Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-381-2012.pdf
PDF · 139.15 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/381/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcov 1/r. C. P., rod. P., bytom ul. E. XXX/XX, XXX XX J., 2/r. E. P., bytom ul. E. XXX/XX, XXX XX J., 3a/r. E. C., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXX/X, XXX XX J., 3b/r. Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX J., 4/r. E. Q., bytom ul. J. XXX/ XX, XXX XX J., 5/r. P. S., S.. Q., bytom ul. C. XXX, XXX XX J., 6/r. R. G., rod. P., bytom ul. E. XXX/ XXX, XXX XX J., 7/r. R. P., bytom ul. Č.. I. XXX/XX, XXX XX J., 8/r. R.P. P., bytom ul. X. E. XXXX, XXX XX J., všetci zast. H. P., nar. XX.XX.XXXX, ul. E. Č.. XXX/XX, XXX XX J., proti žalovaným 1/r. D. H., nar. XX.XX.XXXX, a v 2/r. P. H., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX J., v konaní o právo prechodu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že žalobcovia v 1. až v 6. rade a v 8. rade majú právo prechodu cez železný most a parcelu č. KN XXXX/X, záhrada, nachádzajúcu sa v k.ú. J. zapísanú na LV č. XXX a to pešo, osobným motorovým vozidlom v časti podľa bodov 5-13-11-12-14-4-5 a cez železný most podľa bodov 5-4-2-3 vymedzených v geometrickom pláne č. 21C/381/2012-4/2016 súdneho znalca O.. E. E.A. zo dňa 02.05.2016, úradne overený 10.05.2016 v znaleckom posudku č. 6/2016 tohto súdneho znalca.
Súd z a m i e t a žalobu žalobcovi v 7. rade.
Žalobcom v 1. až v 6. rade a v 8. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v celom rozsahu.
Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 2. rade v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až v 6. rade podali dňa 20.12.2012 na Okresný súd Humenné žalobu, ktorou sa domáhali voči žalovaným v 1. a v 2. rade určenia práva prechodu cez železný most a parcelu KN XXXX/ X, druh záhrada zapísanú na LV č. XXX, k.ú. J. a to pešo, koňmo, osobným motorovým vozidlom v časti vymedzenom geometrickým plánom, ktorý bude súčasťou tohto rozsudku. Zároveň žiadali zaviazať žalovaných na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že od nepamäti sa chodilo cez uvedenú parcelu žalovaných a cez tento železný most (predtým lávku a drevený most) na parcely žalobcov, pritom toto právo bolo rešpektované právnymi predchodcami žalovaných, ako aj samotnými žalovanými až do mája 2012. V minulosti toto právo prechodu nikdy nebolo spochybňované. Podľa názoru žalobcov sa jedná o právo prechodu, ktoré nadobudli vydržaním. Žalobcovia uviedli, že ich pozemky slúžia ako záhrady a ich jediný prístup je možný jedine cez parcelu žalovaných č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX, k.ú. J. a cez železný most, cez potok Z.. Uviedli, že v súčasnosti je cez potok Z. postavený železný most tvorený dvoma železnými platňami medzi ktorými je
voľná medzera a dá sa po ňom prejsť osobne alebo aj motorovým vozidlom. Tento most je postavený zhruba od roku 1980 a predtým tam bola len jedna železná lávka zhruba od roku 1958. Pred rokom 1958 alebo aj skôr, tam bol pôvodne postavený drevený most, ktorý neskôr zobrala voda. Žalobcovia tvrdili, že terajší železný most bol vyrobený spoločne všetkými vlastníkmi parciel zo spoločne združených finančných prostriedkov. Problémy s právom prechodu cez uvedený most a parcelu žalovaných nastali zhruba v máji 2012, kedy žalovaní pred most postavili železnú uzamykateľnú bránu a znemožnili žalobcom prechod k ich pozemkom.
2. Pôvodne boli žalobcami len žalobcovia v 1. až v 6. rade. Súd uznesením zo dňa 08.02.2013 (čl. 35) pripustil, aby do konania na strane žalobcov vstúpili ako žalobcovia aj žalobcovia v 7. a v 8. rade a zároveň pripustil zmenu žalobného petitu v tomto znení : „Žalobcovia 1./ až 8./ majú právo prechodu cez železný most a parcelu č. KN XXXX/X, druh záhrada, vedenú na LV č. XXX k.ú. J. a to pešo, koňmo, osobným motorový vozidlom v časti vymedzenom geometrickým plánom, ktorý bude súčasťou tohto rozsudku.“ „Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom trovy konania.“
Počas konania zomrela žalobkyňa v 6. rade P. T. dňa XX.XX.XXXX a na jej miesto zo zákona nastúpili dediča - jej deti 3a E.S. C. a 3b Ľ. T., ako žalobkyne pod 3a a 3b.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu zamietol, avšak po odvolaní žalobcov Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 26.02.2015 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že bola preukázaná existencia vecného bremena práva prechodu z výpovedi svedkov a z vykonaného dokazovania a je daná aktívna legitimácia žalobcov a pasívna legitimácia žalovaných.
3. Žalobcovia v 1. až v 8. rade uviedli, že sú vlastníkmi susediacich parciel nasledujúcich po žalovanej parcele č.XXXX/X žalovaných a to : žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou parcely č. KN XXXX/X o výmere 960 m2, záhrada a parcely KN XXXX/X o výmere 187 m2, záhrada zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobcovia v 2., v 3. a v 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. KN XXXX/X o výmere 560 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobkyňa v 5. rade je vlastníčkou parcely č. KN XXXX/X o výmere 233 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobkyňa v 6. rade je vlastníčkou parcely č. KN XXXX o výmere 233 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobca v 7. rade je vlastníkom parcely č. KN XXXX o výmere 661 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobca v 8. rade je vlastníkom parcely č. KN XXXX o výmere 836 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J..
4. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a dôvodoch tam uvedených aj v priebehu súdneho konania. Uviedli, že už v minulosti sa prechádzalo cez terajší most, predtým ešte cez železnú lávku a predtým ešte cez drevený most, cez potok Z.. K tomuto mostu cez potok Z. a následne parcelu žalovaných č.XXXX/X sa tam prichádzalo z hlavnej ulice E.. Po prechode cez tento most cez rieku Z.Ľ. sa išlo cez pozemok žalovaných č. KN XXXX/X k vyššie uvedeným parcelám žalobcov, ktoré sú susediacimi parcelami. Zároveň žalobcovia uviedli, že cez tento prechod chodili aj iní ľudia z obce. Problém nastal v roku 2012, kedy si žalovaní vybudovali železnú bránku pred týmto mostom a zabránili vstupu žalobcov, ako aj ostatných ľudí cez tento most a cez svoj pozemok. Žalobcovia uviedli, že z tohto dôvodu museli chodiť a chodia k svojim parcelám z opačnej strany a to cez ulicu H., kde sa končí asfaltová cesta, nasleduje potom poľná cesta, ktorá však taktiež ide cez potok Z.B. - brod a následne cez pozemok P., prechádzajú k svojim parcelám. Tento prechod však nemôžu stále využiť, lebo napríklad keď je veľká voda v potoku Z. je ťažké prejsť cez neho. Uviedli, že v minulosti sa od nepamäti chodilo k ich parcelám nie z ulice H., ale z hlavnej ulice E., potom most cez Z. a cez žalovanú parcelu k ich parcelám. Toto právo prechodu muselo preto vzniknúť vydržaním. Žalobcovia taktiež zotrvali na svojich tvrdeniach, že aktuálny železný most sa staval spoločne zo združených finančných prostriedkov a stavali ho všetci vlastníci uvedených parciel. Na preukázanie týchto svojich tvrdení žalobcovia doložili listy vlastníctva, kópiu z katastrálnej mapy, fotodokumentáciu, čestné prehlásenia, ako aj výsluchy žalobcov a svedkov.
5. V priebehu konania podali žalobcovia návrh na vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovaným až do skončenia sporu vo veci samej umožniť právo prechodu cez uvedený most, ako aj žalovanú parcelu XXXX/X, k.ú. J. (čl. 43). Okresný súd Humenné svojim uznesením zo dňa 09.05.2013 tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol (čl. 65). Na základe odvolania žalobcov (čl. 78) Krajský súd v Prešove svojim uznesením z 31.07.2013 (čl. 117) potvrdil.
6. Žalovaní manželia v 1. a v 2. rade žiadali žalobu zamietnuť. Potvrdili, že sú vlastníkmi parcely č. KN XXXX/X o výmere 416 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXX k.ú. J.. Uviedli, že tvrdenia žalobcov sú výmysel, pretože cez ich parcelu nikdy neviedla žiadna cesta a nikdy tam nebola ani zakreslená žiadna cesta. Žalobcovia sa snažia získať len ich majetok. K vydržaniu práva prechodu nemohlo dôjsť. Pokiaľ niekto prechádzal v minulosti cez uvedený most a ich parcelu, tým len porušoval ich vlastnícke právo a bolo to bez ich súhlasu a zvolenia. Poukázali na to, že viackrát boli privolaní aj policajti, aby riešili tento problém. Uviedli, že nikdy nebola žiadna dohoda a to ani v minulosti medzi žalobcami, žalovanými a ich právnymi predchodcami. Už v minulosti žalobcovia ako aj ich právni predchodcovia chodili na tieto svoje parcely cez inú cestu a to z ul. H. a následne cez potok Z.. Čo sa týka výstavby terajšieho mostu nie je pravda, aby tento most bol postavený zo združených finančných prostriedkov vlastníkov susediacich parciel a spoločnými silami. Žalovaní uviedli, že tento most postavili oni spolu s rodinnými príslušníkmi a na svoje náklady. Ako dôkaz o tom doložili aj povolenie z Miestneho národného výboru v J.. Žalovaní potvrdili, že umiestnili pred most bránu, bolo to však z dôvodu, že ostatní, vrátane žalobcov ohrozovali ich majetok, hrozilo poškodenie ich mosta, pretože sa na ňom napríklad manžel pani P. otáčal nákladným vozidlom a nereagoval ani na predchádzajúce upozornenia. Rovnako ich ohrozovali aj psy. Uviedli, že v súčasnosti žalobcovia prechádzajú na svoje pozemky z ulice H. a teda majú zabezpečený prístup na svoje parcely. Problémy nastali až s príchodom pani P., rod. P.. Žalovaní poukázali na listinné dôkazy a to súhlas Miestneho národného výboru J. na výstavbu mosta, snímok z pozemkovej mapy z roku 1981, kde nie je zakreslený žiadny prechod a ani cesta cez ich parcelu č. XXXX, súhlas Obecného úradu J. k výstavbe železnej brány a doložili aj mapu s možnými prístupovými cestami k pozemkom žalobcov, ako aj fotografie parciel žalobcov. Žalovaní opakovane udávali, že žalobcovia sa vlastne snažia o vyvlastnenie ich parciel bez toho, aby na to mali nejaký dôvod a dôkaz.
7. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa so žalobou, vyjadreniami a výpoveďami účastníkov konania, výpoveďami svedkov, čestnými prehláseniami, fotodokumentáciou, kópiami z katastrálnej mapy, kópiami z pozemkovej mapy, leteckou snímkou uvedených parciel, listom Miestneho národného výboru v J. z 03.08.1979 o súhlase na výstavbu mosta, oznámením obce J. k ohláseniu drobnej stavby zo 06.11.2012, vyjadrením obce J. na žiadosť súdu zo 17.01.2013, výzvou P. P. z 05.09.2013, vyjadrením H. P. a účastníkov z 22.09.2013, odpoveďou obce J. z 12.09.2013 a zistil tento skutkový stav, znaleckým posudkom a v rámci neho geometrickým plánom a zistil tento skutkový stav.
8. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. J. vyplýva, že žalovaní manželia sú vlastníkmi parcely č. KN XXXX/X o výmere 416 m2, záhrada, ktorá je predmetom tohto sporu. Z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. LV XXXX, č. LV XXXX, č. LV XXXX a č. LV XXXX vyplýva, že žalobcovia v 1. až v 8. rade sú vlastníkmi parciel a to: Žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou parcely č. KN XXXX/X o výmere 960 m2, záhrada a parcely KN XXXX/ X o výmere 187 m2, záhrada zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobcovia v 2., v 3. a v 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. KN XXXX/X o výmere 560 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobkyňa v 5. rade je vlastníčkou parcely č. KN XXXX/X o výmere 233 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobkyňa v 6. rade je vlastníčkou parcely č. KN XXXX o výmere 233 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobca v 7. rade je vlastníkom parcely č. KN XXXX o výmere 661 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J.. Žalobca v 8. rade je vlastníkom parcely č. KN XXXX o výmere 836 m2, záhrada zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J..
9. Z kópii katastrálnej mapy vyplýva umiestnenie vyššie uvedených parciel žalovaných ako aj žalobcov, ako aj umiestnenie predmetného mostu, ako aj tok potoka Z. a udávané prístupové cesty, jedna žalovaná na ktorú sa ide z hlavnej ulice E. na most cez potok Z. a parcelu žalovaných a druhá z opačnej strany z ul. H., kde končí asfaltová cesta, následne poľná cesta, brod cez potok Z., cez parcelu P. č. XXXX, k parcelám žalobcov. Rovnako tieto skutočnosti vyplývajú zo satelitnej - leteckej snímky uvedených parciel.
10. Taktiež to vyplýva z fotodokumentácie doloženej do súdneho spisu účastníkmi konania (čl. 9,60,29,103 až 116), t.j. umiestnenie parciel účastníkov konania, umiestnenie železného mostu, umiestnenie železnej brány a uvádzané prístupové cesty k týmto parcelám, jedna z ulice H. cez potok Z. a druhá tvrdená žalobcami z ulice E. cez most a parcelu žalovaných č. XXXX/X.
11. Z uvedených listín, fotodokumentácie a výpovedí taktiež vyplýva, že most cez potok Z., cez ktorého sa domáhajú žalobcovia určenia práva prechodu, je postavený z dvoch oceľových plechov medzi ktorými je voľná medzera postavených na betónovom pilieroch a pred ním je brána. Ide vlastne o mostík a nie riadny most. Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, vyjadrení svedkov, z listov vlastníctva, kópii katastrálnej mapy, satelitnej snímky, fotodokumentácie, vyjadrení obce (čl.126,141), povolenia Miestneho národného výboru v J. na výstavbu mosta a z povolenia obce J. na výstavbu oplotenia vyplýva, že uvedený most je postavený žalovaným so súhlasom Miestneho národného výboru v J.. Železný mostík preklenuje potok Z., ktorého koryto preteká cez parcelu č. XXXX/X (nie je predmetom sporu), k.ú. J.. Parcela č.XXXX/X pod mostíkom je teda korytom vodného toku potoka Z.. Tento mostík (nad parcelou č.XXXX/X) spája parcelu č. XXXX (taktiež nie je predmetom sporu), cez ktorú sa ide k tomuto mostíku od hlavnej ul. E. so žalovanou parcelou žalovaných č. XXXX/X (ku ktorej sa taktiež žalobcovia domáhajú pre určenie práva prechodu vydržaním).
12. Žalobcovia pri realizácii žalovaného vecného bremena - práva prechodu, teda prichádzajú z hlavnej ul. E., cez parcelu č.XXXX, cez parcelu potoka Z. č.XXXX/X po žalovanom železnom mostíku, prídu na žalovanú parcelu č.XXXX/X a následne postupne musia prechádzať cez viaceré svoje susediace parcely žalobcov, podľa toho kto akú parcelu z nich vlastní. Predmetom sporu vymedzenom žalobcami je však len železný mostík a parcela žalovaných č.XXXX/X, k.ú. J.. Ostatné vymenované nehnuteľnosti nie sú predmetom konania.
13. Z pozemkovej mapy z minulosti, ako aj v katastrálnej mapy zo súčasnosti a z listov vlastníctva je zrejmé, že tam nebola a nie je zakreslená a ani zapísaná žiadna cesta. Z listu Rady Miestneho národného výboru v J. z XX.XX.XXXX, č. 370/79 (čl. 23) vyplýva, že MNV v J. na schôdzi Rady MNV z 18. júla 1979 ohľadom žiadosti o povolenie a výpomoc pri výstavbe mostu k parcele č. XXXX/X, k.ú. J. svojim uznesením povolilo stavebníkovi H. D. výstavbu mostu k tejto parcele, avšak na náklady stavebníka. Z oznámenia Obce J. zo 06.11.2012 (čl.26) vo veci oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zo strany žalovaného v 1. rade vyplýva, že obec J. nemá námietok proti realizácii drobnej stavby podľa priloženej projektovej dokumentácii a to : oplotenia a vyhotovenia brány na pozemku k parcele č. KN XXXX a k parcele č. KN XXXX/X, k.ú. J.. Z odpovedi Obce J. zo dňa 17.01.2013 na žiadosť súdu (čl. 30) vyplýva, že na parcely žalobcov nie je prístup z ulice H., pretože ul. H. predeľuje od parciel žalobcov potok Z. cez ktorý nie je postavený žiadny most a dá sa tam prechádzať len keď je nízka hladina potoka. Obec J. neeviduje vlastníka mostíka z ulice E. (t.j. parcela č. KN XXXX) cez potok Z., ktorý tečie cez parcelu KN č. XXXX a to z dôvodu, že mostík nebol nikdy skolaudovaný a ani zakreslený do katastrálnej mapy, avšak mohol ho postaviť pán H. D., o čom nasvedčuje aj odpoveď Rady MNV z roku 1979, č. 370/79.
14. Z výzvy P. P. z 05.09.2013 (čl.121) vyplýva, že táto vyzvala žalobcov, aby prestali prechádzať cez jej parcelu č. XXXX ( cesta od ul. H.) zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. J. a žalobcovia to zobrali na vedomie. Z ostatných dôkazov taktiež vyplýva (ako to už bolo vyššie uvedené), že cez túto parcelu prechádzali žalobcovia, ale aj žalovaní a ostatní ľudia, pokiaľ išli k svojim parcelám z ulice H., kde končila asfaltová cesta, pokračovala poľná cesta, cez potok Z. a potom prechádzali cez parcelu č. XXXX P. P. na svoje parcely. Z vyjadrenia z 22.09.2013, ktoré podpísali aj žalobcovia (čl. 124) vyplýva, že brána je postavená na hranici parcely č. XXXX a parcely KN XXXX/X - koryto potoka, pričom tieto parcely nie sú predmetom
sporu a nie sú ani vo vlastníctve žalovaných. Musí to riešiť príslušný stavebný úrad, t.j. obec. Rovnako to vyplýva aj z pripojeného listu Obce J. z 12.09.2013 (čl.126, 141). Táto skutočnosti, že bránka je postavená na hranici parcely č. XXXX a parcely č.XXXX/X a nie na parcele žalovaných je zrejmá aj z kópii katastrálnych máp a z leteckej snímky. Je teda postavená na hranici parcely č.XXXX ktorá slúži ako prístupová cesta z ulice E. na železný mostík (postavený na parcele č.XXXX/X-potok) a parcelu žalovaných XXXX/X a ostatné susediace parcely. Brána bola teda žalovanými postavená inak, než na to mali súhlas Obce, to však nie je predmetom tohto konania. Je to oprávnený riešiť príslušný stavebný úrad, t.j. obec.
15. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi zotrvala na uvedenej žalobe s tým, že po kúpe parcely jej bolo povedané, že sa tam v minulosti chodilo z hlavnej ul. E. práve cez potok Z. a cez mostík a cez parcelu žalovaných č.XXXX/X. Uviedla, že v súčasnosti chodí na svoj pozemok z opačnej strany cez ulicu H., kde končí asfaltka a následne cez potok Z. a cez parcelu pána P. č. XXXX. Potom prechádza cez parcely žalobcov v 5. a v 6. rade. Žalobca v 8. rade pán P., je jej brat, ktorý je vlastníkom parcely č. XXXX. Uviedla, že je to taká dohoda bez právneho riešenia o tom, že žalobcovia môžu navzájom prechádzať cez uvedené pozemky, ako aj cez pozemok pána P. č. XXXX. Žalobca v 2. rade E. P. uviedol, že je spoluvlastníkom č. XXXX/X a tento podiel nadobudol po svojich právnych predchodcov a to po rodičoch s tým, že odkedy žije, stále bola prístupová cesta cez uvedený most a následne cez pozemok žalovaných. Uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o žiadnej ústnej či písomnej dohode medzi právnymi predchodcami žalobcov, t.j. predchádzajúcimi vlastníkmi týchto pozemkov ohľadom tohto prechodu. Pamätá si ešte pôvodný drevený most, ktorý tam bol, cez ktorý sa dalo prejsť aj konským povozom. V čase keď sa staval terajší most bol ešte malý, ale z rozprávania rodičov vie, že mali prispievať na výstavbu tohto mosta, nevie však o tom povedať nič presnejšie. Žalobkyňa v 4. rade E. Q., rod. Q. uviedla, že je spoluvlastníčkou parcely č. XXXX/X rovnako ako žalobca v 2. rade. Pamätá si, že tam predtým bola drevená lavička. Nevie sa vyjadriť ohľadom súčasného mosta, kto ho staval a nevie sa vyjadriť, či jej rodičia na to niečím prispeli alebo či sa zúčastnili jeho výstavby. Od svojich rodičov však vie, že sa na predchádzajúci most, nie súčasný zložili a to aj jej rodičia. Nemá žiadnu vedomosť o písomnej alebo ústnej dohode, alebo zmluve ohľadom prechodu zo strany jej rodičov a iných právnych predchodcov a nič jej ani nespomínali. Žalobkyňa v 5. rade P. S. uviedla, že v minulosti boli postavené na uvedených parcelách žalobcov tri rodinné domy a bolo to ešte pred vojnou. Vie o tom, lebo jej to povedal jej otec. Ona sa v jednom z týchto domov narodila. Pamätá sa, že predtým tam bol drevený most cez ktorý mohli prejsť aj kone s povozom. Jej otec jej povedal, že jej dedo Q. M. a žalovanej v 2. rade dedo a dedo pána P. v minulosti kúpili uličku (teraz parcela č.XXXX, nie je predmetom sporu) od ulice E. smerom k mostu a k potoku. Ona sa pamätá, že k týmto parcelám žalobcov sa stále chodilo z ulice E., následne cez parcelu č.XXXX, ponad potok Z. cez súčasný železný most a potom cez parcelu žalovaných č.XXXX/X a potom cez parcely ostatných žalobcov. Uviedla, že ona sa pamätá ako sa staval terajší most, že ho nestaval len žalovaný, ale že tam pomáhal pri výstavbe aj jej otec. Bola prítomná pritom, ako sa právny predchodcovia rozprávali, že sa budú skladať na výstavbu mosta a uviedla, že dávali peniaze a to otcovi tu prítomnej žalovanej v 2. rade. Podľa nej je súčasný most v takom stave, že ani nákladné auto cez neho už nemôže prejsť. Podľa jej vedomostí žalovaní, ako aj žalobcovia chodili na uvedené parcely nielen z ulice E. ale aj z druhej strany z ulice H., kde končí asfaltka, kde pokračuje poľná cesta a cez potok Z. a pozemok č.XXXX P.. Chodil tade aj žalovaný hlavne keď staval dom, keď potreboval ísť s nákladným autom a vozil tade aj drevo a to aj v súčasnosti. Nemá vedomosť o nejakej ústnej alebo písomnej dohode medzi právnymi predchodcami ohľadom tohto prechodu, ale myslí si, že nejaká dohoda mohla byť, keď sa tam chodilo ešte pred prvou svetovou vojnou a aj následne.
16. Žalobca v 8. rade R. P., brat žalobkyne v 1. rade trval na žalobe. Uviedol, že je vlastníkom parcely č. XXXX a chodí na ňu cez vodu. Momentálne teda cez ulicu H., kde končí asfaltka pred potokom Z. a následne prejde aj na osobnom aute cez potok Z., je tam poľná cesta a takto sa dostane na svoj pozemok. O výstavbe mostu on nevie nič povedať, avšak má vedomosť, že jeho otec chodil tade kadiaľ on, teda cez ulicu H.. Niekedy chodil aj cez žalovaný most, teda od ulice E. a parcelu žalovaných a parcely žalobcov. Zástupkyňa žalobkyne v 6. rade jej sestra E. P. splnomocnená na zastupovanie len na jednom pojednávaní vo veci uviedla, že trvá na podanej žalobe, lebo jej rodičia, jej sestra a žalobkyňa v 6. rade, chodili cez uvedený most a cez pozemky žalovaných a ostatných žalobcov aj v minulosti. Nikdy tam
nebolo nič ohradené. Z ulice H. z druhej strany cez potok Z. sa nedá stále chodiť, pretože v období dažďov je tam vysoká voda. Z rozprávania svojho otca vie, že on pomáhal taktiež stavať most otcovi tu prítomnej žalovanej v 2. rade. Na otázku súdu, aby uviedla ako chodia ich susedia P., ktorí sú vlastníci parcely 1940 k svojmu pozemku, zástupkyňa uviedla, že oni majú na druhej strane potoka Z. svoj dom, ako aj záhradu a chodia tade cez brod potoka, t.j. chodia cez ulicu H.. Žalobca v 7. rade R. P. uviedol, že je vlastníkom parcely č. XXXX. Momentálne chodí na túto svoju parcelu z druhej strany cez ulicu H. a cez potok Z., pred ktorým končí asfaltka z ulice H.. V minulosti však chodili na svoju parcelu cez most, ktorý je predmetom sporu a cez pozemok žalovaných a pozemky ďalších žalobcov. Uviedol, že na jeho parcele č. XXXX mali v minulosti postavený dom ešte jeho rodičia, on sa narodil v tomto dome a pamätá si, že sa stále chodilo cez žalovaný most a parcelu žalovaných a ostatných žalobcov. Nikdy tam nebol žiadny problém. Uviedol, že pred súčasným mostom tam bol v minulosti drevený most po ktorom prešli aj kone s vozom. On bol vtedy ešte ako dieťa. O výstavbe súčasného mostu nič nevie, nevie kto na neho prispieval, nevie kto ho staval. Na otázku žalovanej v 2. rade žalobca v 7. rade uviedol, že on nemôže stále chodiť na svoj pozemok cez ulicu H. a následne cez potok Z., pretože tam je stále iná voda a nie je tam most.
17. Žalobkyňa v 5. rade na ďalšom pojednávaní uviedla, že chce doplniť svoju výpoveď a to že pred 2. svetovou vojnou na uvedených parcelách boli tri domy troch rodín. Bol tam dom právnych predchodcov
- starých rodičov žalovanej v 2. rade H., potom vedľa nich bývali jej starí rodičia Q. M. s manželkou a potom tam mali tretí dom P.. Po 2. svetovej vojne boli zničené dva domy. Ostal tam tretí dom rodičov žalovanej v 2. rade. Preto sa v roku v 1951 roku do náhradných domov odsťahovali jej rodičia a cca v roku 1955 aj susedia P.. V minulosti sa tam chodilo cez žalovaný most. Žalobkyňa v 6. rade uviedla, že je vlastníčkou parcely č. XXXX, je to predposledná parcela z ulice H. a vedľa nej jej sused pán P. - parcela č.XXXX, ktorý nie je účastníkom tohto konania. Z druhej strany má susedu, žalobkyňu v 5. rade P. S.. Pamätá sa že sa stále chodilo na tento ich pozemok cez žalovaný most a pozemok žalovaných a následne popri potoku Z. cez pozemky ostatných žalobcov. Predtým tam bol pôvodne širší drevený most po ktorom mohli prejsť aj kone s povozom, potom tam bola železná lavička len jedna a neskôr aj druhá železná lavička, až vznikol súčasný most. Pamätá sa, že pri výstavbe súčasného mostu pomáhal aj jej otec, ktorý pomáhal rodine H.. Na otázku súdu uviedla, že jej otec pomáhal tu prítomným žalovaným s výstavbou tohto mostu a pomáhal im aj otec žalovanej v 2. rade, ktorý v tom čase ešte žil. Nevie, kto tam viac pracoval pri výstavbe tohto mostu a ani či sa tam združovali nejaké peniaze. V súčasnej dobe prechádza na svoj pozemok z druhej strany z ulice H., potom cez potok Z. a cez parcelu rodiny P.Ý. č. XXXX, ktorí im umožňujú prejsť. Z ulice H. cez potok Z. chodili aj žalovaní a ostatní účastníci konania a to predovšetkým, keď potrebovali prejsť mechanizmami a autami k svojim pozemkom. Uviedla, že ona taktiež býva v obci J. pri potoku Z. a sami si postavili most k svojmu domu, avšak umožnili ostatným susedom, aby cez ten most prechádzali v rámci dobrých susedských vzťahov, hoci ho nestavali a ani na neho neprispeli. Nemá žiadnu vedomosť o žiadnej dohode medzi bývalými vlastníkmi ohľadom tohto prechodu.
18. Svedok H. P., bratranec z druhého kolena vo vzťahu k žalovanej v 2. rade uviedol, že odkedy sa on sa pamätá, chodilo sa v obci stále cez uvedený most a cez pozemok žalovaných a prechádzalo sa tade na pozemky ostatných. Predtým tam bol ešte drevený most, ktorý bol zničený a následne sa postavil súčasný most tak že sa vybudovala jedna železná lavička a potom aj druhá. Predtým tam boli vybudované piliere. Nevedel uviesť kto presne tento most staval uviedol však, že tam videl stavať aj otca P. S. potom nebohého pána P., nebohého Š. P., t.j. otca žalobkyne v 6. rade a žalovaného v 1. rade D. H.. Robil tam aj nebohý pán P., ktorý mal prístroj na rozrezávanie kovu. Súčasný most sa robil tak, že najprv sa položila prvá železná platňa, potom sa urobila druhá platňa, ktorú ukladal otec žalobkyne v 6. rade R. G.. O financovaní mostu nič nevedel. Na otázku súdu uviedol, že sa chodilo aj z druhej strany k týmto pozemkom a to z ulice H., avšak hlavne keď potrebovali prejsť stroje. Chodili tamade aj žalovaní, hlavne keď stavali svoj rodinný dom alebo keď vozili drevo a nikto im nič nepovedal. Keď je veľká voda podľa neho sa nedá ísť cez potok Z. z druhej strany, teda z ulice H., lebo tam nie je most. Svedkyňa C. P. uviedla, že jej bratrancom je otec žalovanej v 2. rade a žalobkyňa v 6. rade je jej sestra. Ona chodila pomáhať sestre žalobkyni v 6.rade sadiť zemiaky a na uvedené parcely sa chodilo stále cez tento žalovaný most ponad potok Z. a cez pozemok žalovaných a chodili tam nielen vlastníci týchto všetkých pozemkov ale aj ľudia, ktorí si skracovali cestu z ulice H., ľudia, ktorí chodili na huby, pretože tam bol ďalej les cez ktorý sa dalo prejsť, alebo v zime na bežkách. Pamätá si, že tam bol drevený most
a následne si pamätá, že sa tam staval železný most. Uviedla, že chodila na tento pozemok aj z druhej strany cez ulicu H., ale keď bola veľká voda v potoku Z., nedalo sa tamade prejsť. Vlastníci parcely č. XXXX P. chodia cez ulicu H., ale v minulosti tiež chodili cez žalovaný most a parcelu žalovaných a ostatných žalobcov. Z ulice H. chodili aj žalovaní, hlavne keď tam viezli drevo. O financiách súčasného mostu nevedela nič bližšie uviesť. Z čestného prehlásenia E. E., E. Q., W. P., E. U. (na čl. 98 a 102) vyplýva, že v súčasnosti aj v minulosti sa chodilo k pozemkom žalobcov, ako aj žalovaných cez žalovaný most ponad potok Z., na ktorý sa išlo z ulice E. s tým, že predtým tam bol drevený most, potom tam bola kovová lávka. E. Q. vo svojom čestnom prehlásení ešte uviedla, že v minulosti si vlastníci pozemkom zo strany ulice E. kadiaľ sa išlo na uvedený most vymenili navzájom pozemky niekedy v roku 1970, aj keď sa to nezaregistrovalo v papieroch. Z ulice H. sa nechodilo k uvedeným parcelám. Z vyjadrenia C. P. (čl. 122) vyplýva, že táto na ozrejmenie situácie doložila do súdneho spisu satelitnú
- leteckú mapu s vyznačením situácie. Uviedla, že most nestaval žalovaný sám, ale všetci vlastníci susediacich pozemkov. Pred súčasným mostom tam bol drevený most, kde chodili nielen majitelia susediacich pozemkov, ale aj rodiny, ktoré tam mali ešte predtým domy. Chodilo sa na ten most z ulice E. a využívali to dlhé generácie.
19. Na tento skutkový stav je potrebné použiť predovšetkým tieto právne predpisy. Vecné bremeno - právo prechodu je spôsobilým predmetom vydržania, ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky. Vecné bremená § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Ods. 2, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Ods. 3, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. § 151o ods. 1, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Ods. 2, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ods. 3, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. § 151p ods. 1, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. Ods. 2, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Ods. 3, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ods. 3, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. V čase od 1855 do 1950 platilo na území Slovenska Uhorské obyčajové právo a Pozemková kniha (obdobne ako teraz kataster nehnuteľností) bola verejnou evidenciou nehnuteľností, ich vlastníkov a práv s nimi spojených, pričom rovnako ako teraz platil intabulačný princíp, t.j. práva vznikali, zanikali a menili sa až zápisom a to vkladom (výmazom) do pozemkovej knihy. Vklad bol možný len na základe súkromných alebo verejných listín s predpísanými náležitosťami a v písomnej forme s úradne overeným podpisom a povolením ku vkladu. Zmluva či už darovaciu alebo iná musela spĺňať tieto náležitosti, vrátane písomnej formy, overenia podpisu a návrhu na vklad do pozemkovej knihy, čo boli všeobecne známe skutočnosti. Okrem toho na vydržanie bol potrebný taktiež oprávnený a dobromyseľný vstup do držby pri začatí vydržania a aj bola potrebná nerušená držba po dobu aspoň 32 rokov (proti štátu 100 a cirkvi 40 rokov) a nadobúdateľ musel byť pri začiatku držby dobromyseľný, čo nebolo zo strany žalobkyne preukázané.
Od 01.01 1951 do 1964 platilo vydržanie podľa Stredného občianskeho zákonníka (SOZ) č.141/1950 Zb. a taktiež sa vyžadovali obdobné podmienky oprávnená, dobromyseľná a nepretržitá držba aspoň 10 rokov + vstup do oprávnenej, dobromyseľnej držby. Po nadobudnutí účinnosti Stredného občianskeho zákonníka žalobcovia tiež nepreukázali a ani neuvádzali žiaden vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a začatie plynutia vydržacej doby. Tento zákon zaviedol v § 116 ods. 1 kratšiu 10 ročnú vydržaciu lehotu, pričom podľa § 566 ods. 1 SOZ, ak vydržacia lehota začala bežať pred 01.01.1951, skončí sa, ak tento zákon stanovuje kratšiu lehotu, najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 01.01.1951. Podľa ods. 2 to platí aj pre vydržacie doby. V tomto prípade sa ustanovenia § 566 nemôžu použiť, pretože žalobcovia ani nepreukázala a neuvádzali prvú podmienku pre vydržanie a to začatie plynutia vydržacej doby a vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Ostatné podmienky na vydržanie § 115 až 118 SOZ, ktoré by nastali za platnosti a účinnosti SOZ. Podľa ustanovení zákona č.141/1950 Zb. tzv. Stredný občiansky zákonník (SOZ) o nadobudnutí vlastníctva vydržaním; § 115 Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. § 116, odsek 1: Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Odsek 2 : Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa § 566 SOZ, odsek 1 : Lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. odsek 2 : To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe. Od 01.04.1964 do 30.03.1983 nebolo možné vydržanie a do dnešného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., sa vydržanie zaviedlo až novelou zák. č.131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983, čo však nemožno použiť na tento spor a v dnešnom rozsahu sa zaviedlo až novelou zák. č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992, pričom podmienky boli a sú : - oprávnená a dobromyseľná držba, čo sa hodnotí vždy objektívne a nie podľa subjektívneho názoru účastníka, - musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
- držba musí byť nepretržitá po dobu 10 rokov, pričom je možné započítať si aj čas oprávnenej držby právneho predchodcu. Ustanovenia OZ č.40/1964 Zb. nemožno aplikovať na tento prípad, pretože podľa tvrdení žalobcu a je to zrejme aj z dokazovania malo dôjsť k začatiu plynutia vydržacej doby ešte pre týmto dátumom. Splnenie podmienok vydržania nebolo v konaní preukázané ani podľa tohto aktuálneho občianskeho zákonníka. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Držba § 129 ods.1, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Ods. 2, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. § 130 ods. 1, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ods. 2, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Ods. 3, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
20. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom geodetom za účelom vypracovania geometrického plánu v ktorom by sa určil rozsah práva prechodu cez parcely žalovaných. Zo znaleckého posudku znalca O.. E. E. č. 6/2016 bol vypracovaný geometrický plán zo dňa 02.05.2016 číslo plánu 21C/381/12-4/2016, kde bol znázornený priebeh vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu CKN 1244/1 po bodoch 5-13-11-12-14-4-5 a cez železný
most definovaný bodmi 5-4-2-3. Po vykonanom dokazovaní keďže nedošlo k zmene právneho a skutkového stavu oproti stavu kedy rozhodoval vo veci v zrušujúcom uznesení Krajský súd v Prešove a tento prvostupňový súd je viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove, súd konštatuje, že žalobcovia preukázali svoje tvrdenia, preukázali existenciu vecného bremena práva prechodu cez parcelu žalovaných a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
V konaní bolo preukázané, že ešte pred rokom 1950 sa prechádzalo cez uvedenú parcelu a cez drevený most po ktorom ostali piliere, následne po roku 1958 cez železnú lávku a následne cez most postavený žalovanými. V súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove prvostupňový súd rozhodoval o povinnosti žalovaných nezasahovať do práva žalobcov z vecného bremena, ak vecné bremeno existuje. Preto súd skúmal predjuciálne existenciu vecného bremena. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že existuje právo na prechod peši a povozom po pozemku žalovaných a to predovšetkým z výsluchu žalobcov, svedkov a E. Q., W. P., E. U., H. P., C. P., ale aj z čestných vyhlásení (čl. 98 - 102) z ktorých vyplynulo, že cez pozemok vo vlastníctve žalovaných a cez drevený most, neskôr železné lávky prechádzali desaťročia nielen samotní žalobcovia ale aj iné osoby (čl. 93). Tento stav dlhodobého prechodu sa datuje minimálne od roku 1950 a tento dlhotrvajúci faktický stav výkonu práva z vecného bremena bol preukázaný svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi (čestnými prehláseniami). Svedkyňa E. Q., nar. XX.XX.XXXX sa do obce nasťahovala v roku 1949 a potvrdila nielen tento stav, ale aj existenciu neformálnej dohody o práve prechodu nielen cez most, ale aj cez pozemok vo vlastníctve právnej predchodkyni žalovanej v 2. rade. Všetky uvedené skutočnosti svedčia záveru o preukázaní dobromyseľnosti prechodu právnych predchodcov žalobcov cez pozemok žalovaných. Už raz vzniknuté právo z vecného bremena nezaniká faktických vyvstávaním prekážky (brány). Naopak brána, pokiaľ sa kľúče od nej neposkytnú žalobcom, predstavuje evidentne prekážku vo výkone už existujúce práva z vecného bremena. Predmetom konania je zdržanie sa zásahu do výkonu práv z vecného bremena a pasívna legitimácia je preto daná žalovaným ako rušiteľom z tohto práva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vecné bremeno právo prechodu vzniklo najneskôr za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to v súlade s § 566 SOZ, ods. 1, kde sa vyžadovala desaťročná vydržacia lehota. Táto lehota uplynula najneskôr 01.01.1961, pretože po uvedenej lávke a cez uvedené parcely sa prechádzalo ešte pred rokom 1950, tak ako vypovedali svedkovia. Na veci nič nemení, že žiadna cesta, ani právo prechodu neboli a nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, resp. predtým v pozemkovej knihe.
Súd poukazuje, že strany nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a prvostupňový súd je viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd zamietol žalobu vo vzťahu k žalobcovi v 7. rade R. P. a to z dôvodu, že na poslednom pojednávaní zo zhodných tvrdení strán konania žalobcov, ako aj žalovaných vyplynulo, že tento žalobca v minulom roku 2016 predal svoju nehnuteľnosť a teda nemá už aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 a § 255 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. tak, že priznal úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže vo veci vznikli trovy aj Slovenskej republike vykonaným znaleckým dokazovaním, súd priznal Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalovaným.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.