Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7P/130/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletú J. V. J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov Z. H. J.. XX.XX.XXXX, zamestnanej LIDL Slovenská republika v.o.s Bratislava, trvale bytom Z.. X. Č.. XXX/XX, J. zastúpenej Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Komenského 5 otca K. V. J.. XX.XX.XXXX, živnostníka, bytom Z.. X. Č.. XXX/XX, J. zastúpeného JUDr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom SNP č. 1/A Veľký Krtíš o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Maloletá J. V. J.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec maloletej je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. V. J.. XX.XX.XXXX počínajúc dňom 01.07.2016 výživným vo výške 150 Eur mesačne splatným k rukám matky vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok výživného za čas od 01.07.2016 do 22.03.2017 v čiastke 450 Eur sa otcovi maloletej p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom apríl 2017 s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Otec maloletej je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou J. V.Ó. J.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00h do 18.00h s tým, že otec maloleté dieťa prevezme pred bytom matky a matke ho taktiež pred jej bytom odovzdá.

Matka dieťaťa je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho.

Otec maloletej je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 157,50 Eur na účet Slovenskej republiky, Okresný súd Veľký Krtíš, vedeného v štátnej pokladnici Bratislava, účet IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Štátu sa náhrada trov konania vo výške 157,50 Eur n e p r i z n á v a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom matka maloletého dieťaťa žiadala súd, aby jej maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a ocovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 300 Eur mesačne počínajúc od mesiaca

júl 2016. V návrhu matka maloletého dieťaťa uviedla, že s otcom dieťaťa nie sú manželia pričom žili v spoločnej domácnosti štyri roky a z uvedeného vzťahu sa narodila maloletá J., pričom matka ďalej uviedla, že opustila spoločnú domácnosť 03.07.2016 po incidente, kedy ju otec dieťaťa fyzicky napadol. V návrhu matka maloletej ďalej uviedla, že v súčasnej dobe žije spolu s maloletou u svojich rodičov, pričom je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok a má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému J. H. J.. XX.XX.XXXX na ktorého prispieva otec výživným vo výške 100 Eur mesačne. Uviedla tiež, že otec maloletej J. je živnostník pričom o jeho výške informácie nemá.

2. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 01.08.2016 uviedol, že s návrhom matky na zverenie dieťaťa do starostlivosti matky súhlasí, nesúhlasí však s výživným a s jeho výškou ktoré matka navrhuje, aby mu súd uložil platiť a to na tom skutkovom základe, že jeho príjem nekorešponduje s jeho príjmami a potrebami dieťaťa. Uviedol, že jeho príjem predstavuje cca 1.000 Eur mesačne. Ďalej uviedol tiež, že je ochotný prispievať na výživu maloletej nad rámec výživného ktoré mu súd určí a to vo forme nákupu potrebných vecí na maloletú, či už na ošatenie, ale aj rôzne výlety, hračky, učebné pomôcky a pod. Poukázal, že maloletej sporí na stavebnom a životnom sporení mesačne po 44 Eur. Zároveň žiada, keďže mu matka maloletej neumožňuje kontaktovať sa s maloletou, aby súd keďže on pracuje na 10 dňové turnusy upravil styk každý párny resp. nepárny týždeň a to tak, že bude s maloletou oprávnený stretávať sa každý párny týždeň v sobotu od 10.00h do 19.00h a v nedeľu od 10.00h do 18.00h. Na pojednávaní sa matka maloletého dieťaťa pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že v dôsledku fyzického ataku otca na jej osobu bolo začaté trestné stíhanie a v dôsledku takéhoto správania otca to malo psychický dopad na maloletú, ktorá bola svedkom tohto incidentu a s dieťaťom preto navštevuje psychologičku. Preto aj nesúhlasí s tým, aby sa dieťa stretávalo s otcom bez jej prítomnosti. Zároveň pri svojom výsluchu uviedla, že pokiaľ sa týka výdavkov tak v súvislosti s tým, že sa vrátilo dieťa k používaniu plienok má zvýšené výdavky najmä na zakúpenie plienok, ale aj v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa, keďže musí navštevovať alergiologičku S.. X. I. X., dieťa užíva lieky a doplatkom za lieky jej vznikajú zvýšené finančné výdavky a zároveň, keďže žije v spoločnej domácnosti u rodičov tak rodičom prispieva na domácnosť čiastkou 120 Eur mesačne a spláca úver, ktorý si zobrala z VÚB na zabezpečenie zariadenia do domácnosti. Tiež poukázala na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú ona má k maloletému J..

3. Otec maloletej na pojednávaní potvrdil dlhodobejšie problémy vo vzťahu s matkou, pričom však v inkriminovaný deň kedy matka opustila spoločnú domácnosť matka dieťaťa bola pod vplyvom alkoholu. Zároveň poukázal na to, že on aj v dôsledku odchodu matky z bytu sa o dieťa staral a vie sa oň postarať. Ovláda všetky domáce práce. Potvrdil, že s matkou dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Zároveň však uviedol, že v súčasnej dobe mu jeho finančná situácia nedovoľuje, aby sa o dieťa mohol starať výlučne on. Zároveň pokiaľ sa týka výživného poukázal na svoje výdavky, ktoré on má v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, ktoré súvisia aj s výkonom práce, keďže pracuje v G. musí si hradiť ubytovanie, služobný telefón a cestu do práce. Okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol, že býva v Obecnom byte v J., kde platí 70 Eur nájomné a inkaso, elektriku 24 Eur a 57 a 40 Eur plyn a nedoplatok za plyn. Pracovné pomôcky, ktoré on potrebuje ho vyjdú cca na 30-40 Eur mesačne. tiež uviedol, že ďalšie výdavky má napr. na stravu, keďže je v práci. Tiež uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 100 Eur na maloletú.

4. Opatrovník maloletého dieťaťa žiadal, aby súd návrhu matky vyhovel, dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a to v intenciách záverov znaleckého posudku a výšku výživného ponechal na úvahu a rozhodnutie súdu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, oboznámením sa s rodným listom maloletého dieťaťa, správou Daňového úradu Banská Bystrica pobočka I. H. o príjmoch z podnikania otca, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši o výške dávok, ktoré poberá matka, vyjadrením otca k návrhu, správou Obce J. na otca dieťaťa o povesti, správou S.. O. H. o výške výdavkov a zdravotnom stave dieťaťa (čl.57), správou z konzultácie s rodičmi maloletého dieťaťa na referáte poradensko-psychologických služieb zo dňa 14.09.2016 (čl.78), správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši zo dňa 07.12.2016 o pomeroch, neodkladným opatrením súdu zo dňa 07.12.2016, znaleckým posudkom č. 01/2017 (čl.95 a nasl.), vyjadrením k znaleckému posudku (čl.128), správou S.. O. H. o zdravotnom stave maloletého dieťaťa zo dňa 07.03.2017 (čl.139), správou z prešetrenia pomerov u rodičov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši (čl.142),

uzneseniami na čl. 157 a 159 o priznaní znalečného znalkyni, správou o výdavkoch na pobyt maloletej v materskej škole zo dňa 22.03.2017 a pracovnou zmluvou matky.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a títo ani nežijú v spoločnej domácnosti a to v dôsledku ich vzájomne narušených vzťahov, kedy matka pre incident medzi ňou a otcom opustila 03.07.2016 spoločnú domácnosť a od uvedenej doby žije a spolu s maloletou býva u svojich rodičov vo Veľkom Krtíši, kedy podľa jej vyjadrenia prispieva na domácnosť svojim rodičom čiastkou 120 Eur mesačne. Súd mal zároveň preukázané, že matka má okrem maloletej ešte vyživovaciu povinnosť k synovi J. H. na ktorého otec podľa vyjadrenia matky prispieva výživným vo výške 100 Eur mesačne. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka maloletej je v súčasnej dobe zamestnaná, pracuje v LIDL SR v.o.s., kde podľa potvrdenia jej zamestnávateľa, kde je zamestnaná od 01.09.2016 pričom na základe pracovnej zmluvy a dodatku k tejto bolo zistené, že za vykonanú prácu jej patrí mesačná mzda vo výške 421 Eur, následne od 01.10.2017 výška mesačnej mzdy bude predstavovať 437 Eur. Z vykonaného dokazovania súd zároveň zistil, že otec maloletého dieťaťa je živnostník a tento podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 a to nasledovne: príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti predstavujú 16.344 Eur a základ dane predstavuje 4.684,75 Eur, daňový bonus predstavuje 256,92 Eur. Zároveň mal súd preukázané, že matka maloletej poberá ešte prídavky na dve deti z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zo správy ošetrujúcej lekárky S.. O. H. zo dňa 06.09.2016 (čl. 57) súd zistil, že dieťa má primeraný vývin k veku, poradne a očkovania absolvovala podľa predvolania a zákonných opatrení, dieťa nie je chronicky choré, máva sporadicky infekty zvládnuté ambulantne, posledné ochorenie bolo v máji toho roku, dieťa sa liečilo, kedy táto liečba bola čiastočne hradená zdravotnou poisťovňu, mala odporučené lieky na kašeľ, ktoré boli hradené pacientom. Matka s dieťaťom chodí na vyšetrenia, príkladne sa o dieťa stará. Zo správy z konzultácie s rodičmi dieťaťa referátom poradensko-psychologických služieb zo dňa 14.09.2016 súd zistil, že matka dieťaťa odmietla spoločnú konzultáciu s otcom z dôvodu, že má strach so svojho bývalého partner, teda z otca dieťaťa a mu nedôveruje, pričom záver z uvedenej konzultácie prezentovaný referátom poradensko-psychologických služieb vyhodnotil situáciu tak, že tvrdenia rodičov o vzájomnom správaní sa si vyžadujú osobnú diagnostiku obidvoch rodičov, čo v podstate predstavuje možnosti, ktoré sú v kompetencii znalca. Zo správy o povesti z miesta bydliska otca súd zistil, že otec maloletého dieťaťa žije sám, v mieste bydliska má dobrú povesť, alkoholické nápoje a návykové látky nepožíva. Súd zároveň zistil, že bolo nariadené neodkladné opatrenie na základe ktorého bol otec maloletej oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu v čase od 15.00h do 18.00h za prítomnosti matky. Zároveň z ďalšej správy detskej lekárky S.. O. H. súd zistil, že pokiaľ sa týka zdravotného stavu maloletej J., táto je opakovane ambulantne liečená pre infekty dýchacích ciest pri základnej imunoinfekčnej príčine ochorenia, má nasadenú imunomodulačnú liečbu z ambulancie klinickej imunoalergiológie v X. a tiež aj plánované operačné odstránenie nosových mandlí, lieky užíva sporadicky a to pri ochorení a tiež trvalo nasadené odborným lekárom. Podľa predmetnej správy náklady na liečbu sa presne vyčísliť nedajú a to s prihliadnutím na pohyblivé ceny liekov, ktoré sa schvaľujú mesačne pokiaľ sa jedná o čiastočne hradenú liečbu zo zdravotného poistenia a ostatné lieky, tieto sú nie hradené zo zdravotného poistenia ako najmä nosové kvapky, vitamíny, lieky proti kašľu, ktoré dieťa musí počas akútnych ochorení užívať. Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 20.03.2017 u matky dieťaťa súd zistil, že matka býva v byte svojich rodičov spolu s rodičmi a maloletými deťmi, maloletá J. so svojim bratom J. majú zariadenú vlastnú detskú izbu so samostatnými lôžkami, nábytkom a množstvom hračiek. V domácnosti v čase šetrenia bol poriadok a čistota. Zároveň bolo zistené, že matka s Kúpnou zmluvou nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosť a to byt na ul. G. J. X I. I. H.. Táto v súčasnej dobe pracuje v spoločnosti LIDL v. o. s. s priemerným príjmom cca 390 Eur v závislosti od odpracovaných hodín, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve deti a výživné na maloletého J.. Na maloletú J. otec prispieva výživným vo výške 100 Eur mesačne. Zároveň z uvedeného šetrenia bolo zistené, že matka má pravidelné mesačné výdavky a to na nájomné vo výške 150 Eur, platí úver 90 Eur, elektriku 25 Eur a rodičom prispieva na stravu a nájom 130 Eur a ďalšími výdavkami sú výdavky v súvislosti s návštevou materskej školy pre maloletú J. a to školné, strava, tiež výdavky na maloletého J.. Ďalšie výdavky sú v súvislosti so zdravotným stavom maloletej J., ale aj maloletého J.. Z predmetného prešetrenia pomerov vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, pričom aj samotné maloleté dieťa počas návštevy opatrovníka sa javilo spokojné, spontánne, komunikatívne, pričom dieťa na otázku, či sa chce a má záujem stretávať s ocinom odpovedalo áno. Zo správy Materskej školy vo I. H., ktorú navštevuje maloleté dieťa mal súd preukázané, že dieťa navštevuje materskú školu, kedy výdavky predstavujú jednak príspevok na pobyt dieťaťa v materskej škole čo je

11 Eur mesačne a príspevok na čiastočnú úhradu nákladov v školskej jedálni a to strava 1,19 Eur za odstravovaný deň.

7. Zo znaleckého posudku znalkyne S.. I. Č., z jeho záverov súd zistil, že znalkyňa na základe vykonaného znaleckého dokazovania na základe preštudovania spisového materiálu, psychologického vyšetrenia rodičov a dieťaťa navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke so zabezpečením dostatočného kontaktu dieťaťa s otcom a odporučila úpravu styku maloletého dieťaťa s otcom tak, že otec by mal byť oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý druhý týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00h do 18.00h bez prítomnosti matky s tým, aby bol otec oprávnený prevziať dieťa pred bytom matky a pred bydliskom matky ho taktiež odovzdať. Zo záveru predmetného znaleckého posudku súd zistil, že pokiaľ sa týka emotívnych väzieb na toho ktorého z rodičov bolo zistené, že citový vzťah k obidvom rodičom je u maloletej intenzívne pozitívne vytvorený, silnejšie emotívne väzby má vyvinuté k matke s ktorou od malička trávila väčšinu času a ktorú preferuje. Zároveň pokiaľ sa týka osobnostných predpokladov pre výkon osobnej starostlivosti bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že osobnostné štruktúry obidvoch rodičov sa javia v mnohom podobné, nie sú harmonicky vyvinuté, javia sa menej diferencovanejšie, egocentrickejšie, menej zrelé s možnými impulzívnejšími prejavmi v rámci seba presadzovania, naplnenia vlastných potrieb, pričom podľa názoru znalkyne na základe vyšetrenia osobnosti rodičov, tento sa domnieva, že ich predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa sú porovnateľné resp. rovnaké a nie je možné tohto času niektorého z nich posúdiť ako vhodnejšieho resp. jeho osobnostné predpoklady označiť ako lepšie. Zároveň z predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že potom ako si znalkyňa preštudovala spis, zdravotnú dokumentáciu, interaktív s rodičmi dieťaťa a zo samotného vyšetrenia uviedla, že nie je možné jednoznačne potvrdiť zanedbanie starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky. Súčasný psychický vývoj dieťaťa však vykazuje známky menšieho rozvíjania, jeho schopnosti, pravdepodobne matkou v spoločnosti v ktorej dieťa trávilo maximum času a ktorá pravdepodobne uprednostňovala svoje potreby pred rozvíjaním potrieb potenciálu dieťaťa, jeho rozumovým a sociálnym trénovaním, venovaním sa jemu a pod. Zároveň zo znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že aktuálne lepšie celkové mentálne, sociálne prospievanie dieťaťa môže súvisieť tiež s výchovným vplyvom zo strany starých rodičov s ktorými je dieťa v intenzívnejšom kontakte a ktorý prospieva aj matke v osvojení si niektorých potrebných návykov a zručností potrebných pre výchovu dieťaťa. V znaleckom posudku znalkyňa zároveň konštatovala, že pokiaľ sa týka vzťahu dieťaťa k svojmu otcovi, dieťa neprejavuje odmietavý postoj k otcovi práve naopak jeho postoj k nemu je pozitívny, ústretový, otec a jeho výchovné pôsobenie kontakty, podnety sú pre rozvoj dieťaťa veľmi dôležité. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že dieťa nemá strach z rodičov, pričom ťažkosti, ktoré udáva matkou ako sú nočné desy, pomočovanie sa a pod. sú dôsledkom vnímania rozporov medzi rodičmi na ktorých je dieťa citovo naviazané. Konflikty ktorých nerozumie, ale vníma ich pre seba ohrozujúco a ktoré neodkáže zvládať a vysporiadať sa s nimi primeranejším zrelším spôsobom. Znalkyňa ďalej v znaleckom posudku uviedla, že pokiaľ sa týka nezhôd rodičov maloletého dieťaťa pri ich ďalšom pretrvávaní pri ktorých je dieťa prítomné je vysoké riziko neurotizácie a disharmonizácie jeho ďalšieho psychického vývinu. Z výsluchu znalkyne na pojednávaní táto potvrdila závery svojho znaleckého posudku, pričom odporučila úpravu styku otca s maloletým dieťaťom výslovne v prítomnosti matky s prihliadnutím na zistené závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania.

8. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, kedy mal súd totižto preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa ktorí nie sú manželia ani spolu v súčasnej dobe nežijú, starostlivosť o maloletú zabezpečuje v súčasnej dobe matka, pričom je nesporné, že matka maloletého dieťaťa opustila spoločnú domácnosť dňa 03.07.2016 po incidente medzi ňou a otcom maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie ako aj výsluch rodičov a vykonané šetrenie v rodine matky súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, keďže táto je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa v jej najlepšom záujme aj s prihliadnutím na citové väzby na jej osobu. Zároveň so zverením do osobnej starostlivosti matke otec maloletého dieťaťa súhlasil a takto to vyplynulo aj so záverov znaleckého posudku. Súd zároveň určil, že matka maloletého dieťaťa bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň keďže súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke a rodičia maloletého dieťaťa sa nedokázali v otázke o úprave styku otca s maloletým dieťaťom dohodnúť, súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona upravil styk otca s maloletým dieťaťom, pričom pokiaľ sa týka samotnej úpravy styku je z platnej právnej úpravy nesporné, že rodič ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy má právo stretávať sa s dieťaťom a je to jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodičov s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti a to nielen so svojou matkou, ale aj so svojim otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dá potom záruku riadneho vývoja dieťaťa. Len výchovné pôsobenie zo strany jedného z rodičov by mohlo mať spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa a negatívne dôsledky vznikajú v situáciách, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom hoci druhý nezadáva k tomu dôvod, preto aj pri rozhodovaní o úprave styku je povinnosťou súdu v súlade so zákonnými ustanoveniami a z nich vyplývajúcich zásad starostlivo posúdiť najmä časové vymedzenie a miesto styku. Ďalšími tiež rozhodujúcimi okolnosťami sú okolnosti na strane dieťaťa ktorým je napr. vek, zdravotný stav, vzťah k rodičom resp. k rodičovi ktorý dieťa nemá vo výchove, denný režim, okolnosti na starne týchto rodičov, ich vzájomný vzťah, časové, hospodárske možnosti, rodinné pomery. Na uvedené okolnosti súd pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom aj prihliadol. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, kedy záujem dieťaťa v zmysle predmetného článku musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa maloletých detí. Záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami vrátane záujmu rodiča. Vo všetkých konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečia, ktoré vyplývajú z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom. Zároveň je tiež potrebné uviesť, že úprava styku, tak ako bola upravená súdnym rozhodnutím predstavuje aj v danom prípade len rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej starostlivosti pričom tu ide o určitú garanciu styku, čo však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovanie stretávania s odklonom od takejto striktnej úpravy so zreteľom na potreby dieťaťa. Aj v tomto prípade súd apeluje na rodičov maloletého dieťaťa, aby si uvedomili, že porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktom pre úspešnú výchovu ich

dieťaťa. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove dieťaťa je veľmi dôležitým. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery znalkyne v tom smere, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že dieťa neprejavuje odmietavý postoj k otcovi, práve naopak jeho postoj k nemu je pozitívny, ústretový, pričom výchovné pôsobenie otca, jeho kontakty s dieťaťom a podnety pre dieťa sú pre rozvoj dieťaťa veľmi dôležité. S prihliadnutím na uvedené preto potom, keďže kontakt dieťaťa s otcom je v záujme dieťaťa upravil styk otca s dieťaťom a to tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu bez prítomnosti matky, pričom pokiaľ sa týka námietky matky, ktorá nesúhlasila s úpravou styku bez jej prítomnosti je potrebné poukázať najmä na závery znaleckého posudku a vyjadrenie sa znalkyne na pojednávaní dňa 20.02.2017, kedy znalkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že najmä vzťah rodičov je hlboko narušený a vzájomná komunikácia medzi nimi je veľmi komplikovaná, pričom v znaleckom posudku zároveň poukázala na tú skutočnosť, že pri pretrvávaní nezhôd rodičov pri ktorých je dieťa prítomné je vysoké riziko neurotizácie a disharmonizácie jeho ďalšieho psychického vývinu. Dieťa podľa vyjadrenia znalkyne vyžaduje emočnú istotu a pevne stanovené hranice, ktoré mu vie lepšie stanoviť otec, kontakt s ktorým je pre dieťa prínosom, je podnecujúci a pre oboch nevyhnutný. Zároveň podľa vyjadrenia znalkyne konflikty medzi rodičmi, ich nevysporiadané vzájomné vzťahy, ktoré sú pred dieťaťom otvorene prezentované zaťažujú jeho osobnosť a sú zdrojom nevyrovnanosti jeho duševného vývoja. Z uvedeného pre súd bolo nesporené, že závery znalkyne v tom smere, aby sa styk otca s dieťaťom uskutočňoval bez prítomnosti matky boli nesporné. Tak ako to bolo preukázané dieťa, maloletá J. svojho otca pozná, má k nemu vytvorený pozitívny citový vzťah a aj s prihliadnutím na záver znalca, že aj otec tak ako matka má predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti a s matkou sú tieto porovnateľné resp. rovnaké. Preto aj z tejto pozície súd vzhliadol možnosť, aby otec s dieťaťom sa stretával bez prítomnosti matky, keďže on bude vedieť zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa v uvedenom časovom rozsahu. Súd pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom prihliadol aj na denný režim maloletého dieťaťa, kedy podľa názoru súdu úprava styku v časovom rozmedzí, tak ako ju súd upravil zodpovedá aj dennému režimu dieťaťa. Zároveň je potrebné najmä poukázať aj na tú skutočnosť, že dieťa už v súčasnej dobe navštevuje materskú školu, pričom aj podľa vyjadrenia matky dieťa sa v materskej škole adaptovalo, čo znamená, že si zvyklo aj na cudzích ľudí a preto potom trávenie času so svojim otcom bez prítomnosti matky nebude preň žiadnym stresujúcim faktorom. Pokiaľ sa týka výživného súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Je nesporné, že návrh matka maloletého dieťaťa podala v júli 2016 pričom otec si vyživovaciu povinnosť plnil vo výške 100 Eur mesačne, kedy prispieval na výživu maloletého dieťaťa od mesiaca júl 2016 výživným po 100 Eur, pričom však keďže súd stanovil výšku výživného vo výške 150 Eur za obdobie od 01.07. kedy súd určil povinnosť otcovi platiť výživné ku dňu rozhodnutia súdu vznikol mu nedoplatok na tomto výživnom ( jedná sa o nedoplatok vo výške 450 Eur, t. j. 9 mesiacov x 50 Eur = 450 Eur). Uvedený nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok a to v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP. Pokiaľ sa týka samotnej výšky výživného súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj schopností a možností otca maloletého dieťaťa. Súd mal nesporne preukázané, že matka má v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletého dieťaťa zvýšené finančné výdavky, či už sú to výdavky na zabezpečenie nákladov spojených s výživou dieťaťa, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace s kultúrnym vyžitím maloletého dieťaťa, návštevou materskej školy, pričom zvýšené výdavky vyplývajú najmä v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom maloletého dieťaťa. Je však nesporné, že schopnosti a možnosti otca dieťaťa odôvodňujú priznanie výšky výživného vo výške 150 Eur mesačne, keďže jeho príjem za rok 2015 mesačne je cca 1.362 Eur brutto. Aj v roku 2016 deklaroval otec príjmy cca 800 Eur mesačne netto a aj s prihliadnutím na to, že otec dieťaťa okrem tohto ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, súd bol toho názoru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné v súdom stanovenej výške.

15. Súd zároveň uložil otcovi maloletého dieťaťa nahradiť trovy konania štátu, a to v súlade s ustanovením § 58 CMP, keďže štátu vznikli trovy zaplatením trov konania z titulu znalečného a keďže znalecké dokazovanie bolo vykonané aj v záujme otca dieťaťa, pričom tento nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku, súdu mu uložil povinnosť zaplatiť na účet OS - Justičnej pokladnici 157,50 Eur. Zároveň súd štátu náhradu trov konania vo výške ďalších 157,50 Eur nepriznal, keďže matka maloletého dieťaťa spĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku, pracuje len na polovičný úväzok a má dve vyživovacie povinnosti a s tým vznikajúce zvýšené finančné výdavky.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach totižto platí, že každý z účastníkov si sám znáša trovy konania, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.