Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/131/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX V. W. Z., o zaplatenie sumy 1 212,96 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.06.2016 voči žalovanej domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1 212,96 eur, riadny úrok vo výške 19,50 % ročne zo sumy 773,24 eur od 13.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 075,77 eur od 13.06.2016 do zaplatenia a zaviazala ho na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril Zmluvu o bežnom účte a MAXIKONTA. Na základe oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte poskytol žalovanej finančné prostriedky vo forme čerpania kreditnej karty do výšky úverového limitu 800,- eur. Nakoľko žalovaná úver nesplácala a bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ku dňu 20.09.2014 vyhlásil celú pohľadávku za splatnú. Dlžná suma vo výške 1 212,96 eur je vyčíslená ku dňu 12.06.2016 a pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 773,24 eur, úrokov z úveru vo výške 302,53 eur a úrokov z omeškania vo výške 137,19 eur.

2. Žalovaná so uplatnený nárok nepoprela a nerozporovala, ale vzhľadom na jej majetkové pomery požiadala o možnosť dlžnú sumu splatiť formou mesačných splátok.

3. Súd sa oboznámil s žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov, sadzobníkom žalobcu platným od 01.07.2013, Podmienkami pre vedenie bežného účtu, sadzobníkom poplatkov žalobcu, Úrokovými sadzbami žalobcu, Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, potvrdením o prevzatí karty, výpoveďou zmluvy, oznámením o zrušení účtu, výpisom z účtu žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

4. Zo zmluvy o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo dňa 26.06.2006 súd zistil, že ju uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť K., E.. L.. so žalovanou, pričom jej predmetom bolo poskytovanie produktov a služieb žalovanej podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Žalovanej bola poskytnutá platobná karta s denným limitom na výber peňažných prostriedkov 10 000,- Sk eur. Podľa článku III. bod 1 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky K., E..L.. a Obchodné podmienky K., E..L.. Podľa čl. III. bod 2 bola žalovaná oprávnená disponovať s peňažnými

prostriedkami na bežnom účte podľa obchodných podmienok. Podľa čl. III. bod 10., žalovaná svojim podpisom potvrdila, že bola pred uzavretím zmluvy oboznámená so zmluvnými podmienkami, banka bola oprávnená zmeniť túto časť zmluvy v prípade zmeny Sadzobníka poplatkov jednostranným úkonom bez súhlasu majiteľa a zmenu banka oznamuje bezodkladne zverejnením výveskou umiestnenou v prevádzkových priestoroch pracoviska banky prístupných verejnosti a na internetovej stránke najneskôr 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

5. Na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru k ČSOB Kreditnej karte č. XX/XXXX/XXXX zo dňa 11.05.2010 jej žalobca dňa 11.05.2010 poskytol úver k ČSOB Kreditnej karte do výšky úverového limitu 800,- eur. Úverová zmluva bola podľa bodu II. Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty uzatvorená akceptáciou žiadosti žalovanej žalobcom. Úver bol žalobcom poskytnutý k ČSOB Kreditnej karte formou povoleného prečerpania do výšky úverového limitu na bežnom účte žalovanej, ktorú pre ňu viedol žalobca. Úver mohla žalovaná začať čerpať počnúc dňom 12.05.2010, deň splatnosti bol určený vždy 20. deň v mesiaci, deň konečnej splatnosti úveru bol v zmysle ustanovení podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty posledný deň výpovednej lehoty, kedy bude žalovaná povinná vyrovnať všetky záväzky, ktoré jej voči banke vznikli v súvislosti s používaním ČSOB Kreditnej karty a s čerpaním úveru. Ku dňu otvorenia úverového účtu predstavovala výška úrokovej sadzby 18,90 % ročne, výška debetnej úrokovej sadzby 30 % ročne, výška sadzby úroku z omeškania bola určená v Podmienkach pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty, ktoré boli súčasťou zmluvy. Aktuálna priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty zverejnená podľa § 7a ods. 2 zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola 19,33 %. Čerpané peňažné prostriedky mala odporkyňa splácať v pravidelným mesačných splátkach vo výške 5 % z čerpanej sumy vždy k 20. dňu v mesiaci.

6. Ako vyplýva zo znenia Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty Článok VIII., bod 1., držiteľ karty je povinný uhradiť banke dlžnú sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške Minimálnej splátky, ktorá je uvedená vo výpise. Podľa bodu 3. Tohto článku, výška Minimálnej splátky je 5% dlžnej sumy, minimálne však 15 eur. Pokiaľ dlžná suma, z ktorej sa minimálna splátka vypočítava je nižšia ako 15 eur, rovná sa výška minimálnej splátky výške dlžnej sumy. Držiteľ karty je oprávnený zvýšiť výšku splátky na vyššiu čiastku podľa aktuálnej ponuky banky a takto zvýšenú minimálnu splátku opäť znížiť, minimálne však na 5% z dlžnej sumy. Požadovanú novú výšku minimálnej splátky držiteľ karty oznámi banke písomne a banka inkasuje minimálnu splátku v požadovanej výške za mesačné obdobie nasledujúce po mesiaci, v ktorom bolo doručené písomné oznámenie držiteľa karty. Zmenenú výšku splátky banka držiteľovi potvrdí písomnou formou, spravidla oznámením vo výpise

7. Nakoľko žalovaná neplnila riadne a včas povinné splátky žalobca listom zo dňa 21.09.2014, oznámil žalovanej zosplatnenie úveru, čím vyhlásil celú svoju pohľadávku z poskytnutého úveru dňom 20.09.2014 za splatnú. Dlh žalovanej k uvedenému dňu bol vo výške 804,86 eur.

8. Zo žalobcom predloženého prehľadu čerpania a úhrad z úverového účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 4 420,41 eur a v prospech žalobcu uhradila finančné prostriedky vo výške 4 639,96 eur.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.10.2016 uviedol, že nezaplatená istina úveru vo výške 773,24 eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, ktorý bola žalovaná oprávnená čerpať od 12.05.2010. Nezaplatené riadne úroky z úveru vo výške 302,53 eur boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru za obdobie od 13.05.2010 do 12.06.2016. Úroky z omeškania vo výške 137,19 eur boli počítané z nedoplatkov na splátkach splatných k 20. Dňu kalendárneho mesiaca. Prvýkrát sa žalovaná dostala do omeškania s platením splátky istiny splatnej k 20.07.2011. V ďalšom uviedol, že úver formou kreditnej karty je tzv. revolvingový úver. Jeho charakteristikou je, že úver je čerpaný do výšky úverového rámca ľubovoľne na základe potreby dlžníka, ktorý ho ľubovoľne, min. však vo výške 5 % z čerpaného úveru v danom období spláca. Ide teda o dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver pri ktorom nie je možné už pri jeho zriadení konečnú splatnosť vo forme presne stanoveného dňa. Žalobca predložil aj špecifikáciu čerpania a splácania úveru, nakoľko je spôsob čerpania finančných prostriedkov , ako aj spôsob ich splácania ovplyvnený dňom čerpania dlžníkom v danom účtovnom období, je údaj uvedený v predloženej špecifikácii zhrnutím zúčtovania v danom období a tak tvorí zjednodušený prehľad čerpania a splácania úveru. Žalovaná istina je tak vo výške 773,24 eur. Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na úrok z úveru aj po zosplatnení istiny uviedol, že žalobca dňa 20.09.2014 vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru, V zmysle § 6 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi prináležia úroky až do reálneho splatenia úveru, pričom k splateniu úveru zo strany žalovanej nedošlo. Je preto potrebné rozlišovať medzi pojmami ,,splatenie úveru“ a ,,zosplatnenie úveru“. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012, sp. zn. 13Co/144/2014, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo/13/2008, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/55/2015, Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7C/124/2014. V ďalšom uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi úrokom zmluvným a úrokom z omeškania. Úrok je odplata za poskytnuté finančné prostriedky. Úrok z omeškania je je sankcia za nesplnenie záväzku.

10. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu so žalobcom podpísala a na jej základe jej bola vydaná kreditná karta. Vyčerpala sumu 4 299,48 eur a splatila už sumu 4 589,99 eur. Zo strany žalobcu jej bol predložený na schválenie zmier, ktorý podpísala. Potom ešte žalobcovi uhradila sumu 50,- eur. Je si vedomá toho, že úver zobrala a musí ho splatiť. Nemôže však dlžnú sumu uhradiť naraz. Je samoživiteľka a má 4 deti. Dlžnú sumu by mohla splácať splátkami vo výške 40,- eur až 50,- eur mesačne.

11. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ,v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy t.j. 12.05.2010 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase u zatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá dňa 11.05.2010 zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

16. Táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia uvedeného zákona v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Žalovanej, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľom, boli žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej činnosti, na základe uzatvorenej zmluvy dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru na kreditnú kartu k bežnému účtu. Žalovaná výslovne žiadala žalobcu o poskytnutie úveru k ČSOB Kreditnej karty vo výške úverového mesačného limitu 800,- eur. Žalovanej tak boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré jej bolo umožnené čerpať prostredníctvom kreditnej karty.

17. Žiadosť o poskytnutie úveru k ČSOB Kreditnej karty zo dňa 11.05.2010, zodpovedá náležitostiam písomne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žiadosť o poskytnutie úveru k ČSOB kreditnej karte obsahuje podpisy oboch zmluvných strán vykonané v jeden a ten istý deň 11.05.2010. Z uvedenej listiny mal súd preukázaný obsahovo zhodný prejav vôle žalobcu a žalovanej zachytený v písomnej forme vyjadrený ich vlastnoručnými podpismi spolu s odtlačkom firemnej pečiatky.

18. Žalobca ako banka a žalovaná ako majiteľ účtu uzatvorili teda dňa 11.05.2010 Zmluvu o vydaní a používaní ČSOB kreditnej karty s tým, že zároveň v uvedený deň oznámením o poskytnutí úveru ČSOB kreditnej karty k žiadosti poskytol žalovanej úver k ČSOB kreditnej karte vo výške úverového rámca 800,- eur s čerpaním od 12.05.2010 a dňom splatnosti vždy 20.v mesiaci, ktorý úver môže čerpať počnúc dňom 12.05.2010, dňom konečnej splatnosti úveru bol v zmysle ustanovených podmienok pre vydanie a používanie ČSOB karty posledný deň výpovednej lehoty, kedy bude povinná táto vyrovnať všetky záväzky, ktoré vznikli voči banke v súvislosti s používaním ČSOB kreditnej karty a čerpaním úveru. Zmluvné strany si takto dohodli aj úrokovú sadzbu vo výške 18,90 % ročne, debetnú úrokovú sadzbu 30 % ročne.

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 2 uvádza podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 1 ods. 2 a ods. 3 uvádza, ktoré úvery sa za spotrebiteľské úvery nepovažujú (negatívne vymedzenie) a všetky ostatné, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať údaje uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 1 ods. 1 uvádza (pozitívne vymedzenie), ktoré zmluvy sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež, ktoré konkrétne náležitosti musia zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza typy úverov, pri ktorých nie je možné niektoré z údajov uvedených v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch určiť. V ustanovení § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch sú uvedené písomné podmienky ponuky spotrebiteľských úverov a to pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch už taxatívne uvádza, ktoré podmienky zmluva (nie návrh zmluvy) o spotrebiteľskom úvere obsahovať má.

20. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď podľa Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, Článok VIII., bod 3 a 1, je výška minimálnej splátky 5 % z dlžnej sumy avšak minimálne 15,- eur. Uvedené formulácie použité žalobcom nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských

úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o presných termínoch úhrad jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru, a tiež, aby mal vedomosť o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má mať možnosť pri vstupe do úverového vzťahu zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko mu z tej ktorej splátky pripadne na úhradu istiny úveru a koľko na úroky a teda ako rýchlo dôjde k splateniu istiny pohľadávky. Rovnako tak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termíny jednotlivých splátok, iba uvedenie, že splátky sú splatné do 20. dňa v mesiaci.

21. Zmluva takisto neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012).

22. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca v tomto smere uviedol, že úver formou kreditnej karty je tzv. revolvingovým úverom. Súd je toho názoru, že aj pri takomto type úveru údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, na napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Okresného súdu Košice sp. zn. 9Co/152/2012 zo dňa 19.11.2014,

23. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa § 4 ods. 3 druhá veta v spojení s § 4 ods. 2 písm. g), písm. i) a písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Žalobcovi tak vo vzťahu k žalovanej vznikol iba nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré jej boli reálne poskytnuté. V tomto smere mal súd za preukázaná, že žalovaná prostredníctvom kreditnej karty vyčerpala finančné prostriedky vo výške 4 299,48 eur a v prospech žalobcu už uhradila sumu 4 589,99 eur. Teda žalovaná na istine úveru už žalobcovi nie je povinná uhradiť žiadne finančné prostriedky. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.