voči žalobkyni v rozsahu 1 a voči žalovanému v rozsahu 1 nárok na náhradu znalečného.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.8.2007, doplnenou dňa 03.10.2007 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Uviedla, že za trvania manželstva spolu so žalovaným nadobudli nehnuteľnosť - chatu a pozemky a hnuteľné veci špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom navrhla, aby boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a jej vyplatená polovica sumy z hodnoty týchto vecí. Ďalej tvrdila, že do BSM nadobudli osobný automobil zn. Škoda Octavia TDI 1,9, EČ D. XXXDC, ktorý žalovaný počas trvania ich manželstva predal, a teda žiadala vyplatiť polovicu sumy z predaja tohto vozidla a prvej splátky akontácie na toto vozidlo.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s určením masy BSM v časti nehnuteľnosti - chaty a osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia TDI 1,9, EČ D. XXXDC. Uviedol, že chatu nadobudol z vlastných prostriedkov na základe kúpnej zmluvy ako rozostavanú stavbu, následne dňa 03.11.1993 bolo príslušným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie. Pozemok, na ktorom je chata postavená ako aj priľahlý pozemok, nadobudol so žalobkyňou v roku 2001 a v tomto čase už prebiehalo rozvodové konanie a spoločne už nehospodárili. Kúpnu cenu za nehnuteľnosti uhradil v celosti sám, čím sa zaslúžil o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti. Chata bola počas trvania manželstva postupne rekonštruovaná, a preto má žalobkyňa nárok len na náhradu toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho majetok. K osobnému automobilu Škoda Octavia uviedol, že toto mali so žalobkyňou v leasingovom nájme a pred rozvodom ich manželstva boli práva a povinnosti v zmysle leasingovej zmluvy prevedené na tretiu osobu. Žiadal vyporiadať aj záväzok, ktorý vznikol počas trvania manželstva titulom zmluvy o pôžičke vo výške 300.000,- Sk. Tieto peňažné prostriedky boli použité na úhradu akontácie na uvedený osobný automobil Škoda Octavia.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16C 173/2007 - 262 zo dňa 28.06.2011 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané tak že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci nulovej hodnoty: manželská posteľ, dve dvojkrídlové skrine a jedna jednokrídlová skriňa v spálni, dva nočné stolíky v spálni, toaletný stolík v spálni, obývacia stena, konferenčný stolík v obývačke, farebný televízor zn. Orava, rohová čalúnená sedacia súprava v obývačke, chladnička s mrazničkou zn. Calex, automatická práčka zn. Tatramat; do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal nehnuteľnosti v kat. území R. K. R. C., a to: záhradná chata, súpisné číslo XXXX, nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XXXX/XX, pozemky: parc. č. XXXX/ XX o výmere 372 m2, záhrady a parc. č. XXXX/XX o výmere 17 m2, záhrady v cene spolu v hodnote 8.500,- eur, motocykel zn. Babeta v hodnote 0,- eur, osobné motorové vozidlo zn. Fiat Marea Weekend 1,9 TD 100 ELX, EČ D. I., v hodnote 1.659,70 eura, teda všetky hnuteľné a nehnuteľné veci v hodnote 10.159,70 eura a rovnako dlh zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.1999 vo výške 9.958,18 eura a súčasne žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 5.079,85 eura do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

4. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uvedený rozsudok vrátil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo bolo zaťažené vadou, ktoré mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ktorým postupom súd prvej inštancie odňal stranám možnosť konať pred súdom. Krajský súd zdôraznil, že v priebehu konania bolo dňa 09.03.2011 súdu prvého stupňa doručené podanie žalobkyne označené ako „späťvzatie návrhu na začatie konania v časti týkajúcej sa vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM“ (ďalej len „späťvzatie návrhu“), ktoré čiastočné späťvzatie návrhu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 08.03.2011 uzatvorila s odporcom dohodu o vyporiadaní hnuteľných vecí patriacich do BSM. Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2011 požiadala žalobkyňa súd prvého stupňa, aby jej podanie (doručené súdu dňa 09.03.2011) označené ako „späťvzatie návrhu“ nepovažoval za späťvzatie návrhu; keďže medzi ňou a žalovaným nedošlo k dohode ohľadne celého majetku patriaceho do BSM; ale len za „dohodu ohľadne ceny a spôsobu vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM“ a aby táto dohoda bola premietnutá do výroku rozsudku. Vzhľadom na uvedené bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o tomto dispozičnom úkone žalobkyne označenom ako „späťvzatie návrhu“, z ktorého podania jasne a bezpodmienečne vyplýva jej vôľa zobrať žalobu spať, a to v časti hnuteľných vecí patriacich do BSM; a to po tom, ako si vyžiadal súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu, ktorý je nevyhnutný k účinnosti takéhoto späťvzatia. Odvolací súd zdôraznil, že aj napriek tomu, že Občiansky zákonník preferuje vyporiadanie BSM dohodou; znenie § 149 Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu ohľadne všetkého majetku tvoriaceho BSM, nie len čiastočnú dohodu, pričom takúto dohodu o vyporiadaní BSM môžu strany platne uzavrieť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva (konkrétne dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva alebo rozsudku, ktorým sa manželstvo určilo za neplatné) a najneskoršie tak môžu urobiť v 3- ročnej prekluzívnej lehote, nakoľko po jej uplynutí nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka upravená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie tunajší súd uznesením vyhláseným za účasti strán sporu ako aj ich právnych zástupcov na pojednávaní dňa 31.03.2015 o späťvzatí žaloby v časti týkajúcej sa hnuteľných vecí patriacich do BSM rozhodol tak, že konanie v časti hnuteľných veci patriacich do BSM strán sporu nezastavuje.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä: spisy tunajšieho súdu sp. zn. 4C/125/2000, 8C/153/2000, 22C/69/2005, znalecký posudok č. 19/2010, zmluva o pôžičke zo dňa 01.06.1999, kúpnopredajná zmluva zo dňa 29.01.2003, zmluva o finančnom leasingu vozidla, dohoda o postúpení práv a povinností z 08.10.2001 a 12.10.2001, splátkový kalendár k zmluve č. 302203, trvalý príkaz na úhradu z 03.08.1999, znalecký posudok č. 76/2015 s doplnením znaleckého posudku č. 69/2016, výsluchom strán sporu a svedkyne H. Č..

7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/153/00 - 16 zo dňa 19.09.2001 bolo konanie o návrhu žalovaného na zrušenie BSM za trvania manželstva zastavené, nakoľko návrh bol vzatý späť v celom rozsahu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.10.2011.

8. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4C/125/2000 - 93 zo dňa 29.06.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/271/2004 - 119 zo dňa 23.3.2005 bolo manželstvo strán sporu uzavreté dňa 26.10.1985 rozvedené. Súd zveril maloleté dieťa strán sporu A. na čas po rozvode do výchovy a opatery žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 2.500,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2004 v časti rozvodu a dňa 18.04.2005 v časti zverenia maloletého dieťaťa a výživného. Ako príčinu vážneho rozvratu manželstva súd zistil rozdielne povahy a názory manželov ako aj neveru žalovaného.

9. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 22C/69/2005 - 196 zo dňa 30.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 44/2010 - 239 zo dňa 30.03.2011 bolo zrušené právo spoločného nájmu k trojizbovému bytu č. X nachádzajúceho sa v Bratislave na K. XX a za ďalšieho nájomcu bola určená žalobkyňa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2011.

10. Žalobkyňa pri výsluchu ako strana sporu uviedla, že do bezpodielového vlastníctva nadobudli hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v byte na K. ulici, ako aj nehnuteľnosti, a to chatu a pozemky, ktoré zakúpili v roku 1993, v tom čase nebola chata skolaudovaná, jednalo sa o hrubú stavbu. Ku kolaudácii prišlo asi v roku 1998, žalovaný bol sám na katastri, a zrejme preto je sám zapísaný ako vlastník. Pozemky zakúpili za minimálnu cenu spoločne, v tom čase ešte patrili do záhradkárskej osady, ktorá v roku 1998/1999 odpredávala pozemky, vtedy spoločne hospodárili, Bankové účty ku dňu zániku manželstva nemali, účty žalovaného nežiadala zahrnúť do BSM. Nemala vedomosť o žiadnej pôžičke, spoločne mali len mladomanželskú pôžičku, ktorá bola splatená počas trvania manželstva. V roku 2000 si zobrali na leasing motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré bolo ešte pred rozvodom predané, skoršie mali motorové vozidlo Fiat Tipo, ktoré predali a peniaze použili na prvú splátku, preto žiadala, aby bola prvá splátka zahrnutá do masy BSM.

11. Žalovaný pri výsluchu ako strana sporu uviedol, že počas manželstva nenadobudli žiadne nehnuteľnosti, počas rozvodu uzatvárali zmluvy o odkúpení pozemkov v kat. úz. R. K. R. C., N.. Č.. XXXX/XX - pozemok pod chatou a parc. č. XXXX/XX - záhrada, pri ktorých sa so žalobkyňou dohodli, že budú zapísané na liste vlastníctva na oboch manželov. V tom čase už neviedli spoločnú domácnosť, na kúpnej zmluve boli síce uvedení obaja, ale kúpnu cenu platil žalovaný z vlastných peňazí. Chatu kupoval žalovaný v roku 1993 z prostriedkov, ktoré mal po rodičoch, dostal od matky, kým ešte žila sumu 80.000,- Sk, zvyšok doplatil z predaja auta, ktoré mal ešte za slobodna. Cena za predaj chaty bola asi 84.000,- Sk, a z uvedených dôvodov je na liste vlastníctva zapísaný sám. So žalobkyňou sa dohodli, že chata bude len na jeho meno a pozemky budú mať obaja. V čase kúpy bola chata hrubou stavbou, ktorá nebola skolaudovaná, a preto sa postupne začala budovať zo spoločných prostriedkov, z ktorých sa investovalo asi 50.000,- Sk, veľa vecí sa robilo svojpomocne. Od roku 2000 so žalobkyňou prestali viesť spoločnú domácnosť, od kedy do chaty investoval výlučne svoje prostriedky. Žalobkyňa v roku 2000 zrušila účet v N. D., keď sa dozvedela o rozvode, previedla peniaze na účet svojej sestry. Na tomto účte boli aj peniaze z predaja motorového vozidla Fiat Tipo. Motorové vozidlo Škoda Octavia nepatrí do BSM, mali ho na leasing, ktorý bol v r. 2001 postúpený na tretiu osobu za sumu 100.000,- Sk, ktoré žalovaný spotreboval na chod svojej domácnosti. Na akontáciu tohto vozidla si zobral pôžičku 300.000,- Sk, ktorá zatiaľ nie je splatená, zaplatí ju po skončení tohto konania.

12. Svedkyňa H. Č. vo výpovedi uviedla, že žalovaný je otcom jej vnučky, pred viac ako 10 rokmi začal podnikať, chcel si kúpiť auto a vtedy ju jej dcéra požiadala, či by mu nemohla pomôcť. Svedkyňa niekedy v roku 1999 požičala žalovanému sumu 300.000,- Sk s tým, že tieto peniaze poskytla len jemu, pričom sa dohodli, že peniaze jej žalovaný vráti do 10 rokov. Presnú sumu splátok ani splátkový kalendár si nedohodli, na pôžičke zarobiť nechcela. Nerátala s tým, že sa žalovaný rozvedie, myslela si, že žalovaný je so žalobkyňou dohodnutý, že si žalovaný ide brať pôžičku. Na to, či mala žalobkyňa vedomosť o pôžičke sa žalovaného nepýtala. Peniaze boli odovzdané v hotovosti, ktorú mala svedkyňa uloženú doma.

13. Zo znaleckého posudku č. 19/2010 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností - záhradná chata súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX a pozemkov parc. č. XXXX/XX o výmere 372 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 17 m2 v kat. území R. K. R. C. vyplýva, že všeobecná hodnota týchto nehnuteľností bola ku dňu zániku BSM 03.09.2004 8.500,- Eur, ku dňu vypracovania znaleckého posudku 11.08.2010 bola všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností 6.400,- eur.

14. Zo zmluvy o finančnom leasingu vozidla č. 302203 zo dňa 18.06.1999, ktorú uzatvorili spoločnosť ŠkoFIN s.r.o., člen skupiny Volkswagen, ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca na motorové vozidlo Škoda Octavia LX, je zrejmé, že splátka vopred na nájomné 40 % bola v sume 173.212,- Sk; obstarávacia cenu vozidla bola 433.030,- Sk, mesačná splátka 9.838,90 Sk. Číslo bankového účtu žalovaného ako nájomcu, z ktorého mali byť mesačné splátky hradené bolo XXXXXXXXXX/XXXX, číslo bankového účtu prenajímateľa bolo XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa pripojeného splátkového kalendára zo dňa 24.07.1999 nájomné vopred vo výške 173.212,- Sk ako aj prvá splátka vo výške 9.838,90 Sk boli uhradené dňa 21.06.1999. Ďalšie splátky vo výške 9937,- Sk boli splatné k 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, posledná splátka bola splatná 01.05.2002.

15. Z trvalého príkazu na úhradu súd zistil, že k bankovému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX patriacemu žalovanému bol dňa 03.08.1999 s účinnosťou od 25.08.1999 zriadený trvalý príkaz na úhradu sumy 9.937,90 Sk s variabilným symbolom XXXXXX v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX (patriaceho prenajímateľovi - ŠkoFIN Bratislava s.r.o.).

16. Z dohody o postúpení práv a povinností z 08.10.2001 súd zistil, že žalobca postúpil práva a povinnosti zo zmluvy č. 302203 zo dňa 21.06.1999 na nového nájomcu, pričom nový nájomca sa zaviazal vyplatiť žalovanému odstupné 100.000,- Sk.

17. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29.01.2003 vyplýva, že žalovaný ako kupujúci za kúpnu cenu 320.000,- Sk nadobudol osobné motorové vozidlo Fiat Marea Weekend 1,9 TD 100 ELX, pričom kúpnu cenu sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 10.000,- Sk, vždy k 15. dňu v mesiaci.

18. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.1999 vyplýva, že H. Č. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.06.1999 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi bezúročne finančné prostriedky 300.000,- Sk za účelom nadobudnutia motorového vozidla formou leasingu, so splatnosťou pôžičky 10 rokov odo dňa podpisu zmluvy, t. j. do 01.06.2009. V zmysle čl. II bod 2.2 vyplýva, že dlžník v deň podpísania zmluvy prevzal v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 300.000,- Sk.

19. Z doplnenia znaleckého posudku č. 76/2015 vyplýva, že všeobecná hodnota osobného motorového vozidla zn. Fiat Marea Weekend , r.v. 1996, 1,9 TD 100 ELX, EČV D.- I. ku dňu vypracovania doplnenia znaleckého posudku dňa 22.11.2016 bola 519,- Eur.

20. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.06.1993 pozemky v záhradkovej osade, nachádzajúce sa v kat. území R. K. R. C., parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX.

21. Dňa 12.06.1993 žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol záhradnú chatku v kat. území R. K. R. C. o výmere 16 m2.

22. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v §150. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého manželov súd. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý s manželov staral o rodinu , a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

23. Vyporiadanie BSM v najužšom slova zmysle znamená, kto z bývalých manželov zostáva vlastníkom konkrétnej veci a kto z nich vlastníctvo k tej ktorej veci stráca. Vyporiadanie v širšom slova zmysle znamená celkové majetkové vyporiadanie, t.j. do vyporiadania sa zahrnú aj spoločné pohľadávky a dlhy a iné majetkové práva bývalých manželov.

24. Strany sporu sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 03.09.2004 na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli, a preto súd po zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu rozvodom ich manželstva (§ 148 ods. 1 Obč. zák.) v zmysle § 149 ods. 3 Obč. zák. vykonal vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva na základe žaloby podanej 28.08.2007, teda v rámci trojročnej zákonnej lehoty.

25. Strany sporu za trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti v katastrálnom území R. K. R. C. a hnuteľné veci špecifikované v bode I. výrokovej časti tohto rozsudku. Iný majetok ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov neexistoval. Medzi stranami nebola sporná špecifikácia nehnuteľností - pozemkov a hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva.

26. Pokiaľ v konaní žalovaný uvádzal, že chatu v kat. území R. K. R. C., mal nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko ju kupoval výlučne zo svojich finančných prostriedkov, ktoré mal po rodičoch a z predaja osobného motorového vozidla, ktoré mal ešte pred uzavretím manželstva, a teda uvedená chata nepatrí do BSM, nepovažoval súd toto tvrdenie za preukázané.

27. Brat žalobcu K. C. v čestnom prehlásení (č. l. 56) síce uviedol, že žalobca dostal do rúk formou dedičstva po smrti ich rodičov hotovosť vo výške 80.000,- Kčs, avšak toto čestné prehlásenie súd vyhodnotil za účelové, nakoľko sa na ňom nenachádza dátum, podpis K. C. je overený až dňa 28.01.2009 a naviac sám žalovaný v svojej výpovedi uviedol, že sumu 80.000,- Sk dostal už za života matky, teda nie po jej smrti, ktorý rozpor nasvedčuje nehodnovernosti predloženého čestného vyhlásenia. Rovnako absentuje v tomto smere akékoľvek rozhodnutie súdu vydané v dedičskom konaní, z ktorého by uvedená suma titulom dedenia v prospech žalovaného vyplývala. Žalovaný v konaní žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že by záhradnú chatku zakúpil len zo svojich finančných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predal motorové vodidlo, ktoré mal pred uzavretím manželstva a takto získané prostriedky použil na kúpu chaty, uvedený postup ostal v rovine tvrdení, žalovaným žiadnym spôsobom nepreukázaný.

28. Tvrdenia žalovaného, ohľadne financovania záhradnej chatky z vlastných prostriedkov považoval súd za účelové aj z dôvodu, že záhradná chatka sa kupovala v rovnakom čase ako uvedené pozemky, pričom len na kúpnej zmluve ohľadne záhradnej chatky je uvedený ako kupujúci výlučne žalovaný, avšak nehnuteľnosti sa kupovali za trvania manželstva strán sporu, kedy ich manželstvo bolo usporiadané, neboli medzi nimi žiadne nezhody, čo vyplýva napokon aj z návrhu žalovaného na rozvod manželstva, ktorý uviedol, že aj keď medzi ním a žalobkyňou boli v roku 1990 nezhody, v roku 1992 sa im narodilo ďalšie dieťa a vyzeralo to, že ich problémy sú vyriešené; návrh na rozvod bol podaný v roku 2000.

29. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že aj záhradná chata patrí do bezpodielového vlastníctva manželov a je potrebné ju v tomto konaní vyporiadať. S ohľadom na tento záveru, sa súd v ďalšom sa už nezaoberal výškou nákladov resp. investícií do tejto nehnuteľnosti, ktorá by mala byť nahradená do masy BSM, keďže sa nejednalo o investície do oddeleného majetku jedného z manželov. Pre úplnosť konajúci súd považuje za dôležité zdôrazniť, že ani v odvolacom konaní, ako ani po zrušení skoršieho rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, žalovaný v tomto smere nevzniesol žiadnu námietku spochybňujúcu správnosť uvedeného záveru.

30. Medzi stranami sporu nebol sporný ani spôsob vyporiadania nehnuteľností, keď zhodne súdu navrhli prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom rovnako zhodne navrhli vychádzať z ceny nehnuteľností, ktorá vyplýva zo skoršieho rozsudku tunajšieho súdu, a to na pojednávaní zo dňa 31.03.2015 (č. l. 308). Pričom strany sporu zhodne navrhli cenu všetkých nehnuteľností, čiže pozemkov a chaty spolu v sume 8.500,- Eur, pri určení celkovej ceny nehnuteľností konajúci súd vychádzal z uvedenej dohody. Na základe uvedeného súd nehnuteľnosti v celkovej hodnote 8.500,- Eur prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

31. Taktiež medzi stranami nebola sporná hodnota hnuteľných vecí, keď strany sporu ohľadne ceny ako aj spôsobu ich vyporiadania hnuteľných vecí zhodne navrhovali, aby súd vychádzal z dohody, ktorú predložili v priebehu súdneho konania (č. l. 244), pričom hodnota hnuteľných vecí bola dohodou strán určená ako nulová a spôsob vyporiadania hnuteľných vecí navrhovali strany sporu zhodne zo skorším výrokom rozsudku tunajšieho súdu. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že do hnuteľné veci nulovej hodnoty nachádzajúce sa v byte na K. B. XX v Bratislave, v ktorom býva žalobkyňa, prikázal do jej výlučného vlastníctva; motocykel Babeta nulovej hodnoty prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

32. Strany sporu počas trvania manželstva nadobudli na leasing osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia (zmluva o finančnom leasingu zo dňa 18.06.1999), ktoré motorové vozidlo žalovaný na základe dohody o postúpení práv a povinností z 08.10.2001 za odstupné 100.000,- Sk postúpil tretej osobe, a teda motorové vozidlo v čase zániku BSM nepatrilo do BSM, a preto v tomto konaní nebolo možné vykonať jeho vyporiadanie. Odstupné minul žalovaný na potreby svojej domácnosti, ktoré tvrdenie nebolo žalobkyňou popreté, táto uviedla, že peniaze z „predaja“ motorového vozidla Škoda Octavia si žalovaný ponechal, a teda súd dospel k záveru, že nebolo potrebné uvedenú čiastku vyporiadavať, keď v priebehu existencie BSM bola žalovaným spotrebovaná a rovnako nebolo navrhnuté zahrnutie tejto sumy do masy BSM a jej vyporiadanie.

33. Žalovaný počas trvania manželstva uzavrel dňa 29.01.2003 kúpnu zmluvu, na základe ktorej strany sporu nadobudli osobné motorové vozidlo zn. Fiat Marea Weekend, rok výroky 1996 1,9 TD 100 ELX za kúpnu cenu 320.000,- Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 10.000,- Sk. Žalovaný najskôr uviedol, že motorové vozidlo užíva, neskôr po zrušení skoršieho rozsudku tvrdil, že vozidlo neužíva a toto je zaparkované pred bytom žalobkyne a navrhol, aby bolo toto motorové vozidlo prikázané žalobkyni. Žalobkyňa s takýmto prikázaním nesúhlasila, nakoľko ona vozidlo nikdy nevyužívala, ani od neho nemala kľúče, ktoré tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa motorové vozidlo nikdy nevyužívala, užíval ho žalovaný, pričom bolo na rozhodnutí žalovaného, pokiaľ sa rozhodol, že vozidlo odstaví, prikázal ho súd do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty 1 jeho ceny žalobkyni, pričom súd vychádzal z ceny motorového vozidla 519,- Eur, ktorá vyplýva z doplnenia znaleckého posudku č. 76/2015.

34. Žalovaný ako dlžník dňa 01.06.1999, t. j. počas trvania manželstva uzavrel s H. Č. ako veriteľkou zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúročne peňažných prostriedkov vo výške 300.000,- Sk za účelom nadobudnutia motorového vozidla formou leasingu. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.06.1999 vyplýva, že pôžička mala byť poskytnutá v hotovosti v celej sume 300.000,- Sk v deň podpisu zmluvy. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť jednorazovo, najneskôr do 10. rokov odo dňa podpisu zmluvy, t. j. do 01.06.2009. Žalobkyňa uviedla, že o žiadnej pôžičke vedomosť nemala, podľa jej názoru sa jednalo o fiktívnu pôžičku. Žalovaný uviedol, že pôžička slúžila na pokrytie leasingovej splátky na motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, zvyšok peňazí bol použitý na domácnosť, pričom poskytnuté peňažné prostriedky ešte nevrátil. Svedkyňa Č. uviedla, že peniaze poskytla len žalovanému, pri poskytnutí pôžičky si myslela, že žalovaný je so žalobkyňou dohodnutý, že si žalovaný ide brať pôžičku; na vedomosť žalobkyne o pôžičke sa žalovaného nepýtala.

35. Na základe vykonaného dokazovania konajúci súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že o uvedenej pôžičke by žalobkyňa vedela a že pôžička bola dojednaná s jej súhlasom, že by pôžička bola reálne poskytnutá a následne, že by ju bolo možné pojať do BSM. Zo zisteného skutkového stavu nemožno podľa názoru konajúceho súdu vyvodzovať vedomosť žalobkyne o uvedenej pôžičke alebo dokonca jej súhlas s jej poskytnutím, čo napokon v konaní ani tvrdené žalovaným nebolo.

36. V konaní prvotne nebolo preukázané reálne odovzdanie sumy 300.000,- Sk žalovanému svedkyňou. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, čo znamená, že je potrebné, aby okrem dohody zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu - odovzdaniu požadovanej veci veriteľom dlžníkovi. Nakoľko z tvrdení zmluvných strán zmluvy o pôžičke mali byť peniaze v sume 300.000,- Sk odovzdané v hotovosti, ktorú mala mať svedkyňa doma, nebolo možné považovať poskytnutie pôžičky za preukázané. Skutočnosť, že žalovaný platil leasing motorového vozidla Škoda Octavia, o čom súdu predložil trvalý príkaz, nepreukazuje, že splátky leasingu boli platené práve z peňazí, ktoré žalovanému mala požičať p. Č.. Rovnako súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach samotného žalovaného, ktorý najprv v konaní uvádzal, že pôžička 300.000,- Sk bola použitá na leasing motorového vozidla Škoda Octavia (vo svojej výpovedi dňa 06.10.2009), neskôr však (v reakcii na vyjadrenie žalobkyne) už uvádzal, že zo sumy pôžičky bola vyplatená len akontácia a zvyšná časť bola minutá v domácnosti.

37. Záveru spochybňujúcemu reálnu existenciu pôžičky svedčí aj fakt, že veriteľ nepodnikol žiadne kroky smerujúce k vymoženiu svojej pohľadávky, s plnením ktorého záväzku je dlžník viac ako 8 rokov v omeškaní. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že je neobvyklé, aby poskytnutá výška pôžičky bola bezúročná, poskytnutá bez akéhokoľvek zabezpečenia a aby bola doba vrátenia pôžičky tak dlhá (10. rokov), keď sa účastníci zmluvy, podľa ich vyjadrení, nepoznali v čase uzavretia zmluvy a doteraz ani časť pôžičky uhradená nebola.

38. Žalovaný mal dôkazné bremeno ohľadne všetkých tvrdení, ktorými odôvodňoval svoj návrh na prikázanie tohto záväzku v 1 žalobkyni. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Dôkazné bremeno spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že strana sporu označí dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Pokiaľ strana sporu neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení, neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti.

39. Skutočnosť, že v konaní boli predložené listiny týkajúce sa financovania motorového vozidla Škoda Octavia nepreukazuje, že finančné prostriedky použité na tento účel boli získané práve prostredníctvom pôžičky od p. Č.. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní prvotne nepreukázal reálne odovzdanie peňazí a následne to, že by práve časť pôžičky bola použitá na domácnosť a na zaplatenie akontácie na leasing osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, pričom svedkyňa H. Č., ktorá žalovanému peňažné prostriedky poskytla vo výpovedi uviedla, že peniaze poskytla výlučne jemu a že doteraz pôžička splatená nebola, súd dospel k tomu záveru, že uvedenú pôžičku nemožno zahrnúť do BSM.

40. Pre úplnosť konajúci súd uvádza, že aj v prípade, že by v konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, nemožno ju považovať za spoločný záväzok strán patriaci do ich majetkového spoločenstva, nakoľko sa nejednalo o vybavovanie spoločnej veci tak, ako to má na mysli § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že jeden z manželov za trvania manželstva dojedná akýkoľvek záväzok, nemá za následok automatickú solidaritu druhého manžela z tohto záväzku len z titulu existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spoločnou vecou sa rozumie vec, ktorá patrí do BSM v zmysle zákonného vymedzenia podľa § 143 OZ. Právny úkon, ktorým má byť vec do BSM získaná (napr. zmluva o pôžičke), nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci. Dôsledkom tohto záveru je, že sa nejedná o spoločný záväzok manželov, ale iba o individuálny záväzok žalovaného (m.m pozri R 72/1994, Najvyšší súd ČSR sp. zn. 3Cz 57/73, sp. zn. 3Cz 27/1986, R 71/1994). V prípade individuálneho záväzku jedného z manželov, je druhý manžel povinný strpieť, aby pohľadávka veriteľa bola pri výkone rozhodnutia uspokojená aj (nie výlučne) z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, sám sa nestáva povinným z právneho úkonu.

41. Žalovaný neoznačil iné dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení týkajúcich sa pôžičky vo výške 300.000,- Sk, a preto súd z vyššie uvedených dôvodov tento záväzok do masy BSM nezahrnul, nakoľko sa jedná len o záväzok žalovaného, a teda nepatrí do masy BSM.

42. V prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov bývalých manželov na spoločnom majetku, pričom ani jedna zo strán sporu sa tohto ani nedomáhala. Súd preto na základe vyššie uvedených dôvodov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 4.509,50 Eur, ktorá pozostáva z 50% hodnoty nehnuteľnostíi a hnuteľných vecí, ktoré mu boli prikázané do výlučného vlastníctva, t. j. zo sumy 8.500,- eur (1/2 celkovej hodnoty nehnuteľností) a 259,50 Eur (1/2 hodnoty motorového vozidla Fiat Marea Weekend). Súd určil lehotu pre splnenie uvedenej povinnosti jeden mesiac (§ 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku), v priebehu ktorej bude mať žalovaný dostatočný čas a možnosť zabezpečiť si prostriedky na splnenie uvedenej povinnosti.

43. Súd zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdny poplatok vo výške 270,50 Eur, ktorý predstavuje 3% z hodnoty predmetu sporu - aktíva vo výške 9.019,- Eur (položka 6, písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov). Súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva určil podiely obom stranám pri aktívach rovnaké, a preto nebol dôvod zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku len niektorú zo strán.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že podiely oboch strán na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli rovnaké.

45. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala priznania náhrady trov konania, keď mala za to, že porovnaním žalobného petitu je možné ustáliť jej úspech v konaní, nepovažoval súd tento návrh za dôvodný. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním iudicium duplex, teda strany sporu majú zároveň postavenie žalobcu a žalovaného, v ktorom zároveň súd nie je viazaný žalobou strán sporu na vyporiadanie v tom zmysle, že nie je viazaný cenou vecí a navrhnutým spôsobom vyporiadania vecí; je viazaný v tom zmysle, že musí o vyporiadaní stranami špecifikovanej masy BSM rozhodnúť. Súd poukazuje, že žalobkyňa sa v konaní domáhala aj vyporiadania motorového vozidla Škoda Octavia ako aj prvej splátky leasingu, ktoré napokon neboli zahrnuté do masy BSM, a teda súd nemohol v konaní dospieť k jednoznačnému záveru o procesnom úspechu žalobkyne v plnom rozsahu, a preto pomer strán úspechu považoval za rovnaký (keď aj žalovaný, ktorý náhradu trov konania nepožadoval, bol pomerne neúspešný v časti zahrnutia pôžičky a nezahrnutia chaty do BSM) a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

46. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, pričom znalečné bolo hradené z preddavku zloženého žalovaným a súčasne aj z rozpočtových prostriedkov štátu, a to vo výške 35,80 eur (uznesenie z č. l. 372), súd teda priznal štátu voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania (výrok V). V konaní bolo vypracované rovnako doplnenie znaleckého posudku č. 76/2015, v súvislosti s ktorým úkonom znalec X.. J. vyúčtoval znalečné, o výške ktorého doposiaľ nebolo rozhodnuté. Nakoľko preddavky na trovy dôkazov boli v konaní spotrebované, teda tento úkon nebol krytý preddavkami, bolo potrebné rozhodnúť o nároku znalca na náhradu znalečného, a preto súd priznal X.. J. priamo voči stranám sporu nárok na náhradu znalečného v rovnakom pomere vychádzajúc zo zásady rovnakého pomeru úspechu/ neúspechu strán vo veci (výrok VI).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobkyňa môže podať návrh na vykonanie exekúcie.