Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/44/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: G. Z. a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpeného: Valko & Volný, s.r.o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanej: JUDr. Veronika Doláková, PhD., správca konkurznej podstaty dlžníka KORLEA INVEST, a.s., v konkurze, Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045, so sídlom kancelárie správcu: Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, značka správcu: S1587, zastúpená: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, o určenie uspokojenia pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č. k. - 337 z 28. mája 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. - 337 z 28. mája 2021.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: U r č u j e s a, že pohľadávka proti podstate, ktorú si žalobca listom zo dňa 26. 6.2019, dňa 2.7.2019 uplatnil u žalovaného v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze, so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 vo výške 4.173.646,05 eur je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze, so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 ako pohľadávka proti všeobecnej podstate s poradím uspokojenia podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, priradenou sumou 3.661.901,28 eur a rozsahom, v akom má byť uspokojená zo všeobecnej podstaty, 100% priradenej sumy. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 2.8.2019 navrhol, aby súd určil, že pohľadávka proti podstate, ktorú si žalobca listom zo dňa 26.6.2019, dňa 2.7.2019 uplatnil u žalovanej v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze, so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 vo výške 4.173.646,05 eur, je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze, so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 ako pohľadávka proti všeobecnej podstate s poradím uspokojenia podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), priradenou sumou 3.661.901,28 eur a rozsahom, v akom má byť uspokojená zo všeobecnej podstaty, 100% priradenej sumy.

3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že dňa 18.6.2019 bolo v Obchodnom vestníku č. 116/2019 zverejnené oznámenie žalovanej o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť čiastkový rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty podľa . 3.1. Žalobca podaním zo dňa 26.6.2019 si uplatnil ako pohľadávku proti všeobecnej podstate, ktorá vyplývala z nároku na náhradu trov konania vo výške 4.173.646,05 eur s DPH a s poradím uspokojenia podľa ( ďalej len uplatnená pohľadávka ). Žalovaná elektronickým podaním zo dňa 11.7.2019 oznámila žalobcovi, že uplatnenú pohľadávku uznáva čo do právneho dôvodu, výšky aj poradia uspokojenia. Prílohou predmetného podania bol aj zoznam pohľadávok proti podstate v konkurznom konaní (ďalej len Zoznam). Zo Zoznamu žalobca zistil, že napriek uznaniu uplatnenej pohľadávky a zaradeniu uplatnenej pohľadávky do Zoznamu, žalovaná uplatnenú pohľadávku zaradila do Zoznamu s priradenou sumou 0,00 eur a rozsahom uspokojenia 0,00% s odôvodnením, že uplatnená pohľadávka je podľa vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní. Žalovaná následne, napriek uznaniu predmetnej pohľadávky žalobcu a zaradeniu do Zoznamu vo výške 4.173.646,05 eur, podaním zo dňa 22.7.2019 žalobcovi oznámila, že uznáva právny dôvod uplatnenej pohľadávky, poradie uspokojenia uplatnenej pohľadávky podľa a výšku uplatnenej pohľadávky 3.661.901, eur a vyzvala žalobcu, na podanie žaloby o určenie výšky pohľadávky v rozsahu 511.744,77 eur, inak na pohľadávku vo výške 511.744,77 eur nebude žalovaná prihliadať. Oznámenie žalovanej zo dňa 22.7.2019, ktorým poprela pohľadávku žalobcu vo výške 511.744,77 eur, bolo žalobcovi doručené až po tom, čo (i) žalovaná oznámila žalobcovi uznanie Uplatnenej pohľadávky vo výške 4.173.646,05 eur, (ii) žalovaná uviedla do Zoznamu celú sumu Uplatnenej pohľadávky vo výške 4.173.646,05 eur, (iii) žalovanej uplynula lehota „bez zbytočného odkladu“ na oznámenie neuznania uplatnenej pohľadávky. Napriek predmetnému postupu žalovanej sa žalobca rozhodol, že výšku uplatnenej pohľadávky 3.661.901,28 eur uznanú žalovanou v zmysle Oznámenia žalovanej, bude akceptovať a nebude sa domáhať uznania výšky uplatnenej pohľadávky aj v rozsahu neuznanej časti 511.744,77 eur. 3.2. Žalobca však zaradenie uplatnenej pohľadávky do Zoznamu s priradenou sumou 0,00 eur a rozsahom uspokojenia 0,00% zo strany žalovanej považoval za nesprávne, preto námietkou poradia uplatnenej pohľadávky proti podstate zo dňa 16.7.2019 (ďalej len Námietka) u žalovanej namietol, že uplatnená pohľadávka má byť zaradená do Zoznamu v inom rozsahu, ako v rozsahu určenom zo strany žalovanej, a to v rozsahu 3.661.901,28 eur, pretože nesúhlasil s tvrdením zo strany žalovanej, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou, ktorá vznikla v konaní súvisiacom s konkurzným konaním a preto je vylúčená z uspokojenia podľa . 3.3. Žalobca k vzniku predmetnej pohľadávky uviedol, že žalobou úpadcu doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 13.6.2012, sp. zn. , a žalobou žalovanej doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 30.3.2017, sp. zn. , boli voči žalobcovi uplatnené úpadcom a žalovanou tvrdené pohľadávky úpadcu na náhradu škody a ušlého zisku v celkovej výške 121.609.000,00 eur s príslušenstvom, ktoré mali úpadcovi vzniknúť v dôsledku porušenia zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených medzi úpadcom ako klientom a žalobcom ako bankou (ďalej aj „úpadcom tvrdené pohľadávky“). K danému porušeniu zmlúv o bankových obchodoch malo dôjsť zo strany žalobcu tým, že žalobca zablokoval všetky účty úpadcu vedené žalobcom, resp. prestal z týchto účtov realizovať včas prevody na základe príkazov úpadcu. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu sa stranou sporu vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. stala namiesto úpadcu žalovaná. Konania vedené na základe týchto žalôb pod sp. zn. a Okresný súd Košice II spojil na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. . V predmetných súdnych konaniach bol úspešný žalobca, na základe čoho bol žalobcovi právoplatnými rozhodnutiami súdov priznaný aj nárok na náhradu trov súdnych konaní voči žalovanej v plnom rozsahu, a to (i) rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 9.2.2018, sp. zn. , (ii) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.9.2018, sp. zn. a (iii) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.4.2019, sp. zn. (ďalej aj „nárok na náhradu trov“). Pohľadávka žalobcu vyplývajúca z nároku na náhradu trov nebola do dňa podania tejto žaloby žalobcovi uhradená, a to ani čiastočne. 3.4. Žalobca v žalobe uviedol aj to, že spory vedené Okresným súdom Košice II sp. zn. , sp. zn. nemožno považovať za spory súvisiace s konkurzom. Poukázal na súčasnú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo . Žalobca konštatoval, že v oboch predmetných sporoch boli uplatňované úpadcom tvrdené pohľadávky, ktoré mali vzniknúť v dôsledku porušenia povinností žalobcu vyplývajúcich z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov uzatvorených medzi žalobcom ako bankou a úpadcom ako klientom. Vymáhanie

úpadcom tvrdených pohľadávok nebolo založené na konkurznom práve a pre ich vedenie sa nevyžadovalo začatie konkurzného konania. O tom svedčí aj to, že žaloba doručená Okresnému súdu Košice II dňa 13.6.2012, sp. zn. bola podaná úpadcom pred začatím konkurzného konania na majetok úpadcu.

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že zo žiadnych ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by sa , nevzťahoval aj na pohľadávku, ktorú si žalobca uplatnil ako pohľadávku proti podstate titulom správy (a vymáhania) majetku podliehajúceho konkurzu. Nemožnosť súbežnej aplikácie dotknutých ustanovení a záver o vylúčení uspokojenia uplatnenej pohľadávky totiž zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii nikde nevyplýva. Zo samotnej podstaty pohľadávok proti podstate vyplýva, že sa jedná o také pohľadávky, ktoré v zásade vznikli po vyhlásení konkurzu (s určitými upresneniami uvedenými v ). Ustanovenie upravuje vylúčenie z uspokojenia pohľadávok, ktoré zodpovedajú trovám vzniknutým účastníkom v konkurznom konaní a konaniach súvisiacich s týmto konaním, t.j. také pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Uviedla, že nie je vylúčené, že sa môže jednať aj o také konanie, ktoré súvisí so správou majetku tvoriaceho konkurznú podstatu, a teda že sa jedná v zásade o pohľadávky proti podstate podľa . Poukázala na ustanovenie a osobitne na znenie písm. e) citovaného ustanovenia, kde zákon rozlišuje medzi „nákladmi“, ktoré zjavne súvisia s výdavkami vynaloženými správcom a „pohľadávkami", ktoré odkazujú na práva tretích osôb, a aj to len v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Podľa žalovanej zákonodarca celkom zjavne nemal v úmysle uspokojovať aj pohľadávky tretích osôb, ktoré tretím osobám vznikli v súvislosti so správou majetku úpadcu. Pod pojem náklady správy majetku preto nie je možné zahrnúť aj pohľadávky tretích osôb, ktoré im vznikli v súvislosti so správou majetku, t.j. v danom prípade náhradu trov konania. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje pohľadávky proti podstate v ustanovení , kde vymenúva jednotlivé typy pohľadávok proti podstate a poradie ich uspokojenia. Tým ale nie je vylúčené, aby v prípade, že sa zároveň jedná o pohľadávky podľa , bolo ich uspokojenie vylúčené. Zároveň platí, že ak nejaká pohľadávka nespĺňa kritériá uvedené v , nejedná sa o pohľadávku proti podstate, t.j. takú pohľadávku, ktorú možno uspokojiť z výťažku dotknutej podstaty spôsobom podľa . 4.1. Konštatovala, že žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávku titulom náhrady trov konania s poradím podľa , t.j. ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty. Uviedla, že nespochybňuje právny dôvod uplatnenej pohľadávky, ktorým sú priznané trovy právneho zastúpenia vyplývajúce z predmetných súdnych rozhodnutí. Spochybnila výšku uplatnenej pohľadávky, keď v oznámení uznala za oprávnenú časť uplatnenej pohľadávky vo výške 3.661.901 eur a časť vo výške 551.744,77 eur poprela a upovedomila žalobcu o tom, že jeho pohľadávku uznáva čo do právneho dôvodu (nakoľko o právnom dôvode bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn. ) a poradia - ako pohľadávku proti podstate podľa . Zároveň uviedla, že sa jedná o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia podľa , pretože uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku vyplývajúcu z konania súvisiaceho s konkurzom, nakoľko v predmetnom konaní voči žalobcovi, z ktorého si žalobca uplatňuje náhradu trov konania, sa uplatňovala pohľadávka na zaplatenie, zaradená do súpisu všeobecnej podstaty, t.j. išlo o konanie súvisiace s konkurzom, keďže sa jednalo o správu majetku podliehajúceho konkurzu. Podľa žalovanej je preto takáto pohľadávka z uspokojenia vylúčená podľa .

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 12.11.2012 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi KORLEA INVEST, a.s., že Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 13.2.2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KORLEA INVEST, a.s., že žalovaná je správcom konkurznej podstaty dlžníka KORLEA INVEST, a.s., že rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. -2172 zo dňa 9.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.11.2018 bola zamietnutá žaloba spoločnosti KORLEA INVEST, a.s., proti žalobcovi, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.9.2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. -2172 zo dňa 9.2.2018, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 18.4.2019 odmietol dovolanie spoločnosti KORLEA INVEST, a.s. proti predmetným rozhodnutiam súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, že žalobcovi bola predmetnými rozhodnutiami priznaná náhrada trov konania, že v Obchodnom vestníku č. 76/2013 dňa 19.4.2013 bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. . Nebolo sporné ani to, že správca zverejnil oznámenie o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť

čiastkový rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku č. 116/2019 dňa 18.6.2019 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , že žalobca listom zo dňa 26.6.2019 adresovaným žalovanej ( doručeným žalovanej dňa 2.7.2019 ) uplatnil pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. v celkovej výške 4.173.646,05 eur titulom trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , že žalobca podaním zo dňa 15.5.2019 adresovaným Okresnému súdu Košice II v konaní vyčíslil trovy konania, že žalovaná doručila V. J., splnomocnenému zástupcovi žalobcu e-mail zo dňa 11.7.2019, ktorým oznámila zaradenie prihlášky predmetnej pohľadávky do zoznamu pohľadávok proti podstate, uznanie pohľadávky čo do právneho dôvodu (priznaná náhrada trov konania), výšky a poradia uspokojenia ( ) a v prílohe zaslala zoznam pohľadávok proti podstate v elektronickej podobe. Nebolo sporné, že v tomto zozname na strane 58/80 je zaradená uplatnená pohľadávka žalobcu, že dňa 15.7.2019 bol vyhotovený úradný záznam o sprístupnení správcovského spisu úpadcu KORLEA INVEST, a.s. (sp. zn. ) poverenému zamestnancovi žalobcu W. a boli mu poskytnuté kópie dokladov („Zoznam pohľadávok proti podstate str. č. l, 57 a 58). Nebolo medzi stranami sporné ani to, že žalovaná listom zo dňa 22.7.2019 oznámila žalobcovi uznanie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky proti podstate (ktorým je náhrada trov konania), uznanie prihlásenej pohľadávky vo výške 3.661.901,28 eur a popretie v rozsahu 511.744,77 eur, uznanie poradia prihlásenej pohľadávky v zmysle ako pohľadávky proti podstate vzniknutej titulom vymáhania a správy majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a že žalovaná vyzvala žalobcu v zmysle , aby žalobou podanou voči správkyni sa domáhal určenia výšky pohľadávky proti podstate s tým, že ak žaloba nebude včas podaná, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom nebola uznaná (511.744,77 eur), v konkurze nebude prihliadať. 5.1. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že nebolo sporné ani to, že žalovaná v liste zo dňa 22.7.2019 uviedla, že predmetnú pohľadávku žalobcu považuje za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle . Sporné medzi stranami nebolo ani to, že žalobca listom zo dňa 16.7.2019 doručeným žalovanej 19.7.2019 uplatnil námietku poradia pohľadávky proti podstate podľa vzhľadom na to, že žalovaná zaradila predmetnú pohľadávku do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate s priradenou sumou 0,00 eur a rozsahom uspokojenia 0,00 % z dôvodu, že uplatnená pohľadávka je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní v zmysle ust. . 5.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nebolo medzi stranami sporné a uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 18.7.2019 bolo preukázané, že žalobcovi boli priznané trovy právneho zastúpenia prvoinštančného konania vo výške 3.003.923,51 eur, trovy odvolacieho konania vo výške 584.861,14 eur a trovy dovolacieho konania vo výške 292.431,28 eur. Medzi stranami nebolo sporné a uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. -2666 zo dňa 20.5.2020 bolo preukázané, že súd uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. -2503 zo dňa 18.7.2019 v jeho výroku I. zmenil tak, že žalobcovi boli priznané trovy prvoinštančného konania vo výške 2.711.493,39 eur.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zároveň konštatoval, že sporné medzi stranami bolo posúdenie, či predmetná pohľadávka žalobcu proti podstate, je alebo nie je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní v zmysle .

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , upravujúceho pohľadávky proti podstate, špecifikáciu pohľadávok proti podstate, postup v prípade popretia pohľadávok proti podstate zo strany správcu podstaty úpadcu, podľa ustanovenia upravujúceho uspokojenie pohľadávok na základe rozvrhu, upravujúceho postup správcu pred zostavením rozvrhu a to zostavením zoznamu pohľadávok proti podstate, s uvedením poradia a sumy, v akej majú byť pohľadávky proti podstate uspokojené, upravujúceho postup pri podaní námietok proti zostavenému zoznamu pohľadávok proti podstate, podľa ustanovenia , upravujúceho špecifikáciu pohľadávok vylúčených z uspokojenia v konkurze.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v liste zo dňa 22.7.2019 jasne a zrozumiteľne uviedla, že uznáva pohľadávku žalobcu vo výške 3.661.901,28 eur, predmetná pohľadávka bola teda uznaná čo do právneho dôvodu a čo do poradia vo výške 3.661.901,28 eur, teda v takom rozsahu mala byť uspokojená. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nemal povinnosť podať žalobu podľa o určenie pravosti, výšky 3.661.901, eur a poradia uspokojenia pohľadávky

proti podstate, a to aj napriek tomu, že správkyňa uviedla, že pohľadávka je vylúčená z uspokojenia podľa .

9. Súd prvej inštancie zistil z podania žalovanej zo dňa 22.7.2019 oznámenie žalovanej žalobcovi, že predmetná pohľadávka žalobcu vo výške 3.661.901,28 eur je vylúčená z uspokojenia podľa . Žalobca námietkou zo dňa 16.7.2019 doručenou žalovanej dňa 19.7.2019 namietal v súlade s rozsah uspokojenia svojej pohľadávky proti podstate. Keďže žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávku proti podstate listom doručeným žalovanej dňa 2.7.2019, do zoznamu pohľadávok proti podstate mohla byť zaradená táto pohľadávka najskôr v tento deň. Žaloba (návrh) bola doručená súdu dňa 2.8.2019. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žaloba bola podaná v lehote podľa , teda včas.

10. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie, ako aj na aktuálnu rozhodovaciu prax a judikatúru súdov, dospel k záveru, že konanie vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. nie je, resp. nebolo konaním súvisiacim s konkurzom a preto trovy, ktoré vznikli žalobcovi účasťou v tomto konaní nie sú z uspokojenia v konkurze vylúčené podľa . V predmetných súdnych konaniach (sp. zn. , sp. zn. ) boli aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu KORLEA INVEST, a. s. vymáhané majetkové práva podliehajúce konkurzu. Ak by bola žalovaná v predmetných súdnych konaniach úspešná a súd by jej priznal úpadcom tvrdené nároky ( pohľadávky úpadcu voči žalobcovi ), tieto pohľadávky by podliehali konkurzu a výťažok z ich speňaženia by bol použitý na uspokojenie konkurzných veriteľov. Náklady súvisiace so súdnymi konaniami, akými je aj pohľadávka žalobcu vyplývajúca z nároku na náhradu trov, sú pohľadávkami proti všeobecnej podstate, s poradím uspokojenia podľa .

11. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnej žalovanej s tým, že o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a to v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v ust. , , , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12.1. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že spor vedený Okresným súdom Košice II pod sp. zn nebol konaním súvisiacim s konkurzom a preto pohľadávka žalobcu titulom priznaných trov konania, nie je vylúčená z uspokojenia podľa . Konštatovala, že súd prvej inštancie vychádzal z judikatúry prezentovanej žalobcom, ktorá však nie je použiteľná pre tento spor, a to pre odlišný skutkový a právny stav a zároveň su´d prvej inštancie nezohľadnil osobitosti tohto konania. Konštatovala, že v odseku 31. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, su´d prvej inštancie uviedol „súčasnú rozhodovaciu prax súdov, vrátane Najvyššieho súdu“, z ktorej vyply´va veľmi resˇtriktívny vy´pocˇet konaní su´visiacich s konkurzom. Uviedla, že predmetný vy´pocˇet nie je a za´rovenˇ ani nemo^zˇe byť taxatívny. S ohľadom na u´cˇel samotne´ho konkurzne´ho konania, ktory´m je pomerne´ uspokojenie veriteľov u´padcu v najvysˇsˇej mozˇnej miere, je nevyhnutne ´, aby spra´vca maximalizoval vy´ťazˇok z predaja majetku v konkurznej podstaty a teda aj vymozˇenie pohľada´vok dlzˇníka tak, aby miera uspokojenia veriteľov bola cˇo najvysˇsˇia. Spra´vcovia su´ povinní získať do vsˇeobecnej podstaty vsˇetok majetok dlzˇníka, ktory´ mu patrí. V prípade vyma´hania na´rokov dlzˇníka su´dnou cestou si spra´vca ani pri zachovaní odbornej starostlivosti nemo^zˇe byť vopred isty ´ vy´sledkom su´dneho sporu. Predmetný resˇtriktívny vy´klad tak stavia spra´vcu do nezˇiaducej voľby, kedy mo^zˇe zacˇať alebo mo^zˇe pokracˇovať vo vyma´haní dlzˇníkovej pohľada´vky, cˇo v konecˇnom do^sledku mo^zˇe viesť k rozsˇíreniu majetku dlzˇníka, ktory´ patrí do vsˇeobecnej podstaty a z ktore´ho sa v konecˇnom do^sledku vo va¨cˇsˇej miere uspokoja veritelia alebo na druhej strane, bude spra´vca riskovať zmensˇenie majetku dlzˇníka patriaceho do vsˇeobecnej podstaty so skorsˇím uspokojovaním oproti dlzˇníkovy´m veriteľom. Trovy su´dneho konania su´visiaceho s vyma´haním dlzˇníkovy´ch na ´rokov by mohli v konecˇnom do^sledku viesť k nezˇiaducemu odcˇerpa´vaniu prostriedkov zo vsˇeobecnej podstaty v konkurznom konaní. Konštatovala, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani osobitosti tohto konania, pričom sa sústredil len na argumentáciu vo vzťahu k účasti správcu na konaní v súvislosti s vymáhaním majetkového práva dlžníka, podliehajúceho konkurzu, pričom predmetná argumentácia sama o sebe nemá zakladať charakter konania ako konania súvisiaceho s konkurzným konaním. Poukázala pritom na rozsudok Su´dneho dvora z 22. februa´ra 1979, Gourdain,

cˇíslo: 133/78., podľa ktore´ho konanie su´visiace s konkurzom je konaním u´zko su´visiacim s likvida ´ciou ( majetku ) alebo spra´vou majetku insolventnej osoby, u ktorej sa ocˇaka´va ďalsˇí vy´kon cˇinnosti pod dohľadom su´du. Je zrejme´, zˇe do spra´vy majetku dlzˇníka v ra´mci konkurzu patrí aj vyma´hanie dlzˇníkovy´ch pohľada´vok, pricˇom spravovanie a spenˇazˇovanie majetku dlzˇníka je nevyhnutny´m predpokladom k ukoncˇeniu konkurzne´ho konania. 12. 2. Konštatovala aj to, že su´d prvej insˇtancie dospel k nespra´vnym skutkovy´m zisteniam, keď dospel k záveru, zˇe konanie vedene´ Okresny´m su´dom Kosˇice II pod sp. zn. nebolo konanie su´visiace s konkurzom, pretozˇe v ra´mci rozdielnej rozhodovacej praxe Najvysˇsˇieho su´du SR zohľadnil judikatu´ru s vy´razne resˇtriktívnym prvkom, ktory´ je v tomto prípade v rozpore s u´cˇelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii a konkurzne´ho konania. Za´rovenˇ dosˇlo zo strany súdu prvej inštancie k nespra´vnemu pra´vnemu posu´deniu, keď su´d prvej insˇtancie neaplikoval na pohľada ´vku zˇalobcu ustanovenie . 12. 3. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby zmenil predmetné uznesenie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej uvedených v odvolaní v tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že predmetné súdne konania vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a sp. zn. , neskôr spojené do spojeného konania vedeného pod sp. zn. , neboli konaniami súvisiacimi s konkurzným konaním, pretože súd prvej inštancie zohľadnil judikatúru s výrazne reštriktívnym prvkom, ktorý je v danom prípade v rozpore s účelom a konkurzného konania. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval , čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu sporu. 13. 1. Uviedol, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na rozhodnutí Európskeho súdneho dvora C-292/08 vo veci German Graphics Graphishe Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV ( ďalej aj rozhodnutie ESD ), ani na rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a citovaním predmetných rozhodnutí súd prvej inštancie iba zdôraznil, že rozhoduje v rámci rozhodovacej praxe, od ktorej sa súd prvej inštancie neodklonil. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil, čo viedlo súd prvej inštancie k prijatému právnemu záveru o tom, že predmetné súdne konania nie sú konaniami súvisiacimi s konkurzným konaním a zároveň súd prvej inštancie jasne vysvetlil, prečo považoval námietku žalovanej vo vzťahu k judikatúre uvádzanej žalobcom za nedôvodnú, pretože judikatúra uvádzaná zo strany žalovanej bola prekonaná neskoršou rozhodovacou praxou. Súd prvej inštancie pritom nebol v situácii, kedy by posudzovaná otázka bola Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhodovaná rozdielne, alebo kedy by nebolo zrejmé, ktorá rozhodovacia prax je rozhodovacou praxou ustálenou a aktuálnou. 13.2. K argumentu žalovanej, že reštriktívny výklad súdu prvej inštancie stavia správcu v konkurznom konaní do nežiaducej voľby, keď trovy súdneho konania súvisiaceho s vymáhaním dlžníkových nárokov by mohli v konečnom dôsledku viesť k nežiaducemu odčerpávaniu prostriedkov zo všeobecnej podstaty v konkurznom konaní žalobca uviedol, že tento argument žalovanej nie je udržateľný, zákonný a ani spravodlivý, pretože by správcovia v konkurzných konaniach mali možnosť viesť akékoľvek súdne konania bez zodpovednosti za prípadný neúspech správcov v predmetných súdnych konaniach, vo forme úhrady trov. Konštatoval, že s predmetných súdnych konaniach bola po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu žalovaná sporovou stranou, rovnako ako akýkoľvek iný subjekt uplatňujúci si svoje práva v súdnom konaní a preto musí aj žalovaná znášať riziko vzniku a úhrady trov konania v prípade svojho neúspechu. 13.3. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správne.

14. Žalovaná v odvolacej replike nesúhlasila s názorom žalobcu o dôvodnenosti použitia rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, a to pre úplne odlišný skutkový a právny stav prejednávanej veci s vecou prejednanou pred Európskym súdnym dvorom. Konštatovala, že súd prvej inštancie na rozhodnutí Európskeho súdneho dvora založil značnú časť svojho rozhodnutia, pričom aplikoval právne závery z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a vôbec pritom nezohľadnil a ani sa nevysporiadal s osobitosťami tohto konania a ani na samotný účel a podstatu celého konkurzného konania úpadcu KORLEA INVEST, a. s. 14.1. K argumentácii žalovanej o použití reštriktívneho výkladu vyplývajúceho z judikatúry, na ktorú poukázal žalobca uviedla, že súd prvej inštancie striktne aplikoval právne závery citovanej judikatúry bez

toho, aby zohľadnil aj výrazné prepojenie súdneho konania vedeného Okresným súdom Košice II sp. zn. , v ktorom žalovaná uplatňovala voči žalobcovi pohľadávku na zaplatenie, zaradenú do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a práve preto ide o konanie súvisiace s konkurzom, keďže išlo o správu majetku podliehajúceho konkurzu.

15. Žalobca v odvolacej duplike v celom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Konštatoval, že predmetná pohľadávka nie je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní, pretože pohľadávka nevznikla v konkurznom konaní a ani v konaní súvisiacom s konkurzným konaním, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu právnej istoty tým, že súd pri posudzovaní dvoch prípadov vyloží právny pojem „konania súvisiace s konkurzným konaním“ rovnako a tento výklad na príslušné prípady aplikuje. Konštatoval. že uznesenie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené a vzhľadom na znenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustálenú rozhodovaciu prax, nie sú tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení žalovanej spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Odvolacia duplika žalobcu bola žalovanej doručená na vedomie dňa 8.12.2021, žalovaná sa k odvolacej duplike žalobcu už nevyjadrila.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

18. Žalovaná odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi uvedenými v , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd je toho názoru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.z. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovanej a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

23. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovanej proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu proti podstate vo výške 3.661.901,28 eur s poradím uspokojenia podľa , má byť uspokojená zo všeobecnej podstaty úpadcu KORLEA INVEST, a. s., v rozsahu 3.661.901,28 eur z dôvodu, že predmetná pohľadávka nie je vylúčená z uspokojenia podľa .

24. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná listom zo dňa 22.7.2019 oznámila žalobcovi uznanie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky proti podstate (ktorým je náhrada trov konaní vedených Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a sp. zn. , neskôr spojených do konania vedeného pod sp. zn. ), žalovaná uznala prihlásenú pohľadávku vo výške 3.661.901,28 eur a uznala poradie prihlásenej pohľadávky 3.661.901,28 eur v zmysle ako pohľadávky proti podstate vzniknutej titulom vymáhania a správy majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Nebolo sporné ani to, že žalovaná v predmetnom liste zo dňa 22.7.2019 uviedla, že pohľadávku vo výške 3.661.901,28 eur považuje za pohľadávku, ktorej uspokojenie je vylúčené v zmysle . Rovnako nebolo sporné ani to, že žalobca listom zo dňa 16.7.2019 doručeným žalovanej 19.7.2019 uplatnil námietku poradia pohľadávky proti podstate s poukazom na to, že žalovaná zaradila predmetnú pohľadávku do zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate s priradenou sumou 0,00 eur a rozsahom uspokojenia 0,00 % z dôvodu, že uplatnená pohľadávka je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní v zmysle . Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený podať námietku poradia pohľadávky proti podstate, a to v zmysle , pretože pohľadávka proti podstate nebola zaradená do zoznamu pre uspokojenie pohľadávok a preto bol žalobca oprávnený domáhať sa, aby konkurzný súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate podľa .

25. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sporné medzi stranami bolo iba posúdenie, či predmetná pohľadávka proti podstate žalobcu vo výške 3.661.901,28 eur je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní úpadcu KORLEA INVEST, a. s. v zmysle . Sporné medzi stranami sporu bolo, či ide o pohľadávku žalobcu z trov účastníkov konania, ktorá žalobcovi vznikla účasťou v konaní súvisiacom s týmto konkurzným konaním vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a sp. zn. , neskôr spojenom do konania vedeného pod sp. zn. .

26. Odvolací súd k tvrdeniu žalovanej, že konania vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a sp. zn. , neskôr spojené do konania vedeného pod sp. zn. , sú konaniami súvisiacimi s predmetným konkurzným konaním udáva, že toto tvrdenie žalovanej nie je dôvodné.

27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa terajší úpadca, spoločnosť KORLEA INVEST a. s., ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 13.6.2012, sp. zn. domáhal, aby súd uložil spoločnosti G., a. s. povinnosť zaplatiť úpadcovi 71.150.469,86 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a ušlého zisku a následne sa aj správkyňa podstaty úpadcu žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 30.3.2017, sp. zn. , domáhala, aby súd uložil spoločnosti G. banka, a. s. povinnosť zaplatiť 50.458.530,14 eur titulom náhrady škody a ušlého zisku, ktoré mali úpadcovi vzniknúť v dôsledku porušenia zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených medzi úpadcom ako klientom a žalobcom ako bankou. K porušeniu zmlúv o bankových obchodoch malo dôjsť zo strany spoločnosti G. banka, a.s. tým, že spoločnosť G. banka, a. s. zablokovala všetky účty úpadcu vedené žalobcom, resp. prestala z týchto účtov realizovať včas prevody na základe príkazov úpadcu.

28. Odvolací súd z obsahu žaloby vedenej pôvodne pod sp. zn. a podanej spoločnosťou KORLEA INVEST, a. s. preto rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná žaloba bola svojou povahou žalobou autonómnou, nebola založená na konkurznom práve a na začatie predmetného typu konania nebolo potrebné, aby bolo začaté, alebo prebiehalo konkurzné konanie tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.

29. Odvolací súd z obsahu žaloby vedenej pôvodne pod sp. zn. a podanej žalovanou dospel k záveru, že predmetná žaloba bola svojou povahou rovnako žalobou autonómnou, nebola založená na konkurznom práve a na začatie predmetného konania nebolo potrebné, aby bolo začaté, alebo prebiehalo konkurzné konanie tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie

vo svojom rozhodnutí, pretože žalovaná v spore pôvodne vedenom pod sp. zn. sa domáhala, aby súd uložil spoločnosti G., a. s. povinnosť zaplatiť 50.458.530,14 eur, titulom náhrady škody a ušlého zisku, nie z dôvodu zápisu predmetnej pohľadávky úpadcu voči žalobcovi do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, ale v dôsledku porušenia zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených medzi úpadcom ako klientom a žalobcom ako bankou. Odvolací súd preto dospel k záveru, že konanie pôvodne vedené pod sp. zn. nebolo konaním súvisiacim s konkurzom, pretože podaním predmetnej žaloby zo strany žalovanej sa nejednalo o správu majetku podliehajúcemu konkurzu. To, že žalobcom je správca podstaty úpadcu, samo o sebe ešte nepostačuje na konštatovanie, že ide o konanie súvisiace s konkurzným konaním.

30. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovanej, že konanie voči žalobcovi vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , z ktorého si žalobca uplatňuje náhradu trov konania, bolo konaním súvisiacim s konkurzným konaním, iba z dôvodu, že predmetná pohľadávka úpadcu voči žalobcovi bola zo strany správcu zaradená do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že o konanie súvisiace s konkurzným konaním by išlo iba v prípade, ak by bola podaná žaloba o vylúčenie predmetnej pohľadávky zo súpisu podstaty, a to zo strany žalobcu potom, ako by žalovaná zvolila postup podľa , ktorý upravuje vylučovaciu žalobu. I v takom prípade, by však trovy konania o vylúčenie z konkurznej podstaty boli trovami, ktoré by neboli vylúčené z uspokojenia pohľadávok podľa a to s poukazom na , ak by súd rozhodol o vylúčení majetku zo súpisu. Zároveň odvolací súd udáva, že ak žalobkyňa uznala pohľadávku žalovaného proti podstate vo výške 3.661.901,28 eur, ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty podľa , v takom rozsahu mala byť predmetná pohľadávka žalobcu aj uspokojená.

31. Odvolací súd k tvrdeniu žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z judikatúry prezentovanej zo strany žalobcu, ktorú však nemožno aplikovať na predmetný spor pre odlišný skutkový a právny stav a zároveň nevzal do úvahy rozhodnutia vyšších súdnych autorít, na ktoré upriamila pozornosť žalovaná, a tým nesprávne právne posúdil, že konania vedené Okresným súdom Košice II, ako konania nesúvisiace s konkurzom, odvolací súd udáva, že ani toto tvrdenie nie je dôvodné.

32. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Na zvýraznenie dôvodnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že prihlásená pohľadávka proti podstate nie je vylúčená z uspokojenia podľa , pretože spory vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a sp. zn. , neskôr spojené do konania vedeného pod sp. zn. , nie sú spormi súvisiacimi s konkurzom, súd prvej inštancie správne poukázal na súčasnú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo , príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu a zároveň správne dospel k záveru, že rozhodnutia vyšších súdnych autorít uvádzané žalovanou už boli neskoršou judikatúrou prekonané.

33. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ). K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd odkazuje aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 3.12.2015 pod R 2/2016, podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “.

34. Odvolací súd k tvrdeniu žalovanej, že v prípade vyma´hania na´rokov dlzˇníka su´dnou cestou si spra´vca nemo^zˇe byť vopred isty´ vy´sledkom su´dneho sporu a predmetný resˇtriktívny vy´klad súdu prvej inštancie o tom, ktoré konania súvisia s konkurzným konaním, tak stavia spra´vcu do nezˇiaducej voľby, kedy mo^zˇe zacˇať alebo mo^zˇe pokracˇovať vo vyma´haní dlzˇníkovej pohľada ´vky, cˇo v konecˇnom do^sledku mo^zˇe viesť zmensˇeniu majetku dlzˇníka patriaceho do vsˇeobecnej podstaty so skorsˇím uspokojovaním oproti dlzˇníkovy´m veriteľom, odvolací súd udáva, že ani toto tvrdenie žalovanej nie je dôvodné.

35. Správca je povinný správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonávať s odbornou starostlivosťou a je povinný využívať aj všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Za tým účelom je oprávnený viesť spory v prípade vymáhania nárokov úpadcu. Je pritom zodpovednosťou správcu, aby pred samotným podaním žaloby posúdil mieru pravdepodobnosti úspechu v tomto spore, pretože je jednou zo strán sporu a ako strana sporu musí znášať aj riziko vzniku trov konania, ktoré vzniknú úspešnej strane v spore v prípade, ak správca nebude v spore úspešný. Je zároveň zodpovednosťou správcu voči veriteľom úpadcu, aby neviedol celkom zjavne neúspešné spory, ktoré by iba odčerpávali finančné prostriedky určené na uspokojenie veriteľov úpadcu.

36. Odvolací súd konštatuje, že v predmetných súdnych sporoch vedených Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a sp. zn. , neskôr spojených do konania vedeného pod sp. zn. , sa stala žalovaná správkyňa po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu KORLEA INVEST, a.s., v konkurze sporovou stranou, rovnako ako akýkoľvek iný subjekt uplatňujúci si svoje práva v súdnom konaní a tento musí znášať riziko vzniku a úhrady trov konania v prípade svojho neúspechu.

37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak určil, že pohľadávka proti podstate, ktorú si žalobca uplatnil u žalovanej v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze, so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045 vo výške 4.173.646,05 eur ako trovy konania, má byť uspokojená vo výške 3.661.901,28 eur zo všeobecnej podstaty úpadcu, tak ako si ju uplatnil žalobca touto žalobou, pretože predmetné súdne spory vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a sp. zn. , neskôr spojené do konania vedeného pod sp. zn. , v ktorých bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania, nie sú spormi súvisiacimi s konkurzným konaním a preto ich trovy nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi KORLEA INVEST, a.s. v konkurze pod sp. zn. pod sp. zn. .

38. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie žalovanej nebolo dôvodné. Odvolací súd taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pre úspešného žalobcu, ako vecne správny.

39. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalovaná. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).