Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. J., nar. XX.XX.XXXX, L. I. XX, I., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: Mgr. D. F., nar. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, J. a K. J., nar. XX.XX.XXXX, L. I. XX, I., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2P 13/2016-61zo dňa 4. októbra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného p o t v r d z u j e a v splatnosti m e n í tak, že zvýšené výživné je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné matky na maloletého T. zo sumy 1.300,- Sk mesačne na sumu 110,- eur mesačne, splatných k rukám otca, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, s účinnosťou od 1.2.2016. Výrokom II. nedoplatok matky na výživnom pre maloletého T. za čas od 1.2.2016 do 30.9.2016 v sume 320,- eur súd povolil matke splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej z nich. Výrokom III. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C 168/02-54 zo dňa 25.11.2004 v časti výroku o výživnom pre maloletého T.. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 121 Civilného mimosporového poriadku, § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku vecne tým, že súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh otca na zvýšenie výživného matky pre maloletého T. bol podaný dôvodne v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého aj na strane rodičov, ktorá je podľa názoru súdu zásadného významu. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určená rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 3C 168/02-54 zo dňa 25.11.2004. Od tohto času uplynula doba takmer 12 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné v sume 43,15 eur (1.300 Sk) je v súčasnej dobe nedostačujúce a nezohľadňujúce zvýšené životné náklady a potreby maloletého T.. K zásadnej zmene pomerov na strane maloletého došlo v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému, keď pri poslednej úprave výživného maloletý navštevoval materskú škôlku a v súčasnosti je žiakom 3. ročníka gymnázia. Prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. S touto zmenou úzko súvisí aj vyšší štandard

potrieb maloletého, ktorý je vo svojich sedemnástich rokoch na prahu dospelosti, preto museli značne vzrásť i výdavky na zakupovanie oblečenia, obuvi, kozmetiky, podstatne vyššie náklady vznikajú na stravovanie a záľuby. Je nepochybné, že vzhľadom na uplynulé obdobie sa podstatne zvýšili celkové životné náklady primerané veku a osobným potrebám maloletého T.. Z výpovede zástupkyne otca vyplynulo, že otcovi v poslednom období vznikli s maloletým T. i osobitné zvýšené výdaje, a to v súvislosti s dentálnou starostlivosťou (strojček na zuby vo výške 1.000 eur, kontroly každé 3 mesiace s platbami vo výške 20 eur), obstaranie vodičského preukazu pre syna v hodnote 450 eur, poplatok na stužkovú slávnosť v sume 200 eur, školský výlet do Paríža s doplatkom 200 eur. Na tieto výdaje matka maloletého neprispela. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom súd prihliadal i na to, že otec je ten z rodičov, ktorá sa osobne o mal. dieťa stará a že matka sa na výchove maloletého (okrem platenia výživného a peňažných darov pri príležitosti sviatkov) ničím iným nepodieľa, ani sa s maloletým nestretáva. Otec pri poslednej úprave výživného dosahoval príjem zo živnostenského podnikania 664 eur (20.000 Sk). V roku 2015 mal zisk z podnikateľskej činnosti v priemere 253 eur mesačne. Podnikateľskú činnosť otec ukončil v máji tohto roku po dlhodobej práceneschopnosti, počas ktorej poberal nemocenské dávky v priemere vo výške 220 eur mesačne, v súčasnosti má príjem len z invalidného dôchodku vo výške 450 eur mesačne. Na strane otca tak nastala zmena pomerov v podobe zníženia jeho priemerného mesačného príjmu o vyše 200 eur. Otcovi sa tiež podstatným spôsobom zhoršil zdravotný stav, prekonal mozgovocievnu príhodu, v súčasnosti je na invalidnom dôchodku. K zmene pomerov prišlo i na strane matky. Matka pri poslednej úprave výživného mala priemerný čistý mesačný zárobok v sume 305 eur (9.188 Sk) a v súčasnosti je jej priemerný mesačný príjem vo výške cca 565 eur (vychádzajúc z jej priemerného zárobku v období od 01/2015 do 03/2016), znížené príjmy mala len v období od mája do júla 2016, kedy bola dočasne práceneschopná pre operáciu. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by matka mala mať v súvislosti s operáciou a svojím zdravotným stavom trvalé následky, ktoré by mali vplyv na jej zárobkové možnosti, prípadne zníženie príjmu. Uvedené znamená, že od poslednej úpravy výživného sa matke príjem zvýšil v priemere o 260 eur. Bytové pomery rodičov mal. detí a ich výdaje do domácnosti sa závažnejším spôsobom nezmenili. Matka síce v súčasnosti býva sama, teda nikto jej neprispieva na úhradu výdavkov na domácnosť (v čase posledného rozhodovania súdu bývala s priateľom), avšak v porovnaní so stavom pri prechádzajúcej úprave matke ubudla vyživovacia povinnosť k dcére R., ktorú prestala plniť po dovŕšení jej plnoletosti. Pokiaľ ide o platby dlhu z titulu ručiteľského záväzku matky, tieto výdavky nemôžu ísť na úkor výživného pre maloletého syna, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné matky na mal. T. na sumu 110 eur mesačne, keď boli preukázateľne zvýšené náklady na starostlivosť o mal. T. a zároveň došlo aj k zvýšeniu príjmu matky a zníženiu príjmu otca. Súd nevyhovel návrhu otca v plnej výške (zvýšenie výživného na sumu 150 eur), pretože tento považoval za neprimeraný možnostiam a majetkovým pomerom matky. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % z príjmu povinného rodiča deleno počet detí. Súd riadiac sa aj týmto myšlienkovým pochodom dospel k sume výživného vo výške 110 eur mesačne, ktorá je spôsobilá pokryť odôvodnené potreby maloletého a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam rodičov, keď treba zobrať do úvahy, že aj otec je povinný podieľať sa na výžive dieťaťa. Súd má za to, že matka s ohľadom na jej súčasný príjem musí byť schopná platiť výživné v súdom stanovenej výške. Súd zvýšil výživné matky na maloletého T. od 1.2.2016 tak, ako žiadal otec, pretože už v tomto čase nepochybne boli dôvody pre zvýšenie výživného na maloletého T.. Z výpovede zástupkyne otca maloletého mal súd preukázané, že matka platí na maloletého T. výživné vo výške 70 eur mesačne. Vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživného vznikol matke nedoplatok na výživnom, keď pri zvýšenom výživnom mala matka na maloletého T. zaplatiť za obdobie od 1.2.2016 do 30.9.2016 výživné spolu v sume 880 eur (8 x 110 eur) a zaplatila len 560 eur (8 x 70 eur), teda rozdiel za toto obdobie činí 320 eur, ktorý predstavuje nedoplatok matky na výživnom pre maloletého T.. Nedoplatok súd povolil matke vzhľadom na jej pomery zaplatiť formou mesačných splátok v súlade s § 217 ods. 2 CSP, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého s tým, že súd neúplne zistil skutočný stav veci. Domáhala sa, aby odvolací súd znížil vyplácanie výživného zo sumy 110 eur na 80 eur do času potrebného na vyplatenie pohľadávky spoločnosti EOS KSI do 20.10.2017. Poukázala na to, že súd vzal do úvahy iba výdavky spojené s domom, sú tu ďalšie výdavky na bývanie spolu vo výške 476,- eur. Súd nepovažoval za potrebné ďalej zisťovať aké ďalšie výdavky matka má, čo je pre matku podstatné a

dôležité. Sú to výdavky ako napr. strava, hygienické potreby, peniaze na dopravu do práce, lieky. Otcovi však kompletne zahrnul všetky rozpísané výdavky. Súd neprihliadol na to, že výživné platila viac ako súd rozhodol. Poprosila o pochopenie, že musí splácať povinnosti voči banke a spoločnosti EOS KSI a predložila splátkový kalendár. Prisľúbila, že keď skončí so splátkami, okamžite navýši výšku výživného. Navrhla, aby súd zmenil deň splatnosti výživného, pretože jej mzda je vyplácaná vždy 15. dňa v mesiaci a tiež zmenu k úhrade výživného nie poštovou poukážkou, ale bankovým prevodom.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, platenie hypoték a pôžičiek nemá prednosť pred výživným. Poukázal na výdavky maloletého, na športové záujmové aktivity. Žiadal zohľadniť morálny nárok, pretože otec detí 12 rokov nežiadal o zvýšenie výživného. Navrhuje preto, aby odvolanie matky bolo zamietnuté, S napadnutým rozhodnutím otec súhlasí a navrhuje, aby splatnosť výživného bola 20. dňa v mesiaci na účet maloletého.

5. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého. Poukázala na to, že hypotéku musí platiť. Priemerná mzda od januára do decembra 2016 bola 487,- eur mesačne, trvá na podanom odvolaní.

6. K vyjadreniu matky sa opätovne vyjadril otec maloletého. Poukázal na to, že matka sa celé roky o deti nezaujímala, nijako sa nepodieľala na jeho starostlivosti, bežná prax je taká, že výška výživného by mala byť v rozmedzí 20-30% z čistého príjmu. Maloletý je študentom gymnázia, jeho výdavky boli preukázané, pričom súd neurčil výšku výživného ani v bežnej 25% výške, čo predstavuje sumu 121,75 eur. Žiada, aby sa zvýšilo výživné zo sumy 1.300,- Sk na 121,75 eur.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku o zvýšení výživné s použitím § 387 ods. 1 potvrdiť a v splatnosti zmeniť podľa § 388 CSP.

9. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľka vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či

právne argumenty než tie, ktoré uplatnila už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.

12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

13. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Skalici č.k. 3C 168/02-54 zo dňa 25.11.2004 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého. Na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti R. J., nar. X.XX.XXXX a T. J., nar. X.X.XXXX do výchovy otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú R. vo výške 1.700 Sk mesačne a na maloletého T. vo výške 1.300 Sk mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2005. V čase poslednej úpravy výživného maloletý T. navštevoval MŠ. Matka pracovala ako zdravotná sestra v R. I. s priemerným mesačným netto zárobkom vo výške 9.188 Sk

mesačne, bývala v spoločnej domácnosti s priateľom v dvojizbovom byte v J.. Otec maloletého bol do 14.11.2003 zamestnaný ako robotník v spoločnosti U. I. s.r.o. s priemerným zárobkom 14.152 Sk mesačne, následne bol nezamestnaný, od 1.6.2004 vykonával živnosť v odbore kovovýroba s mesačným príjmom po odpočítaní nákladov vo výške 20.000 Sk. Podnikateľskú činnosť otec ukončil v máji 2016 po dlhodobej práceneschopnosti, počas ktorej poberal nemocenské dávky v priemere vo výške 220 eur mesačne, v súčasnosti má príjem len z invalidného dôchodku vo výške 450 eur mesačne.

17. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane maloletého k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného. Na strane rodičov detí došlo tiež k zmene pomerov, u oboch došlo k zmene príjmu, zmenil sa aj počet ich vyživovacích povinností.

18. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matky voči maloletému došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého, sú dôvody pre zvýšenie výživného, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2004 uplynula do podania predmetného návrhu doba 12 rokov. V čase ostatnej úpravy maloletý navštevoval materskú školu, teraz je v 3. ročníku na gymnáziu. Preto je nespochybniteľný záver o zvýšení výdavkov na ich ošatenie, obuv, stravu. U maloletého sú osobitné výdaje na dentálnu starostlivosť a to strojček na zuby - 1000 eur a pravidelné kontroly každé 3 mesiace - 20 eur, vodičské oprávnenie 450 eur, výdavky na stužkovú slávnosť 200 eur, školský výlet do Paríža 200 eur. Otec v čase ostatnej úpravy výživného dosahoval príjem zo živnostenského podnikania 664 eur (20.000 Sk), v roku 2015 mal zisk z podnikateľskej činnosti v priemere 253 eur mesačne, podnikateľskú činnosť otec ukončil v máji 2016 po dlhodobej práceneschopnosti, počas ktorej poberal nemocenské dávky v priemere vo výške 220 eur mesačne, v súčasnosti má príjem len z invalidného dôchodku vo výške 450 eur mesačne. Na strane otca tak nastala zmena pomerov v podobe zníženia jeho priemerného mesačného príjmu o vyše 200 eur. Otcovi sa tiež podstatným spôsobom zhoršil zdravotný stav, prekonal mozgovocievnu príhodu, v súčasnosti je na invalidnom dôchodku. K zmene pomerov prišlo i na strane matky. Matka pri ostatnej úprave výživného mala priemerný čistý mesačný zárobok v sume 305 eur (9.188 Sk) a v súčasnosti je jej priemerný mesačný príjem vo výške cca 565 eur. Rodičom maloletého odbudla spoločná vyživovacia povinnosť k dcére R..

19. Vychádzajúc u matky maloletého k nárastu príjmu na terajší príjem 565 eur, a následne poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, podľa ktorej výška výživného by mala predstavovať zhruba 20

- 30% čistého príjmu povinného rodiča na všetky nezaopatrené deti, výšku zvýšeného výživného na maloletého 110,- eur, je potrebné vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať ju za primeranú.

20. Dieťa má právo znášať životnú úroveň svojich rodičov a odvolací súd hlavne prihliadal na objektívne možnosti a schopnosti otca. Je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť mesačný príjem, z ktorého bude schopný platiť zvýšené výživné. Žiada sa zdôrazniť, že s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa.

21. Ani prípadné výdavky či dlhy nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.

22. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že je dôvodné rozhodnúť o zvýšení výživného zo sumy 1300 Sk na sumu 110 eur, a to s účinnosťou od 1.2.2016, kedy preukázateľne nastala zmena pomerov, keď takto určená výška výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého.

25. Vzhľadom na zvýšenie výživného s účinnosťou od 1.2.2016, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 1.2.2016 do 30.9.2016, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil vo výške 320 eur, rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po 20 eur pod následkom straty výhody splátok.

26. V odvolaní matka žiadala vzhľadom na termín jej výplaty u zamestnávateľa, ktorý má určený k 15. dňu, ktorý deň má podľa súdneho rozhodnutia zaplatiť aj výživné na maloletého T., preto navrhla zmeniť splatnosť výživného na 20. deň v mesiaci. Otec maloletého s navrhovanou zmenou splatnosti výživného súhlasil.

27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil a v splatnosti zmenil tak, že zvýšené výživné je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred podľa § 388 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

29. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .