Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/43/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. B. XXX, XXX XX Z., zast. Mgr. Peter Voloch, so sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patrícius Baďura, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Rosívala 2, P. O. BOX 14, 841 06 Bratislava pod sp. zn. EX 327/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.411,09 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18Er/168/2014-120 zo dňa 23. októbra 2014 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 18Er/168/2014-120 zo dňa 23. októbra 2014 v napadnutej časti druhej výrokovej vety mení tak, že námietky povinného proti exekúcii zamieta z a m i e t a .

odôvodnenie:

Prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia vyhovel okresný súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie. Druhou výrokovou vetou vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1692/13-EK zo dňa 30.07.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 21.10.2011. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "rozhodcovská zmluva"). Podľa čl. 5 rozhodcovskej zmluvy "akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., alebo pred Victoria rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, zriadeným pri Victoria legal arbiter s.r.o. podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov.

Dňa 29.04.2014 boli okresnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie a proti exekúcii zo dňa 28.04.2014. Povinný v námietkach proti predbežným trovám exekúcie spochybnil výšku odmeny súdneho exekútora a hotových výdavkov súdneho exekútora uvedených v upovedomení. Povinný rovnako spochybnil aj výšku odmeny súdneho exekútora a hotových výdavkov a straty času súdneho exekútora, ktoré má povinný platiť, ak nesplní dlh v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinnému nie je jasné, z čoho vyplýva podstatný nárast hotových výdavkov exekútora a ako exekútor dospel k sume straty času uvedenej v upovedomení a ako môže už v čase vydania upovedomenia dôvodne predpokladať vôbec vznik nejakej

straty času. Upovedomenie o začatí exekúcie je tak vo vzťahu k trovám exekúcie nepreskúmateľné. Okrem toho si súdny exekútor uplatnil aj 20 % DPH z trov exekúcie, pričom však povinnému nepreukázal, že by bol registrovaným platiteľom DPH.

V upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor vyčíslil náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. V zmysle upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie mala náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v čase vydania tohto upovedomenia predstavovať sumu 16,60 Eur. Neskôr súdny exekútor predpokladal vznik náhrady hotových výdavkov v sume 450,00 Eur a náhrady za stratu času v sume 10,00 Eur. Exekútor tieto sumy vyčíslenej náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času bližšie nešpecifikoval, preto sú tieto vyčíslené sumy súdom nepreskúmateľné.

Okresný súd po oboznámení sa s upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 03.04.2014 a v ňom vyčíslenou výškou predbežných trov exekúcie dospel k záveru, že námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie sú dôvodné. Keďže predbežné trovy exekúcie neboli vyčíslené v zmysle zákona a požadované hotové výdavky neboli v upovedomení riadne špecifikované, námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovel.

V námietkach proti exekúcii povinný uviedol, že exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1692/13-EK, ktorý dňa 30.07.2013 vydal Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený pri spoločnosti Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina. Tvrdil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul je nezákonný. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v tzv. zrýchlenom rozhodcovskom konaní podľa čl. 15 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok bol dňa 30.07.2013 vydaný len na podklade žaloby a dôkazov predložených oprávneným, pričom spolu s takto vydaným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému doručená aj výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 30.07.2013, v ktorej sa uvádza, že povinný má možnosť proti takémuto vydanému rozhodcovskému rozsudku podať žalobnú odpoveď, pričom podanie takejto žalobnej odpovede je spoplatnené poplatkom za žalobnú odpoveď vo výške 24,89 Eur. Podľa tejto výzvy, ak by povinný podal žalobnú odpoveď včas, rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná rozhodcovské konanie v zmysle ustanovení Rokovacieho poriadku. Bez podania spoplatnenej žalobnej odpovede tak rozhodcovský rozsudok vydaný iba na základe žaloby a dôkazov predložených oprávneným nadobudne právoplatnosť. V tomto prípade tak bol uplatnený inštitút akéhosi "predbežného rozhodcovského rozsudku" vydaného v skrátenom konaní, pričom takýto postup rozhodcovského konania zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vôbec nepozná a žiadnym spôsobom neupravuje, rozhodcovský súd tak konal v rozpore so zákonom, svojvoľne a v neprospech spotrebiteľa. Súčasne tento inštitút v neprospech spotrebiteľa obchádza zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keď výrazne obmedzuje jeho právo podať na všeobecný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak nezačína plynúť až právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku, ale už jeho doručením.

Povinný ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok je neplatný, pretože je neplatná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko táto rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Povinný uviedol, že rozhodcovskú doložku si ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Povinný mal za to, že rozhodcovskú doložku pojatú do tzv. formulárovej zmluvy oprávneného treba považovať za ustanovenie spôsobujúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a takto aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh oprávneného mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Predmetná úverová zmluva je totiž typická adhézna zmluva o úvere poskytnutom spotrebiteľovi, jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale bol vopred určený stranou v postavení dodávateľa, v ktorej

druhá strana v postavení spotrebiteľa nemá možnosť nič ovplyvniť. Okrem uvedeného je tak predmetný rozhodcovský rozsudok v rozpore s ustanoveniami predovšetkým čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania povinný vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje kto rozhoduje v tomto prípade je veriteľ (oprávnený), pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Okresný súd posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy - subjektov právneho vzťahu je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti uzatvorenia, ale aj s poukazom znenie Občianskeho zákonníka, ako aj poukazom na znenie § 1 ods.2, 3 a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Okresný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá bola síce z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej listine, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená na samostatnej listine, išlo v prípade tejto rozhodcovskej zmluvy podľa názoru súdu v zmysle terminológie Smernice 93/13/EHS (čl. 3 ods. 2) o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Podľa názoru súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo. Rozhodcovská doložka je nekalá aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude zažalovaný na rozhodcovskom súde, "vyžaduje sa, aby riešil v takomto prípade spor na rozhodcovskom súde". Podľa názoru súdu možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva všeobecný súd. V prejednávanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Keďže rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť.

Z vyššie uvedených dôvodov súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Proti druhej výrokovej vete uznesenia, ktorou okresný súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p.. V odvolaní tvrdil, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia zmluvy, čo vyplýva z čl. 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Uplatnením tohto práva mohol dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda nemusel pristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. po jej uzavretí mohol dosiahnuť jednostranným právnym úkonom jej zánik, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený preto považoval za nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva tak spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá a povinný mal možnosť od nej jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Na to, aby rozhodcovská zmluva vôbec vznikla je nevyhnutné jej akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od zmluvy odstúpiť.

Ďalej tvrdil, že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť, mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálne dojednaná, nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy ďalej vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z obsahu je teda zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len prostredníctvom neho. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 13.03.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 19.03.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 25.03.2014 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK- PC-1692/13-EK zo dňa 30.07.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline na vymoženie uloženej povinnosti 2.411,09 Eur s príslušenstvom, spolu so zmluvnou pokutou, trov predchádzajúceho konania v sume 49,79 Eur, trov právneho zastúpenia v sume 392,61 Eur a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 21.10.2011 (ďalej zmluva o úvere). V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "rozhodcovská zmluva"). Účelom zmluvy o revolvingovom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur.

Dňa 29.04.2014 boli okresnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul je nezákonný. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v tzv. zrýchlenom rozhodcovskom konaní podľa čl. 15 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok bol dňa 30.07.2013 vydaný len na podklade žaloby a dôkazov predložených oprávneným, pričom spolu s takto vydaným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému doručená aj výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 30.07.2013, v ktorej sa uvádza, že povinný má možnosť proti takémuto vydanému rozhodcovskému rozsudku podať žalobnú odpoveď, pričom podanie takejto žalobnej odpovede je spoplatnené poplatkom za žalobnú odpoveď vo výške 24,89 Eur. Podľa tejto výzvy, ak by povinný podal žalobnú odpoveď včas, rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná rozhodcovské konanie v zmysle ustanovení Rokovacieho poriadku. Bez podania spoplatnenej žalobnej odpovede tak rozhodcovský rozsudok vydaný iba na základe žaloby a dôkazov predložených oprávneným nadobudne právoplatnosť. V tomto prípade tak bol uplatnený inštitút akéhosi "predbežného rozhodcovského rozsudku" vydaného v skrátenom konaní, pričom takýto postup rozhodcovského konania zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vôbec nepozná a žiadnym spôsobom neupravuje, rozhodcovský súd tu tak konal v rozpore so zákonom, svojvoľne a v neprospech spotrebiteľa. Súčasne tento inštitút v neprospech spotrebiteľa obchádza zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keď výrazne obmedzuje jeho právo podať na všeobecný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak nezačína plynúť až právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku, ale už jeho doručením. Povinný ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok je neplatný, pretože je neplatná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko táto rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinného uviedol, že právomoc stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sa neodvodzuje od žiadnej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ale od samotne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú

zmluvu ako samostatný právny úkon, ktorého vznik resp. ďalšia existencia neboli podmienkou vzniku úverového vzťahu. Rozhodcovská zmluva je individuálne uzavretou zmluvou, ktorá na základe toho nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere a je v nej výslovne upravené aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia. Odstúpením by došlo len k zrušeniu samotnej rozhodcovskej zmluvy, nie zmluvy o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska je nesprávnym aj tvrdenie povinného, ktoré neprípustnosť rozhodcovského konania odvodzuje od situácie danej tým, kto rozhodcovské konanie začne. V takom prípade by zákonná formulácia bola jednoznačná a výslovne by stanovila, že rozhodcovské konanie môže začať len spotrebiteľ. Ohľadne priebehu rozhodcovského konania povinný nesprávne, neúplne a z podstatnej časti aj zavádzajúco vykladá ustanovenia upravujúce priebeh rozhodcovského konania. Rovnako aj argumentácia o skrátení lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je mylná a vecne nesprávna. Ohľadne tvrdení o nejakom "predbežnom rozhodcovskom rozsudku" je potrebné poukázať na skutočnosť, že procesný postup pri vydaní rozhodcovského rozsudku je v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a príslušnými predpismi upravujúcimi jeho priebeh. Oprávnený namieta aj tvrdenia ohľadne námietok povinného vo vzťahu k obsahu povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom. Ohľadne zmluvných sankcií oprávnený osobitne poukazuje na to, že ich výška pri omeškaní s plnením záväzkov spotrebiteľa je s účinnosťou od 01.06.2010 výslovne upravená v § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a v ustanovení § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

Podľa bodu 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 21.10.2011 sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa ich rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V bode 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V bode 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 21.10.2011 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 21.10.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21.10.2011. Zo samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy pretože táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na osobitnom liste. Aj keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.

Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, je dôkazom o tom, že takýmto žalobcom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník-spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Podľa bodu 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitie možnosti oboznámiť sa s právnym úkonom, ktorý uzatvára a berie ním na seba práva a povinnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul je individuálne dohodnutá, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda je platným právnym úkonom. Okresný súd preto nesprávne rozhodol, keď námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa § 388 zmenil tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .