Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-155-2005.pdf
PDF · 75.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/155/2005
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: XX XXX XXX proti povinnému: S. C., R.. XX.X.XXXX bytom H. X, I. D. pre vymoženie pohľadávky 462,03 € a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn. EX XXX/XX sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený sa z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21,68 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 7.3.2005 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom č. k. 2Rob/271/2004 zo dňa 24.8.2004.
2. Dňa 18.4.2005 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *.
3. Dňa 1.3.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora, na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu nemajetnosti povinného. V podaní zároveň súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 36,37 €. Zároveň súdu doručil exekučný spis.
4. Podľa § 238 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Po oboznámení sa so spisom súd zistil, že povinný zomrel dňa 23.10.2007, dedičské konanie bolo uznesením tunajšieho súdu zastavené pre nedostatok majetku po zomrelom.
8. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
10. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
11. Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bola zistená nemajetnosť povinného.
12. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
13. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že za daných okolností je dôvodné zastaviť túto exekúciu pre nemajetnosť povinného, a to s poukazom na výsledky dedičského konania. Dedičské konanie bolo právoplatne zastavené, pretože povinný nezanechal žiadny majetok, a teda ani niet osoby - dediča, na ktorého by prešla povinnosť znášať dlhy, teda na ktorého by prešla povinnosť z exekučného titulu. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
14. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
16. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
18. Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z .z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom ku marcu 2008 (ďalej len „cit. vyhlášky“) základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € (200,-Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, a to:
- spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie 35 min.
Spolu 6,64 €
20. Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura + 20% DPH.
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €
- súčinnosť ded. odd. 3,32€
Spolu 6,64 €
21. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za spracovanie návrhu príkazu na zastavenie, nakoľko má za to, že daná činnosť bezprostredne nesmerovala k vymoženiu pohľadávky.
22. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
23. Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky celkovo v sume 4,79 €, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
24. Nakoľko z predloženého exekučného spisu bolo doručovanie preukázané originálom doručenky len v troch prípadoch, v ostatných prípadoch neboli doložené preukázané vôbec, súd priznal poštovné len v riadne preukázanej časti.
25. V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH, teda priznal mu sumu 3,61 € zo sumy 18,07 €.
26. Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 21,68 € a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
27. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
28. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto konkrétnom prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenému ani povinnému. Keďže teda žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.