Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_10C-150-2014.pdf
PDF · 97.16 KB
No categories available
10C/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobcu: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. č. 5, proti žalovanej: V. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, právne zastúpená: JUDr. Andrej Bryja, advokát, sídlom Hviezdoslavova č. 49, Námestovo, v konaní na zrušenie spoluvlastníckeho podielu a na zaplatenie spoluvlastníckeho podielu vo výške 20 000 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou postúpenou tunajšiemu súdu Okresným súdom Košice I. dňa 14.11.2014, po výzve tunajšieho súdu z 31.05.2016 (čl. 74) na bližšiu špecifikáciu žalobného návrhu (petitu), zmena ktorého bola pripustená uznesením tunajšieho súdu, č.k. 10C/150/2014-98 z 30.11.2016, domáhal toho, aby súd určil, že osvedčenie o dedičstve zo dňa 16.2.2007, sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, vydané JUDr. Martinou Klinovskou, notárkou je platné a následne na základe tohto osvedčenia bolo určené, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom 57 v podiele 1/4-ina, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. B., postavený na parcele registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, zobrazená ako C-KN parc. č. XXX/X s tým, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi sumu 20.000,-Eur s príslušenstvom titulom vyplatenie spoluvlastníckeho podielu na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.2.2007 a zároveň, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil aj ďalšími písomnými podaniami (č.l. 1-7, 29-32, 77-85 spisu) v podstate tým, že na Okresnom súde Dolný Kubín sa viedlo dedičské konanie po jeho zomrelom otcovi M. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX a ako dedič dedičstvo, ktoré sa nadobúda zo zákona, neodmietol. Obsahom dedičskej dohody, výsledkom bolo osvedčenie o dedičstve pod sp. zn XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, bolo to, že všetci (všetky 3 deti) spoluvlastnícke podiely prevedú na matku (žalovanú) a po jej smrti sa následne vyporiadajú. Na základe tohto osvedčenia o dedičstve žiadal, aby jeho spoluvlastnícky podiel bol "prepísaný" na neho ako navrhovateľa, tak ako to bolo určené v osvedčení. V roku 2006 sa oženil a odišiel z domácnosti žalovanej a chcel sa so žalovanou dohodnúť, aby finančne vyporiadala jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaná v roku 2008 vykonala prevod darovaním jeho spoluvlastníckeho podielu na sestry Q. X. a V. V., a to bez toho, aby on ako spoluvlastník s touto skutočnosťou súhlasil. On žalovanej nedal súhlas, aby "prepísala" darovacou zmluvou aj jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaná zneužila jeho dôveru pred notárom, jednala špekulatívne a dopustila sa porušenia jeho vlastníckeho práva i poškodzovania cudzích práv podľa § 209 Trestného zákona ako aj "trestného činu obohacovania sa". Darovaním nehnuteľnosti sa žalovaná dopustila porušenia jeho ľudských práv. Ním požadovaná suma 20.000,-Eur je odškodným z dôvodu správania žalovanej a podvodu (č.l. 31 spisu). V ďalšom
písomnom podaní doručeným tunajšiemu súdu 24.6.2016 uviedol, že jeho dedičský podiel predstavuje sumu 13.500,-Eur až 14.000,-Eur, zvyšná sumu 6.000,-Eur je náhradou škody na majetku od roku 2006 (č.l. 80 spisu). Žalovaná nedostala "celé dedičstvo s tým, aby s ním nakladala podľa svojej vôle, na notárskom úrade nevznikol žiadny záznam, že dedičstvo "daruje" žalovanej (č.l. 80 in fine - 81 zhora spisu). V ospravedlnení neúčasti na pojednávaní vytýčenom na termín 31.5.2016 žalobca okrem iného uviedol (č.l. 71 spisu), že ako navrhovateľ zároveň podal na tunajší okresný súd dňa 29.7.2015 návrh žaloby o zrušenie darovacej zmluvy a vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy, o ktorom sa vedie konanie pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a žiadal súd o predloženie tejto darovacej zmluvy. K žalobe priložil kópiu osvedčeného odpisu osvedčenia o dedičstve vydané notárkou JUDr. Martinou Klinovskou ako súdnym komisárom, sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo 16.2.2007 a (č.l. 8 - 11, 44 - 47) a list adresovaný žalovanej označený ako vyplatenie spoluvlastníckeho podielu (čl. 19 spisu).
3. Žalovaná v rámci svojho výsluchu na pojednávaní konanom 31.5.2016 uviedla, že neuznáva nárok žalobcu, že ho má vyplatiť vo výške 20.000,-Eur z dedičstva, jeho nárok považuje za premlčaný, nakoľko je to dlhá doba od dedičského konania až po toto pojednávanie. Taktiež potvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť, v ktorej býva aj so svojimi dvoma plnoletými dcérami, darovala svojim dvom dcéram. Jedna je vydatá, má dve deti a manžela, ktorí taktiež bývajú spoločne s nimi. Druhá dcéra je slobodná a je postihnutá na vozíčku. Poukázala na to, že nevie čoho sa žalobca domáha, akého zrušenia spoluvlastníckeho podielu a aké peniaze žalobca žiada vyplatiť.
4. Žalobca sa na nariadené pojednávanie nedostavil aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu, svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 21.3.2017 bez toho, aby žiadal o jeho odročenie, požiadal len o doručenie zápisnice z pojednávania s tým, že následne podá vo veci písomné stanovisko. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.
5. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že predmetnú žalobu považuje za nedôvodnú, nezrozumiteľnú a zmätočnú, čo žalobca neopravil ani ďalšími listinnými podaniami vo veci samej. Žalobca sa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva so žalovanou, ale žalovaná a žalobca nikdy neboli a ani nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu č. XX v obci B.. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX je zrejmé, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, ale s číslom XX a spolu s ostatnými pozemkami, tieto nehnuteľnosti nadobudol po poručiteľovi - po svojom nebohom otcovi do podielového spoluvlastníctva, čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX k.ú. a obce B., pričom žalovaná žiadny spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľností nemá. Ak by teda šlo len o omyl žalobcu v písaní súpisného čísla, v tom prípade žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o rodinný dom č. XX, tento bol pred smrťou poručiteľa v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a poručiteľa a po smrti poručiteľa prešla táto nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej. Je to zrejmé aj z osvedčenia o dedičstve č. XD/XXX/XXXX zo dňa 16.2.2007, ktoré sa stalo zároveň v tejto deň aj právoplatným, čo znamená, že účastníci dedičského konania sa vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, nakoľko uzavreli dedičskú dohodu na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou domu č. XX a žalobca zase spoluvlastníkom domu č. XX a spoluvlastníckych podielov na pozemkoch v tomto osvedčení uvedených. Predmetné notárske osvedčenie, tak ako ho vydal poverený súdny komisár, je platné a dokonca aj sám žalobca sa zmenou žaloby v tomto konaní domáha určenia toho, že toto osvedčenie je platné. Ak by sa v tomto konaní mala riešiť otázka či tu právny vzťah je resp. nie je, je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na strane žalobcu, ktorý v tomto prípade nie je daný pričom ďalším dôvodom na zamietnutie takejto určovacej žaloby je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko v tomto konaní je len jedna žalovaná, pričom účastníkov predmetného právneho úkonu bolo viac. Žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú pre neexistenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, teda neexistencie spoluvlastníctva medzi týmito stranami sporu, v dôsledku čoho niet čo zrušiť a vyporiadať. Samotné vyčíslenie náhrady za vyporiadaný domnelý spoluvlastnícky podiel v sume 20.000,-Eur je tiež nezrozumiteľné. Z posledného podania žalobcu na základe ktorého bola zmenená žaloba vyplýva, že táto náhrada má spočívať zo sumy vo výške 6.000,-Eur ako náhrada nejakej škody a suma 13.500 Eur až 14.000 Eur má pozostávať z hodnoty domnelého spoluvlastníckeho podielu. Aj keď by sa účastníci dedičského konania - zákonní dedičia nedohodli na vyporiadaní dedičstva, v tomto prípade by komisár resp. príslušný súd musel rozhodnúť len tak, že žalobca by sa stal spoluvlastníkom nanajvýš 1/8 z celku rodinného domu č. 57. C. vyplýva zo zásad rozdelenia majetku v dedičskom konaní po poručiteľovi,
nakoľko manželka poručiteľa ostáva spoluvlastníčkou ? a zároveň zvyšnú polovicu po poručiteľovi by súd musel rozdeliť v tomto prípade medzi štyroch dedičov rovnakým podielom. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd predmetnú žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania a právneho zastupovania.
6. Z vykonaného dokazovania (prednesov žalovanej strany a oboznámenia sa s listinnými dôkazmi
- osvedčením o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo 16.2.2007 právoplatným toho istého dňa, LV č. XXX pre obec a k.ú. B., rozsudku tunajšieho okresného súdu, č. k. 5C/228/2015-64 z 21.9.2016 - v čase rozhodovania súdu neprávoplatného, a to v dôsledku podania odvolania žalobcu, ktoré bolo predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu) súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Martinou Klinovskou ako súdnym komisárom, sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX okrem iného vyplýva, že po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovanej a jej manžela - otca žalobcu) v rámci dedičského konania sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX, postaveného na pozemku XXX a zapísaného na LV č. XXX (k.ú. B.), aj pozemku zapísaného na LV č. XXXX zobrazenom ako par. č. XXXX/X- trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2. Teda nadobudla po poručiteľovi polovicu z týchto nehnuteľnosti v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež v rámci konania o dedičstve nadobudla aj pohľadávku poručiteľa na vyplatenie náhrady za túto polovicu na nehnuteľnostiach. Z obsahu predmetného osvedčenia o dedičstve je tiež zrejmé, že žalobca sa stal spoluvlastníkom o veľkosti 1/14-ina účasti na nehnuteľnosti rodinnom dome súp. č. XX, postavenom na pozemku par. č. XXX, zapísanom na LV č. XXX, ktorého bol poručiteľom ku dňu smrti vlastníkom pod B4 a tiež po poručiteľovi nadobudol všetky ostatné nehnuteľnosti pozemky zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, a to aj do podielu ustupujúcich spoludedičov - žalovanej a jeho sestier Q. X. a V. V.. Sestry žalobcu sa vzdali, resp. odstúpili podiel na týchto nehnuteľnostiach v prospech žalobcu a to bez povinnosti výplaty dedičských podielov ustupujúcim spoludedičom.
8. I keď to pre rozhodnutie v posudzovanom prípade nie je podstatné, súd sa na žiadosť žalobcu oboznámil aj s tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/228/2015 sa žalobca domáhal určenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaná ako darkyňa obdarovaným (t.j. sestrám žalobcu / dcéram žalovanej) darovala do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti - a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parc. č. XXX, spolu s príslušenstvom - vedľajšími stavbami: maštaľou, drevárňou a plotom a vonkajšími úpravami: prípojkou vody a elektriky, keďže v čase daru bola ich výlučnou vlastníčkou a to pod B1 evidovaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. B. a tiež žalovaným 1/ a 2/ darovala do podielového spoluvlastníctva pozemok parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m?, ktorého bola taktiež výlučnou vlastníčkou pod B1, evidovanou na LV č. XXXX pre obec a k.ú. B.. Vklad vlastníckeho práva bol (bývalou) Správou katastra v N. povolený dňa 05.6.2008 pod V XXX/ XXXX, v dôsledku čoho sú sestry žalobcu v súčasnosti podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti o veľkosti ?-ice na zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX pre obec a k.ú. B. (v súčasnosti tieto zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape). V tamtom konaní tunajší súd vyhlásil 21.9.2016 rozsudok, č.k. 5C/228/2015-64, ktorým žalobu zamietol, z dôvodu jej nedôvodnosti, keďže dospel k záveru, že predmetná darovacia zmluva je platná. Predmetný rozsudok v čase rozhodovania súdu v tomto konaní nebol právoplatný, keďže sa v dôsledku podania odvolania podaného žalobcom nachádzal na odvolacom súde.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je zjavne nedôvodnú. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia, že predmetné osvedčenie o dedičstve je platné, nielenže neexistuje naliehavý právny záujem na takomto pozitívnom určení, ale rozhodnutie súdu ani nie je právnym úkonom, ale osobitnou právnou skutočnosťou (na základe ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné č. XX v obci B.), z ktorého dôvodu nemožno na túto formu právnej skutočnosti aplikovať ustanovenia obsiahnuté v 1. časti 4. hlavy Občianskeho zákonníka o (ne)platnosti právnych úkonov. Určovacou žalobou nie je možné preskúmavať rozhodnutie súdu vydané v rámci dedičského konania. Takéto rozhodnutie je riadnym exekučným titulom. Osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť v deň jeho vydania t.j. 16.2.2007, nadobudlo účinky uznesenia o dedičstve podľa § 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a § 175o podľa vtedy účinného zákona Občianskeho súdneho poriadku. Toto osvedčenie nie je žiadnym právnym úkonom ktorého neplatnosti by sa žalobca mohol domáhať. Osvedčenie o dedičstve je platné aj bez súdneho
výroku o jeho platnosti. Určenie jeho platnosti (t.j. pozitívny určovací výrok) nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch. Platnosť, právoplatnosť, vykonateľnosť tohto osvedčenia nikto nespochybňuje.
10. Len na margo súd poznamenáva, že dedením sa rozumie všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty - dedičov, s výnimkou prípadov, o ktorých ustanovuje Občiansky zákonník inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo alebo pozostalosť. Napriek tomu, že dedičstvo prechádza na dedičov podľa samého práva okamihom smrti poručiteľa, platná právna úprava zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Spôsoby rozhodnutia o dedičstve sú taxatívne vymedzené v zákone. Jedným zo spôsobov je schválenie dohody o vyporiadaní dedičstva. Súd uznesením schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva, ak táto dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom (§ 482 Občianskeho zákonníka). Predpokladom uzavretia dedičskej dohody je existencia aspoň dvoch dedičov. K uzavretiu dohody sa vyžaduje konsenzus, teda súhlas (zhodná vôľa) všetkých dedičov, prípadne ich zástupcov. Formálnym potvrdením súhlasu s dohodou o vyporiadaní dedičstva je podpis účastníkov na listine, ktorá obsahuje jej znenie. Dohoda sa musí týkať všetkého známeho majetku patriaceho do dedičstva. Dedičská dohoda ponúka dedičom široké dispozičné oprávnenia. Dedičskú dohodu možno až do právoplatného skončenia dedičského konania meniť, odvolať alebo nahradiť novou dohodou. Uznesenie o dedičstve je rozhodnutím meritórnym (vo veci samej) a spravidla jeho vydaním dedičské konanie končí. Právoplatné uznesenie o dedičstve je exekučným titulom len pre pohľadávku medzi dedičmi (keď sa vzájomne vyplácajú), ďalej náhradovú pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pre súdny poplatok a odmenu a náhradu výdavkov súdneho komisára. Predmetné osvedčenie o dedičstve sa stalo právoplatným. Z právoplatnosti súdneho rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie je momentom právoplatnosti zásadne nemeniteľné. Preto výrok právoplatného rozhodnutia (dohoda dedičov) bola záväzná pre účastníkov konania a pre všetky orgány (§ 159 ods. 2 OSP účinného v čase vydania predmetného osvedčenia).
11. Právny názor, že by platnosť dohody uzavretej v konaní o dedičstve, bolo možné preskúmať v sporovom konaní, by viedlo k neprijateľným dôsledkom. Znamenal by totiž, že by sa opätovne rozhodovalo o otázke, o ktorej už bolo vo vzťahu medzi dedičmi právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ teda zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky súdu (notárovi povereného súdom) uskutočňujúcemu konanie o dedičstve, potom sa nemožno úspešne domáhať rozhodnutia o tejto právnej otázke v sporovom konaní.
12. V posudzovanom prípade je zrejmé, že žalobca žiada iné usporiadania dedičských podielov a to vo vzťahu k nehnuteľnosti k rodinnému domu súp. č. XX, ktorý v dedičskom konaní po poručiteľovi (jej manželovi) neb. M. V., nadobudla v celosti žalovaná. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že žalovaná ako výlučný vlastník veci mohla vec - nehnuteľnosti ovládať, t.j. s vecou voľne nakladať vlastnou mocou, čiže aj previesť vlastnícke právo k veci/nehnuteľnostiam formou darovania na iné osoby. Žalovaná teda neprevádzala žiadny (spoluvlastnícky) podiel žalobcu, keďže tento nebol/nestal sa spoluvlastníkom rodinného dom súp. č. XX. 13. Je právne irelevantné z akého dôvodu žalobca spolu s ostatnými dedičmi (vrátane žalovanej) súhlasili s tým, aby predmetný rodinný dom, ako jeden z predmetu dedičstva, nadobudla len žalovaná. Len na margo - právne úkony týkajúce sa nehnuteľnosti musia mať písomnú formu § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dedičskej dohody na základe ktorej bolo vydané predmetné osvedčenie o dedičstve boli nanovo usporiadané vlastnícke vzťahy a to podľa konsenzu a vôle dedičov. Dohodou si sami dedičia modifikovali veľkosť zákonných dedičských podielov. Z toho vyplýva, že momentom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, žalobca stratil akýkoľvek nárok na zákonný podiel vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XX. Na základe podanej žaloby, súd nemá oprávnenie akokoľvek zmeniť vlastnícke právo tak ako žiada žalobca a určiť, že mu patrí dedičský podiel. Žalobca sa nevzdal svojho dedičského práva, veď dedil tak ako sa dohodli. Naviac vzdanie sa dedičstva učinené s podmienkami, by aj tak bolo neúčinné.
14. Súd zdôrazňuje, že je absolútne právne irelevantné, z akého "motívu" účastníci dedičského konania sa dohodli o "rozdelení" (vyporiadaní) dedičstva", t.j. uzavreli dedičskú dohodu, ako i to že tak dedičia (žalobca, žalovaná a jej dve dcéry) mali urobiť na základe neformálnej vzájomnej dohody. Je bez akejkoľvek relevancie i v posudzovanom prípade, že dedičia (žalobca, žalovaná a jej dve dcéry) "uzavreli" v rámci dedičského konania "inú dohodu" týkajúcu sa rozdelenia majetku do budúcnosti, a to majetku, patriaceho len jednému z dedičov, ktorý sa stane (a i sa stal) výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Predmetom dedičského konania bolo a mohlo byť a môže byť len rozhodnutie o majetku
ktorý patril v čase smrti poručiteľovi a nie dedičom. Taká neformálna "dohoda" s vyššie citovaným obsahom v právnom zmysle de facto ani de iure nikoho nezaväzuje.
15. Žalobca nemá žiaden právom aprobovaný nárok žiadať, aby mu žalovaná (jeho matka) za života darovala niečo zo svojho majetku, resp. aby so svojim výlučným majetkom disponovala podľa vôle a požiadaviek žalobcu. Žalobca nemá za života žalovanej žiaden právny nárok na majetok v jej výlučnom vlastníctve. Domnelý žalobcom požadovaný spoluvlastnícky podiel, resp. vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu na nadobudnutie ktorého mal právne vymáhateľný nárok v dedičskom konaní mu zanikol schválením uzavretej dedičskej dohody v dedičskom konaní po jeho otcovi.
16. Nakoľko medzi sporovými stranami neexistuje (ani neexistoval) žiaden spoluvlastnícky vzťah ohľadne predmetného rodinného domu súpisné č. XX v B., nie je daný ani žiaden dôvod ani právny nárok na spoluvlastnícky podiel a tým neexistuje žiaden predmet vyporiadania medzi nimi.
17. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je zjavne nedôvodná, preto rozhodol o žalobe tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
18. O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže žalobe žalobcu nebolo vyhovené (bola zamietnutá), preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).