Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-93-2020.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/93/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci žalobcu: VODOTIKA - MG spol. s r.o., IČO: 35761806, so sídlom: Bosákova 7, 851 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Benčura, advokát, so sídlom: Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: T.. T. F., G.. XX.XX.XXXX, K. K. X, K., zastúpený: Advokátska kancelária Machová, s.r.o., so sídlom Sasinkova 16, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544, o zaplatenie 1 801,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.02.2020, č.k. 49C/45/2017-233, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I m e n í tak, že žaloba žalobcu sa z a m i e t a.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 201,96 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% p.a. zo sumy 201,96 eur odo dňa 27.09.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na číslo účtu T.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Z.: XXXXXXXX( výrok I), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 6 ods. 1,2, § 8 ods. 1, § 8 ods. 5, § 7b ods. 5, § 8a ods. 1, 2, § 8b ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie v prisudzujúcom výroku prvoinštančný súd odôvodnil tým, že žalobca bol oprávnený účtovať žalovanému pokutu v súlade s bodom 23, čl. IV Zmluvy o výkone správy č. 108 zo dňa 26.04.2010. Mal za to, že výška pokuty v danom prípade bola dojednaná platne, keď jej výška je závislá od dĺžky obdobia neodstránenia /neuvedenia úpravy do pôvodného stavu, teda v danom prípade žalovaný má možnosť ovplyvniť výšku pokuty svojím konaním/nekonaním. Účtovaná pokuta bola zahrnutá do vyúčtovaní za obdobie od septembra 2014 do decembra 2016 a mala za následok vznik nedoplatku v celkovej sume 1 801,96 eur, ktorý bol žalobca povinný vymáhať, teda nekonal svojvoľne, naopak plnil si podanou žalobou svoje zákonné i zmluvné povinnosti, a to v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nie vo svoj prospech. Dojednaná pokuta mala tak funkciu prevenčnú ako i funkciu reparačnú. S ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti s prihliadnutím na uplatnený nárok a na zohľadnenie možného uplatnenia nároku na náhradu škody v prípade, ak by ku škode na bytovom dome došlo v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného (neodstránením klimatizačnej jednotky), mal súd prvej inštancie za dôvodné ohraničiť trvanie účtovania pokuty len na obdobie jedného roka (t.j. 12 mesiacov x 100 eur), preto zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 201,96 eur ( 1 801,96 - 1 600) a vo zvyšku žalobu zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. z istiny vo výške 201,99 eur , a to odo dňa doručenia žaloby( 27.09.2017) do zaplatenia.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“). Ustálil, že žalobca bol procesne úspešný v časti priznanej istiny 201,96 eur a príslušenstva k uvedenej istine, vo zvyšnej časti konania (1600 eur + príslušenstvo) bol žalobca neúspešný, teda v časti konania čo do zaplatenia istiny 1600 eur s príslušenstvom bol procesne úspešný žalovaný. Procesný úspech žalobcu bol tak v rozsahu 11% (201,96 : 1 801,96), procesný úspech žalovaného 89%, t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 78%. Na základe uvedeného súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu jeho čistého procesného úspechu v konaní, t.j. 78%. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) C.s.p.. Uviedol, že z predložených jednotlivých vyúčtovaní je nesporné, že predmetom vyúčtovania sú náklady za užívanie bytu, nebytového priestoru, garáže a internetu, ktorých len jednou zložkou je zmluvná pokuta, preto nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie abstrahoval zmluvnú pokutu. Nebolo mu zrejmým, ako žalobca, správca bytového domu, rozpočítal zmluvnú pokutu premietnutú do jednotlivých mesačných zálohových preddavkov, ani výška mesačných preddavkov za jednotlivé roky. V priebehu konania namietal, že vyzval žalobcu na vrátenie vzniknutých preplatkov z vyúčtovania za roky 2014, 2015 a 2016, ktorých vzniknuté nedoplatky sú predmetom konania. Mal za to, že prvoinštančný súd nesprávne posúdil všeobecné ustanovenie o zmluvnej pokute. Poukazujúc na to, že pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty zákon predpokladá písomnú formu a určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. V prejednávanej veci uzavretá zmluva o výkone správy nie je zmluvným záväzkovým vzťahom typu dlžník a veriteľ, ide o zmluvný vzťah upravujúci vzájomné pomery medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom , a to v súlade s ust. zákona č. 182/1993 Z.z.. Tento zákon neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožňovali do znenia zmluvy o výkone správy vložiť sankciu za porušenie práv niektorého z vlastníkov vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov. Správca nie je pri výkone správy oprávnený sám rozhodovať, či niektorí vlastník porušil práva ostatných vlastníkov a či za takéto porušenie prináleží správcovi vymáhať od vlastníka zmluvnú pokutu. Uvedené konštatovala aj Komisia Ministerstva spravodlivosti SR, č.k. 28052/2015 dňa 1.4.2015. Zmluvná pokuta uvedená v čl. IV bod 23 Zmluvy o výkone správy č. XXX nie je v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. ani ust. § 544 Občianskeho zákonníka, preto výkon takéhoto práva nepožíva právnu ochranu. Ustanovenia o zmluvnej pokute nemožno považovať za prejav vôle vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vzhľadom na subjekty, ktoré zmluvu o výkone správy podpísali. Zmluvná pokuta pre svoju platnosť vyžaduje aj individuálne dojednanie, čo rovnako absentuje. Zmluvná pokuta nemôže byť ani súčasťou ročného vyúčtovania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že zmluvu o výkone správy podpísali okrem správcu aj zákonní zástupcovia vlastníkov. Zákon č. 182/1993 Z.z. umožňuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov v zmluve si dojednať vzájomné práva a povinnosti, ako aj pravidlá fungovania domu. Pričom tento zákon nevylučuje dojednania o zmluvnej pokuty pre porušenie protiprávneho stavu. Zmluva o výkone správy v čl. IV bod 23 určila povinnosť vlastníkom vykonané úpravy bez súhlasu väčšiny vlastníkov a / alebo bez súhlasu správcu, odstrániť na vlastné náklady a uviesť všetko do pôvodného stavu. Pokiaľ vlastník neodstráni všetky uskutočnené úpravy a neuvedie všetko do pôvodného stavu, môže mu byť účtovaná zmluvná pokuta, Pokuta je príjmom fondu opráv a údržby domu. Pokuta v zmysle čl. IV bod 23 zmluvy je len medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správca je len poverený na účtovanie pokuty do fondu opráv a údržby. Mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné a písomne zakotvené v zmluve a je povinné toto dojednanie ako správca rešpektovať. V prípade nevyúčtovania pokuty by porušil zmluvu o výkone správy. Písomné stanovisko Komisie Ministerstva spravodlivosti SR nie je pre súd záväzné. Vzhľadom k uvedenému žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), nakoľko sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Odvolací súd zohľadniac obsah podaného odvolania vyvodil, že predmetom odvolacieho prieskumu je výrok I rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 201,96 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% p.a. zo sumy 201,96 eur odo dňa 27.09.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na číslo účtu T.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Z.: XXXXXXXX) a závislý výrok o trovách konania. Výrok II rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol), ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
7. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p. majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili.
8. Strany sporu sa k výzve odvolacieho súdu vyjadrili.
9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p).
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. l Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná zmluvná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
18. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
19. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
20. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
21. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda
22. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
24. V podanom odvolaní odvolateľ namietal, že nie je zrejmým ako súd prvej inštancie z komplexného jednotlivého vyúčtovania abstrahoval zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na podanie žalobcu zo dňa 19.06.2019 (čl. 206 ), v ktorom žalobca upresnil žalobný nárok tak, že ním uplatňovaný nárok v sume 1801,96 eur, pozostáva z vyúčtovaní za byt č. XXX za rok 2014 v sume 345,77 eur, za rok 2015 v sume 691,95 eur, za rok 2016 v sume 462,24 eur, nedoplatkov z vyúčtovania za nebytový priestor č. X-XXX( garáž) za rok 2014 v sume 35,14 eur, za rok 2016 v sume 82,47 eur, za rok 2016 v sume 75,77 eur, nedoplatkov za internet za rok 2014 v sume 19,09 eur, za rok 2015 v sume 41,76 eur a za rok 2016 v sume 47,77 eur. Zároveň v uvedenom podaní žalobca bližšie špecifikoval, že za rok 2014 si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 400 eur, za rok 2015 v sume 1200 eur a za rok 2015 v sume 1200 eur. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 15.03.201, na ktorom uviedol, že základom sporu je zmluvná pokuta, ktorú vyúčtoval žalovanému v zmysle Zmluvy o výkone správy od 09/2014, preto žalovanému neboli vyplatené preplatky za roky 2014, 2015 a 2016. Vychádzajúc tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako i z obsahu spisu vyhodnotil odvolací súd námietky odvolateľa v tejto časti ako nedôvodné.
25. Ako dôvodnú posúdil odvolací súd žalovaným uplatnenú odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
26. Odvolateľ dôvodnosť citovaného odvolacieho dôvodu odvodzoval od toho, že ust. zákona č. 182/1993 Z.z. neumožňujú priznanie zmluvnej pokuty. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť námietok odvolateľa v tejto časti konštatuje, že i keď súd prvej inštancie správne ustálil, že Zmluva o výkone správy č. 108 zo dňa 26.04.2010 je uzatvorená podľa ust. § 8 a nasl. zák. č. 182/1993 Z.z. medzi vlastníkmi bytov Polyfunkčného objektu VODOTIKA (ďalej len „objekt VODOTIKA“) a žalobcom ako správcom bytového objektu, pri rozhodovaní o nároku žalobcu však ust. zákona č. 182/1993 Z.z. a ust. Občianskeho zákonníka neaplikoval správne. Odvolací súd má za to, že žalobca v postavení správcu nie je pri výkone správy podľa zákona č. 182/1993 Z.z. oprávnený sám rozhodovať, či niektorý z vlastníkov porušil práva ostatných vlastníkov a či za takéto porušenie bude sám správca takého vlastníka sankcionovať a následne od neho aj ním samým (teda správcom) udelenú pokutu vymáhať. Zákon č. 182/1993 Z.z. ako osobitná právna úprava otázok vlastníctva bytov a nebytových priestorov neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo do znenia zmluvy o výkone správy vložiť sankciu za porušenie práv niektorého z vlastníkov vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov. Zároveň je potrebné uviesť, že zmluvná pokuta pre svoju platnosť vyžaduje okrem písomnej formy individuálne dojednanie medzi zmluvnými stranami, čo v danom prípade absentuje. Zmluvná pokuta je spôsob zabezpečenia záväzku, pričom predpokladom pre vznik zabezpečenia je zmluva, na základe ktorej veriteľ a dlžník (oprávnený a povinný) sa dohodnú na tom, že účastník záväzkového vzťahu, ktorý poruší dohodnutú zmluvnú povinnosť zaplatí zmluvnú pokutu, a to aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi zmluvného vzťahu porušením povinnosti nevznikne škoda. Pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty zákon predpokladá písomnú formu a určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), okrem toho má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je reparovať na strane veriteľ ujmu, vzniknutú mu v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že zmluvnú pokutu je možné dojednať pri zmluvnom záväzku, vzniknutom na základe zmluvy. V danom prípade zmluva o výkone správy nie je zmluvným záväzkovým vzťahom typu dlžník a veriteľ, ide o zmluvný vzťah upravujúci vzájomné pomery medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom, ktorému vlastníci zverili zabezpečovanie správy bytového domu, a to v zmysle pokynov vlastníkov, rešpektujúc a ochraňujúc ich vlastnícke práva a v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z., z ktorého aj jednotlivé články zmluvy o výkone správy musia vychádzať. Uvedený zákon ako osobitná právna úprava otázok vlastníctva bytov a nebytových priestorov neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by umožňovalo do znenia zmluvy o výkone správy vložiť sankciu za porušenie práv niektorého z vlastníkov vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov. Pre prípad porušenia povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov a následné spôsobenie majetkovej ujmy zákon stanovuje iné prostriedky na ochranu práv ostatných vlastníkov, zmluvná pokuta takým prostriedkom rozhodne nie je. Rovnako zaúčtovanie zmluvnej pokuty správcom do vyúčtovacej ročnej faktúry za náklady spojené s užívaním bytu nemá oporu v príslušných zákonných ustanoveniach, teda zmluvná pokuta nemôže byť súčasťou ročného vyúčtovania, ktoré aj v zmysle zmluvy o výkone správy má obsahovať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Nárok žalobcu, ktorý súd prvej inštancie vyvodzoval z nesprávne vykonaného vyúčtovania, nie je daný a nemohol byť súdom priznaný. Odvolací súd si osvojil i právny názor komisie Ministerstva spravodlivosti SR, že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, nemá byť súčasťou zmluvy o výkone správy, nakoľko správca bytového domu nie je subjektom oprávneným posudzovať, či vlastník bytu mení vzhľad domu alebo nie a teda nie je oprávneným ani na sankcionovanie vlastníka pre prípad takéhoto porušenia zmluvnou pokutou. Vzhľadom k tomu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil žalobcom vyúčtovanú zmluvnú pokutu v rozsahu 1200 eur ako dôvodnú, nakoľko zaúčtovanie zmluvnej pokuty správcom (udelenej ním samotným) do ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu nemá oporu v žiadnych zákonných ustanoveniach ani v zmluve o výkone správy, podľa ktorej má vyúčtovanie obsahovať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Zmluvná pokuta uvedená v článku IV., bod 23 zmluvy o výkone správy č. XXX nie je v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. ani s ust. § 544 Občianskeho zákonníka, výkon takéhoto práva teda nemôže požívať právnu ochranu a súd nemôže takýto nárok žalobcovi priznať.
27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I podľa ust. § 388 C.s.p, zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.
28. O náhrade trov konania (prvoinštančného ako i odvolacieho) odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a § 396 ods. 1, 2 C.s.p.. Nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešným, odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).