Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/72/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. N. XXXX/XX, XXX XX T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 25493/15 o vymoženie pohľadávky vo výške 830,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/208/2015-16 zo dňa 30. júna 2016 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/208/2015-16 zo dňa 30. júna 2016 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia zastavil okresný súd exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) z dôvodu, že existuje prekážka už raz právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni exekučnému súdu v tejto veci ďalej konať. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 27,36 Eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosťou zo dňa 05.05.2015 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18.03.2015 spísaného formou zápisnice na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 830,42 Eur s prísl. a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05910/09 zo dňa 24.06.2009.

3. Z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 22Er/692/2009 súd zistil, že v tomto konaní bol podkladom exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05910/09 zo dňa 24.06.2009 a uznesením č. k. 22Er/692/2009-37 zo dňa 28.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatným dňa 03.01.2012. Následne uznesením č. k. 22Er/692/2009-50 zo dňa 28.03.2012 exekučné konanie v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil.

4. Keďže súd zistil, že v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. vo veci vydania poverenia na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05910/09 zo dňa 24.06.2009 už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 22Er/692/2009, a to tak, že

žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky uznesením č. k. 22Er/692/2009-37 zo dňa 28.03.2011, čo je neodstrániteľnou vadou exekučného titulu, ktorý bol vydaný neoprávneným orgánom, a teda je nulitný, pričom uznesenie o zastavení exekúcie č. k. 22Er/692/2009-50 zo dňa 28.03.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2013 a žiadosť o vydanie poverenia v predmetnej exekúcii bola súdu doručená dňa 05.05.2015, súd v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. exekučné konanie zastavil.

5. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže k zastaveniu exekučného konania došlo zavinením oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie potom, ako bola už na základe jedného jeho návrhu na vykonanie exekúcie táto vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu neprimeranej povahy rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobila nulitnosť exekučného titulu. Keďže však povinnému žiadne trovy exekučného konania podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nevznikli, súd mu náhrada trov exekúcie nepriznal. Súdny exekútor má podľa § 200 ods. 1 a § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku právo na náhradu odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a hotových výdavkov, ktoré mu vznikli. Uvedené si aj uplatnil podaním zo dňa 17.03.2016 doručeným súdu dňa 30.03.2016, a to 16,60 € + 20 % DPH odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 21a vyhl. č. 288/1995 Z. z. a poštovné vo výške 1,55 € - za žiadosť o poverenie, 2x odpoveď na list povinného 3,10 Eur, 1,55 € - za urgenciu vydania poverenia. Súd mu uvedené trovy exekúcie priznal tak, ako si ich uplatnil.

6. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) CSP. V odvolaní namietal, že v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie alebo uznesením návrh na vydanie poverenia zamietne. Napriek tomu v prejednávanej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol a bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený bol toho názoru, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, 104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 exekučného poriadku, v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však vo svojom predmete nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá meritum veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania nie je preto spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. S poukazom na ust. § 230 účinné od 01.07.2016 oprávnený uviedol, že v exekučnom konaní sa právna vec neprejednáva. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že v exekučnom konaní sa neuplatňuje prejednacia zásada. Vzhľadom na, že v exekučnom konaní sa neprejednáva je vylúčená aplikácia § 230 CSP, pretože nie sú splnené podmienky na posúdenie veci ako res iudicata. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd týmto postupom prekročil svoju právomoc a neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 18.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave dňa 24.06.2009 pod sp. zn. SR 05910/09. Následne bola

okresnému súdu dňa 05.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

10. Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 24.06.2009 pod sp. zn. SR 05910/09 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave bola žalovanému - povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - oprávnenému dlžnú sumu 1.301,54 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 20.05.2008. Súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo cestou príslušného súdu Slovenskej republiky v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. Od tejto rozhodcovskej doložky odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

11. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 22Er/692/2009, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 24.06.2009 pod sp. zn. SR 05910/09 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave.

12. Z pripojeného súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 22Er/692/2009 súd zistil, že dňa 13.08.2009 podal oprávnený proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 05910/09 zo dňa 24.06.2009 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 25.09.2009 bola okresnému súdu doručenia žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č. k. 22Er/692/2009-37 zo dňa 28.03.2011 zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uznesenie o zamietnutí žiadosti nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2012. Následne uznesením č. k. 22Er/692/2009-50 zo dňa 28.03.2012 exekúciu v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil. Uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2013.

13. Okresný súd na základe tohto zistenia dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky pre to, aby exekučné konanie v už raz právoplatne skončenej exekučnej veci tých istých účastníkov a na podklade toho istého exekučného konania prebiehalo, preto napadnutým uznesením konanie s poukazom na § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. a § 159 ods. 3 O.s.p. zastavil.

14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

18. Podľa § 104 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

20. Podľa § 161 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

21. Podľa odseku 2 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

22. Podľa ust. 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

23. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, avšak v tých prípadoch, pre ktoré nie je v Exekučnom poriadku obsiahnutá právna úprava pre procesný postup exekučného súdu je s prihliadnutím na ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, resp. bolo do 30.06.2015 s prihliadnutím na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. nevyhnutné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú Civilnom sporovom poriadku resp. v Občianskom súdnom poriadku ako lex generalis. V zmysle citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, resp. § 251 ods. 4 O.s.p. sa preto na zistenie, či sú splnené zákonné procesné podmienky nevyhnutné pre vedenie exekučného konania aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje právnu úpravu za akých podmienok by mohol o opakovanom návrhu oprávneného podaného na základe toho istého nevykonateľného exekučného titulu súd ďalej konať, je potrebné vychádzať zo zásady „ne bis in idem“, ktorá platí nielen v konaní vedenom na všeobecnom súde, ale aj pre konanie v exekučných veciach, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo.

24. V zmysle § 161 ods. 1 je súd povinný rovnako, ako bol aj v zmysle § 103 O.s.p. do 30.06.2016 prihliadať v každom štádiu konania na to, či sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky konania na to, aby súdne konanie mohlo začať a aby v ňom mohol súd vec prejednať a rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Medzi procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 230 CSP, resp. bola predmetom právnej úpravy v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania, pretože súd nemôže konať o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Z dôvodu, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, resp. bolo v čase rozhodnutia okresného súdu podľa § 251 ods. 4 O.s.p. potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil obdobný právny názor.

25. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je návrh zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, iba ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo o tom istom nároku oprávneného, ku ktorému bol opakovane priložený ten istý nevykonateľný exekučný titul, právoplatne rozhodnuté a to práve z toho dôvodu, že procesná zásada „ne bis in idem“ obsiahnutá v § 230 Civilného sporového poriadku, resp. ktoré bola obsiahnuté v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní.

26. Z tejto zásady nesporne vyplýva, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku.

27. V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 22Er/692/2009, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 17Er/208/2015 ten istý oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 365 807 598 podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05910/09 zo dňa 24.06.2009 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 20.07.2009 a vykonateľnosti 23.07.2009. V konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 22Er/692/2009 exekučný súd uznesením č. k. 22Er/692/2009-37 zo dňa 28.03.2011 zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2012. Následne uznesením č. k. 22Er/692/2009-50 zo dňa 28.03.2012 exekučné konanie v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil. Uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2013. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní uvedenej procesnej zásady „ne bis in idem“, nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať.

28. Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že aj keď zastavenie konania nie je vo svojej podstate prekážkou pre podávanie opakovaných návrhov na začatie exekúcie, a to aj na základe tých istých exekučných titulov, nebolo by možné ani v budúcnosti, ak by oprávnený podal aj viac návrhov na vykonanie exekúcie na podklade tohto istého nevykonateľného exekučného titulu, viesť opätovne exekučné konanie práve z dôvodu rešpektovania zásady „ne bis in idem“, v dôsledku čoho by muselo byť každé jedno neskôr začaté exekučné konanie vždy len zastavené, a teda by skončilo rovnakým spôsobom.

29. Je však treba okresný súd upozorniť na to, že v ostatných prípadoch, v ktorých dochádza k zastaveniu exekúcie, napr. pre nemajetnosť alebo ak oprávnený na vykonaní exekúcie netrvá - § 57 ods. 1 písm. h) a c) Exekučného poriadku, neprichádza vyššie uvedený postup súdu, a to ani pri opakovane podaných návrhoch na vykonanie exekúcie pre ten istý exekučný titul, ktorý je materiálne vykonateľný do úvahy a vyššie uvedené právne závery pre takýto prípad neplatia.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .