Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-1291-2015.pdf
PDF · 86.77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/1291/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z. nad Z., proti žalovanému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. a W. XXXX/X, Z. nad Z., zastúpenému JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 678/1, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. augusta 2015, č. k. 6C/19/2012-174, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
V zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom žalobu žalobcu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 1.376,20 eur (z toho 1.226,20 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia a 150 eur ako náhradu iných trov žalovaného), do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcu zaviazal zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou trovy štátu vo výške 316,14 eur, do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Tým súčasne zrušil výrok VII. uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 05.12.2014 č. k. 6C/19/2012-121 o povinnosti žalobcu zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej žalovaným, ktorý mu svojim konaním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, za čo bol žalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/1/2010-149 zo dňa 25.02.2010, pričom so svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianskoprávne konanie. Svoj nárok špecifikoval tak, že žiada preplatenie výšky bodov, ktorá mu bola priznaná lekárskou správou (300 bodov), zaplatenie každého dňa, kedy bol obmedzený na bežnom spôsobe života podľa lekárskej správy vo výške 7 eur a zaplatenie bolestného vo výške 7.000 eur. Súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu za bolesť (bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia). Nariadil znaleckého dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Jaroslavom Ridoškom, PhD., ktorý v záveroch znaleckého posudku č. 39/2015 určil dobu ustálenia zdravotného stavu žalobcu dňom 30.01.2009, ktorý súd prvej inštancie ustálil za deň od ktorého začala plynúť subjektívna premlčacia lehota v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej v zmysle cit. zákonného ustanovenia súd skúmal, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Z predložených listinných dôkazov zistil, že žalobcovi bolo známe, kto mu spôsobil ublíženie na zdraví nie až doručením trestného rozkazu, ale už
v čase trestného stíhania, keď z vyšetrovacieho spisu pripojeného k spisu 1T/1/2010 Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vyplynulo, že najneskôr pri doplňujúcom výsluchu dňa 24.08.2009 žalobca ako poškodený vedel, že osoba, ktorá mu ublíženie na zdraví spôsobila, bol žalovaný. Keďže žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody aj v trestnom konaní, súd prvej inštancie ďalej skúmal, či nedošlo k spočívaniu premlčacej lehoty v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že napriek tomu, že na trestnom rozkaze bola vyznačená právoplatnosť trestného rozkazu do výroku, ktorým bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie až dňom 29.03.2012, súd zistil, že trestný rozkaz č. k. 1T/1/2010-149 bol žalobcovi odoslaný už dňa 03.03.2010 na adresu, ktorú uviedol pri výsluchu dňa 15.02.2008, ktorú zásielku si žalobca neprevzal. Trestný rozkaz je preto potrebné považovať za doručený poškodenému dňom uloženia zásielky na pošte, teda dňom 05.03.2010 fikciou doručenia podľa § 65 ods. 3 Tr. poriadku. Keďže návrh v občianskom súdom konaní bol žalobcom podaný až dňa 28.03.2012, považoval za dôvodnú námietku žalovaného o premlčaní uplatneného nároku, keď mal za to, že dvojročná subjektívna doba v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula najneskôr dňom 05.03.2012. Z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p..
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd preskúmal predmetné zamietnutie a opätovne rozhodol a následne zaviazal žalovaného na zaplatenie bolestného vo výške 347,50 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 175 bodov.
3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na svojom vyjadrení, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ku ktorým by sa súd prvej inštancie nevyjadril, resp. ktorými by sa nezaoberal, taktiež žalobca nespochybnil ani znalecký posudok č. 39/2015 (dokonca v písomnom vyjadrení s ním súhlasil), a nespochybnil ani uplynutie premlčacej doby.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a vo výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
5. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému náhrady škody z ublíženia na zdraví spôsobeného mu žalovaným dňa 14.02.2008. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 25.02.2010 č. k. 1T/1/2010-149 uznaný vinným, že dňa 14.02.2008 fyzicky napadol žalobcu a spôsobil mu z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. V trestnom konaní si žalobca uplatnil ako poškodený proti žalovanému náhradu škody, citovaným trestným rozkazom súd odkázal žalobcu ako poškodeného z nárokov na náhradu škody na občianske súdne konanie.
6. Žalovaný v občianskom súdnom konaní vzniesol námietku premlčania. keď uplatnený nárok žalobcu považoval za premlčaný.
7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
9. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
10. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
11. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietke premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a podobne (porovnaj R29/1983).
12. Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívnu (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak ide o škodu na zdraví, objektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplynie vôbec. Premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby Občiansky zákonník viaže na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode - majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi, a o jeho vedomosti o škode.
13. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 18.06.2014 č. k. 17Co/102/2013-72 vyslovil, že dvojročná subjektívna doba na uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví môže začať plynúť až po tom, čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Zo súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej doby nie je rozhodujúca okolnosť, kedy má poškodený po prvýkrát vystavené bodové hodnotenie následkom poškodenia zdravia, ale skutočnosť, kedy mu bodové ohodnotenie po ustálení zdravotného stavu mohlo byť vystavené. Posúdenie otázky, či je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený z hľadiska nároku na náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, závisí od vyjadrenia lekára.
14. Súd prvej inštancie, riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ustanovil vo veci znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., ktorému zadal znaleckú úlohu určiť bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, uviesť, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, uviesť, či žalobca dodržiaval liečebný režim a či prípadné nedodržiavanie liečebného režimu mohlo spôsobiť komplikácie liečby alebo opakované hospitalizácie žalobcu.
15. Znalec v znaleckom posudku č. 39/2015 zo dňa 22.05.2015 určil bodové ohodnotenie bolestného vo výške 347,5 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 175 bodov. Uviedol, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo 30.01.2009 a ďalej v záveroch svojho znaleckého posudku uviedol, že žalobca odmietal navrhovaný liečebný režim, pričom nedodržanie liečebného režimu s vysokou pravdepodobnosťou spôsobilo ďaľšie komplikácie v liečbe, pre ktoré musel byť poškodený následne rehospitalizovaný.
16. Na základe záverov uvedeného znaleckého posudku súd prvej inštancie potom dospel k správnemu záveru, že škoda v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola ustálená dňom 30.01.2009, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného.
17. Pre plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví je v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka ďalej potrebné vychádzať z toho, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. V zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia lehota pritom spočíva po dobu, kedy si poškodený uplatnil svoje právo na súde a v začatom konaní riadne pokračoval.
18. V preskúmavanej veci z pripojeného trestného spisu nepochybne vyplýva, že žalobca vedel o tom, že ublíženie na zdraví mu spôsobil žalovaný, čo vyplýva z doplňujúceho výsluchu žalobcu zo dňa 24.08.2009. Keďže žalobca si ako poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, v zmysle cit. ust. § 112 Občianskeho zákonníka dvojročná premlčacia subjektívna doba spočívala po dobu trestného konania a prestala plynúť právoplatnosťou výroku trestného rozkazu, ktorým bol žalobca odkázaný na náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že v danej veci bolo potrebné trestný rozkaz považovať žalobcovi za doručený fikciou doručenia podľa § 65 ods. 3 Tr. poriadku dňom uloženia zásielky na pošte, keď trestný rozkaz sa nepodarilo žalobcovi ako poškodenému doručiť na adresu, ktorú uviedol v trestnom konaní, preto výrok trestného rozkazu, ktorým bol žalobca odkázaný na občianske súdne konanie treba považovať za právoplatný dňom 05.03.2010 napriek tomu, že reálne bol trestný rozkaz doručený žalobcovi až dňa 29.03.2012.
19. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom začala žalobcovi plynúť najneskôr dňa 06.03.2010 a uplynula dňa 06.03.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 28.03.2012, t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto postup súdu prvej inštancie, ktorý po vznesení námietky premlčania žalovaným nárok žalobcu ako premlčaný zamietol, považoval odvolací súd za správny.
20. Preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 150 ods. 1 vtedy účinného procesného predpisu - zák.č. 99/1963 Zb. - O.s.p. (teraz § 257 CSP) a procesne úspešnému žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl v okolnostiach prípadu, keď z konania je zrejmé, že žalobca v dôsledku protiprávneho konania žalovaného utrel ťažkú ujmu na zdraví, ktorá nebola odškodnená iba z dôvodu premlčania uplatneného nároku, preto odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, aby žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému ešte aj náhradu trov konania.
22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal.
23. Z rovnakých dôvodov odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 257 CSP procesne úspešnému žalovanému nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).