Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-24-2016.pdf
PDF · 81.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jozefom Jaselským v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 472 433 68, práv. zastúpeného.: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: W. A., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, Q., o zaplatenie 262,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 200,- Eur od 23.9.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.7.2016 domáhal zaplatenia sumy 262,21 Eur s prísl.. Žalobu odôvodnil tým, že 22.8.2013 došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúročný úver vo výške 200 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver spolu s dohodnutou odplatou jednorázovo do 22.9.2013. Žalovaný sa okrem istiny zaviazal vrátiť aj poplatok za poskytnutie úveru, ktorý si však neuplatňuje. Žalovaný do dnešného dňa nezrealizoval žiadnu úhradu. Predpokladom uzavretia týchto zmlúv bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom.
2. Súd žalobu spolu s prílohami a procesným poučením doručoval žalovanému postupom podľa ust. § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Súčasne súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe uznesením zo dňa 9.8.2016, č.k. 8Csp/24/2016-15. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril.
3. Žalobca podaním doručenom súdu dňa 1.12.2012 vzal svoju žalobu v časti prevyšujúcej istinu a zákonný úrok z omeškania späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Preto súd konanie v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu postupom podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. v časti o zaplatenie sumy 62,21 Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 62,21 Eur od 23.9.2013 do zaplatenia zastavil.
4. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 200,- Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 200,- Eur od 23.9.2013 do zaplatenia.
5. Súd v zmysle ustanovenia § 297 písm. b/ CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 8.3.2017.
6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to: s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a s tým spojených ďalších služieb bez uvedenia dátumu, so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru datovanou 30.08.2013, s výpisom z podnikateľského účtu žalobcu č. X/XXXX, s výpisom z podregistra Národnej banky Slovenska a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa týchto zmlúv žalobca mal poskytnú žalovanému jednorázovo krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,- Eur a žalovaný mal vrátiť tento úver s príslušenstvom (poplatkom za poskytnutie úveru), spolu v sume 262,21 Eur v lehote splatnosti 22.9.2013. Dátum uzavretia oboch týchto zmlúv bol ustálený na deň 22.8.2013. Za preukázané súd považoval, že na základe oboch zmlúv žalobca poskytol žalovanému dňa 22.8.2013 sumu 200,- Eur. Žalovaná mal vrátiť poskytnutú sumu 200,- Eur spolu s dohodnutou odplatou za poskytnutý úver vo výške 62,21 Eur, čiže spolu mal vrátiť 262,21 Eur. Žalovaný žalobcovi nevrátil žiadnu sumu. Podľa čl. IV bodu 3 Rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby Na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponuková katalóg.
Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r), za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z,. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Národná banka Slovenska v rámci registra veriteľov vedie podregister iných veriteľov.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Na základe vykonaného dokazovania, keďže žalobca ako iný veriteľ zapísaný do podregistra vedeného Národnou bankou Slovenska zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je v nej identifikovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom, zo zmluvy nevyplýva a žalobca v spore ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany žalovaného na účely jej povolania, podnikania alebo zamestnania, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa podľa § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. vzťahujú niektoré ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., aj keď nejde o spotrebiteľský úver z dôvodu, že tento úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 200,- Eur a žalovaný poskytnutý úver nevrátil, súd posúdil žalobu po jej čiastočnom späťvzatí ako dôvodnú, vyhovej jej a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 200,- Eur.
10. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovaného nároku nevrátením úveru v čase jeho splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, preto žalobcovi patria úroky z omeškania. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 23.9.2013 (deň nasledujúci po dni splatnosti úveru) do zaplatenia z priznanej sumy 200,- Eur. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 23.9.2013 bola 0,5 % plus 5 percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah vzniknutý po 1.2.2013) predstavuje zákonnú výška úroku z omeškania 5,5 % ročne.
11. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 256 ods. 1 C.s.p., pretože žalobca bol v tomto konaní v prevažnej miere úspešnejším účastníkom a jeho úspech v konaní predstavuje cca 76 % a neúspech cca 24 %. Pri výpočte úspechu a neúspechu žalobcu v konaní súd vychádzal z tohto, že žalobca z procesného hľadiska zavinil čiastočné zastavenie konania. Žalobcovi, ktorý si uplatnil trovy konania, súd potom priznal náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom v konaní t.j. vo výške 52 % (76 % - 24 %). O samotnej výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
12. Pre úplnosť súd poznamenáva, že nerozhodoval o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku, pretože bol zaplatený súdny poplatok v zákonom stanovenej minimálnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.