Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-21-2017.pdf
PDF · 99.63 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/21/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému Z. D., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2017 odvolania obžalovaného Z. D. a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25. januára 2017, sp. zn. 3T/81/2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného Z. D. zamietajú, pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25. januára 2017, sp. zn. 3T/81/2016, bol obžalovaný Z. D. uznaný za vinného pod bodom 1/ rozsudku z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a pod bodom 2/ rozsudku z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
1/ od presne nezisteného času asi do 22.00 hod. dňa 15.7.2016 bez vodičského oprávnenia ako vodič riadil motocykel zn. Q. čiernej farby, typ 3DD, model DT 125R, VIN: XDD-XXXXXX, bez tabuľky s evidenčným číslom v obci Prusy na ceste III/1823 až po križovatke ciest III/1823 a 1843 v obci Prusy s 0,60 mg/l alkoholu v dychu, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 3T/149/15-33 zo dňa 26.11.2015 s nadobudnutím právoplatnosti dňa 12.12.2015 odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona aj na trest zákazu činnosti spočívajúci v činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 rokov;
2/ dňa 15.07.2016 v čase po 22.00 hod. po tom, čo v obci Prusy na križovatke ciest III/1823 a 1843 skončila jeho jazda na motocykli zn. Yamaha čiernej farby, typ 3DD, model DT 125R, VIN: XDD- XXXXXX, bez tabuľky s evidenčným číslom, na ktorom unikal hliadke Obvodného oddelenia PZ Bánovce nad Bebravou, ktorá ho prenasledovala a pokúšala sa ho dostihnúť, sa rozbehol po štrkovej ceste k blízkemu poľu v úmysle i naďalej unikať pred policajtmi, a ani po opakovaných výzvach hliadky v zložení nadstrážmajster G. C. a podpráporčík L. F. zasahujúcich vo výkone služby, aby upustil od svojho konania, lebo inak budú voči nemu použité donucovacie prostriedky tieto nerešpektoval a v úteku pokračoval tým, že vbehol na pole, kde po prudkom otočení sa pokúsil udrieť príslušníkov PZ a po páde na zem kopal nohami, čím bránil v služobnom zákroku príslušníkom PZ.
Za tieto trestné činy bol obžalovaný Z. D. odsúdený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr.zák., § 38 ods. 4 Tr.zák. a § 41 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 a 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr.zák., § 37 písm. h/, m Tr.zák. a § 38 ods. 4 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 7 rokov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote včas podanými odvolaniami napadli obžalovaný Z. D. pre nesprávnosť výrokov o vine vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 2/ rozsudku a o treste a prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výrokov o vine vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 2/ rozsudku a o treste.
Obžalovaný Z. D. v písomnom odôvodnení odvolania sám i prostredníctvom obhajcu, ako aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 2/ rozsudku, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a Tr. zák. a o treste. Poukazoval na to, že pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa vyžaduje zo strany páchateľa použitie násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Obžalovaný však takýto úmysel nemal, pretože iba unikal pred policajtmi a pri dopadnutí sa im snažil všemožne vytrhnúť a utiecť, pričom pohyby rúk a nôh obžalovaného pri dopadnutí policajnou hliadkou je treba posudzovať iba takto a nie ako aktívny útok. Podľa jeho názoru úmysel použiť násilie proti zasahujúcim policajtom nebol napriek rozsiahlemu dokazovaniu preukázaný. Z výpovede nielen obžalovaného, ale aj svedka poškodeného G. C. z hlavného pojednávania dňa 4.1.2017 i z prípravného konania z 12.10.2016 je podľa neho zrejmé, že obžalovaný sa chcel iba vytrhnúť a poškodený to nebral tak, že by chcel niekoho udierať. Podľa názoru obžalovaného jeho konanie u skutku uvedenému pod bodom 2/ napadnutého rozsudku nevykazuje znaky skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a Tr. zák., a preto mal byť v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného v časti týkajúcej sa skutku uvedeného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku oslobodený spod obžaloby. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodol rozsudkom vo veci sám tak, že obžalovaného spod obžaloby zo skutku uvedeného pod bodom 2/ oslobodí a za skutok uvedený pod bodom 1/ napadnutého rozsudku uloží obžalovanému trest pri spodnej hranici trestnej sadzby. Súčasne navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovaného Z. D. namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 2/ rozsudku a o treste odňatia slobody. Podľa jeho názoru právna kvalifikácia skutku uvedeného pod bodom 2/ rozsudku ako prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a nie aj podľa ods. 2 písm. a/ Tr. zák. neodráža skutkový stav, ako mal byť zistený súdom prvého stupňa po vyhodnotení dôkazov realizovaných na hlavnom pojednávaní.
Súd prvého stupňa síce zistil, že uvedeným konaním obžalovaného nepochybne došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v tom, že úmyselne použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, a teda, že prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 Tr. zák. bol spáchaný, avšak súčasne uzavrel, že zranenie, ktoré utrpel pri služobnom zákroku poškodený nstržm. G. C., inak vykazujúce znaky ublíženia na zdraví, nepredstavovalo následok tohto činu a z uvedeného dôvodu mu nepriznal význam zákonného znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 323 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uvedeného aj v podanej obžalobe.
S uvedeným skutkovým zistením a právnym záverom súdu prvého stupňa prokurátor nesúhlasil. Podľa jeho názoru bolo na základe vykonaných dôkazov spoľahlivo zistené spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu a spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, ako aj dôvodnosť v obžalobe použitej právnej kvalifikácie konania obžalovaného podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. Fyzické zranenie nstržm. G. C. je podľa prokurátora nepochybne potrebné vyhodnotiť ako následok žalovaného skutku, pričom nepochybne vzniklo v súvislosti s aktívnym konaním obžalovaného, ktorý útočil na hliadku polície. Podľa názoru prokurátora nie je možné správanie sa obžalovaného na mieste činu v rozhodnom čase posudzovať oddelene a izolovane v čase, keď stál ešte na nohách a keď sa už po svojom páde nachádzal na zemi, kde sa medzi ním odohrával zápas so zasahujúcim príslušníkom PZ G. C.. Jeho správanie sa pri jeho prenasledovaní hliadkou polície, ktorá si plnila svoju zákonnú povinnosť zadržať ho na úteku, je podľa neho potrebné posudzovať a vyhodnocovať v celkovom kontexte. Z uvedeného hľadiska sa obžalovaný nielen aktívne bránil zadržaniu, ale na zasahujúcich príslušníkov PZ i fyzicky priamo útočil, pričom ani po svojom páde na zem v tomto svojom konaní neprestal, ale i naďalej v ňom pokračoval.
Podľa názoru prokurátora obžalovaný Z. D. už na prvý pohľad fyzicky zdatný mladý muž atletickej fyziognómie, musel mať vytvorenú jasnú predstavu, že „pokiaľ vo fyzickom útoku proti zasahujúcej hliadke bude pokračovať, a to i forme silných kopov nohami, hoci ležiaci na zemi v interakcii so zasahujúcim policajtom, ktorý je povinný svoj zásah dokončiť, a nachádzajúcim sa s ním vo fyzickom kontakte a v bezprostrednej blízkosti na zemi, môže dôjsť k jeho zraneniu, a to bez ohľadu na viditeľnosť vládnucu na mieste činu“. Tým, že obžalovaný silno kopal okolo seba, musel podľa prokurátora prinajmenšom mať vedomosť o tom, že k ublíženiu na zdraví pri jeho konaní môže dôjsť a pre taký prípad s tým pri svojej snahe ujsť bol minimálne uzrozumený.
Pokiaľ by odvolací súd mal za to, že k spôsobeniu ublíženia na zdraví ku škode na mieste zakročujúceho policajta nedošlo za existencie nepriameho úmyslu obžalovaného, v každom prípade k nemu podľa názoru prokurátora došlo minimálne v dôsledku nedbanlivostného konania. I v takom prípade by sa uplatnením ustanovenia § 18 písm. a/ Tr. zák. ohľadne skutku pod bodom 2/ rozsudku podľa prokurátora stále jednalo o zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Aj v prípade, ak by pripustil, že obžalovaný skutočne nevedel, že svojím konaním spočívajúcom v silných úderoch nôh môže spôsobiť ublíženie na zdraví policajtovi, vzhľadom na okolnosti prípadu to však podľa názoru prokurátora nepochybne vedieť mal a mohol. Poukázal na to, že v zmysle záverov znaleckého posudku zranenie ruky bolo spôsobené tupým, eventuálne tupooblým násilím s veľkou intenzitou a prudkosťou, preto uvedené zistenie v spojení s konzistentnou výpoveďou svedka poškodeného nstržm. L. F., ale aj s prvotnými dvomi výpoveďami poškodeného nstržm. G. C. zadokumentovanými vyšetrovateľom v prípravnom konaní bezprostredne po spáchaní skutku, podľa názoru prokurátora svedčí preto, že zranenie nevzniklo pri pohybe nohou obžalovaného pri pokuse vstať zo zeme, ale len v dôsledku aktívnej obrany obžalovaného brániaceho sa zadržaniu, a to v dôsledku silného kopu nohou.
Podľa názoru prokurátora mal súd prvého stupňa správne rozhodnúť tak, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu pod bodom 2/ vykazuje zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za ktorý spoločne s jeho ostatnou súdenou trestnou činnosťou mal byť obžalovanému Z. D. podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. (vzhľadom na existenciu odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.1.2012, sp.zn. 1T/149/2011 za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.) so zaradením na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na základe uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v napadnutej časti a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V súlade s týmto odvolacím návrhom na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol rozhodnúť aj prokurátor nadriadenej Krajskej prokuratúry Trenčín, pričom súčasne navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 26. februára 2017, vykonal dňa 22. marca 2017 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o vine vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 2/ rozsudku a o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného Z. D. nie sú dôvodné.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, postupoval okresný súd pri vykonávaní dôkazov a pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi konanie a rozhodovanie po podaní obžaloby pred súdom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie. Obžalovanému bolo zákonným spôsobom riadne vznesené obvinenie a bola na neho podaná obžaloba, obžalovaný mal v konaní obhajcu a v celom konaní mal dostatočnú a opakovanú možnosť sa vyjadriť, pričom svoje obhajobné práva aj využil štandardným spôsobom.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného Z. D., ale predovšetkým o výpovede poškodených G. C., L. F., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. Jozefa Malého, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo i výpovede znalca na hlavnom pojednávaní a o listinné dôkazy (napr. zápisnica o ohliadke miesta činu a pripojená fotodokumentácia, zápisy o vykonanej dychovej skúške, lekárske správy a fotodokumentácia, evidenčná karta obžalovaného a predchádzajúce odsudzujúce súdne rozhodnutia), na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal.
Svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval nielen obhajobné tvrdenia obžalovaného Z. D. prezentované obžalovaným i jeho obhajcom, ale ani obžalobné tvrdenia prokurátora vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 2/ obžaloby a napadnutého rozsudku, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, o vierohodnosti a správnom vyhodnotení súdom prvého stupňa, o ktorých dôkazov nemal pochybnosti ani odvolací súd. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Z dôkazov vykonaných kontradiktórnym spôsobom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vrátane obžalobných tvrdení prokurátora i obhajobných vyjadrení obžalovaného, na ktoré dôkazy podrobne poukázal súd prvého stupňa, je jednoznačne preukázané, že skutky uvedené pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku sa stali, že ich spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku a že vykazujú znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. u skutku uvedenému pod bodom 1/ a prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a Tr. zák. u skutku uvedenému pod bodom 2/, z ktorých bol uznaný za vinného.
Obžalobné tvrdenia prokurátora i obhajobné tvrdenia obžalovaného Z. D., že vykonané dôkazy sú nesprávne hodnotené, nemá svoje opodstatnenie. V uvedenom smere správne postupoval už súd prvého stupňa. Z odôvodnenia rozsudku je dostatočne zrejmé, že v ňom v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, o ktoré oprel svoj záver o vine obžalovaného i ako sa vysporiadal s obžalobnými tvrdeniami prokurátora i s obhajobou obžalovaného.
Z obsahu odvolacích dôvodov tak prokurátora, ako aj obžalovaného vyplýva, že namietajú správnosť hodnotenia dôkazov súdu prvého stupňa a domáhajú sa iného, z hľadiska obžalovaného pre neho priaznivejšieho a z hľadiska prokurátora v neprospech obžalovaného hodnotenia vykonaných dôkazov vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 2/ napadnutému rozsudku, čo by bolo odôvodnené v prípade, ak by dôkazy súd prvého stupňa hodnotil skutočne v rozpore so skutočnosťou, s obsahom vo veci vykonaných dôkazov. V danom prípade však tomu tak nie je.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané nielen to, že sa stal žalovaný skutok pod bodom 1/, ale aj žalovaný skutok pod bodom 2/ a že ich spáchal obžalovaný Z. D.. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súd prvého stupňa vykonal všetky pre dané závery nevyhnutné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a vyvodil z nich logicky správne závery, vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného. Odvolacie námietky prokurátora a obžalovaného v uvedenom smere neboli preto dôvodné, odvolací súd ich neakceptoval a vo vzťahu ku skutkovým zisteniam v podrobnostiach len poukazuje na vecne správne a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa preto nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného Z. D. uvedeného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku ako prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a Tr. zák., pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Správne pritom zistil nielen to, že v danom momente boli na mieste činu zlé pozorovacie podmienky (v čase pádu sa poškodený G. C. s jeho lampášom na opasku nachádzal na zemi a svedok L. F. odhodil svoj lampáš na zem už v skoršom momente) a že práve poškodený je osobou, ktorá (aj podľa znalca) vie jednoznačne a presne identifikovať moment vzniku svojho zranenia, ale aj to, že práve podľa poškodeného G. C. ku vzniku jeho zranenia došlo v momente po jeho spoločnom páde s obžalovaným na zem a ku kontaktu medzi jeho päsťou a nohou poškodeného došlo v čase, keď sa obžalovaný iba snažil vstať zo zeme, teda spôsobom, ktorý z hľadiska viacerých možností vzniku zranenia pripustil aj znalec MUDr. Jozef Malý - aj pasívnym pôsobením pri kontakte nohy obžalovaného s rukou poškodeného pri vstávaní, ak pritom intenzita pohybu nohy bola väčšia. V súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovaného preto vyvodil správny skutkový a právny záver, podľa ktorého obžalovaný v danom momente nemohol vedieť, že jeho pohybom nohy pri vstávaní zo zeme spôsobí poškodenému zranenie pri kontakte s ním, ani nie sú u neho také okolnosti, pre ktoré to vedieť mal a mohol a nemožno preto u neho vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za ťažší následok a kvalifikovať jeho konanie u skutku pod bodom 2/ rozsudku aj podľa § 323 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Odvolací súd dospel preto nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa. V tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech ani v neprospech Z. D. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam uvedeným pod bodom 2/ napadnutému rozsudku a k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, preto odvolacie námietky prokurátora a obžalovaného v uvedenom smere nepovažoval za dôvodné, neakceptoval ich. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol vyhodnotiť inak, než urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku preto v podrobnostiach len poukazuje na vecne správne a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému odvolaciemu súdu možnosť len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného u skutkov uvedených pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku, nepochybil ani vo výroku o určení druhu trestu a jeho výmery. Úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému za uvedené štyri trestné činy podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. v rámci zákonnej trestnej sadzby stanovenej na 1 až 5 rokov a po zvýšení jej dolnej hranice o jednu tretinu pre prevahu priťažujúcich okolností v rozsahu na 28 mesiacov (2 roky a 4 mesiace) až 5 rokov vo výmere 42 mesiacov, spolu s vecne správnym a v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, 2 a 3 Tr. zák. a za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. obžalovanému uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 7 rokov, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcej z ich povahy, zo spôsobu spáchania i spôsobených následkov, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradený obžalovaného na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech ani v neprospech obžalovaného vo vzťahu k výrokom o vine, o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania prokurátora a obžalovaného Z. D. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.