Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobkyne: F. A. - A. „., Q. F. X. B.M.J. XXXX/X, K., D.: XXXXXXXX, zastúpená JUDr. Danielou Sokol, advokátkou AK v Košiciach, Ul. Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: X. U. - M. F., Q. F. X. Š. XX, O., D.: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou AK v Humennom, Ul. Laborecká 1896/58, Humenné, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12Cb/45/2015-86 zo dňa 17.12.2015, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne a zaviazal ju zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 364,65 eur na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala proti žalovanému vydania hnuteľných vecí. V návrhu uviedla, že na základe predfaktúry č. 2014001, č. 2014002 a č. 2014003 si od spoločnosti C.-L. kúpila predmetné hnuteľné veci ako tovar do svojej predajne, ktorý zaplatila dňa 30.8.2014 a 10.9.2014 na základe výdavkových pokladničných dokladov. Žalobkyňa poukázala na to, že prišla prevziať zakúpený tovar, pričom spoločnosť C.-L. jej oznámila, že predmetný tovar zadržiava žalovaný. Žalobkyňa po osobných neúspešných výzvach zaslala žalovanému dňa 11.12.2014 výzvu na vydanie hnuteľných vecí, pričom žalovaný odmietol tovar vydať.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa vo výpovedi potvrdila, že dlhé roky spolupracuje s pani B., konateľkou spoločnosti C.-L. Q..J..H.. O., pričom táto spočívala v tom, že žalobkyňa telefonicky uviedla, ktorý tovar do svojej predajne potrebuje s tým, že konateľka spoločnosti následne pre tovar vycestovala do Nemecka, tovar doviezla na svoju predajňu, oznámila jej túto skutočnosť a následne si tovar išla prevziať, pričom za tento niekedy platila v hotovosti a niekedy peniaze vložila na účet. Pokiaľ ide o predmetný tovar, ktorý žalobkyňa požadovala vydať od žalovaného, žalobkyňa tvrdila, že tento tovar uhradila spoločnosti C.-L. Q..J..H.. dňa 30.8.2014, 10.9.2014 a 15.9.2014, pričom si tovar ihneď neprevzala, nechala ho na predajni uvedenej spoločnosti, a to z dôvodu, že konateľka nemala tento tovar prichystaný tak, aby ho mohla žalobkyňa prevziať. Ďalej žalobkyňa uviedla, že následne sa dozvedela od konateľky uvedenej spoločnosti, že jej predajňa je zapečatená, tovar ostal v predajni s tým, že tento zadržiava žalovaný. Žalobkyňa tvrdila, že nadobudla vlastnícke právo k predmetným veciam, a to na základe účtovných dokladov, ktoré ňou boli súdu

predložené s tým, že za uvedený tovar spoločnosti C.-L. Q..J..H.. zaplatila. Tovar jej nebol vydaný z dôvodu, že ho žalovaný zadržiava. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný bol informovaný o tom, že predmetné hnuteľné veci, ktoré zadržiaval, boli ňou riadne zakúpené.

4. Podľa výpovede žalovaného tento je vlastníkom nebytových priestorov, ktoré prenajal spoločnosti C.-L., Q..J..H.. a v ktorých mala táto spoločnosť svoju predajňu. Z dôvodu, že uvedená spoločnosť mu neplatila nájomné, žalovaný dal výpoveď z nájmu, pričom výpovedná lehota uplynula 31.8.2015, avšak napriek skončeniu nájmu spoločnosť C.-L. Q..J..H.. naďalej prevádzkovala obchod. Žalovaný uviedol, že dňa 17.9.2014 videl konateľku uvedenej spoločnosti ako začala sťahovať svoj tovar do priestorov v obchodnom dome E. v O. a po porade so svojou právnou zástupkyňou sa rozhodol uplatniť svoje zádržné právo. Na predajni spoločnosti C.-L. Q..J..H.. boli spísané veci, ktoré sa nachádzali v uvedených priestoroch a predmetom spísania boli všetky veci, pri ktorých boli cenovky. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že zadržiava hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, avšak poukázal na to, že na tieto si uplatnil zádržné právo. Žalovaný ďalej žiadal žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že žalobkyňa nepredložila dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom sporu a tvrdené uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi ňou a spoločnosťou C.-L. Q..J..H.. považoval iba za účelové konanie. Trval na tom, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná v tomto spore, pretože podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa nadobudne až prevzatím veci, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa si tieto veci neprevzala.

5. Z výsluchu svedkyne D.. P. J., ktorá pracovala v spoločnosti C.-L. Q..J..H.. od 10.5.2012 do mája 2015, súd zistil, že táto potvrdila v súvislosti s predloženými pokladničnými dokladmi, od ktorých žalobkyňa odvádzala svoje vlastnícke právo, že tieto vlastnoručne vypisovala. Svedkyňa uviedla, že tovar pre žalobkyňu bol podľa faktúr aj prichystaný s tým, že preň si mala prísť 18.9., avšak predajňa bola zatvorená 17.9.2014, pretože žalovaný si uplatnil zádržné právo.

6. Svedkyňa T. B., A. Q. C.-L., Q..J..H.. potvrdila, že žalobkyňa si objednala tovar podľa vlastného výberu a za tento riadne zaplatila. Svedkyňa uviedla, že koncom mesiaca august 2014 vedela o tom, že sa bude sťahovať do nových priestorov, a preto oslovila žalobkyňu, či nechce nový tovar, s čím táto súhlasila a prišla na predajňu dňa 30.8.2014. Žalobkyňa si prezrela tovar a zhruba sa dohodli na tom, aký tovar potrebuje a aký jej bude dodaný s tým, že bude vystavená predfaktúra. Svedkyňa potvrdila, že táto bola vyplatená, tovar bol následne pripravený na to, aby si ho žalobkyňa prevzala a bol postupne balený do krabíc a prichystaný na prepravu. Dňa 16.9.2014 žalovaný vyhodil zamestnankyňu spoločnosti C.- L., Q..J..H.. z predajne, pričom bol zároveň upozornený, že na predajni sa nachádza aj tovar, ktorý bol žalobkyňou zakúpený. Žalovaný však odmietol následne so svedkyňou komunikovať. Svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa zaplatila za tovar, ktorý je predmetom konania spoločnosti C.-L., Q..J..H.., tak ako to vyplýva z predložených pokladničných dokladov. Tovar však ostal na predajni, ktorý zadržal žalovaný.

7. Z obsahu príjmových a výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 30.8.2014, 10.9.2014 a 15.9.2014 vyplynulo, že žalobkyňa mala zaplatiť spoločnosti C.-L. Q..J..H.. dňa 30.8.2014 sumu 902,89 eur, dňa 10.9.2014 sumu 1.400,- eur a dňa 15.9.2014 sumu 7,70 eur na základe faktúr vystavených touto spoločnosťou.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je treba zamietnuť. V tejto súvislosti citoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 409 ods. 1 a ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na vydanie hnuteľných vecí, ktoré mala nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou C.-L., Q..J..H.. O. s tým, že tento tovar mal podľa žalobkyne žalovaný neoprávnene zadržiavať. Žalobkyňa nadobudnutie vlastníckeho práva odôvodňovala tým, že za tovar zaplatila podľa pokladničných dokladov dňa 30.8.2014, 10.9.2014 a 15.9.2014 s tým, že tovar si nestihla prevziať z predajne spoločnosti C.-L. Q..J..H.. O.. Súd uviedol, že z ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že prechod vlastníckeho práva na kupujúceho sa viaže na okamih, keď mu je dodaný tovar odovzdaný. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru je teda rozhodujúce odovzdanie tovaru kupujúcemu. Až prevzatím tovaru kupujúcim kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, ktorý na základe kúpnej zmluvy nadobudol od predávajúceho. V predmetnom prípade bolo nespornou skutočnosťou, že žalobkyňa mala uzavretú ústnu kúpnu zmluvu so spoločnosťou C.-L. Q..J..H.. O., podľa ktorej jej mal byť dodaný tovar, pričom nebolo možné pochybovať ani o tom, že žalobkyňa za tento tovar uvedenej spoločnosti zaplatila kúpnu cenu, čo vyplynulo z predložených pokladničných dokladov zo dňa 30.8.2014, 10.9.2014 a 15.9.2014.

Na druhej strane však bolo nesporné, že žalobkyňa si tento tovar od spoločnosti C.-L. Q..J..H.. O. neprevzala, pretože žalovaný si uplatnil voči tomuto tovaru zádržné právo z dôvodu záväzku spoločnosti C.-L., Q..J..H.. vo vzťahu k nemu z titulu nezaplateného nájomného. Keďže žalobkyňa si tovar od spoločnosti C.-L. Q..J..H.. O. neprevzala, nemohla nadobudnúť k nemu vlastnícke právo, a preto nie je ani aktívne legitimovaná na podanie žaloby na vydanie hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom žaloby. Z týchto dôvodov návrh žalobkyne zamietol.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia, a to za 5 úkonov po 64,54 eur, k tomu 5x režijný paušál po 8,39 eur.

10. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že v predmetnej veci je daný dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že konajúci súd zamietol žalobu s poukazom na ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. Konajúci súd z uvedeného ustanovenia vyvodil, že keďže žalobkyňa si tovar neprevzala, hoci zaň riadne zaplatila, nenadobudla vlastnícke právo k nemu, a preto nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby. Žalobkyňa však mala za to, že vyššie uvedená právna úvaha konajúceho súdu je v rozpore s ďalšími ustanoveniami Obchodného zákonníka o nadobúdaní tovaru v obchodnom styku. Ust. § 443 ods. 1 stanovuje pravidlo, podľa ktorého obvykle vlastnícke právo k tovaru prechádza na kupujúceho momentom odovzdania a prevzatia, pretože zákon predpokladá, že prevzatie a odovzdanie nastáva pred zaplatením, resp. súčasne. Konajúci súd však bol povinný zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnej veci za tovar riadne zaplatila a túto skutočnosť súd považovať za riadne dokázanú. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 445 Obchodného zákonníka, podľa ktorého strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že okamih nadobudnutia vlastníckeho práva je ponechaný na dohode zmluvných strán. Pokiaľ však zmluva tento okamih neurčuje, platí zákonná domnienka nadobudnutia vlastníckeho práva až okamihom úplného zaplatenia kúpnej ceny. Úvaha súdu o nenadobudnutí vlastníckeho práva žalobkyňou prevzatím tovaru sa javí byť ešte o to absurdnejšia, že žalobkyňa si neprevzala predmetný tovar z dôvodu, že jej to žalovaný neumožnil. Z vykonaného dokazovania je skutočnosť, že žalovaný odmietol tovar vydať žalobkyni nepochybná, no napriek tomu súd mal za preukázané zaplatenie tovaru a jeho neoprávnené zadržiavanie žalovaným, pričom ale priznal právnu ochranu žalovanému v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Žalobkyňa v rámci dokazovania preukázala, že žalovaný ku dňu zadržania veci vedel, že tovar patrí jej, no napriek tomu tento tovar zadržiaval naďalej. Zastávala názor, že v prípade, ak zaplatila za tovar pred jeho prevzatím, momentom nadobudnutia jej vlastníckeho práva je moment úplného zaplatenia kúpnej ceny a nie až moment prevzatia.

11. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobkyne uviedol, že prvostupňový rozsudok je správny, vydaný na základe správneho skutkového a právneho posúdenia veci a navrhol, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania hnuteľných vecí uvedených v prílohe na tom skutkovom základe, že predmetné hnuteľné veci nadobudla na základe predfaktúr a výdavkových pokladničných dokladov od spoločnosti C.-L. Q..J..H.. O.. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol s poukazom na ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prechod vlastníckeho práva k tovaru viaže na okamih, keď je mu tovar odovzdaný. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru je teda rozhodujúce odovzdanie tovaru kupujúcemu. Až prevzatím tovaru kupujúcim tento nadobúda vlastnícke právo k tovaru, ktorý na základe kúpnej zmluvy nadobudol od predávajúce. Keďže žalobkyňa si predmetný tovar od predávajúceho neprevzala, nemohla nadobudnúť k nemu vlastnícke právo, preto nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o vydanie hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom žaloby. Žalobkyňa namietala v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že podľa nej je právna úvaha súdu vychádzajúca z ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. pravidlo stanovené týmto ustanovením, v rozpore s ďalšími ustanoveniami Obchodného zákonníka o nadobúdaní tovaru v obchodnom styku. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 445 Obchodného zákonníka, podľa ktorého si strany môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, ako je

uvedené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny. Tento právny výklad žalobkyne žalovaný považoval za nesprávny a nelogický, a to z toho dôvodu, že medzi žalobkyňou a spoločnosťou C.-L. Q..J..H.. nebola uzatvorená písomná dohoda o výhrade vlastníctva, čo je zákonným predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia vlastníctva. Taktiež z formulácie tohto ustanovenia § 445, podľa ktorého „... kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443...“, logicky vyplýva, že k nadobudnutiu tovaru by v tomto prípade došlo neskôr, ako jeho odovzdaním kupujúcemu, preto aplikácia ust. § 445 Obchodného zákonníka nie je v tomto prípade relevantná. Tak isto názor žalobkyne, že v prípade, ak zaplatila za tovar pred jeho prevzatím momentom jej vlastníckeho práva je moment úplného zaplatenia kúpnej ceny nie až moment prevzatia, žalovaný nepovažoval za správny, názor žalobkyne nemá žiadnu oporu vo vyššie uvedenej právnej úprave, ani v zistenom skutkovom stave. Ďalej žalovaný poukázal na to, že je veľmi nepravdepodobné tvrdenie žalobkyne, že táto bola osobne v priestoroch spoločnosti C.-L. Q..J..H.., že si vybrala tovar, v hotovosti za neho zaplatila a tento si neprevzala, pretože jej platby neboli zaevidované v registračnej pokladni, ale boli vypísané iba účtovné doklady, čo právne predpisy pripúšťajú iba v prípade poruchy na registračnej pokladni, čo v konaní ale nebolo preukázané a za takéto sa ukladajú vysoké sankcie. Žalovaný pri zadržaní veci nemal žiadnu vedomosť o tom, že časť týchto hnuteľných vecí má patriť žalobkyni. Takúto informáciu nedostal ani od zamestnankyne nájomcu pri spisovaní hnuteľných vecí. Až dňa 12.12.2014 mu bola elektronicky doručená výzva spoločnosti C.-L. Q..J..H.. v zastúpení spoločnosti T. M.-D. Z. a F. A. A. F. K. na vydanie hnuteľných vecí, ktoré mali byť údajne v ich výlučnom vlastníctve. Táto výzva mu bola zaslaná až po uplynutí takmer troch mesiacov od súpisu vecí. Nakoľko mu zamestnankyňa spoločnosti C.-L. Q..J..H.. P. J. omylom preposlala aj e-mailovú korešpondenciu, v ktorej ju konateľka C.-L. Q..J..H.. T. B.D.Z. žiada, aby vytlačila a podpísala výzvu napísanú v mene žalobkyne F. A. a priložila aj účtovné doklady, z tohto konania je evidentné, že tieto boli účelovo vyrobené T. B.D.Z. a P. J. so spätným dátumom tak, aby T. B.D.Z. dosiahla vydanie zadržaných hnuteľných vecí. Tomu nasvedčuje aj to, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzali viac ako mesiac po ich údajnej kúpe vystavené na predajni, neboli označené ako predané alebo rezervované.

12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalobkyne bolo podané 25.1.2016. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd prejednal odvolanie podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že odvolací dôvod, ktorý žalobkyňa použila, je upravený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a týmto odvolacím dôvodom sa musel súd zaoberať.

13. Na základe týchto dôvodov odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd so zreteľom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí poukazuje na vecne správne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku a na zdôraznenie ich správnosti považuje za nutné uviesť nasledovné:

15. V zmysle § 443 Obchodného zákonníka k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru kupujúcim dochádza spravidla v okamihu, kedy mu je tovar odovzdaný. Môže k tomu dôjsť v niektorých prípadoch skôr a v niektorých prípadoch neskoršie. V zmysle § 444 Obchodného zákonníka si strany môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke práva pred dobou uvedenou v § 443, ak predmetom kúpy je tovar jednotlivo určený alebo tovar určený podľa druhu a v dobe prechodu vlastníckeho práva bude dostatočne odlíšený od iného tovaru, a to spôsobom dohodnutým medzi stranami, inak bez zbytočného odkladu oznámený kupujúcemu. Toto dojednanie však musí mať písomnú formu a druhou podmienkou, ktorú strany nemôžu dohodou vylúčiť, je možnosť objektívne identifikovať tovar, ku ktorému prechádza

vlastnícke právo. V zmysle § 445 Obchodného zákonníka strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci dohodne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je stanovené v § 443. Ak nevyplýva z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva niečo iné, má sa za to, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny. Dohoda o tom, že vlastníctvo nadobudne kupujúci až v určitej dobe po odovzdaní tovaru musí byť opäť na to, aby bola platná, urobená v písomnej forme. Spravidla ide o tzv. výhradu vlastníctva až do úplného zaplatenia, ktorá sa robí v prípade, že kupujúci platí cenu v splátkach alebo je daný úver na určitú dobu. V takomto prípade zostáva tovar vo vlastníctve predávajúceho a kupujúci ho nadobudne až zaplatením poslednej splátky, resp. celej ceny. Zmluva môže mať aj iné ustanovenie, musí z nej však jasne vyplývať, kedy vlastnícke právo na kupujúceho prejde. Z týchto ustanovení teda vyplýva, že v danom prípade súd správne aplikoval ust. § 443 Obchodného zákonníka, a teda, že žalobkyňa ako kupujúca by nadobudla vlastnícke právo k tovaru až po tom, keď jej dodaný tovar bude odovzdaný. V danom prípade k odovzdaniu tovaru žalobkyni nedošlo, a preto k nemu ani nenadobudla vlastnícke právo. Z preddavkovej faktúry PF2014001, PF2014002, PF2014003 vyplýva, že išlo o tovar druhovo určený, a preto neprichádzala do úvahy ani v prípade, že by bola žalobkyňa vlastníčkou týchto vecí žaloba na ich vydanie, keďže v prípade realizácie rozhodnutia by tieto nebolo možné individualizovať a teda ich ani vydať. Naviac, ak žalobkyňa má uzavretú zmluvu so spoločnosťou C.-L. Q..J..H.. o kúpe veci uvedených v preddavkových faktúrach, potom jej nič nebráni, aby sa dodania týchto vecí od predávajúceho domáhala a takto sa realizovala kúpna zmluva.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

17. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .