Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/58/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: matky R. N., bytom I. G. XXX/X, H., štátnej občianky SR a otca N. N., bytom S. XXXX/XX, H., t.č. ÚVTOS a ÚVV U., štátneho občana SR, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

Návrh otca na úpravu styku s maloletou I. s a z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec dieťaťa sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal úpravy styku s maloletou I. v šesťmesačných intervaloch, a to vždy ku koncu šiesteho mesiaca. Uviedol, že maloletá I. pochádza z mimomanželského vzťahu, pričom otcovstvo uznal pred Matričným úradom v H.. Maloletú I. naposledy videl v máji 2013. Poukázal na to, že sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, avšak zastával názor, že jeho zlyhanie nemôže byť dôvodom na to, aby mu bolo matkou maloletej bránené stretávať sa s dcérou. Uviedol, že ako otec maloletej má isté práva a aj povinnosti vo vzťahu k maloletej, avšak za súčasného stavu, keď sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, si nemôže plniť svoje rodičovského povinnosti v plnej miere, môže si len plniť vyživovaciu povinnosť, a keďže mu záleží na dcére, svoje práva môže realizovať iba cestou súdu.

2. Otec pri výsluchu dňa 02.11.2016 a v písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2017 uviedol, že trvá na podanom návrhu, je mu jedno, stačí raz alebo dva razy do roka vo výkone trestu. Trest má zatiaľ do 2025. Matka vie, ako prebiehajú návštevy v ÚVTOS. Uviedol, že si plní svoje záväzky. Dúfa, že listy, ktoré posiela, jej odkladá a číta. Je psychicky naviazaný na svoju dcéru a veľmi ju ľúbi. Vie, že na návštevy za ostatnými odsúdenými chodia maloleté deti a nie je to žiadna psychická záťaž. Matka maloletej sa nemusí báť, za všetko zlo, ktoré mu spravila, jej odpustil. Matke odporučil, aby si naštudovala § 349 Trestného zákona. Nebude ju stále upozorňovať. O matke nepotrebuje nič vedieť, iba čo sa týka jeho dcéry. Uviedol, že má súdom určené výživné, ktoré si plní, toto mu strhávajú, záleží od zárobku, aký tu má. Nad rámec sa nedá vo VTOS prispievať. Maloletú videl naposledy v máji 2013 v Ilave. Odvtedy jej píše, hlavne na sviatky, meniny, narodeniny, MDD, Vianoce a pod.. Je odsúdený za drogovú trestnú činnosť, trest mu zatiaľ končí v r. 2025. Listy, ktoré mu matka píše, sú stručné, maximálne dve vety, nič sa z nich nedozvie. Nikdy mu neposlala žiadnu fotku. Nechce sa zúčastniť pojednávania, môže sa rozhodnúť v jeho neprítomnosti. V písomnom vyjadrení uviedol, že ako platca vyživovacej povinnosti má určité práva na to, aby sa mohol ako otec stretávať so svojou dcérou. Matka úmyselne zatajuje, že maloletá má nejakého otca. A tak ani nevie, či maloletá dostáva od svojej matky pohľadnice, kresby, ktoré jej posiela. Matka maloletej podľa neho nerešpektuje rozsudok sp. zn. 31P/81/2015 zo dňa 31.03.2016, podľa ktorého ho má pravidelne informovať o maloletej.

3. Matka maloletej na pojednávaní dňa 22.03.2017 a v písomnom vyjadrení zo dňa 06.05.2016 uviedla, že s podaným návrhom absolútne nesúhlasí, tento nie je v záujme maloletého dieťaťa. Maloletá biologického otca nepozná, vôbec si ho nepamätá, nepýta sa na neho. Naposledy svojho otca videla v r. 2012. Je pravda, že v minulosti chodili za otcom, pretože vtedy bol v L., navyše vtedy bola maloletá v útlom veku, nevnímala to, v akom zariadení sa otec nachádza. Je toho názoru, že teraz vzhľadom na jej vek, by už chápala, kde sa otec nachádza a myslí si, že toto by na ňu nepriaznivo mohlo zapôsobiť. V písomnom vyjadrení uviedla, že maloletá je veľmi citlivá, nepripadá do úvahy, aby otca navštevovala vo väzení. Bolo by to možné v prípade, ak si otec maloletej odpyká svoj trest a bude zasa na slobode. Maloletá ho naposledy videla v roku 2012, keď mala dva roky, vôbec neregistrovala okolie a osobu, s ktorou sa stretávala. Návrh otca sa opäť stretávať s maloletou je pre dieťa po psychickej stránke zaťažujúce, keď sa v rodine, v ktorej žije, otec nespomína, kvôli situácii, ktorá nastala väzbou otca maloletej. Dieťa žije s ňou, sestrou a starými rodičmi, kde má plnú lásku a opateru, ktorú potrebuje. Je rada, že dcéra je zdravá a nerada by narušila jej psychiku.

4. Kolízna opatrovníčka uviedla, že s maloletou bol vykonaný pohovor na úrade, táto je veľmi hanblivá, citlivá, túlila sa k svojej matke, z čoho je možné vyvodiť, že je na svoju matku veľmi citovo naviazaná. Maloletá sa nechcela rozprávať. S poukazom na správanie maloletej táto nebola nútená, aby sa k veci vyjadrila. Mala za to, že na maloletú návšteva na ÚPSVaR negatívne vplývala. Navrhla, aby súd návrh otca na úpravu styku s maloletou, ktorý by sa mal realizovať v ÚVTOS U., zamietol z dôvodu, že nie je v záujme maloletého dieťaťa stretávať sa s otcom, ktorého prakticky ani nepozná, na pôde takéhoto zariadenia.

5. Otec sa pojednávania dňa 22.03.2017 nezúčastnil, pretože sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletej.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, oboznámil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 31P/81/2015-23 zo dňa 31.03.2016, písomné vyjadrenia rodičov maloletej, zápisnicu o výsluchu otca maloletej, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2T/90/2011 zo dňa 13.03.2013 a uznesenie Krajského sudu v Trenčíne zo dňa 30.05.2013, rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/197/2013-19 zo dňa 02.04.2014.

7. Súdom bolo zistené, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/197/2013-19 zo dňa 02.04.2014 bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorú je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/81/2015-23 zo dňa 31.03.2015 bola matke maloletej uložená povinnosť písomne informovať otca dieťaťa vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku, o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.

8. Zo záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. zo dňa 08.03.2017 je zrejmé, že s maloletou I. bol vykonaný neformálny pohovor, a to primerane jej veku a rozumovým schopnostiam, pri ktorom maloletá uviedla, že má sestru, ide zo škôlky, bolo tam dobre. Maloletá bola hanblivá, túlila sa k mame, nechcela rozprávať.

9. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/90/2011 zo dňa 13.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2013 bol otec maloletej uznaný vinným z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b, c, d, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v bode 1 spolupáchateľstvom a v bode 2/ samostatne, za čo bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov nepodmienečne s maximálnym stupňom stráženia.

10. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 25 ods. 1, 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

13. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.

15. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

16. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi.

17. V danej veci súd zistil, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu jeho rodičov mimo manželstva. Otec maloletej je od 25.06.2010 vo výkone trestu odňatia slobody pre drogovú trestnú činnosť. Z uvedeného je zrejmé, že otec bol už v čase narodenia maloletej v zariadení na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby. Trest odňatia slobody mu končí 25.06.2025. Styk otca s maloletou doteraz upravený nebol. Podľa vyjadrenia matky maloletá videla svojho otca naposledy v roku 2012 a podľa vyjadrenia otca, tento sa stretol s maloletou v máji 2013. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že otec asi štyri roky nevidel maloletú a naposledy sa s ňou stretol, keď mala necelé tri roky. Z dôvodu, že otec maloletej sa od jej narodenia nachádza v zariadení na výkon trestu odňatia slobody, prípadne na výkon väzby, je nepochybné, že medzi maloletou a jej otcom nemohlo dôjsť k vytvoreniu vzájomných citových väzieb. Pri posudzovaní návrhu otca na úpravu styku s maloletou, musí súd brať do úvahy ako prvoradé hľadisko záujem maloletého dieťaťa. V záujme každého maloletého dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových, fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v Zákone o rodine. V predmetnej veci dospel súd k záveru, že maloletá vzhľadom na svoj vek potrebuje citlivý a uvážený prístup a z toho dôvodu súd nepovažuje za vhodné,

aby bola maloletá kvôli realizácii styku so svojím otcom privádzaná do priestorov na výkon trestu odňatia slobody, navyše za situácie, že svojho biologického otca poriadne ani nepozná. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že otec sa do výkonu trestu odňatia slobody dostal vlastným zavinením, pričom pri páchaní tak závažnej trestnej činnosti si musel byť vedomý dôsledkov, ktoré mu za jeho protiprávne konanie hrozia, predovšetkým, že sa môže dostať do izolácie od spoločnosti a aj od svojej rodiny. V danej veci je nepochybné, že bude potrebné vybudovať vzťah otca s maloletou, k čomu treba pristupovať veľmi citlivo, čo však, podľa názoru súdu, nie je možné za situácie, keď sa otec maloletej nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že v prípade určenia styku otca s maloletou v zariadení na výkon trestu odňatia slobody existuje odôvodnená obava negatívneho vplyvu tohto prostredia na psychickú rovnováhu maloletej, preto súd návrh otca na úpravu styku s maloletou ako nedôvodný zamietol. K argumentácii otca, že maloletá za ním chodievala v minulosti do výkonu trestu odňatia slobody, je potrebné uviesť, že podľa vyjadrenia samotného otca, ho mala maloletá navštíviť naposledy v máji 2013, kedy nemala ani tri roky, pričom, podľa názoru súdu, v tak útlom veku nemohla maloletá posúdiť charakter zariadenia, v ktorom sa otec nachádzal. V súčasnosti vzhľadom na vek maloletej, táto už nepochybne dokáže vnímať, v akom zariadení sa jej otec nachádza, čo môže veľmi negatívnym spôsobom narušiť jej zdravý vývoj.

18. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.