Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-390-2015.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/390/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: D. X P..L.., D., T. XXX, X. Q., registračné číslo XXX XX XXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: R. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom v R., R. Č.. XXX/X, o zaplatenie sumy 601,10 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 7. apríla 2015, č. k. 11C/101/2015-48
rozhodol:
P r i p ú š ť a zmenu strany sporu tak, že do konania na miesto žalobcu D. X P..L.., so sídlom D., T. XXX, X. Q., registračné číslo XXX XX XXX vstupuje D. X P..L.., D., T. XXX, X. Q., registračné číslo XXX XX XXX.
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 601,10 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 47,42 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 601,10 Eur od 4.12.2014 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že podľa § 526 Občianskeho zákonníka boli pohľadávky spoločnosti X. A. T., D..T.., so sídlom B. XXXX/XXX, XXX XX Y., IČO: 36234176, vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 24. januára 2012 postúpené na žalobcu na základe zmluvy z 29. novembra 2013. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako dlžníkom 24. januára 2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti X. A. T., D..T.., ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 645,00 Eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 42 pravidelných mesačných splátkach po 25,47 Eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bol žalovaný v zmysle Hlavy Úverových zmluvných podmienok s názvom „Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru“ právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom z 29. novembra 2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si uplatňuje žalobca vo výške 8,25 % ročne bola stanovená zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 20.12.2013 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu
celého úveru) plus 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený tak, že bol stanovený vo výške 47,42 Eur zo sumy 601,10 Eur od 20.12.2013 do 3.12.2014, t.j. do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh, pozostávajúci z istiny 70,64 Eur, úroku vo výške 59,79 Eur, zosplatnenej istiny 412,67 Eur, upomienka I. 5,00 Eur, upomienka II. 24,00 Eur, zmluvná pokuta 17,00 Eur, upomienka II. 12,00 Eur. Vyčíslený ročný úrok z omeškania vyplýva z priloženého výpisu čerpania splátok a úhrad.
3. Na výzvu súdu žalobcovi, aby predložil zmluvu o postúpení tejto konkrétnej pohľadávky na žalobcu, tento súdu oznámil, že svoju vecnú legitimáciu odvodzuje ako hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať v zmysle ustanovení § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca zastáva názor, že uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom“ a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu „Poštový podací hárok“, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ bolo zaslané na adresu žalovaného. Z uvedených dôvodov žalobca tvrdil, že predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok konajúcemu súdu nie je dôvodné, keďže zmluva ako hmotnoprávny úkon osvedčuje právne skutočnosti v právnom vzťahu medzi postupcom (X. A. T., D..T..) a postupníkom (D. X P.. L..), a nie medzi žalobcom (D. X P.. L..) a žalovaným (dlžníkom).
4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a uviedol, že v prejednávanej veci sa nepochybne jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže z obsahu predloženej úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že X. A. T., D..T.. uzavrel so žalovaným ako dlžníkom 24. januára 2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti X. A. T., D..T... Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 645,00 Eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 42 pravidelných mesačných splátkach po 25,47 Eur s tým, že mal povinnosť splácať úver v zmysle úverovej zmluvy. Súd zdôraznil, že pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1), na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (R 119/2003). K postúpeniu pohľadávky, upravenému v ustanoveniach § 524 až 530 OZ dochádza na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Voči nemu sa postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom. Zákon teda rozlišuje, či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvie od postupcu alebo od postupníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky. Je pravdou, že žalobca predložil jeho oznámenie o postúpení pohľadávky z 19. novembra 2014 adresované žalovanému na jeho adresu trvalého pobytu (č. l. 18 spisu). Žalobca ako dôkaz o tom, že zaslal toto oznámenie žalovanému, predložil podací hárok č. F. T. Y.B., D..T.. list X/XX, XX/XX (č. l. 319-20 spisu) s rozpisom zásielok a ako súd zistil na strane XX/XX tohto hárku je uvedené meno žalovaného s adresou na doručenie jeho trvalého pobytu (č. l. 20 spisu). Súd však tento podací hárok nepovažuje za dostatočný dôkaz na preukázanie tvrdenia žalobcu, že toto oznámenie bolo aj skutočne doručené žalovanému, a navyše z podacieho hárku nevyplýva, že konkrétne toto oznámenie o postúpení pohľadávky obsahovala práve táto zásielka. Keďže žalobca dostatočne nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia dlžníkovi, tak k preukázaniu vecnej aktívnej legitimácie žalobcu by postačovalo predloženie konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej platnosť by súd v prejudiciálnej otázke posúdil z hľadiska jej platnosti. Súd vyzval žalobcu na predloženie tejto zmluvy o postúpení pohľadávok za týmto účelom, avšak žalobca túto zmluvu nepredložil z dôvodov ním uvedených. Ak by ju predložil, vrátane prílohy obsahujúcej identifikáciu postupovaných pohľadávok a ich nominálnej hodnoty, a súd je toho názoru, že nič mu nebránilo tak urobiť (v prípade, že ide o rozsiahlu zmluvu tak ju mohol predložiť iba v jednom vyhotovení na súd a tento dôkaz by bol zapísaný
na súde do reg. Spr, čo je bežná prax), a v prípade, ak by bola platná, súd by mal v tomto prípade jeho aktívnu legitimáciu v tejto veci za jednoznačne preukázanú. Za tejto situácie však súd nemohol vo veci inak rozhodnúť ako žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní dostatočne nepreukázal.
5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a f), keď súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolateľ namieta správnosť argumentácie a záverov súdu, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní dostatočne nepreukázal. Súd podporil argumentáciu žalovaného o možnosti založiť aktívnu vecnú legitimáciu postupníka v spore aj hmotnoprávnym úkonom, oznámením o postúpení pohľadávky, ktorú adresuje postupca dlžníkov. Žalobca však namietal, že návrh spolu s prílohami sa doručuje súdom žalovanému do vlastných rúk, preto sa žalovaný mohol s postúpením oboznámiť najneskôr po doručení návrhu prostredníctvom súdu. Súčasne poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9 (vecná legitimácia) a uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 214/2011, v ktorom sa uvádza, že vecná legitimácia má hmotnoprávny základ a je vylúčená z manudukčnej povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p. ako aj z postupu podľa § 103 a § 104 O.s.p. Žalobca v konaní preukázal oznámenie o postúpení pohľadávky a to predložením poštového podacieho hárku. Oznámenie o postúpení pohľadávky je podľa názoru odvolateľa potrebné posudzovať v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom úkonu, postačuje, že mal objektívnu príležitosť tak urobiť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 403/2010-42). Záver okresného súdu o tom, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie oznámenia postupcu dlžníkovi, nemá oporu v ustanovení zákonov SR. Žalobca podľa jeho názoru uniesol bremeno tvrdenia, že došlo k oznámeniu novému veriteľovi postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a rozhodne aj o trovách konania, alebo aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 22. marca 2017 o 12,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
11. Listom z 11. decembra 2016 oznámil právny zástupca žalobcu, že ku dňu 18. októbra 2016 došlo k zániku spoločnosti D. X P..L.., registračné číslo XXX XX XXX, so sídlom D., T. XXX, X. Q., pričom zánik spoločnosti nastal v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou D. X P.. L.., registračné číslo: XXX XX XXX, so sídlom D., T. XXX, X. Q. (ďalej len D. X P..L..). Právnym nástupcom spoločnosti D. X P..L.. sa tak stala
spoločnosť D. X P.. L.., ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností právneho predchodcu, a teda aj do všetkých prebiehajúcich civilných, exekučných a dedičských konaní, kde právny predchodca vystupoval či už ako žalobca, oprávnený alebo veriteľ.
12. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa ust. § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca - D. X P..L.., so sídlom D., T. XXX, X. Q., registračné číslo XXX XX XXX, zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a má právneho nástupcu, ktorým je D. X P..L.., D., T. XXX, X. Q., registračné číslo XXX XX XXX, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
16. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti X. A. T., D..T.. a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. novembra 2013 - vychádzajúc z údajov v žalobe. Na zistenie týchto skutočností bol žalobca súdom prvej inštancie vyzvaný na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca považoval výzvu za nedôvodnú, nakoľko zmluva ako hmotnoprávny úkon osvedčuje právne skutočnosti v právnom vzťahu medzi postupcom a postupníkom.
18. V preskúmavanej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je odvodzovaný návrhom uplatnený nárok. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá návrh. Či však v spore bude úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje uplatnený nárok. Pre označenie stavu, vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia - žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 192/2004).
19. Z návrhu na začatie konania a z listín k nemu priložených vyplýva, že spoločnosť D. X P.. L.. je správne označená obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom; takto označená právnická osoba má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p., pretože má spôsobilosť mať práva a povinnosti, ktorú nadobudla dňom zápisu do registra. Spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú podmienku konania) však nemožno zamieňať s vecnou (aktívnou alebo pasívnou) legitimáciou účastníka v konaní, vyplývajúcou z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie účastníka v konaní nie je procesnou vadou konania, vo vzťahu ku ktorej platí poučovacia povinnosť podľa § 5 O.s.p.. Súd však musí skúmať aj to, či strany sporu sú hmotnoprávne (vecne) legitimované - vtedy poučovaciu povinnosť nemá, lebo by bolo poskytnuté poučenie o hmotnom práve, ktoré účastníkom práva neprináleží. V takom prípade je posúdenie vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie záležitosťou meritórneho rozhodnutia o návrhu.
20. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom spore úverovú zmluvu uzatvoril žalovaný so spoločnosťou X. A. T., D..T... Návrh v predmetnej veci
podala spoločnosť D. X P..L.., na ktorú mala byť postúpená pohľadávka žalovanej Zmluvou o postúpení pohľadávky z 29. novembra 2013.
21. V prípade, ak sa splnenie dlhu stane predmetom súdneho konania, osoba, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky len v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka, teda, že sa stal skutočne majiteľom postupovanej pohľadávky a je súčasne povinný predložiť relevantné dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Ako vyplýva z ust. § 79 ods. 1, § 120 a § 153 ods. 1 O.s.p., platných a účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak žalobca tvrdí, že je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky voči žalovanému, musí to nielen tvrdiť, ale o tom predložiť aj relevantné dôkazy (platnú a účinnú zmluvu o postúpení). Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a napriek výzve súdu zmluvu o postúpení nepredložil. Ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka rieši len mimosúdne vzťahy medzi dlžníkom a postupcom. Ak sa stane dlh predmetom súdneho konania, aplikujú sa príslušné ustanovenia O.s.p. o dôkaznej povinnosti v súvislosti s preukázaním, že osoba vymáhajúca právo, je skutočne aj jeho nositeľom, resp. v zmysle výslovného ustanovenia zákona je oprávnená právo vymáhať vo svojom mene na účet jeho nositeľa. Existujúci rozpor údajov žalobca napriek výzve súdu neodstránil a to predložením zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanému, preto v prejednávanej veci nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.
22. Žalobca predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky a predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu z 19. novembra 2014, adresovanú žalovanému s uvedením, že pohľadávky postupcu - X. A. T., D..T., boli postúpené na základe zmluvy z 12. septembra 2012 na pôvodného žalobcu. Skutočnosť oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spochybnená, keď pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, pričom zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Rovnako je uložená povinnosť postupcu oznámiť postúpenie bez zbytočného odkladu. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného včas a to doručením návrhu i s prílohami cestou súdu, preto sa žalovaný mohol s postúpením oboznámiť najneskôr po doručení návrhu prostredníctvom súdu. Oznámenie o postúpení nebolo oznámené žalovanému právne relevantným spôsobom, keď žalobca nepredložil akýkoľvek doklad o tom, že predmetné oznámenie bolo žalovanému skutočne zaslané a doručené, nepredložil zároveň doklad o svojej aktívnej vecnej legitimácii, a preto v konečnom dôsledku bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, či bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky správne.
23. V zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem vlastného označenia účastníkov (postupcu a postupníka) patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahrňovať riadne označenie postupcovho dlžníka a popis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupovaná pohľadávka musí byť identifikovaná dostatočne a určite tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu s rovnakým dlžníkom a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Za situácie, keď zákon nevymedzuje, akým spôsobom má byť postupovaná pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaná, túto identifikáciu možno previesť i uvedením právnych skutočností, z ktorých postupovaná pohľadávka vznikla. Ak určia účastníci v zmluve o postúpení pohľadávky pohľadávku s inými údajmi, a táto identifikácia je z pohľadu požiadavky na určitosť postupovanej pohľadávky dostatočná, nie je potom nutné právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky v predmetnej zmluve uviesť, pretože takáto požiadavka zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva.
24. Po preskúmaní obsahu spisu a postupu súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania žalobcom dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Žalobca, napriek výzve súdu, nepredložil zmluvu o postúpení medzi pôvodným veriteľom dlžníka a postupníkom - pôvodným žalobcom, ako ani nepreukázal, či toto postúpenie pohľadávky bolo bez zbytočného odkladu oznámené dlžníkovi buď pôvodným postupcom, prípadne postupníkom, teda, že je skutočne majiteľom postupovanej pohľadávky, oprávnený vymáhať vo svojom mene. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu
k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami z jeho strany v prejednávanej veci.
25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a s poukázaním na právne závery odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok ako vecne správny. Vo zvyšku v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).