Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/145/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: D. X., nar. X.X.XXXX, bytom v Š. XXX, zastúpenej JUDr. Radovanom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Petzvalova 5 proti žalovanej: P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., C. X, zastúpenej PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 4.2.2021 č.k. -154 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením konanie zastavil. Priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%. Vrátil žalobkyni súdny poplatok za žalobu vo výške 92,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného odpisu uznesenia príslušnej pobočke Slovenskej pošty.

2. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že o zastavení konania rozhodol v súlade s , , potom, ako žalobkyňa zobrala žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu späť. Stalo sa tak skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej, preto súd nezisťoval, či žalovaná so zastavením konania vysloví súhlas.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

4. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho, že žalobkyňa už v žalobe tvrdila, že určením neplatnosti záložnej zmluvy sleduje rovnaký cieľ, ako súbežne s podanou odporovateľnou žalobou vedenou na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , a tým je posilniť možnosť uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi H. F. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.2.2008 vo výške 100.932,75 eur z majetku žalovanej. Preto navrhla aj prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. , pričom sama zdôraznila, že súbežné vedenie oboch konaní a vykonávanie dokazovania v oboch konaniach je nehospodárne. Žalovaná od počiatku spochybňovala existenciu pohľadávky žalobkyne voči H. F. a v konaní o odporovateľnej žalobe prebiehalo dokazovanie zamerané na existenciu tejto pohľadávky, ako základného predpokladu úspešnosti žaloby v oboch súdnych konaniach.

5. Súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -319 zo dňa 16.2.2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.1.2019 bola žaloba o vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu zamietnutá. Súd v tomto konaní dospel k záveru, že žalobkyňa (D. X.) nie je aktívne

vecne legitimovaná, nakoľko nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.2.2008 vo výške 3.040.700,00 Sk (100.932,74 eur) voči dlžníkovi H. F.. Preto ani darovacou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. Q.-XXXX/XXXX zo dňa 13.6.2008 nemohol spôsobiť ukrátenie žalobkyne ako veriteľky, pričom nemohol existovať ani úmysel dlžníka ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.5.2020 sp.zn. bol tento rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa (D. X.) nepreukázala existenciu vymáhateľnej pohľadávky, a teda že je vecne aktívne legitimovaná na podanie žaloby podľa .

6. Vo svetle týchto zistení podľa názoru súdu prvej inštancie je zrejmé, že ani tvrdenie žalobkyne o neplatnosti záložnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý mal spočívať v úmysle zmluvnej strany (žalovanej), resp. ďalšej zmluvnej strany (P. X.) vyhnúť sa splneniu dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.2.2008 vo výške 100.932,75 eur a snahe zmariť možnosť žalobkyne uspokojiť svoju pohľadávku z majetku žalovanej od počiatku neobstojí, pretože takáto pohľadávka žalobkyne neexistuje. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že späťvzatie žaloby a zastavenie konania svojim neskorším správaním vyvolala žalovaná. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo k výmazu záložného práva z listu vlastníctva je výsledkom niektorej zo zákonom ustanovených právnych skutočností, majúcej za následok zánik a výmaz záložného práva. K výmazu záložného práva nedošlo z dôvodu, že by sa žalovaná stotožnila s argumentáciou žalobkyne, resp. že by medzi výmazom záložného práva a petitom žaloby (žalobnou požiadavkou), resp. cieľom, ktorý bol žalobou sledovaný, bola nejaká súvislosť. Trovy súdneho konania zavinila výlučne žalobkyňa podaním zjavne nedôvodnej žaloby.

7. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle ,

8. Proti tomuto uzneseniu, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že náhradu trov konania neprizná žiadnej procesnej strane. Na zdôvodnenie odvolania uviedla, že žalobu zobrala späť z dôvodov, že v priebehu roku 2020 došlo k výmazu záložného práva z LV, čím odpadol predmet sporu. Vytkla súdu, že o trovách konania rozhoduje optikou času v čase jeho rozhodovania, nie v čase podania žaloby. Žalobkyňa nemohla predvídať, že v inom konaní rozhodne súd tak, že jej žalobu zamietne. Preto nie je spravodlivé dávať jej za vinu zastavenie tohto konania. Žalobkyňa si chránila len domnelý majetok a preto nemôže byť za takéto konanie neprimeraným spôsobom trestaná priznaním náhrady trov konania vo všetkých akcesorických konaniach.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, preto až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia pôžičky dochádza k vzniku zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa v čase podania oboch žalôb si musela byť vedomá toho, že nemá dôkazy o poskytnutí pôžičky, teda že reálne odovzdala do rúk H. F. sumu 3.040.700,00 Sk. Hmotnoprávny nárok žalobkyne voči žalovanej nebol od začiatku daný, preto pokiaľ by žalobkyňa nezobrala žalobu späť, bola by v konaní zjavne neúspešná. Žalobkyňa tak zavinila zastavenie konania.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom v ust. a a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

11. Uznesenie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

12. Správne súd prvej inštancie aplikáciou ust. dospel k záveru o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej voči žalobkyni v rozsahu 100%.

13. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi rozhodnutia o trovách konania, ktoré považuje za správne a v podrobnostiach na ne poukazuje ( ).

14. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať podľa procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodu správania žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

16. V danom prípade z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania žalobkyňa, ktorá zobrala žalobu späť. Dôvod, pre ktorý sa rozhodla zobrať žalobu späť, a to výmaz záložného práva z príslušného LV, nemôže nič ovplyvniť na tomto závere. K zastaveniu konania nedošlo zo žiadneho dôvodu na strane žalovanej. Žalovaná tak nezapríčinila zastavenie konania žiadnym spôsobom.

17. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola zaviazaná na náhradu trov v inom súvisiacom konaní, nemôže mať žiaden vplyv na rozhodnutie o trovách konaniach v tomto konaní, kde sa posudzuje samostatne nárok strán sporu na náhradu trov konania.

18. V danom prípade nie sú dané ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by viedli k nepriznaniu náhrady trov konania žalovanej podľa

19. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa ako vecne správne.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. V odvolacom konaní bola žalovaná plne úspešnou.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).