Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-20-2012.pdf
PDF · 238.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu INVESTEX GROUP s.r.o., Na Štepnici 379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36034665, zastúpený JUDr. Jaroslavom Bradom, advokátom, so sídlom Dunajská 58, 811 08 Bratislava, proti žalovanému BEGBIE, s.r.o., Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36638676, zastúpený Ulianko & partners s.r.o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36856517, o zaplatenie 7.846,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.180,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.829,92 € od 21.3.2012 do 25.2.2013, zo sumy 393,38 € od 21.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.260,12 € od 18.4.2012 do 25.2.2013, zo sumy 393,38 € od 18.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 429,37 € od 19.5.2012 do 25.2.2013, zo sumy 393,38 € od 19.5.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 20 %.
Súd p r i z n á v a znalcovi prof. Ing. Karolovi Honnerovi, PhD. nárok na znalečné voči žalobcovi v rozsahu 40 % a voči žalovanému v rozsahu 60 %.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 10,98 €, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 16,48 €, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Dňa 1.8.2012 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 1.8.2012, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 5.486,32 € spolu s úrokom z omeškania z tam uvedených súm za príslušné obdobia vo výške 9 % resp. 8,75 % ročne, a tiež nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 1.10.2011 Zmluvu o nákupe a predaji tepla č.01/2011 (ďalej len „Zmluva“). Na základe článku I.3. tejto Zmluvy sa žalobca ako predávajúci zaviazal vyrobiť a dodať pre žalovaného ako kupujúceho tepelnú energiu na základe objednávky - odberového diagramu v množstve, kvalite a za podmienok uvedených a dohodnutých v Zmluve. Na základe článku I.4. Zmluvy sa žalovaný zaviazal objednanú a dodanú tepelnú energiu za podmienok dohodnutých v
zmluve od žalobcu odobrať a zaplatiť kúpnu cenu. Spočiatku uhrádzal žalovaný vyúčtovanú cenu za náklady spojené s dodávkami za teplo (ďalej len „teplo“) a faktúry za mesiace október 2011 až január 2012 evidovali ako uhradené. Počnúc mesiacom február 2012 žalovaný prestal uhrádzať dohodnutú zmluvnú cenu, napriek tomu, že teplo mu bolo riadne dodávané a zmluvná cena vyfakturovaná, pričom v podanej žalobe špecifikoval o ktoré neuhradené faktúry sa jedná, a to uvedením ich čísla, dátumu splatnosti a sumy, na ktorú boli vystavené. Žalovaný napriek písomnej výzve na zaplatenie neuhradil ku dňu spísania žalobného návrhu svoje splatné záväzky. V tejto súvislosti si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania s odkazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. a článku III.3. Zmluvy.
2. Dňa 13.9.2012 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.9.2012 k predmetnej žalobe, v ktorom okrem iného uviedli, že so žalobou nesúhlasia a túto považovali za nedôvodnú. Poukázali pritom na článok I. ods. 6 Zmluvy, konkrétne kde bola dojednaná fixná zložka ceny tepla vo výške 49,- €/kWh bez DPH, keď táto cena tepla mala byť dojednaná do doby rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) o zmene ceny tepelnej energie pre roky 2012 a nasl., s tým, že im bolo následne doručené rozhodnutie ÚRSO č.0071/2012/T zo dňa 13.12.2011, ktorým bolo rozhodnuté o určení cenovej regulácii v tepelnej energetike pre žalobcu na obdobie roku 2012, v zmysle ktorého fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom bola stanovená na sumu 149,0084 €/kWh bez DPH pre odberné miesto v Meste Zvolen (ďalej len „rozhodnutie ÚRSO“). Toto rozhodnutie ÚRSO označili za nezákonné v dôsledku čoho prestali uhrádzať žalobcovi faktúry za obdobie od februára 2012 a proti tomuto rozhodnutiu ÚRSO podali odvolanie s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku, keď mali za to, že ich spoločnosť mala byť účastníkom predmetného správneho konania, keďže toto rozhodnutie ÚRSO má priamy vplyv na ich povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. Toto rozhodnutie ÚRSO tiež označili za zmätočné, nezrozumiteľné, z ktorého nebolo možné vyvodiť akými úvahami sa pri jeho vydávaní riadili, keď ÚRSO sa dostatočne vysporiadal s otázkou neprimeraného zvýšenia fixnej zložky maximálnej ceny tepla, ako i otázkou okruhu účastníkov, doručovania napádaného rozhodnutia, čím malo byť porušené ich právo na spravodlivý proces. Toto odvolanie malo byť ÚRSOm odmietnuté. Okrem toho uviedli, že podľa ich názoru navýšenie fixnej zložky ceny tepla nasvedčuje tomu, že žalobca pri dodávke tepla nekonal v súlade so zásadou poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, potom takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu. Takýmto výkonom práva sa totiž prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch, pre ktoré, s ohľadom na uvedený výraz zákazu zneužitia práva možno s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejšie ako dovolanie dané právom. Nadmerným navýšením cien tepla rozhodnutím ÚRSO na základe neprimeranej sumy vstupných nákladov poskytnutých žalobcom dochádza k tzv. šikanovaniu pri výkone práva v obchodných vzťahoch, ktoré sa tiež zaraďuje pod konanie v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku. Ide o zneužitie práva o tzv. šikanu, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Rozhodnutie ÚRSO preto nerešpektovali, keďže výšky cien tepla v ňom uvedené boli vypočítané z údajov o výške vstupných nákladov poskytnutých jednostranne žalobcom a ktoré boli oproti predchádzajúcemu obdobiu neprimerane, neodôvodnene navýšené. Navýšenie v rozsahu uvedenom v rozhodnutí ÚRSO by bolo na mieste jedine v prípade, ak by došlo k zvýšeniu sumy vstupných nákladov o cca 200 %, k čomu však nedošlo. Ďalej uviedli, že v tomto prípade nie je vylúčená ani aplikácia § 39 Občianskeho zákonníka ohľadne neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy, pričom pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Tiež uviedli, že podľa ich názoru je zrejmé, že sa žalobca svojim konaním dopustil aj nekalo súťažného konania podľa ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka. Ohľadne definície pojmu dobré mravy súťaže odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.júla sp.zn.1Obo/180/94.
3. Na návrh vydal súd dňa 28.9.2012 platobný rozkaz sp.zn.16Cb/20/2012-25, ktorý bol žalovanému doručený dňa 4.10.2012 a proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 19.10.2012, podľa pripojenej poštovej obálky dňa 19.10.2012, doručený na tunajší súd dňa 22.10.2012, v ktorom uviedol totožné skutočnosti ako vo svojom vyjadrení zo dňa 12.9.2012 a nad rámec toho ešte poukázal na skutočnosť, že ich vedomosť o takomto navýšení ceny za dodávku tepla by pri uzatváraní predmetného zmluvného vzťahu so žalobcom znamenala absenciu ich vôle takýto kontraktuálny vzťah uzavrieť. Uviedli, že konanie žalobcu pri zabezpečovaní vstupov pri dodávkach tepla je buď zjavným porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti spočívajúcej v povinnosti osoby, ktorej hrozí škoda s prihliadnutím na okolnosti
prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo jej zmiernenie, resp. je to možný zásah do spoločenského záujmu chráneného dokonca trestným zákonom (uvedenie do omylu o reálnej výške odplát za obstaranie vstupov pri výrobe tepla).
4. Dňa 19.11.2012 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odporu žalovaného zo dňa 19.11.2012, v ktorom okrem iného uviedli, že tvrdenia uvedené v odpore považujú za účelové s cieľom oddialiť platenie splatných záväzkov vyplývajúcich zo služieb spojených s dodávkami tepla. Uviedli, že ÚRSO vydal dňa 13.12.2011 rozhodnutie č.0071/2012-T číslo spisu 6931-2011-BA, v ktorom určil pre regulovaný subjekt - žalobcu na obdobie roku 2012 fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta vo Zvolene vo výške 149,0084 €/kW bez DPH a túto fixnú zložku fakturoval žalobca žalovanému so chváleným primeraným ziskom od ÚRSO vynásobenú regulačným príkonom na odbernom mieste. Poukázali na to, že toto cenové rozhodnutie je právoplatné a žalobca bol pri fakturácii oprávnený a zároveň povinný vychádzať z tohto cenového rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný poukazuje na nesprávnosť údajov uvedených v cenovom rozhodnutí, takéto preskúmanie nemôže byť predmetom tohto súdneho konania. Podľa ich názoru neobstojí tvrdenie žalovaného, že v cenovom konaní mal tento vystupovať ako účastník konania, navyše odvolanie vo veciach cien podľa § 14 ods. 10 zákona o regulácii v sieťových odvetviach nemá odkladný účinok. Zároveň podľa tohto zákona mohol žalovaný cestou žalobcu podať proti určenej cene odpor, čo však nevyužil a rovnako nenapadol predmetné cenové rozhodnutie žalobou na príslušnom súde podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p.. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozpor so zásadami poctivého obchodného styku resp. rozpor s dobrými mravmi, podľa ich názoru takéhoto konania a porušovania sa dopúšťa práve žalovaný tým, že neplní dohodnuté záväzky, hoci dlhodobo odoberal teplo potrebné na vykurovanie jeho priestorov, za tieto dodávky neplatil ani alikvótnu časť, ktorá by bola podľa ich názoru primeraná. Takýmto konaním žalovaný naopak spôsobuje škodu práve žalobcovi. Žalobca poukázal na to, že zaslal žalovanému list, v ktorom mu vysvetlil postup pri výpočte regulačného príkonu, ako aj podal návrh na zosúladenie zmluvy o nákupe a predaji tepla s aktuálnou právnou úpravou tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k výkladovým problémom.
5. Uznesením zo dňa 16.1.2013 sp.zn.16Cb/20/2012-64, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2013 tunajší súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu predneseného v priebehu konania, konkrétne počas pojednávania dňa 16.1.2013, ktorým žiadal rozšíriť žalobu, s tým, že súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.453,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, resp. 8,75 % ročne z tam uvedených súm za príslušné obdobia a tiež nahradiť trovy konania.
6. Dňa 13.3.2013 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo dňa 13.3.2013, ktorým žiadal rozšíriť návrh o sumu 393,38 € vrátane úroku z omeškania od 17.1.2013 do zaplatenia s poukazom na faktúru č.31330053, kde boli fakturované služby spojené s dodávkami tepla za mesiac december 2012 a zároveň zobral žalobu čiastočne späť vo výške 3.519,41 € s poukazom na to, že dňa 25.2.2013 žalovaný uhradil žalobcovi túto sumu, ktorá sa týka vyfakturovanej variabilnej zložky ceny tepla vo faktúrach č.31230067, č.31230074 a č.31330005. Žalobca ešte uviedol, že v prílohe okrem iného predložil aj dohodu o ukončení zmluvy, ktorú poslal žalobca žalovanému a ktorú žalovaný následne doručil žalobcovi s dátumom podpisu 20.1.2013.
7. Uznesením zo dňa 7.10.2013 sp.zn.16Cb/20/2012-128, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2013 tunajší súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 3.519,41 €.
8. Uznesením zo dňa 6.3.2014 sp.zn.16Cb/20/2012-131, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2014 tunajší súd pripustil zmenu žaloby tak, že petit bude znieť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.327,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tam uvedených súm za príslušné obdobia, ako i nahradiť trovy konania, a to v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 13.3.2013.
9. Dňa 18.8.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k znaleckému posudku č.5/2016 zo dňa 26.6.2016, v ktorom uviedli, že žiadajú, aby súd nariadil výsluch znalca na pojednávaní za účelom objasnenia skutočností uvedených v predmetnom znaleckom posudku, najmä s ohľadom na to, že znalec v časti III. (Záver) znaleckého posudku v jeho odpovedi na otázku č.1 vôbec nereagoval na obsah položenej otázky č.1, ktorá sa týkala spôsobu výpočtu fixnej zložky ceny tepla v zmluve o nákupe a predaji tepla č.01/2011 zo dňa 1.10.2011 a zároveň žiadali, aby sa znalec vyjadril
k skutočnosti akým spôsobom dospel k záverom, ktoré uviedol v predloženom znaleckom posudku vo svojich odpovediach na otázky č.2, 3 a 4. Dňa 30.8.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.8.2016, v ktorom uviedol, že podľa ich názoru závery znalca v podanom znaleckom posudku potvrdzujú oprávnenosť nároku žalobcu a zároveň uviedli, že vypočutie znalca nežiadajú.
10. Súd v predmetnej veci nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, žalobcu, tiež vykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, okrem toho vykonal listinné dôkazy a to: Zmluvu o nákupe a predaji tepla č.01/2011 z č.l.3-5, výzvu na vyrovnanie pohľadávky z č.l.6, faktúru č.31330018 z č.l.7, faktúru č.31330011 z č.l.8, faktúru č.3133005 z č.l.9, faktúru č.31230074 z č.l.10, faktúru č.31230067 z č.l.11, odvolanie proti rozhodnutiu ÚRSO z č.l.20-21, list žalobcu zo dňa 15.8.2012 z č.l.29, list žalovaného zo dňa 30.10.2012 z č.l.37-38, faktúru č.31330038 z č.l.39, list žalobcu zo dňa 7.11.2012 z č.l.40-41, dodatok č.1 k zmluve o nákupe a predaji tepla č.01/2011 z č.l.42-43, rozhodnutie ÚRSO zo dňa 13.12.2011 z č.l.50-52, dohodu o ukončení zmluvy o nákupe a predaji tepla zo dňa 20.12.2012 z č.l.53, list žalobcu zo dňa 15.1.2012 z č.l.54, faktúru č.31330026 z č.l.55, faktúru č.31330029 z č.l.56, faktúru č.31330042 z č.l.58, faktúru č.31330049 z č.l.59, originál spisu ÚRSO č.6391-2011-BA Investex Group s.r.o. z č.l.73, faktúru č.31330053 z č.l.80, znalecký posudok 5/2016 zo dňa 26.6.2016 znalca Prof. Ing. Karola Honnera, PhD. z č.l.193-244, doplňujúce písomné stanovisko znalca zo dňa 16.3.2017, oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o nákupe a predaji tepla č.01/2011 zo dňa 1.10.2011 súd zistil, že bola uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, keď predmetom tejto Zmluvy bol nákup a predaj tepelnej energie (ďalej len „tovar“) z tepelného zdroja žalobcu pre žalovaného. Predávajúci sa zaviazal vyrobiť a dodať pre kupujúceho tovar na základe objednávky - odberového diagramu, v množstve, kvalite a za podmienok uvedených a dohodnutých v tejto Zmluve. Kupujúci sa zaviazal objednaný a dodaný tovar za podmienok dohodnutých v tejto Zmluve od predávajúceho odobrať a zaplatiť kúpnu cenu. V článku II. Cena predmetu plnenia je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na spôsobe určenia ceny tepelnej energie v zmysle rozhodnutia ÚRSO o cene pre rok 2011 a v súlade s ustanoveniami zákona o cenách č.18/1996 Z.z.. Cena tepelnej energie bola určená ako cena zložená z variabilnej zložky a fixnej zložky, ktorých výšku pre každý kalendárny rok určí predávajúcemu cenovým výmerom ÚRSO. Cena predstavujúca variabilnú zložku nákladov bude fakturovaná na základe nameraného množstva tepla na odbernom mieste a cena predstavujúca fixnú zložku nákladov s primeraným ziskom bude fakturovaná na základe zmluvne dohodnutého množstva tepla. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade rozhodnutia ÚRSO o zmene ceny tepelnej energie bude dodávateľ energie fakturovať cenu tepla v súlade s týmto rozhodnutím bez toho, aby bola potrebná úprava tejto kúpnej zmluvy, s tým, že predávajúci je povinný neodkladne nové rozhodnutie ÚRSO predložiť k nahliadnutiu kupujúcemu. Do doby rozhodnutia ÚRSO o zmene ceny tepelnej energie pre roky 2012 a nasl. bola zmluvnými stranami dojednaná cena tepla:
- variabilná zložka ceny tepla 0,0555 €/kWh bez DPH,
- fixná zložka ceny tepla 49,- €/kW bez DPH. V článku III. Platobné podmienky v bode 1 je uvedené, že dodanú tepelnú energiu v dvojzložkovej cene bude predávajúci fakturovať kupujúcemu nasledovným spôsobom: 1.1. fakturácia ceny predstavujúcej variabilnú zložku nákladov od 1.10.2011 sa vykoná mesačne vo výške násobku sadzby variabilnej zložky ceny tepla a nameraného množstva tepla na odbernom mieste za predchádzajúci kalendárny mesiac, 1.2. fakturácia ceny predstavujúcej fixnú zložku nákladov od 1.10.2011 sa vykoná mesačne vo výške násobku 1/12 zmluvne dohodnutého množstva tepla na rok a fixnej zložky ceny tepla. V článku IV. Osobitné dojednania v bode 3 je uvedené, že kupujúci je povinný do 1.11. bežného kalendárneho roka objednať si u predávajúceho tovar, t.j. množstvo tepla pre nasledujúci kalendárny rok po jednotlivých mesiacoch a na každé odberné miesto. V prípade, že tak neurobí bude predávajúci vychádzať z požiadavky kupujúceho v roku predchádzajúcom alebo zo spotreby v predchádzajúcom období, keď prednosť má vyššie odberné množstvo spotrebované alebo požadované. V článku V. Záverečné ustanovenia v bode 7 je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy je príloha č.1: objednané množstvo tepla na príslušné obdobie a príloha č.2: rozhodnutie ÚRSO o cene v tepelnej energetike. Z výzvy na vyrovnanie pohľadávky zo dňa 26.7.2012 súd zistil, že touto výzvou žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 5.486,32 € z titulu tam uvedených faktúr, pričom žiadali uhradiť túto sumu v lehote 3 dní.
Z faktúry č.31330018 zo dňa 1.7.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako príjemca žalovaný, dátum splatnosti 15.7.2012, s tým, že bola fakturovaná dodávka tepla za mesiac jún na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 0,- €, fixná zložka 393,38 € vrátane DPH, spolu suma na úhradu 393,38 €. Z faktúry č.31330011 zo dňa 5.6.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 19.6.2012, s tým, že bola fakturovaná dodávka tepla za mesiac máj 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 0,- €, fixná zložka 393,38 € vrátane DPH, spolu suma na úhradu 393,38 €. Z faktúry č.31330005 zo dňa 4.5.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 18.5.2012, s tým, že bola fakturovaná dodávka tepla za mesiac apríl 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 429,37 €, fixná zložka 393,38 € vrátane DPH, spolu suma na úhradu 822,76 €. Z faktúry č.31230074 zo dňa 3.4.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 17.4.2012, s tým, že bola fakturovaná dodávka tepla za mesiac marec 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 1.260,12 €, fixná zložka 393,38 €, obidve vrátane DPH, celková suma na úhradu 1.653,50 €. Z faktúry č.31230067 zo dňa 5.3.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 20.3.2012, pričom bola fakturovaná dodávka tepla za mesiac február 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 1.829,92 € a fixná zložka 393,38 €, obidve vrátane DPH, celková suma na úhradu 2.223,30 €. Z odvolania zo dňa 31.1.2012 súd zistil, že žalovaný podal na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví odvolanie proti rozhodnutiu ÚRSO, ktorým sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike pre regulovaný subjekt INVESTEX GROUP s.r.o., č.0071/2012/T zo dňa 13.12.2011, keď žiadali, aby správny orgán rozhodol postupom podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Správneho poriadku o podanom odvolaní sám tak, že tomuto odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a aby v tejto veci postupom podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodol odvolací orgán tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Z listu zo dňa 15.8.2012 súd zistil, že ho adresoval žalobca žalovanému ako odpoveď na ich list zo dňa 3.8.2012, v ktorom uviedli, že zamietajú ich žiadosť o odloženie splatnosti ich pohľadávok, o ktoré požiadali z dôvodu, že podali odvolanie proti rozhodnutiu ÚRSO a požiadali o zaplatenie dlžnej sumy, ktorá bola riadne vyfakturovaná vrátane úrokov z omeškania, s tým, že tieto svoje nároky si uplatnili už súdnou cestou. Z listu zo dňa 30.10.2012 súd zistil, že ho žalovaný adresoval žalobcovi, pričom bol označený ako Vrátenie faktúry č.31330038 a záväzná objednávka pre rok 2013, v ktorom okrem iného uviedli, že im vracajú predmetnú faktúru, nakoľko s výškou sumy uvedenej, pozostávajúcej výlučne z fixnej zložky nákladov, vo faktúre nesúhlasia. Uviedli, že z ich oznámenia o cene tepla na rok 2012 zo dňa 15.1.2012 (ďalej len „Oznámenie“) vyplýva, že suma za fixnú zložku mala byť vypočítaná podľa Vyhlášky ÚRSO č.219/2011 zo 6.7.2011 (ďalej len „Vyhláška“) ako násobok regulačného príkonu (mal sa vypočítať ako objednaný odber tepla na rok 2012 podelený 2000 hodinami) a fixnej zložky ceny vo výške 149,084 € podelený 12. Zároveň poukázali na ustanovenie § 4 ods. 3 Vyhlášky a vzhľadom k tomu, že nimi fakturovaná suma resp. spôsob jej výpočtu je evidentne v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením z Vyhlášky, preto ju neakceptujú. Ďalej uviedli, že boli pri uzatváraní Zmluvy z ich strany uvedení do omylu, keďže Zmluva je v rozpore so zákonom č.657/2004 o tepelnej energetike, so zákonom č.276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ako aj Vyhláškou a preto je podľa ich názoru s poukazom na ustanovenie § 39 OZ neplatná, konkrétne poukázali na ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1 zákona o tepelnej energetike. Konkrétnym porušením zákona o tepelnej energetike resp. Vyhlášky má byť fakturácia ceny predstavujúcej fixnú zložku nákladov uvedená v článku II. ods. 4 a článku III. ods. 1 bod 1.2. Zmluvy, podľa ktorých cena predstavujúca fixnú zložku nákladov s primeraným ziskom bude fakturovaná na základe zmluvne dohodnutého množstva tepla a fakturácia ceny predstavujúca fixnú zložku nákladov od 1.10.2011 sa vykoná mesačne vo výške násobku 1/12 zmluvne dohodnutého množstva tepla na rok a fixnej zložky ceny tepla. Takto špecifikovaná fakturácia fixnej zložky sa nielenže vôbec nedá aplikovať, keďže dohodnuté množstvo tepla na rok je v kWh a fixná zložka ceny tepla určená rozhodnutím ÚRSO je v kWt, ale aj v rozpore s Vyhláškou a teda aj so zákonom o tepelnej energetike, keďže podľa ustanovenia § 4 ods. 2 a 6 Vyhlášky sa fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom určí v €/kW celkového regulačného príkonu a fakturuje sa za regulačný príkon odberného zariadenia. Okrem toho namietli, že zmluva nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 19 ods. 2 písm. d), e), f), g) a l) zákona o tepelnej energetike, ktoré Zmluva o dodávke a odbere tepla musí obsahovať. Taktiež uviedli, že ak ich oznámením zo dňa 15.1.2012 mali v úmysle zmeniť uvedený
spôsob výpočtu fixnej zložky nákladov na taký, ktorý by bol v súlade s Vyhláškou (t.j. prostredníctvom regulačného príkonu), mali tak urobiť v súlade s článkom V. ods. 4 Zmluvy formou písomných dodatkov k Zmluve podpísaných oboma zmluvnými stranami, preto je zmena spôsobu výpočtu fixnej zložky uvedená v ich oznámení dohodnutá neplatne. Pre prípad, že by aj Zmluva bola platná, si týmto objednala ich spoločnosť z dôvodu právnej istoty z odberného miesta BEGBIE pre záväzné obdobie roku 2013 nulové množstvá tepelnej energie pre celý rok, t.j. zmluvne dohodnuté množstvo tepelnej energie na rok 2013 malo predstavovať spolu sumu 0 kWh/rok. Z listu zo dňa 7.11.2012 súd zistil, že ho adresoval žalobca žalovanému ako odpoveď na ich list zo dňa 30.10.2012, v ktorom okrem iného uviedli, že majú za to, že Zmluva bola riadne uzavretá a tiež trvali na tom, že fakturovaná cena nebola svojvoľne stanovená ich stranou, ale bola stanovená rozhodnutím ÚRSO č.0071/2012/T zo dňa 13.12.2011 v zmysle platných právnych predpisov. Mali za to, že primárne treba vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 4 Vyhlášky ÚRSO č.219/2001 Z.z.. Ich spoločnosť pri výpočte regulačného príkonu postupovala správne, keď vychádzala z tohto ustanovenia primárne a až následne z § 4 ods. 3 Vyhlášky. Popreli, že by bola druhá strana pri uzavretí Zmluvy uvedená do omylu, keďže za ich stranu uzatváral konateľ, ktorý má právnické vzdelanie. Trvali na tom, že pri fakturácii za fixnú zložku bolo v ich prípade postupované v súlade s právnymi predpismi spôsobom, ktorý bol vysvetlený v liste zo dňa 15.1.2012. Potvrdili, že Zmluva o nákupe a predaji tepla v článku II. bod 4 a v článku III. bod 1.2. obsahuje právnu úpravu, ktorá nereflektuje súčasný právny stav a preto s odkazom na § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka je zmluva v tejto časti neplatná a preto sa v tejto časti Zmluva nebude aplikovať a na správny výpočet sa použijú príslušné platné ustanovenia zákona o tepelnej energetike a Vyhlášky ÚRSO. Týmto spôsobom sa aj pri fakturácii postupovalo, avšak pre zosúladenie ustanovení Zmluvy s aktuálnymi právnymi predpismi im v prílohe predložili návrh dodatku č.1 k Zmluve o nákupe a predaji tepla, ktorým uvedený nedostatok odstránia, v dôsledku čoho tento žiadali podpísať prípadne opripomienkovaný vrátiť. Zároveň uviedli, že dodatok obsahuje aj doplnenie niektorých náležitostí Zmluvy v zmysle § 19 ods. 2 zákona o tepelnej energetike, ktoré uviedli v ich liste, na ktorý reagujú s výnimkou odberového diagramu, ktorý sa už v Zmluve nachádza v prílohe č.1. Taktiež uviedli, že počas trvania ich zmluvného vzťahu nemali v úmysle zmeniť spôsob výpočtu fixnej zložky a listom zo dňa 15.1.2012 len oznámili správny postup pri výpočte fixnej zložky, pretože Zmluva obsahuje v dôsledku obojstranného pochybenia zmluvných strán už neplatný spôsob výpočtu fixnej zložky dohodnutý na základe už neplatného výnosu ÚRSO č.1/2005. Na záver uviedli, že vzhľadom na druhou stranou uvádzané nulové objednané hodnoty tepla pre nasledujúci kalendárny rok, toto považujú za porušenie článku I. bod 1 Zmluvy a za neplnenie účelu Zmluvy, v dôsledku čoho ich vyzvali buď na prehodnotenie objednaných množstiev tepla, prípadne prednesenie návrhu k ukončeniu Zmluvy, s tým, že v opačnom prípade budú oprávnení mesačne fakturovať fixnú zložku ceny tepla napriek nulovým hodnotám faktického odberu tepla. Z návrhu dodatku č.1 k Zmluve o nákupe a predaji tepla č.01/2011 súd zistil, že ako predávajúci je tu uvedený žalobca, ako kupujúci žalovaný, s tým, že týmto dodatkom sa mal nahradiť článok II. bod 4 Zmluvy nasledovným znením: „Cena predstavujúca fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom bude fakturovaná na základe regulačného príkonu na odbernom mieste“. Článok II. bod 1.2. Zmluvy sa mal nahradiť týmto znením: „Fakturácia ceny predstavujúcej fixnú zložku nákladov sa vykoná mesačne ako podiel regulačného príkonu na odbernom mieste a počtu hodín 2000, vynásobený fixnou zložkou ceny tepla stanovenú ÚRSO pre aktuálny rok vydelenú číslom 12“. Článok IV. sa mal doplniť o nový bod 4, ktorý mal znieť „Technické parametre teplonosnej látky:
- teplonosné médium: teplá voda,
- teplota výstupnej vody 55 °C - 75 °C,
- teplota vratnej vody 35 °C - 55 °C,
- tlak výstupnej vody 100 kPa - 150 kPa a tiež článok IV. sa mal doplniť o nový bod 5, ktorý mal znieť „Predmetom tejto zmluvy nie sú dodávky tepla na prípravu teplej úžitkovej vody.“ Dodatok je podpísaný predávajúcim, absentuje na ňom podpis kupujúceho. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 13.12.2011 č.0071/2012/T číslo spisu 6391-2011-BA súd okrem iného zistil, že ÚRSO ako orgán príslušný na konanie podľa § 5 ods. 1 písm. d) bod 4 a písm. f) zákona č.276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach vo veci rozhodnutia o návrhu ceny za výrobu, distribúciu a dodávku tepla na rok 2012 pre regulovaný subjekt INVESTEX GROUP s.r.o., IČO: 36034665 rozhodol na základe § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. m) zákona č.276/2001 Z.z. a v súlade s § 5 a 6 Vyhlášky ÚRSO zo dňa 10.6.2011 č.189/2011 Z.z. a Vyhláškou ÚRSO zo dňa 6.7.2011 č.219/2011 Z.z. tak, že určili pre predmetný regulovaný subjekt na obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre domácnosti 0,0496 €/kWh,
variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre odberateľov a konečných spotrebiteľov okrem domácností 0,0496 €/kWh, fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta v Meste Zvolen 149,0084 €/kW, s tým, že uvedené ceny sú bez DPH. Regulovaný subjekt má fakturovať odberateľovi a) variabilnú zložku maximálnej ceny tepla vynásobenú nameraným množstvom tepla na odbernom mieste a b) fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom vynásobenú regulačným príkonom na odbernom mieste. Z odôvodnenia vyplýva, že dňa 4.11.2011 dostal ÚRSO pod podacím číslom úradu č.27720/2011/ BA návrh ceny za výrobu, distribúciu a dodávku tepla na rok 2012 regulovaného subjektu a týmto dňom sa začalo cenové konanie. Úrad po opätovnom preskúmaní predloženého návrhu ceny dospel k záveru, že návrh ceny je v súlade so zákonom o regulácii v sieťových odvetviach č.276/2001 Z.z., v súlade s § 6 Vyhlášky ÚRSO z 22.6.2011 č.189/2011 Z.z. o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania a v súlade predovšetkým s § 2 a § 3 Vyhlášky č.219/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike a rozhodol preto tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z poučenia vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu bolo prípustné podať odvolanie na ÚRSO v lehote 40 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, s tým, že odvolanie vo veciach cien nemá odkladný účinok a toto rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Z dohody o ukončení Zmluvy o nákupe a predaji tepla č.01/2011 zo dňa 1.10.2011 súd zistil, že ako predávajúci je tu uvedený žalobca, ako kupujúci žalovaný, s tým, že predmetom tejto dohody má byť ukončenie predmetnej Zmluvy ku dňu 31.12.2012. Na dohode je uvedený dátum 20.12.2012 a táto je opatrená podpisom predávajúceho. Na tejto dohode absentuje podpis kupujúceho. Z listu zo dňa 15.1.2012 súd zistil, že ho adresoval žalobca žalovanému. Predmetom tohto má byť oznámenie o cene tepla na rok 2012, v ktorom uviedli, že tak ako každý rok predložili v závere roka 2011 na ÚRSO žiadosť o určenie ceny dodávaného tepla z ich kotolne a na základe predložených podkladov rozhodol ÚRSO o cene vyrobeného tepla nasledovne: variabilná zložka ceny 0,0496 €/kWh bez DPH a fixná zložka ceny 149,0084 €/kW bez DPH. Z uvedených cien stanovených ÚRSO pre rok 2012 vyplýva, že dochádza k zníženiu ceny variabilnej zložky oproti roku 2011 a fixná zložka sa zvýšila po troch rokoch stabilnej ceny, hoci skutočné náklady na prevádzku sa reálne zvyšovali. Tiež uviedli, že pri mesačnej fakturácii bude suma za fixnú zložku vypočítaná podľa Vyhlášky ÚRSO č.219/2011 Z.z. ako násobok regulačného príkonu (vypočíta sa ako objednaný odber tepla na rok 2012 podelený 2000 hodinami a fixnej zložky ceny 149,0084 € podelený 12: t.j. 52800 kWh/2000 h x 149,0084 €/12 = 327,82 € mesačne pre odberné miesto BEGBIE, ako príloha je uvedené rozhodnutie ÚRSO zo dňa 13.12.2011). Z faktúry č.31330026 zo dňa 1.8.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, fakturovaná bola dodávka tepla za mesiac júl 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 0,- €, fixná zložka 393,38 € vrátane DPH, celková suma na úhradu 393,38 €. Z faktúry č.31330029 zo dňa 3.9.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 17.9.2012, fakturovaná bola dodávka tepla za mesiac august 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 0,- €, fixná zložka 393,38 € vrátane DPH, celková suma na úhradu 393,38 €. Z faktúry č.31330038 zo dňa 1.10.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 15.10.2012, fakturovaná bola dodávka tepla za mesiac september 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 0,- €, fixná zložka 393,38 € vrátane DPH, celková suma na úhradu 393,38 €. Z faktúry č.31330042 zo dňa 2.11.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 16.11.2012, fakturovaná bola dodávka tepla za mesiac október 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 0,- €, fixná zložka 393,38 € vrátane DPH, celková suma na úhradu 393,38 €. Z faktúry č.31330049 zo dňa 3.12.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 15.12.2012, fakturovaná bola dodávka tepla za mesiac november 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 0,- €, fixná zložka 393,38 € vrátane DPH, celková suma na úhradu 393,38 €. Z faktúry č.31330053 zo dňa 2.1.2013 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ žalovaný, dátum splatnosti 16.1.2013, s tým, že bola fakturovaná dodávka tepla za mesiac december 2012 na základe Zmluvy, konkrétne variabilná zložka 0,- €, fixná zložka 393,38 € vrátane DPH, celková suma na úhradu 393,38 €. Z pripojeného originálu spisu ÚRSO č.6391-2011-BA INVESTEX GROUP s.r.o. súd okrem iného zistil, že dňa 4.11.2011 bola na ÚRSO doručená žiadosť žalobcu o odsúhlasenie ceny tepla na rok 2012 pre odberné miesta v priemyselnom areáli na Štepnici 1 vo Zvolene, s tým, že rozsah a štruktúra
nákladov sú uvedené v prílohách, pričom nimi navrhovaná maximálna cena je pre variabilnú zložku ceny tepla 0,0496 €/kWh bez DPH a fixná zložka ceny tepla vrátane primeraného zisku 149,0084 €/kW bez DPH. Žiadosť je zo dňa 28.10.2011. Listom zo dňa 15.11.2011 ÚRSO tento adresoval Ministerstvu hospodárstva SR, ktorý označili ako oznámenie o začatí cenového konania, z ktorého vyplýva, že predložený návrh ceny tepla na rok 2012 regulovaného subjektu - žalobcu úrad po posúdení považuje za úplný a v súlade s vyhláseným rozsahom cenovej regulácie podľa Vyhlášky úradu č.189/2011 Z.z. a tiež v súlade s Vyhláškou úradu č.219/2011, s tým, že Ministerstvu ako účastníkovi cenového konania zasielajú tento posúdený návrh ceny tepla za príslušný regulovaný subjekt a tiež potrebné podklady na výpočet ceny. Listom zo dňa 25.11.2011 Ministerstvo hospodárstva SR adresovalo ÚRSO, v ktorom uviedli, že návrh na určenie ceny pre variabilnú a fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre žalobcu možno z formálneho hľadiska považovať za úplný, ale vzniesli nesúhlas napriek tomu s týmto návrhom, i keď formálne spĺňa atribúty stanovené Vyhláškou ÚRSO č.219/2011, pretože fixná zložka ceny tepla za rok 2012 neúmerne rastie a z tohto dôvodu požiadali o opätovné prehodnotenie navrhovanej ceny tepla. Následne bolo vydané predmetné rozhodnutie ÚRSO zo dňa 13.12.2011 č.0071/2012/T. Prípisom zo dňa 20.2.2012 ÚRSO vybavil podnet žalovaného zo dňa 31.1.2012 nazvaný Odvolanie proti rozhodnutiu ÚRSO, ktorým sa stanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike pre regulovaný subjekt INVESTEX GROUP s.r.o. zo dňa 13.12.2011, v ktorom okrem iného uviedli, že nakoľko podľa zákona č.276/2001 Z.z. v cenovom konaní neprináleží odberateľovi status účastníka, nemôže tento podať voči rozhodnutiu odvolanie podľa § 53 zákona o správnom poriadku. Napriek tomu úrad návrh ceny spoločnosti INVESTEX GROUP s.r.o. opätovne preskúmal a zistil, že je v súlade s Vyhláškou č.219/2011 Z.z. zo dňa 6.7.2011, predovšetkým s § 3 ods. 2 tejto Vyhlášky, ktorým sa ustanovuje výška primeraného zisku. Zo znaleckého posudku č.5/2016 znalca Prof. Ing. Karola Honnera, PhD., znalca v odbore energetika, tepelné energetické zariadenia, vykurovanie a vykurovacie zariadenia zo dňa 26.6.2016, súd okrem iného zistil, že znalec v závere tohto znaleckého posudku uviedol na otázku, či spôsob výpočtu fixnej zložky ceny tepla v Zmluve zo dňa 1.10.2011 je správne určený v zmysle platných právnych predpisov, a to najmä Vyhlášky ÚRSO č.219/2011 Z.z. a zároveň či je vôbec možné na základe spôsobu uvedeného v Zmluve vypočítať fixnú zložku tepla, že ohľadne regulácie ceny tepla stanovenej pre spoločnosť žalobcu v rokoch 2011 a 2012 bola v tom čase upravená Vyhláškou č.2019/2011 Z.z. (poznámka súdu: zrejme správne Vyhláška č.219/2011 Z.z.). Podstatný vplyv na medziročnú zmenu fixnej zložky má uplatňovanie primeraného zisku v cene tepla a primeraný zisk v cene tepla je stanovený v § 3 Vyhlášky č.219/2011 Z.z., ktorý znalec odcitoval. Znalec ešte uviedol, že z toho § 3 je podstatný odsek 2, z ktorého vyplýva, že regulovaný subjekt, ktorý používa na výrobu obnoviteľných zdrojov tepla môže mať v podstate do výšky 180,- €/kW neobmedzený zisk, pričom však variabilnú zložku musí mať nižšiu ako 0,05 €/kWh. V roku 2011 nemohol dodávateľ tepla použiť toto ustanovenie (cena variabilnej zložky bola 0,055 €/kWh), ale v roku 2012 keď znížil variabilnú zložku ceny tepla aplikoval vyšší primeraný zisk ako v roku 2011, čím zásadne zmenil cenu fixnej zložky, ale v súlade s cenovými pravidlami na rok 2012. V odpovedi na otázku č.2, či spôsob výpočtu fixnej zložky tepla v žalobcovom Oznámení o cene tepla na rok 2012 (č.l.54 spisu) je správne určený v zmysle platných právnych predpisov a Vyhlášky, a to najmä s poukazom v Oznámení uvedený počet hodín 2000 a zároveň uviesť, či v predmetnom prípade nebolo potrebné pri výpočte fixnej zložky ceny tepla použiť počet hodín 5300 v zmysle Vyhlášky č.219/2011 Z.z., znalec uviedol, že vzhľadom na dohodnutý časový režim medzi subjektami o dodávke tepla v pracovných dňoch len pre vykurovanie je podľa Vyhlášky č.219/2011 Z.z. a s ňou súvisiacich predpisov počet hodín určený dohodou 2000 hodín správny. Na otázku č.3, či je správne použiť pre výpočet fixnej zložky ceny tepla regulačný príkon Q/2000 hod. (kde Q je objednané resp. dodané teplo) ak má dodávateľ 4 odberateľov tepla, ktorým dodáva len teplo na vykurovanie, pričom všetci odoberajú teplo v čase keď sa kúri t.j. cca od polovice októbra do polovice apríla, a to len v pracovné dni, znalec uviedol, že pre uvedený výpočet fixnej zložky ceny tepla je správne použiť vzťah pre regulačný príkon Q/2000 hod. pre uvedených 4 odberateľov tepla v období dodávky tepla od polovice októbra do polovice apríla, a to len v pracovné dni. Na otázku č.4, či je správne pri fakturácii použiť vyššie uvedený koeficient pre všetkých odberateľov, znalec uviedol, že je správne pri fakturácii použiť uvedený koeficient pre všetkých odberateľov. Na otázku č.5, či je správny nasledujúci vzorec pre výpočet fakturovanej fixnej zložky ceny tepla: CFIX = (FIXMAX x QOBJ/ 2000h)/12, kde CFIX je mesačná fakturácia fixnej zložky ceny tepla; QOBJ je množstvo tepla objednané konečným spotrebiteľom tepla na príslušný regulačný rok; FIXMAX je maximálna cena fixnej zložky ceny tepla podľa rozhodnutia ÚRSO na príslušný rok. Znalec uviedol, že uvedený vzťah pri mesačnej fakturácii bude suma za fixnú zložku vypočítaná podľa Vyhlášky ÚRSO č.2019/211 Z.z. ako násobok regulačného príkonu (vypočíta sa ako objednaný odber tepla napr. za rok 2012 podelený 2000 hod.) a fixnej zložky ceny 194,0084 €/kW podelený 12, t.j. 52800 KWh x 149,0084 € / 12 = 327,82 € mesačne
pre odberné miesto BEGBIE s.r.o. Zvolen. Na otázku č.6, aká bola v roku 2012 priemerná cena fixnej zložky ceny tepla vo Zvolene, znalec uviedol, že v roku 2012 bola fixná cena tepla zistená u dvoch regulovaných subjektoch vo Zvolene, konkrétne Zvolenská teplárenská a.s. 124,80 €/kW a u MPBH s.r.o. 201,2981 €/kW. Z doplňujúceho písomného stanoviska znalca k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.3.2017 súd okrem iného zistil, že znalec v rámci doplňujúceho stanoviska k otázke č.1 v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že v znaleckom posudku v odpovedi na otázku č.1 bolo zámerom znalca vysvetliť dôvod a súvislosti nárastu fixnej zložky ceny tepla pre rok 2012, s tým, že žalobca predložil návrh ceny tepla na rok 2012 v súlade so zákonom č.276/2001 a ÚRSO schválil rozhodnutím cenu tepla na rok 2012, vyplýva, že spôsob výpočtu fixnej zložky je určený správne a bolo možné podľa platného predpisu vypočítať fixnú zložku ceny. Uviedol, že cena dodávaného tepla je regulovaná ÚRSO na základe návrhu ceny regulovaného subjektu a regulácia ceny tepla je ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým na rok 2012 bola Vyhláška č.219/2011 Z.z. a zároveň znalec poukázal na ustanovenia článku I. bod 1 a bod 5 Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. ÚRSO vydal rozhodnutie č.0071/2012/T, ktorým určil cenu fixnej zložky, z čoho vyplýva, že fixná zložka ceny tepla bola správne určená a to najmä v zmysle Vyhlášky ÚRSO č.219/2011 Z.z. a týmto rozhodnutím ÚRSO ako odborná autorita schválila návrh ceny spoločnosti žalobcu, ako návrh v súlade so všeobecne záväzným predpisom. V doplňujúcom stanovisku k otázke č.2 uvedenej v znaleckom posudku znalec uviedol, že fixná zložka ceny tepla sa stanoví na tzv. regulačný príkon v kWtt (kW). Regulačný príkon odberateľa sa vypočíta podľa § 4 ods. 3 Vyhlášky č.219/2011 Z.z. z dodaného tepla v roku t-2, ak rok t je rok na ktorý sa určuje cena fixnej zložky. Štandardne pri dodávke tepla sa použije na výpočet regulačného príkonu počet hodín 5300. Ako doplňujúce stanovisko k otázke č.3 v znaleckom posudku uviedol znalec, že výpočet regulačného príkonu súvisí len so skutočnosťou, či predmetné odberné miesto je zásobované dodávateľom tepla alebo si vyrába teplo odberateľ aj sám. Ako doplňujúce stanovisko k otázke č.4 v predmetnom znaleckom posudku znalec uviedol, že výpočet regulačného príkonu (resp. počet použitých hodín) závisí len od toho, či dodávateľ dodáva celé teplo potrebné pre odberateľa alebo nie. V prípade, ak jeden zo štyroch odberateľov hoci odoberá teplo v tom režime ako ostatní (október až apríl) si nevyrába teplo sám, tak pre neho sa na výpočet regulačného príkonu použije počet hodín 5300. Ako príloha tohto doplňujúceho písomného stanoviska znalca je okrem iných uvedené vyjadrenie Ing. Jasenáka z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 22.6.2016, z ktorého súd zistil, že toto vyjadrenie bolo súdnemu znalcovi zasielané prostredníctvom emailu, pričom podstatná časť tohto vyjadrenia Ing. Jasenáka bola súdnym znalcom doslovne prevzatá ako odpoveď na otázku č.1 v závere predmetného znaleckého posudku zo dňa 26.6.2016. Z výsluchu svedka JUDr. Radoslava Ulianku na pojednávaní dňa 18.9.2013 (poznámka súdu: v tom čase už nefiguroval ako konateľ firmy žalovaného) súd okrem iného zistil, že firma žalovaného bola nájomcom nehnuteľností, ktorú vykuroval žalobca a keď oni vstúpili do tohto nájomného vzťahu, tak sa rozhodovali či idú pokračovať v zabezpečovaní dodávky tepla prostredníctvom žalobcu alebo vykonajú vlastnú investíciu do majetku vytvorením samostatnej kotolne opatrenej kotlom na peletky. Od prechádzajúcich vlastníkov resp. užívateľov tej nehnuteľnosti si vyžiadali ceny tepla za predchádzajúce obdobie a na základe toho zvažovali ďalší postup. Všetky kroky za žalovaného zabezpečoval v tejto súvislosti projektový manažér Ing. Branislav Ivora, ktorý komunikoval s pánom Ing. Kladivíkom za žalobcu a on v tom čase ako konateľ žalovaného dostal od svojho projektového manažéra pána Ivoru informácie o predpokladaných cenách tepla, ktoré by mali zaplatiť žalobcovi podľa vzorca obsiahnutého v návrhu zmluvy, ktorý vypracoval a aj im predložil žalobca. Na základe toho oni predpokladali ekonomickú výhodnosť oproti investícii do kúpy vykurovacieho telesa a vybudovania kotolne, a preto sa v tom čase rozhodli uzavrieť, s vedomím tejto dobrej ceny, Zmluvu o dodávke tepla so žalobcom. Asi jeden kalendárny rok to fungovalo, až pokiaľ neprišlo jednostranné oznámenie zo strany žalobcu, kde oznamoval zvýšenie cien za dodávku tepla rádovo o desiatky percent oproti pôvodnej cene, s tým, že keby oni mali vedomosť pôvodne, že cena tepla bude v takejto zmenenej výške požadovaná, tak by žalovaný určite Zmluvu o dodávke tepla neuzavrel, nakoľko im ani žalobca, ani následne ÚRSO dostatočne nezdôvodnili, na základe čoho bola takýmto spôsobom navýšená predmetná cena za dodávku tepla, tak pozastavili vyplácanie súm za dodávku tepla žalobcovi. Následne sa pokúšali o mimosúdnu dohodu a v záujme prejavu dobrej vôle zaplatili v priebehu konania alikvótnu časť predmetných faktúr. Ešte k veci uviedol, že sa za spoločnosť žalovaného cítil uvedený do omylu vo výške súm za dodávku tepla. Z výsluchu svedka Ing. Vladimíra Kladivíka na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je u žalobcu zamestnaný ako obchodný zástupca, pričom na otázku právnej zástupkyne žalobcu, kto vypočítal fixnú zložku tepla za rok 2011 pre žalovaného, uviedol, že to vypočítal on ako zodpovedný zástupca za
energetiku. Pri výpočte vychádzal z Vyhlášky č.6/2008 ÚRSO, pričom táto zložka bola vypočítaná správnym postupom, ale na základe nesprávnych podkladov z minulého obdobia (rok 2009 a 2010), pričom v roku 2009 vyrátal fixnú zložku jeho predchodca a to nesprávne a on ju potom použil, pretože podľa citovanej Vyhlášky je regulačné obdobie od roku 2009 do roku 2011 a pri výpočtoch sa vychádza zo spotrebovaného množstva tepla v období rokov 2005 až 2007. Model výpočtu pri Vyhláške č.6/2008 ÚRSO bol taký, že na celé regulačné obdobie, čiže rok 2009 až 2011 sa muselo používať len spotrebované množstvo tepla za roky 2005 až 2007, pričom jeho predchodca použil nesprávne množstvo spotrebovaného tepla, z čoho mu vyšiel aj nesprávny základ pre fixnú zložku tepla, teda ceny tepla, pričom túto fixnú zložku už on - svedok nemohol zmeniť smerom nahor. Tento jeho predchodca teda poškodil žalobcu. Na tento zlý výpočet prišiel on v roku 2009, keď vypočítaval cenu tepla na rok 2010. Na otázku, prečo svedok pri výpočte ceny tepla za rok 2012 vychádzal z počtu hodín 2000 a nie 5300 hodín, uviedol, že na výpočet ceny tepla za rok 2012 začala platiť nová Vyhláška ÚRSO č.219 z roku 2011, ktorá umožňovala použiť pre výpočet fixnej zložky koeficienty 2000 hodín alebo 5300 hodín alebo 8000 hodín, podľa spôsobu prevádzkovania z tepelného zdroja, pričom on použil 2000 hodín, pretože to najlepšie vyjadrovalo spôsob využitia ich tepelného zdroja. Oni prevádzkovali kotolňu v tom období len pol roka a v žiadnom prípade nemohli minúť 5000 prevádzkových hodín. Na otázku, či by to malo vplyv na konečnú cenu a to fixnú, keby svedok použil pri výpočte 5300 prevádzkových hodín, uviedol, že by to nemalo vplyv na výšku fakturovanej fixnej ceny pre odberateľa, teda žalovaného, stále by vyšla fakturovaná cena 327,82 €, z toho dôvodu, lebo pri výpočte sadzby maximálnej ceny fixnej zložky by vyšla menšia suma, ale pri fakturácii by vyšla tá istá suma ako predtým. Na otázku, či si žalovaný objednal také množstvo, aké skutočne odoberal resp. nakoniec odobral, uviedol, že si objednali oveľa nižšie množstvo ako nakoniec odobrali a odobraného množstva bolo viac ako dvojnásobok. Na otázku, ak by si objednal žalovaný to čo skutočne spotreboval, či by to malo a aký vplyv na fakturovanú sumu, svedok uviedol, že by fakturovaná suma bola vyššia, keby si žalovaný reálne objednal to čo aj spotreboval. Na otázku, kto zakomponoval spôsob výpočtu do predmetnej Zmluvy, uviedol, že zmluvy vypracovával vtedajší ich právnik JUDr. Jozef Kulišiak, ktorý u nich už nepracuje. Na otázku, či podľa neho bol spôsob výpočtu fixnej zložky správny, s tým, že mu bola zároveň predložená predmetná Zmluva o nákupe a predaji tepla č.1/2012 zo dňa 1.10.2011, svedok po nahliadnutí do Zmluvy uviedol, že podľa jeho názoru je to nepresne formulované pokiaľ sa týka článku I. a II., že by tam mal byť násobok zmluvne dohodnutého množstva tepla, ktorý tam chýba, vydeleného počtom prevádzkových hodín a fixnej zložky tepla, s tým, že v Zmluve teda nie je presne uvedený spôsob výpočtu tepla, ale pri fakturácii vychádzali presne z Vyhlášky. Na otázku, či je vôbec možné na základe toho spôsobu výpočtu fixnej zložky v danom roku vypočítať výšku fixnej zložky podľa znenia článku I. a II. predmetnej Zmluvy, svedok uviedol, že fixnú zložku vyrátal podľa Vyhlášky č.219/2011 ÚRSO a on podľa Zmluvy nikdy nerátal, vždy rátal iba podľa platnej Vyhlášky. Z výsluchu znalca na pojednávaní ohľadne skutočností uvádzaných v znaleckom posudku súd okrem iného zistil, že znalec na otázku č.1, ktorá mu bola položená pri nariadení znaleckého dokazovania uviedol, že pred vypracovaním znaleckého posudku sa on spojil s autorom resp. spoluautorom predmetnej vyhlášky č.219/2011 Z.z. Ing. Jasenákom z ÚRSO a s ním tieto záležitosti konzultoval. Navyše poukázal na dokument nachádzajúci sa aj v súdnom spise, konkrétne list Ing. Švarcovej z ÚRSO, kde sa vyjadrovala v tom zmysle, že predmetné pripomienky sú už zbytočné s poukazom na právoplatné rozhodnutie ÚRSO zo dňa 13.12.2011, kde je konštatované, že žalobcom navrhnutá cena fixnej zložky bola stanovená správne. Na otázku súdu, či spôsob výpočtu fixnej zložky ceny tepla, tak ako je uvedená v § 4 ods. 2 druhá veta resp. § 4 ods. 6 posledná veta predmetnej Vyhlášky č.219/2011 Z.z. je zhodný so spôsobom výpočtu fixnej zložky, tak ako je uvedený v Zmluve o nákupe a predaji tepla č.01/2011 a v článku II. bod 4 resp. v článku III. bod 1.2. predmetnej Zmluvy zo dňa 1.10.2011 znalec uviedol, že to bolo v súlade. Na otázku súdu adresovanú znalcovi, či odcitujúc mu ustanovenie článku I. bod 1 resp. bod 2 navrhovaného dodatku č.1 k zmluve o nákupe a predaji tepla č.01/2011 zo dňa 1.10.2011 je v súlade s predmetnou Vyhláškou, konkrétne § 4 Vyhlášky č.219/2011 Z.z. v znení účinnom ku dňu 1.10.2011 resp. či je takýto spôsob výpočtu fixnej zložky nákladov zhodný so spôsobom výpočtu fixnej zložky uvedenej v predmetnej zmluve o nákupe a predaji tepla č.01/2011, na to znalec uviedol, že je to v súlade s Vyhláškou, aj s tou Zmluvou. Znalec navyše poukázal na to, že ÚRSO určil predmetné ceny za roky 2011, aj rok 2012 a teda je to všetko v súlade a proti tomu nie je odvolanie. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby sa znalec vyjadril, ktorý spôsob výpočtu fixnej zložky je v súlade s predmetnou Vyhláškou č.219/2011 Z.z., či ten ktorý je uvedený v predmetnej Zmluvy alebo ten ktorý je uvedený v dodatku č.1 k predmetnej Zmluve, na to znalec uviedol po nahliadnutí do príslušných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, že predmet toho dodatku č.1 je v súlade s § 4 Vyhlášky č.219/2011. Na doplňujúcu otázku, či je ten spôsob výpočtu v dodatku č.1 zhodný so spôsobom výpočtu pôvodne uvedenom v predmetnej Zmluve, znalec uviedol, že áno. Na otázku súdu, či regulačný príkon
na odbernom mieste je to isté ako zmluvne dohodnuté množstvo tepla, znalec uviedol, že to nie je to isté, pretože zmluvne dohodnuté množstvo tepla je to čo je dojednané v Zmluve a z toho sa ten regulačný príkon vypočítava. Na otázku, či podľa článku II. bod 1.2. predmetnej Zmluvy je možné vypočítať fixnú zložku nákladov, znalec uviedol, že áno a aj v rozhodnutí ÚRSO je to uvedené správne. Na otázku súdu, či pokiaľ vo svojom doplňujúcom vyjadrení k znaleckému posudku na strane 3 uvádzal, že žalobca v zmysle článku II. bod 5 v roku 2012 fakturoval určenú cenu tepla (rozhodnutie ÚRSO č.0071/2012/T) odberateľovi, či sa znalec týmto vyjadroval k tomu, že žalobca fakturoval žalovanému predmetnú cenu v zmysle rozhodnutia ÚRSO z roku 2011 alebo či sa vyjadroval k tomu, že táto fakturácia bola v súlade s predmetnou Zmluvou zo dňa 1.10.2011 ako celkom, na to znalec uviedol, že v Zmluve je jednoznačné, že fakturácia mala byť v súlade s rozhodnutím ÚRSO, s tým, že ÚRSO v tých rokoch rozhodol a na základe toho to teda fakturovali správne. Je nespochybniteľné, že existuje rozhodnutie ÚRSO z roku 2011, kde bola cena vypočítaná vo výške 149 aj nejaké drobné Euro/kW. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby znalec uviedol, akým spôsobom sa potom ďalej vypočítava konkrétna cena za dodané teplo vychádzajúc z fixnej zložky maximálnej ceny tepla určenej rozhodnutím ÚRSO, znalec uviedol, že jeho úlohou v znaleckom posudku nebolo urobiť tento výpočet a teda nie je možné teraz tu riešiť ten účtovný spôsob. Po doplnení otázky súdom, že pokiaľ by sa vychádzalo z ceny určenej ÚRSOm v časti fixnej zložky maximálnej ceny tepla, akým spôsobom je cena potom ďalej vypočítavaná pre končeného spotrebiteľa, na to znalec uviedol, „to Vás teraz tu nebudem učiť“. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bolo možné vôbec v pôvodne uzavretej Zmluve dojednať fixnú zložku s odkazom na regulačný príkon, pokiaľ tá Vyhláška v § 4 ods. 3 odkazuje na spotrebu za dva roky dozadu, na to znalec uviedol, že sú tam dva spôsoby výpočtu a to buď dva roky dozadu alebo dva roky dopredu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bola fakturácia žalobcu v roku 2012 v súlade s § 2 ods. 13 predmetnej Vyhlášky č.219/2011 Z.z., znalec uviedol, že to bolo v súlade s tým a poukázal na to, že súčasťou Zmluvy bola príloha č.1 ohľadne množstva tepla a príloha č.2 rozhodnutie ÚRSO a vzhľadom k tomu, že tam došlo k veľkému skoku ceny, tak vznikla pochybnosť, či to bolo vypočítané správne, ale ÚRSOm to bolo správne vypočítané. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či s poukazom na list pána Jasenáka z ÚRSO zo dňa 22.6.2016 sa vie vyjadriť k tomu, či v článku II. bod 1.2. predmetnej Zmluvy musel byť uvedený konkrétne odkaz ohľadne spôsobu výpočtu vzťahu k regulačnému príkonu resp. či bolo možné pri výpočte použiť ako koeficient zmluvne dohodnuté množstvo tepla, na to znalec uviedol, že to súvisí s regulačným príkonom. Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalobcu, či je nutné považovať regulačný príkon za nejakú absolútnu hodnotu, znalec uviedol, že to v podstate závisí od toho, či sa vychádza z tých 2000 hodín alebo 5000 hod, a že zrejme na to myslel pán Jasenák, keď sa k tomu vyjadroval, keďže v Zmluve bolo dohodnutých 2000 hodín, tak sa z toho vychádzalo. Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalobcu, kde v Zmluve to bolo konkrétne dohodnuté, znalec uviedol, že nevie kde presne, ale niekde to tam bolo. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, pokiaľ v Zmluve bolo dojednané, že fixná cena bude vypočítavaná mesačne vo výške násobku 1/12 zmluvne dohodnutého množstva tepla na rok, keď v prílohe dojednané množstvo tepla, ktoré sa malo dobrať a keď sa to vydelí dvanástimi, vychádza nejakých 4400 hodín, teda nie je to ani tých 2000, ani tých 5300 hodín, či je schopný vysvetliť to ako laikom, čo sa z toho výpočtu dalo zistiť, znalec uviedol, že spôsob výpočtu je uvedený v § 3 ohľadne maximálnej ceny vo vzťahu k primeranému zisku. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, pokiaľ by bolo úlohou znalca vyčísliť koľko mal zaplatiť žalovaný žalobcovi za dodané teplo, pokiaľ by vychádzali z toho, že teplo sa nedá vrátiť späť, či by bola znalcom určená suma zhodná so sumou požadovanou žalobcom v tomto spore, znalec uviedol, že áno, že by to bolo tak, pretože tam už nie je možná retroaktivita a teraz sú už iné podmienky ako v roku 2011 resp. 2012. Z výsluchu žalobcu prostredníctvom konateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že pre rok 2011 mali potvrdenú cenu od ÚRSO v takej výške ako bola fakturovaná žalovanému, oni v priebehu roku 2011 nemohli meniť cenovú politiku napriek zmene zákona, ktorý vstúpil do platnosti niekedy v júli 2011. Pre rok 2012 boli stanovené nové podmienky, tak ako to bolo uvedené vo Vyhláške č.219/2011. Z prednesu povereného zamestnanca žalobcu na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že je pravdou, že došlo k 200 % nárastu ceny oproti predchádzajúcemu obdobiu, bolo to v dôsledku pochybenia ich bývalého zamestnanca, ktorého meno by v prípade potreby vedel súdu oznámiť. Poprel, že by ustanovenia Zmluvy boli v rozpore so zákonom o tepelnej energetike, resp. zákonom o cenách a Vyhlášky ÚRSO, s tým, že Zmluva iba v článku II. bod 4 a v článku III. ods. 1 bod 1.2. obsahuje zastaralú právnu úpravu, k čomu došlo pri uzatváraní Zmluvy, ale nakoľko zástupca žalovaného má právnické vzdelanie, mohol a mal vedieť, že tieto ustanovenia Zmluvy sú dojednané podľa zastaralej právnej úpravy. Žalobca bol pri fakturácii tepla povinný postupovať podľa aktuálnych právnych predpisov a podľa rozhodnutia ÚRSO, konkrétne zo dňa 13.12.2011, v ktorom bol vydaný záväzný pokyn ako postupovať pri fakturácii ceny tepla. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že Zmluva je neplatná, pretože podstatnou náležitosťou
je dohoda o cene, mali za to, že sa nejedná o klasickú kúpnopredajnú zmluvu, ale Zmluvu uzavretú podľa zákona o tepelnej energetike č.657/2004 Z.z., pričom cenu je možné určiť iba podľa platného rozhodnutia ÚRSO, tak ako bola dojednaná na príslušný kalendárny rok 2011, keďže na rok 2012 bolo vydané nové rozhodnutie ÚRSO, bol žalovaný povinný toto rešpektovať s poukazom na článok II bod 5 tejto Zmluvy. Trvali na tom, že predmetná Zmluva nie je v rozpore s § 15 ods. 3 zákona o tepelnej energetike. Pokiaľ ide o konštantu 5300 hodín podľa Vyhlášky č.219/2011, tak táto sa v zmysle § 4 ods. 3 citovanej Vyhlášky nepoužije, ak si časť tepla na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody vyrába odberateľ samostatne a vtedy sa na výpočet regulačného príkonu použije konštanta 2000 hodín, čo bol aj prípad žalovaného. Ohľadne článkov I. a II. predmetnej Zmluvy, uviedli, že podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o tepelnej energetike zmluva musí obsahovať schválenú alebo určenú cenu tepla a spôsob platby za dodané teplo vrátane výšky a termínu zálohových platieb a toto zmluva obsahovala. Podľa ich názoru zmluva nemusela obsahovať priamo výpočet. Pre ten výpočet ceny nie je podkladom zmluva ale ich interné záznamy a výstupy z predmetných zariadení - kotlov a meračov tepla. Z toho dôvodu ich zamestnanec pri výpočtoch postupoval správne a podľa zákona. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že pokiaľ sa domáhal právny zástupca žalovaného vyhlásenia Zmluvy ako celku za absolútne neplatnú, táto ako celok zákonu neodporuje a je potrebné preto skúmať len časť Zmluvy, ktorá sa namieta a nahradiť ju ustanovením, ktoré by bolo najbližšie tomu, čo zmluvné strany sledovali, teda dodávku tepla a zaplatenie ceny. Na záver k veci uviedol, že aj z doplňujúceho stanoviska znalca, ktorého súčasťou bol list pána Jasenáka z ÚRSO zo dňa 22.6.2016 je možné konštatovať, že aj po opätovnom posúdení týchto záležitostí z toho vyplýva, že všetko bolo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a cenovou reguláciou a cena tepla bola vypočítaná správne. Taktiež poukázal na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorého bol žalobca oprávnený fakturovať predmetné čiastky a tieto boli správne vypočítané. Tiež poukázal na tú časť znaleckého dokazovania, kde sa znalec vyjadroval k priemernej cene, s tým, že táto bola v rozmedzí ďalších dvoch zistených cien dodávateľov v Meste Zvolen a to ešte bližšie k nižšej cene. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd vyhovel petitu ich žaloby a žalovaného zaviazal aj k náhrade trov konania. Na otázku súdu, či sa vie vyjadriť k tomu, prečo bola od faktúry za mesiac máj 2012 a následne už fakturovaná iba fixná zložka vo výške 393,38 € a nie aj variabilná zložka, uviedol, že sa k tomu nevie hneď vyjadriť. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že pri uzatváraní predmetnej Zmluvy bol žalovaný uvedený do omylu ohľadne spôsobu výpočtu fixnej zložky ceny tepla, konkrétne článok II. ods. 4, článok III. ods. 1 bod 1.2. sú v rozpore so zákonom č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, zákonom č.276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a Vyhláškou vydanou na základe tohto zákona a tiež v rozpore so zákonom o cenách. Pokiaľ ide o tú Vyhlášku, je to Vyhláška ÚRSO č.219/2011 zo dňa 6.7.2011. Pokiaľ ide o zákon o tepelnej energetike, konkrétne mal za to, že bol porušený § 15 ods. 1 písm. c) a v § 16 ods. 1. Keďže dohoda o cene je podstatnou súčasťou kúpnej zmluvy a pokiaľ je neplatná táto časť týkajúca sa dohody o cene, tak podľa ich názoru je neplatná celá Zmluva, s odkazom na ustanovenie § 39 OZ. Pokiaľ sa teda žalobca domáha plnenia z absolútne neplatnej Zmluvy, domáha sa plnenia na základe nesprávneho titulu. Na záver uviedol, že pokiaľ žalobca odkazoval na list pána Jasenáka z ÚRSO, tento sa nevyjadroval k zmluvne dohodnutému spôsobu výpočtu ceny tepla, ale zdôvodňoval len rozhodnutie ÚRSO vo vzťahu k žalobcovi. Poukázal na doterajší priebeh konania, kde tak žalobca, právny zástupca žalobcu, ale aj svedok pán Kladivík ako zamestnanec žalobcu jednoznačne potvrdil, že spôsob výpočtu fixnej zložky v Zmluve nezodpovedal v tom čase platným právnym predpisom, konkrétne zákonu č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike resp. Vyhlášky č.219/2011 Z.z.. Podľa ich názoru sa znalec vôbec jednoznačne nevyjadril k otázke dojednania spôsobu výpočtu ceny v Zmluve medzi stranami sporu, ale sa vyjadroval len k fixnej cene stanovenej ÚRSOm. Taktiež namietli, že neboli v predmetnej Zmluve dodržané ani náležitosti požadované zákonom č.657/2004 Z.z., konkrétne v § 19, ktoré vyžadujú na takúto zmluvu písomnú formu a sú tam tiež exaktne uvedené náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Obdo/29/2012, ako aj sp.zn.5Obdo/47/2010, z ktorých vyplýva, že v prípade absencie podstatnej náležitosti zmluvy, je táto neplatná ako celok a nie je možné mať za to, že je iba čiastočne neplatná, keďže dohoda o cene je neoddeliteľná od zvyšku zmluvy. Taktiež trvali na tom, že spôsob výpočtu fixnej zložky ceny v predmetnej Zmluve bol dojednaný v rozpore s predmetnou Vyhláškou č.219/2011 Z.z., keď v Zmluve je pre výpočet používaný parameter kWh, vo Vyhláške sú to kW. Trvali teda na tom, že žalobca nepreukázal ani základ, ani výšku nároku, pokiaľ by sa týchto plnení domáhal z titulu bezdôvodného obohatenia. Zároveň poukázali na fakt, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny aj za čas, kedy už teplo nedodával žalovanému, pretože tento v danom čase od neho už teplo neodoberal. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.
11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení účinnom do 30.4.2014 (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), výrobca a dodávateľ sú povinní a) vyrábať a dodávať teplo v určenom čase, v určenej kvalite a prevádzkovať sústavu tepelných zariadení, ktoré slúžia na výrobu a distribúciu tepla hospodárne, b) predložiť na požiadanie úradu alebo obce informácie o stave a možnosti rozvoja ním prevádzkovanej sústavy tepelných zariadení, c) dodržiavať určený spôsob cenovej regulácie a uskutočňovať dodávky tovaru a služieb v súlade so schválenými alebo určenými cenami. Podľa § 16 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je povinný zabezpečiť dodávku tepla v určenom čase, v určenej kvalite a v súlade so schválenou alebo určenou cenou. Podľa § 19 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom. Podľa § 19 ods. 2 zákona o tepelnej energetike, zmluva o dodávke a odbere tepla okrem všeobecných náležitostí zmluvy musí obsahovať a) dohodnuté odberné miesto alebo odberné miesta, b) požadovaný maximálny tepelný príkon na odbernom mieste, c) objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok s vyčlenením podielu tepla pre domácnosti, d) technické parametre teplonosnej látky, e) vykurovaciu krivku, f) odberový diagram, ak sa neurčuje vykurovacia krivka, g) podmienky dodávky tepla na prípravu teplej úžitkovej vody alebo podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode, h) schválenú alebo určenú cenu tepla a spôsob platby za dodané teplo vrátane výšky a termínu zálohových platieb, i) náhradný spôsob určenia množstva dodaného tepla, ak dôjde k poruche určeného meradla, j) termín, lehoty a dôvody na zmeny a doplnenie zmluvy o dodávke a odbere tepla, k) podmienky vypovedania zmluvy a podmienky pre odstúpenie od zmluvy zo strany dodávateľa i odberateľa, l) podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20. Podľa § 12 ods. 1 zákona č.276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o regulácii v sieťových odvetviach“), cenovej regulácii podlieha m) výroba, distribúcia a dodávka tepla. Podľa § 12 ods. 4 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, radou pre reguláciu schválený rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonania úrad vyhlási všeobecne záväzným právnym predpisom do 30. júna kalendárneho roka na nasledujúce regulačné obdobie. Podľa § 12 ods. 5 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, regulovaný subjekt podľa vyhláseného rozsahu cenovej regulácie a spôsobu vykonania cenovej regulácie predloží úradu návrh ceny tovaru alebo ceny služieb (ďalej len „návrh ceny") a) do 31. augusta kalendárneho roka pre činnosti uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d), e), f), i), j), k), p) a r), b) do 30. septembra kalendárneho roka pre činnosti uvedené v odseku 1 písm. g), n) a o), c) do 31. októbra kalendárneho roka pre ostatné činnosti uvedené v odseku 1, d) do 30. novembra kalendárneho roka pre dodávku pitnej vody verejným vodovodom, ktorú regulovaný subjekt nakupuje od iného regulovaného subjektu. Podľa § 12 ods. 6 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, úrad návrh ceny predložený regulovaným subjektom posúdi. Posúdený návrh ceny podľa odseku 1 písm. a) až m), q) a r) úrad predloží ministerstvu a podľa odseku 1 písm. n) až p) Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky na vyjadrenie spolu s potrebnými podkladmi na výpočet ceny. Ministerstvo alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa k predloženému návrhu ceny vyjadrí do desiatich dní; inak sa má za to, že k predloženému návrhu nemá pripomienky. Ak je návrh úplný a je v súlade s odsekom 10 a § 14 ods. 3 písm. c) a ak je vyjadrenie ministerstva alebo Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky kladné, návrh ceny úrad schváli do 30 dní od doručenia návrhu ceny pre činnosti podľa odseku 1 písm. a) až l) a p) až r) a do 60 dní od doručenia návrhu ceny pre činnosti podľa odseku 1 písm. m), n) a o). Ak je vyjadrenie ministerstva alebo Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky záporné a úrad návrh ceny schváli, o čom vydá rozhodnutie do 30 dní od doručenia návrhu ceny pre činnosti podľa
odseku 1 písm. a) až l) a p) až r) a do 60 dní od doručenia návrhu ceny pre činnosti podľa odseku 1 písm. m), n) a o), uverejní spolu s rozhodnutím aj vyjadrenie ministerstva alebo Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky spolu s odôvodnením. Toto rozhodnutie doručí účastníkovi konania a uverejní vo Vestníku úradu a na internetovej stránke úradu. Podľa § 12 ods. 7 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, spôsob vykonania cenovej regulácie tovaru alebo služby, ktorého dodanie alebo poskytnutie je regulovanou činnosťou podľa tohto zákona, môže byť určený ako a) priame určenie maximálnej ceny alebo minimálnej ceny, alebo minimálnej ceny a maximálnej ceny alebo pevnej ceny, alebo porovnateľnej ceny alebo tarify alebo b) určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny alebo pevnej ceny, alebo porovnateľnej ceny alebo tarify, pričom spôsob výpočtu ceny musí zohľadňovať oprávnené náklady a primeraný zisk vrátane rozsahu investícií, ktoré možno do ceny započítať alebo oprávnené náklady a primeraný zisk, ktoré boli započítané v cene schválenej alebo určenej úradom za predchádzajúci rok; rozsah oprávnených nákladov musí zohľadňovať rozsah potrebných investícií na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete vrátane alikvótnej časti povinných odvodov na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi odvádzanými podľa osobitného predpisu, alebo c) určenie rozsahu oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať; rozsah oprávnených nákladov musí zohľadňovať rozsah potrebných investícií na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete vrátane alikvótnej časti povinných odvodov na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi odvádzanými podľa osobitného predpisu a rozsah potrebných investícií do sústavy a siete zohľadní potrebu pravidelnej údržby a obnovy sústavy a siete, alebo d) určenie výšky primeraného zisku vrátane rozsahu investícií, ktoré možno započítať, pričom výška primeraného zisku musí zohľadňovať rozsah potrebných investícií na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete. Pri určení výšky primeraného zisku sa zohľadní aj alikvótna časť povinných odvodov na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi odvádzanými podľa osobitného predpisu, e) určenie ceny využitím trhových opatrení, ako sú najmä aukcie. Podľa § 14 ods. 1 až 10 zákona o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom do 31.7.2012, konanie o cenovej regulácii (ďalej len „cenové konanie") sa začína podaním návrhu ceny regulovaným subjektom úradu alebo z podnetu úradu. Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil cenový návrh, a ministerstvo. Účastníkom cenového konania začatého z podnetu úradu je regulovaný subjekt, ktorému úrad doručí oznámenie o začatí cenového konania a ministerstvo. Návrh ceny obsahuje a) označenie regulovaného subjektu, b) návrh ceny podľa schváleného spôsobu určenia ceny, c) ostatné podklady určené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. Ak je návrh ceny neúplný alebo je v rozpore s § 12 ods. 10 a § 14 ods. 3 písm. c), úrad vyzve účastníka cenového konania, aby v ním určenej lehote odstránil nedostatky. Úrad návrh ceny zamietne, ak účastník cenového konania v lehote určenej úradom neodstránil nedostatky návrhu; v takom prípade môže úrad určiť cenu na základe konania z vlastného podnetu aj bez návrhu ceny účastníka cenového konania. Rozhodnutie úrad doručí účastníkovi cenového konania a uverejní spôsobom podľa odseku 5. Úrad rozhodne o návrhu ceny vydaním cenového rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie"), ktoré doručí účastníkovi cenového konania a uverejní vo Vestníku úradu a na internetovej stránke úradu. Úrad môže z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka cenového konania začať konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia, ak a) bolo vydané na základe nepravdivých, nesprávnych alebo neúplných údajov predložených účastníkom cenového konania, b) ide o stav núdze, c) nastali zmeny v spôsobe a v rozsahu regulácie ceny, d) došlo k výraznej zmene ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny, e) bol regulovaný subjekt vyňatý z regulácie. Ak účastník cenového konania požiada úrad o poskytnutie informácie o spôsobe určenia ceny, na základe ktorej vydal rozhodnutie, úrad je povinný túto informáciu poskytnúť. Zamestnanci úradu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri cenovom konaní, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí účastník cenového konania; povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na zamestnancov ministerstva a zamestnancov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri posudzovaní návrhu ceny podľa § 12 ods. 6. Na cenové konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou oddielov 2 až 4 štvrtej časti a piatej časti, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu vydanému v cenovom konaní je prípustné odvolanie v lehote 40 dní. Odvolanie vo veciach cien nemá odkladný účinok. Podľa § 4 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.219/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike v znení účinnom do 30.6.2012, maximálna cena tepla sa
skladá z variabilnej zložky maximálnej ceny tepla so spotrebnou daňou z elektriny, uhlia, zemného plynu a so spotrebnou daňou z minerálneho oleja a fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom a určuje sa pre obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom tepla. Variabilná zložka maximálnej ceny tepla v eurách za kilowatthodinu sa určí na objednané množstvo tepla. Fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa určí v eurách na kilowatt celkového regulačného príkonu. Regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou tepla na vykurovanie a spotrebou tepla v teplej úžitkovej vode sa vypočíta ako podiel skutočne dodaného množstva tepla, osobitne aj pre teplo v teplej úžitkovej vode, v kilowatthodinách v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5300, ak sa dodávateľ a odberateľ na základe výpočtu energetickej hospodárnosti budovy nedohodnú inak. Pri výpočte regulačného príkonu odberného zariadenia na technologickú spotrebu vo výrobných procesoch sa použije počet hodín 8000, ak sa dodávateľ a odberateľ nedohodnú inak. Pri odbernom zariadení, v ktorom si časť tepla na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody vyrába odberateľ tepla samostatne (ďalej len „doplnkové teplo“), sa na výpočet regulačného príkonu použije počet hodín 2000, ak sa dodávateľ s odberateľom nedohodnú inak. Regulačný príkon odberného zariadenia medzi dodávateľom a odberateľom, ktorý je súčasne aj dodávateľom, sa môže určiť aj po vzájomnej dohode medzi nimi. Regulačný príkon nového odberného zariadenia sa vypočíta ako podiel objednaného množstva tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody alebo na technologické využitie alebo doplnkového tepla na rok t v kilowatthodinách a počtu hodín podľa spôsobu využitia dodávky tepla podľa odseku 3. Celkový regulačný príkon na rok t sa vypočíta ako súčet regulačných príkonov všetkých odberných zariadení takto:
15.07.2011
kde, 15.07.2011
RPt je celkový regulačný príkon v kilowattech, RPVkt sú regulačné príkony odberných zariadení so spotrebou tepla na vykurovanie a spotrebou tepla v teplej úžitkovej vode v kilowattech, RPTkt je regulačný príkon odberného zariadenia s technologickou spotrebou tepla vo výrobnom procese v kilowattech, RPDkt je regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou doplnkového tepla v kilowattech, x, y, z je počet odberných zariadení pre jednotlivé druhy odberných zariadení. Variabilná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za namerané množstvo tepla na odbernom mieste a za namerané alebo vypočítané množstvo tepla v teplej úžitkovej vode na odbernom mieste. Fixná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za regulačný príkon odberného zariadenia. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 768k ods.3 -Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.2.2013 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§340b), ustanovenie o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od l.2.2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred l.2.2013. Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods.l nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu omeškania po 3l.l.2013.
12. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu o nákupe a predaji tepla č.01/2011 zo dňa 1.10.2011, predmetom ktorej bola dodávka tepla - tepelnej energie žalobcom v prospech žalovaného, s tým, že cena predmetu plnenia mala vychádzať z cien tepelnej energie určenej rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre príslušný rok, s tým, že pre rok 2011 v Zmluve boli uvedené aj konkrétne sumy tak variabilnej zložky, ako i fixnej zložky ceny tepla, ktoré mali platiť až do doby rozhodnutia ÚRSO o prípadnej zmene ceny tepelnej energie na nasledujúce obdobia, s tým, že cena tepelnej energie mala pozostávať tak z variabilnej zložky, ako i fixnej zložky. V roku 2011 fakturácia, ako následná úhrada faktúr medzi stranami sporu vyplývajúca z tohto zmluvného vzťahu prebiehala bez problémov, pričom problém vznikol v roku 2012, kedy žalobca použil pre účely fakturácie za dodanú tepelnú energiu parameter fixnej zložky tak, ako bol tento stanovený rozhodnutím ÚRSO zo dňa 13.12.2011 č.0071/2012/T, a následne žalovaný začal spochybňovať správnosť takto určenej ceny predmetným rozhodnutím ÚRSO. Súd však s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona o tepelnej energetike resp. zákona o regulácii v sieťových odvetviach považoval za preukázané, že nakoľko dodávka tepla patrí medzi komodity, ktoré podliehajú cenovej regulácii, bol zachovaný postup v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami a súd si osvojil právny názor, že v súdenej veci nemal dôvod resp. ani možnosť preskúmavať správnosť tohto konkrétneho výpočtu, keď žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by došlo k zrušeniu alebo k zmene tohto rozhodnutia, či už v rámci správneho konania resp. správneho súdnictva, postupom, ktorý pripúšťa vyššie citovaný zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Z predmetnej Zmluvy zo dňa 1.10.2011 však mal súd zároveň preukázané, že v článku III. bol dojednaný spôsob, teda akýsi vzorec výpočtu ceny za dodanú tepelnú energiu, ktorá mala byť následne fakturovaná kupujúcemu, t.j. žalovanému, keď osobitne bol dojednaný spôsob výpočtu variabilnej zložky nákladov a osobitne výpočet fixnej zložky nákladov, do ktorého mala byť dosadená fixná zložka ceny tepla určená cenovým výmerom ÚRSO pre príslušné obdobie. Súd pritom v priebehu konania dospel k záveru, že toto zmluvné ustanovenie uvedené v článku III. ods. 1 bod 1.2. predmetnej Zmluvy bolo dojednané v rozpore s v tom čase platnou a účinnou Vyhláškou č.219/2011 Z.z. ÚRSO o cenovej regulácii v tepelnej energetike, konkrétne s § 4. Táto skutočnosť v podstate nebola medzi stranami ani sporná a bola jednoznačne potvrdená aj výsluchom svedka Ing. Kladivíka - zamestnanca žalobcu, ktorý potvrdil, že v Zmluve nebol presne uvedený spôsob výpočtu ceny tepla a ani nikdy túto cenu nevypočítaval spôsobom uvedeným v tejto Zmluve, ale vždy vychádzal iba podľa platnej Vyhlášky č.219/2011 Z.z., pokiaľ ide o fixnú zložku nákladov. Taktiež poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní potvrdil,
že Zmluva v článku II. bod 4 a v článku III. ods. 1 bod 1.2. obsahovala zastaralú právnu úpravu a hoci nespochybňovali, že Zmluvu pripravil žalobca, podľa ich názoru aj žalovaný má zodpovedať za to, že tieto ustanovenia Zmluvy už neboli v súlade s aktuálnou právnou úpravou, keďže štatutárny zástupca žalovaného v tom čase mal právnické vzdelanie. Jednoznačne tieto skutočnosti vyplývajú aj z listu žalobcu zo dňa 7.11.2012 adresovanému žalovanému, v ktorom žalobca uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka je zmluva neplatná v časti článku II. bod 4 a článku III. ods. 1 bod 1.2., v dôsledku čoho sa zmluva nebude v tejto časti aplikovať a na výpočet budú použité príslušné ustanovenia zákona o tepelnej energetike a Vyhlášky ÚRSO, s tým, že aj doteraz sa takýmto spôsobom pri fakturácii postupovalo, avšak za účelom zosúladenia týchto skutočností s aktuálnou právnou úpravou navrhli podpísať dodatok č.1 k predmetnej Zmluve, ktorým mal byť zmenený práve článok II. bod 4 resp. článok III. bod 1.2. tejto Zmluvy, tak by to zodpovedalo najmä ustanoveniam § 4 ods. 2, ods. 3 a ods. 6 Vyhlášky ÚRSO č.219/2011 Z.z.. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj list žalobcu zo dňa 15.1.2012 adresovaný žalovanému, v ktorom mu oznámili, že pri fakturácii bude suma za fixnú zložku vypočítaná podľa Vyhlášky ÚRSO č.219/2011 Z.z. tam špecifikovaným spôsobom, ktorý je totožný so spôsobom výpočtu uvedenom v návrhu dodatku č.1 k predmetnej Zmluve a teda odlišnom od spôsobu výpočtu pôvodne dojednanom v predmetnej Zmluve. Rozpor medzi zmluvnými stranami v tejto otázke bol iba ohľadne toho, či v dôsledku neplatnosti predmetných ustanovení Zmluvy je Zmluva neplatná iba v tejto časti, tak ako to tvrdil žalobca alebo je neplatná ako celok, tak ako to tvrdil žalovaný. V tejto otázke si osvojil súd právny názor žalovaného. Totiž zákon o tepelnej energetike v § 19 ods. 2 definuje, čo musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí Zmluva o dodávke a odbere tepla, a okrem iného je takouto náležitosťou aj schválená alebo určená cena tepla a zároveň z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa kúpnej zmluvy, ktorú je podľa názoru súdu možné a nevyhnutné aplikovať aj na tento obchodnoprávny vzťah, vyplýva, že dojednanie o cene je podstatnou náležitosťou takejto Zmluvy, preto potom pokiaľ ustanovenie pojednávajúce o spôsobe výpočtu výšky jednej zložky ceny, ktorá mala byť fakturovaná spôsobuje neplatnosť celej tejto Zmluvy, keďže sa jedná o podstatnú náležitosť Zmluvy a túto nie je možné bez ďalšieho oddeliť od ostatného obsahu Zmluvy. S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhodnotil predmetnú Zmluvu ako celok za absolútne neplatnú. K skutočnostiam súvisiacimi s touto otázkou sa mal vyjadriť aj súdny znalec v rámci nariadeného znaleckého dokazovania, pričom sa jednalo o otázku č.1, avšak znalec ani v znaleckom posudku, ani v doplňujúcom písomnom stanovisku k tomuto znaleckému posudku na túto otázku neodpovedal a v podstate sa znalec vyjadroval len k tomu, či cena resp. spôsob jej výpočtu, ktorý jej predchádzal, určené ÚRSOm v predmetnom cenovom rozhodnutí boli vypočítané správne resp. v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Na pojednávaní pri svojom výsluchu síce znalec na otázku č.1 odpovedal v podstate jednoslovne, že predmetné ustanovenia Zmluvy boli v súlade s Vyhláškou č.219/2011 Z.z., avšak súd spochybňuje relevantnosť tejto odpovede s poukazom na celkový priebeh výsluchu znalca, ktorému súd musel opakovane klásť tie isté otázky, na ktoré znalec až potom reagoval, tiež na položené otázky reagoval znalec jednoslovnou odpoveďou, prípadne maximálne jednou vetou bez toho, aby akýmkoľvek ďalším spôsobom svoje stanovisko zdôvodnil a vysvetlil. Zároveň znalec tvrdil, že spôsob výpočtu fixnej zložky nákladov tak ako bol navrhnutý v dodatku č.1 k predmetnej Zmluve je totožný s tým, ako bol dojednaný v samotnej Zmluve, a že obidva tieto spôsoby sú v súlade s Vyhláškou, čo je však v rozpore s tvrdeniami samotného žalobcu, ktorý sám navrhol uzavrieť tento dodatok č.1, práve z dôvodu nesúladu s príslušnými právnymi predpismi. Na dokreslenie situácie ako bol súdny znalec oboznámený s problematikou tohto súdneho sporu vrátane predmetného súdneho spisu je aj jeho tvrdenie, že v Zmluve uzavretej medzi zmluvnými stranami bol dojednaný počet hodín 2000 pre výpočet regulačného príkonu a na základe toho sa potom aj pri fakturácii z tohto údaja vychádzalo, avšak súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie je obsahom len návrhu dodatku č.1, k uzavretiu ktorého medzi zmluvnými stranami nedošlo. Súd má tiež za to, že rozdielnosť spôsobu výpočtu ceny predstavujúcej fixnú zložku nákladov pri fakturácii za dodávku tepelnej energie uvedeného v predmetnej Zmluve a následne v návrhu dodatku č.1 a zároveň rozpor tohto spôsobu výpočtu uvedeného medzi Zmluvou a Vyhláškou č.219/2011 Z.z. potvrdil nepriamo nakoniec aj znalec pri svojom výsluchu, keď na otázku, či regulačný príkon na odbernom mieste je to isté ako zmluvne dohodnuté množstvo tepla, uviedol, že to nie je to isté, pretože zmluvne dohodnuté množstvo tepla je to čo je dojednané v Zmluve a z toho sa regulačný príkon len vypočítava. Pokiaľ by však aj nebolo v konaní preukázané, že príslušné ustanovenia Zmluvy sú neplatné z dôvodu ich rozporu so zákonom, má súd za to, že tieto zmluvné ustanovenia týkajúce sa dojednania ohľadne ceny predmetu plnenia, nie sú minimálne dostatočne určité a zrozumiteľné. „Právny úkon je nezrozumiteľný a teda neplatný, pokiaľ ani jeho výkladom (§ 35 ods. 2, 3) nie je možné - objektívne posudzované
- zistiť, čo ním malo byť po slovnej či inej stránke vyjadrené, takže druhej strane nie je umožnené sa s týmto oznámením vyjadrujúcim vôľu konajúceho zoznámiť a chápať ho (právnu relevanciu však
nemá a nemôže mať neschopnosť iba určitého konkrétne ho adresáta právnemu úkonu porozumieť). Vyjadrenie právneho úkonu je teda nezrozumiteľné, pokiaľ je po jazykovej stránke (vadné slovné či iné sprostredkovanie) takého rázu, že z neho nemožno zistiť obsah tohto oznámenia, pričom túto nejasnosť obsahu oznámenia nemožno odstrániť ani výkladom“. „Právny úkon je neurčitý a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý, zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu dojednania), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2). Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť z obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný. Podľa súdnej praxe nestačí, že zmluvnej strane poprípade zmluvným stranám je jasné čo je predmetom zmluvy, ak to nie je zároveň objektívne poznateľné osobám, ktoré zmluvnými stranami nie sú“. (viď Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 37. Komentář. 1. vydání. Praha: C.H.Beck, 2008 317-318s). Nakoľko teda súd vyhodnotil predmetnú Zmluvu ako absolútne neplatnú, či už v dôsledku rozporu jej ustanovenia upravujúceho podstatnú náležitosť tejto Zmluvy so zákonom, resp. v dôsledku neurčitosti, prípadne nezrozumiteľnosti tohto zmluvného ustanovenia, súd dospel k záveru, že plnenie, ktoré prebiehalo na základe takejto Zmluvy predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné vydať. Keďže však toto plnenie na strane žalobcu spočívalo vo výkonoch, má žalobca nárok na peňažnú náhradu, ktorej výšku súd ustálil na sume, ktorá by zodpovedala cene tepelnej energie vypočítanej podľa v tom čase platných právnych predpisov, t.j. najmä Vyhlášky č.219/2011 Z.z. a v súlade s cenovým rozhodnutím ÚRSO pre príslušný kalendárny rok 2012, a to tak v časti variabilnej zložky, ako i fixnej zložky. Časovo však tento nárok žalobcu súd obmedzil len na obdobie, počas ktorého reálne prebiehala dodávka tepelnej energie medzi stranami sporu, t.j. za obdobie mesiacov február, marec a apríl 2012, keď po tomto období už dodávka tepla neprebiehala a podľa názoru súdu na strane žalovaného v dôsledku toho ani nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu. Súd preto zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 1.180,14 €, čo predstavuje sumu fakturovanej fixnej zložky v zmysle príslušných faktúr za dané obdobie mesačne v sume 393,38 €, keď variabilnú zložku nákladov fakturovaných v týchto troch faktúrach žalovaný v priebehu konania uhradil, na základe čoho súd v tejto časti ešte v priebehu konania samostatným uznesením konanie zastavil, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bolo fakturované plnenie za príslušné mesiace, keď súd má za to, že v tom čase už na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a preto je žalovaný v omeškaní s úhradou tohto plnenia, pričom pokiaľ ide o sumy, ktoré už boli v priebehu konania zo strany žalovaného uhradené, bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania do dátumu úhrady, t.j. 25.2.2013 a vo zvyšku bol zaviazaný uhradiť úrok z omeškania až do momentu zaplatenia príslušných súm. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd mu tento priznal vo výške ako bol žalobcom uplatnený, s tým, že sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 14.12.2011 do 11.7.2012 vo výške 1 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.
13. Na okraj súd uvádza, že bez ohľadu na vyššie uvedené súd zastáva názor, že konanie žalobcu je na hranici konania v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, a to v tom zmysle, že žalobca, ktorý koncipoval predmetnú Zmluvu v tom čase už mu bola známa skutočnosť, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, že v nasledujúcom roku 2012 dôjde k podstatnému nárastu fixnej zložky ceny, keďže mal žalobca vedomosť, že v dôsledku pochybenia jeho zamestnanca bola táto cena za predchádzajúce roky vrátane roku 2011 podhodnotená a pravdepodobne mal žalobca v danom čase už všetky relevantné podklady, z ktorých bola zrejmá aj nimi navrhovaná konkrétna výška fixnej zložky ceny, ktorá bola pre účely ÚRSO spracovaná dňa 28.10.2011 (žiadosť o odsúhlasenie ceny tepla - doklad nachádzajúci sa v origináli spisu ÚRSO č.6391-2011-BA INVESTEX GROUP s.r.o.), ktorá bola ÚRSO doručená dňa 4.11.2011. Napriek tomuto poznatku žalobcu s ním žalobca žalovaného pred podpisom predmetnej Zmluvy neoboznámil. Takéto konanie žalobcu by teda za preukázania istých okolností bolo možné vyhodnotiť ako rozpor so zásadami pocitového obchodného styku, keďže je otázne, či by v prípade, že by žalovaný takouto vedomosťou disponoval, mal ešte záujem uzavrieť takúto Zmluvu. V dôsledku toho by potom výkon práva uplatnený žalobcom nepožíval právnu ochranu a súd by žalobcovi nemohol priznať nároky uplatnené v tomto konaní.
14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 20 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania celkovo bola suma 7.846,60 €, pričom úspech žalobcu súd ustálil na čiastku 4.699,55 €, ktorá pozostáva z čiastky 1.180,14 €, ktorú súd žalobcovi prisúdil v tomto rozsudku a zo sumy 3.519,41 €, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená v priebehu konania a súd mal za to, že v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania žalovaný a z tohto titulu náhrada trov konania v tejto časti patrí žalobcovi. Na základe týchto skutočností súd vypočítal úspech žalobcu v rozsahu 60 % a úspech žalovaného v rozsahu 40 %, čiže rozdiel predstavuje 20 % v prospech žalobcu, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Pre prípad, že si súdny znalec uplatní svoje nároky v zmysle § 258 ods. 2 C.s.p. v súvislosti s jeho výsluchom na pojednávaní dňa 22.3.2017, súd rozhodol o jeho nároku, ktorý má znalec voči stranám sporu a to v pomere podľa úspechu strán sporu v tomto konaní, s tým, že o konkrétnej výške jeho nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením, keďže konkrétna výška nebola súdu známa v čase vyhlásenia rozsudku, s poukazom na to, že znalec má právo uplatniť si predmetnú náhradu v zákonnej lehote 10-tich dní. O trovách konania, ktoré vznikli z titulu znaleckého dokazovania za podaný znalecký posudok vo vzťahu k znalcovi rozhodol súd už uznesením zo dňa 14.7.2016 sp.zn.16Cb/20/2012-245, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.8.2016, ktorým súd priznal znalcovi prof. Ing. Karolovi Honnerovi, CSc. znalečné vo výške 827,46 €, s tým, že zároveň upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby poukázala znalcovi priznané znalečné tak, že toto malo byť vyplatené z preddavku na znalecké dokazovanie zloženého žalobcom vo výške 800,- € a zvyšná suma vo výške 27,46 € mala byť znalcovi vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Vzhľadom k tomu súd rozhodol tiež s ohľadom na pomer úspechu strán sporu v konaní, aj o ich povinnosti nahradiť trovy konania štátu z tohto titulu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.