Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/23/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2017 prejednal sťažnosť odsúdeného

J. B.

nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom I., X. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v V. a ÚVV Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/384/2016 zo dňa 21.12.2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

J. B. v súčasnosti vykonáva tresty odňatia slobody uložené mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 0T/202/2015 zo dňa 29.5.2015 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaný v štádiu pokusu vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 27.11.2016 a zároveň nastúpil výkon trestu vo výmere 10 mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/61/2015 zo dňa 5.5.2015 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a ) Tr. zák., ktorý má vykonať dňom 27.9.2017.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 6Pp/384/2016 zo dňa 21.12.2016 bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. Písomné dôvody sťažnosti odsúdeného obsahujú pasáže z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, z hodnotenia ústavu na osobu odsúdeného, poukazuje sa tu na jednotlivé procesnoprávne a materiálne ustanovenia zákonov, na základe ktorých súd prvého stupňa rozhodoval a napokon nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, riešiace princípy proporcionality a primeranosti spravodlivých trestov v rovine požiadaviek právneho štátu podľa č. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (inak vôbec nesúvisiace s prejednávanou problematikou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody). V podstate však odsúdený namietal záver súdu prvého stupňa ohľadne jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý záver sa mu nejaví byť správny, ani objektívny a vychádza z hodnotenia ústavu na osobu odsúdeného, ktoré má zrejmé nedostatky a vady v neúplnosti a nepresvedčivom stanovisku neodporúčajúcom vyhovieť jeho návrhu. Je si vedomý svojho zlyhania a excesov ním opakovane spáchaných trestných činov, ktoré ho stavajú do pozície recidívy, čo však neznamená, že viackrát trestaný nemá reálnu možnosť splniť kritériá podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a svojím správaním preukázať

polepšenie a nápravu. Žiadal preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu osvojil. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia na odsúdeného, ktorým sa súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia podrobne zaoberal, záverom vyplýva, že resocializačná prognóza u tohto odsúdeného je menej priaznivá, pretože riziko sociálneho zlyhania je u neho stredné, najmä vzhľadom na okolnosť, že odsúdený bol v minulosti opakovane súdne trestaný. Tiež sa mu vytýka nedostatočná kritickosť k spáchanej trestnej činnosti a záverom sa konštatuje, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča sa podmienečne prepustiť. Cieľom podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je dovŕšiť jeho nápravu na slobode. Na osobu obvineného už bolo v minulosti viackrát pôsobené uložením aj nepodmienečných trestov odňatia slobody, pričom sa odsúdený aj napriek ich vykonaniu dopúšťal trestnej činnosti. Vychádzajúc z uvedeného má aj krajský súd dôvodné pochybnosti, že u tohto odsúdeného možno očakávať dovŕšenie jeho nápravy na slobode v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietnutý a jeho závery uvedené v jeho odôvodnení si v celom rozsahu osvojil a s týmito sa stotožnil. Sťažnosť odsúdeného preto nepovažoval za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.